C-501/24
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CN0501
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202405500SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2024/5500
23.9.2024
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Törvényszék (Maďarsko) 17. júla 2024 – Klinka-Geo Trans Földmunkavégző Ipari, Kereskedelmi és Szolgáltató Kft./Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága
(Vec C-501/24, Klinka-Geo Trans)
(C/2024/5500)
Jazyk konania: maďarčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Fővárosi Törvényszék
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Klinka-Geo Trans Földmunkavégző Ipari, Kereskedelmi és Szolgáltató Kft
Žalovaný: Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága
Prejudiciálne otázky
1.
Je v súlade s článkom 167, článkom 168 písm. a) a článkom 178 písm. a) smernice o DPH, ( 1 ) ako aj s právom na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zakotveným ako všeobecná právna zásada v článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) v spojení so základnými zásadami daňovej neutrality, efektivity a právnej istoty, taký postup daňového orgánu, v rámci ktorého – v súlade s bodmi 1 a 2 stanoviska Senátu pre správne a sociálne veci Kúria [Najvyšší súd, Maďarsko] č. 5/2016 z 26. septembra 2016, ako vnútroštátneho súdu posledného stupňa – tento daňový orgán uplatňuje uvedené ustanovenia tak, že v prípade, že konštatuje, že hospodárska transakcia uvedená na faktúre sa neuskutočnila, neskúma, či príjemca faktúry vedel alebo mal vedieť o daňovom podvode či daňovom úniku, pričom však v prípade, že naopak konštatuje, že hospodárska transakcia sa uskutočnila, no nie medzi stranami uvedenými na faktúre, v závislosti od skutkových okolností skúma, či príjemca faktúry vedel alebo mal vedieť o daňovom podvode či daňovom úniku?
2.
Je v súlade s vyššie uvedenými článkami smernice o DPH a právnymi zásadami, ako aj so zákonnou povinnosťou daňového orgánu preukázania na základe objektívnych skutočností, také konanie, v ktorom tento daňový orgán:
a)
ako podmienku na uplatnenie práva na odpočítanie dane a s odvolaním sa na nedostatok náležitej starostlivosti, uloží zdaniteľnej osobe povinnosť skontrolovať, či sa vystaviteľ faktúry nedopustil nezrovnalosti spôsobujúcej neplatnosť, ktorá nemá príčinnú súvislosť s povinnosťou platiť DPH, a teda ani s uplatnením práva na odpočítanie dane, keďže podľa vnútroštátnej právnej úpravy a právnej úpravy Únie povinnosť platiť DPH existuje aj v prípade neplatných zmlúv, a to po vzniku preukázateľného hospodárskeho výsledku,
b)
zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane bez toho, aby preskúmal náležitú starostlivosť, a to z dôvodu, že po uskutočnení hospodárskej transakcie sa na základe okolností, ktoré možno pripísať vystaviteľovi faktúry, v období, na ktoré sa vzťahuje kontrola, zistilo, že hospodárska transakcia uvedená na faktúre sa neuskutočnila,
c)
rozhodne tak, že ujmu vyplývajúcu z neúspešného svedeckého dokazovania znáša zdaniteľná osoba, ktorá hospodársku transakciu odôvodňuje faktúrou, a to z toho dôvodu, že na to, aby bolo možné odpočítať DPH, je okrem faktúry potrebné, aby okolnosti, za ktorých sa fakturovaná hospodárska transakcia uskutočnila, boli predmetom podrobného vyhlásenia zdaniteľných osôb uvedených na faktúre a zástupcov spoločností, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na uskutočnení hospodárskej transakcie, pričom zohľadní aj zásadu stanovenú Súdnym dvorom, podľa ktorej pravidlá vnútroštátneho práva v oblasti dokazovania nemôžu narušiť potrebný účinok práva Únie?
3.
Sú vzhľadom na uvedené ustanovenia smernice o DPH, článok 47 Charty a prednosť práva Únie uplatniteľné v prejednávanej veci rozhodnutia Súdneho dvora obsahujúce usmernenia k ustanoveniam smernice o DPH o práve na odpočítanie dane a o okolnostiach, ktoré sa majú posúdiť v súvislosti so skutočnosťou týkajúcou sa vedomosti zdaniteľnej osoby, ak daňový orgán vychádzajúc z rovnakých okolností, aké sa skúmajú v súvislosti so skutočnosťou týkajúcou sa vedomosti, konštatuje, že sa hospodárska transakcia neuskutočnila?
4.
Odporuje článku 267 ZFEÚ, zásade prednosti práva Únie a právu na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zakotvenému v článku 47 Charty skutočnosť, že vnútroštátny súd posledného stupňa:
a)
s uvedením, že existujú rozdiely v skutkových okolnostiach, neuplatní v rámci kasačného opravného prostriedku, v ktorom sa skúmajú viaceré rozhodnutia v oblasti odpočítania DPH, rozhodnutia Súdneho dvora v tej istej oblasti alebo zakáže, aby sa na ne odvolávalo v opakovanom konaní, vychádzajúc pritom z toho, že v porovnaní s okolnosťami uvedenými v rozhodnutí, ktoré je predmetom kasačného opravného prostriedku, rozhodnutia Súdneho dvora obsahujú len údaje o individuálnych okolnostiach, a tiež odvolávajúc sa na rozdiel uvedený v bodoch 1 a 2 stanoviska Senátu pre správne a sociálne veci Kúria (Najvyšší súd) č. 5/2016, z logiky ktorého vyplýva, že rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach v oblasti DPH nie sú uplatniteľné v prípadoch, keď daňový orgán konštatuje, že fakturovaná hospodárska transakcia sa neuskutočnila, a to napriek tomu, že žalobca vo svojej žalobe spochybňuje práve zákonnosť tohto konštatovania,
b)
po konštatovaní, že v predmetnej veci boli nesprávne uplatnené rozhodnutia Súdneho dvora, nariadi vo vzťahu k opakovanému konaniu, aby súd v rozpore s tým, čo je uvedené v týchto rozhodnutiach, uskutočnil nové konanie, ktoré bude v súlade s judikatúrou zhrnutou v nezáväznom stanovisku Senátu pre správne a sociálne veci Kúria (Najvyšší súd) a s judikatúrou, ktorá nasledovala po prijatí tohto stanoviska,
c)
sa v rámci konania o kasačnom opravnom prostriedku odkloní od rozsudku Súdneho dvora vydaného v predmetnej veci na základe prejudiciálneho konania a prijme rozhodnutie v rozpore s týmto rozsudkom bez toho, aby sám podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, a to napriek rozporom vo výklade práva Únie, ktoré sú uvedené v jeho rozhodnutí?
5.
Vzhľadom na nevyhnutné dodržiavanie práv a zásad uvedených v predchádzajúcom bode a povinnosť neuplatniť vnútroštátne právo, ktoré je v rozpore s právom Únie, môže sa súd členského štátu, ktorému súd posledného stupňa nariadi opätovne uskutočniť konanie, odchýliť v tomto druhom konaní – bez toho, aby položil prejudiciálnu otázku – od pokynov poskytnutých súdom posledného stupňa, ak sa domnieva, že tieto pokyny sú v rozpore s právom Únie, a ak po tom, čo nariadi uskutočniť nové konanie, Súdny dvor vydá rozhodnutie o tej istej právnej otázke vo veci s podobnými skutkovými okolnosťami, ktoré je v rozpore s právnym výkladom, na ktorom je založená povinnosť opakovať konanie, alebo je možné odchýliť sa od povinnosti uloženej vnútroštátnym súdom posledného stupňa a uplatniť následné rozhodnutie Súdneho dvora len vtedy, ak súd, ktorý je poverený uskutočnením nového konania, podá v novom konaní návrh na začatie prejudiciálneho konania?
6.
Je vzhľadom na zásadu prednosti práva Únie a z nej vyplývajúcu povinnosť neuplatniť vnútroštátne právo, ktoré je v rozpore s právom Únie, odpoveď na štvrtú a piatu prejudiciálnu otázku uplatniteľná vo všetkých prípadoch, a to bez ohľadu na predmet sporu, alebo len v prípadoch týkajúcich sa práva na odpočítanie DPH?
( 1 ) Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 ).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/5500/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)