C-498/24
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CN0498
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202405225SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2024/5225
2.9.2024
Odvolanie podané 17. júla 2024: Çolakoğlu Metalurji AŞ, Çolakoğlu Dış Ticaret AŞ proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma rozšírená komora komora) z 8. mája 2024 vo veci T-630/21, Çolakoğlu Metalurji a Çolakoğlu Dış Ticaret/Komisia
(Vec C-498/24 P)
(C/2024/5225)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľky: Çolakoğlu Metalurji AŞ, Çolakoğlu Dış Ticaret AŞ (v zastúpení: J. Cornelis, F. Graafsma, advocaten)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateliek
Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu (ôsma rozšírená komora) z 8. mája 2024 vo veci T-630/21, Çolakoğlu Metalurji AŞ a Çolakoğlu Dış Ticaret AŞ/Komisia;
—
zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/110 ( 1 ) z 5. júla 2021, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Turecku, a
—
uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy tohto odvolacieho konania, ako aj trovy konania pred Všeobecným súdom vo veci T-630/21.
subsidiárne:
—
vrátil vec Všeobecnému súdu a
—
rozhodol o trovách konania pred Všeobecným súdom a o trovách odvolacieho konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania odvolateľky uvádzajú šesť odvolacích dôvodov.
Po prvé, napadnutý rozsudok nesprávne uplatnil úvodné ustanovenie článku 2 ods. 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ( 2 ) z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie
(ďalej len „základné nariadenie“), keď rozhodol, že provízia vyplatená spoločnosti ÇOTAŞ predstavuje faktor ovplyvňujúci porovnateľnosť cien.
Po druhé, napadnutý rozsudok nesprávne uplatnil článok 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia a skreslil dôkazy, keď rozhodol, že odvolateľky nepredstavujú jeden hospodársky subjekt.
Po tretie, napadnutý rozsudok nesprávne vyložil článok 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, skreslil dôkazy a nesprávne uplatnil právo byť vypočutý, keď rozhodol, že výška provízie môže byť upravená a že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri vyčíslení výšky úpravy.
Po štvrté, napadnutý rozsudok nesprávne vykladá článok 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia, pokiaľ ide o zaobchádzanie so zabezpečovacími operáciami.
Po piate, napadnutý rozsudok nesprávne vyložil relevantnú judikatúru WTO, keď dospel k záveru, že sa nevyžaduje štvrťročný výpočet.
Po šieste, napadnutý rozsudok skreslil dôkazy, ktoré mu boli predložené, keď rozhodol, že (1) nebolo preukázané, že zmeny výrobných nákladov ovplyvnili porovnateľnosť cien; (2) výkyvy výrobných nákladov sa týkali len jedného druhu výrobku a (3) že nerovnomerné rozdelenie sa týkalo len 3 z 23 typov výrobkov.
( 1 ) Ú. v. EÚ L 238, 2021, s. 32 .
( 2 ) Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21 .
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/5225/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)