C-537/24
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CN0537
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202405412SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2024/5412
16.9.2024
Odvolanie podané 6. augusta 2024: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma rozšírená komora) z 3. júla 2024 vo veci T-406/22, Volkskreditbank/Einheitlicher Abwicklungsausschuss
(Vec C-537/24 P)
(C/2024/5412)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľka: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (v zastúpení: K.-P. Wojcik, H. Ehlers, D. Ceran a C. De Falco, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci H.-G. Kamann a P. Gey, Rechtsanwälte)
Ďalší účastníci konania: Volkskreditbank AG, Európsky parlament, Rada Európskej únie
Návrhy odvolateľky
Jednotná rada pre riešenie krízových situácií navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 3. júla 2024 vo veci Volkskreditbank/SRB, T-406/22 ( 1 ) ,
—
zamietol žalobu alebo, subsidiárne, vrátil vec Všeobecnému súdu,
—
subsidiárne ponechal účinky sporného rozhodnutia na obdobie 30 mesiacov odo dňa vyhlásenia rozsudku v tomto odvolacom konaní
a
—
uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy prvostupňového konania, ako aj trovy odvolacieho konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Podľa názoru Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (ďalej len „SRB“) treba zrušiť napadnutý rozsudok, ktorým Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) SRB/ES/2022/18 z 11. apríla 2022 ( 2 ) o výpočte príspevkov do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií v rozsahu, v akom sa týka Volkskreditbank. V tejto súvislosti SRB svoje odvolanie opiera o päť odvolacích dôvodov.
SRB po prvé tvrdí, že zistenia Všeobecného súdu v bodoch 23 až 43 a najmä v bodoch 32 až 41 napadnutého rozsudku, podľa ktorých zverenie vykonávacích právomocí Rade podľa článku 70 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 ( 3 ) nie je dostatočne odôvodnené ako „ osobitný, náležite odôvodnený prípad “ v zmysle článku 291 ods. 2 ZFEÚ. Všeobecný súd prekročil mieru odôvodnenia vyžadovanú judikatúrou a nezohľadnil odôvodnenie obsiahnuté v odôvodnení 114 nariadenia č. 806/2014, ktoré sa má posudzovať v jeho relevantnom kontexte.
SRB po druhé uvádza, že Všeobecný súd v rámci svojich konštatovaní v bodoch 45 až 87 napadnutého rozsudku nesprávne vyložil článok 70 ods. 7 nariadenia č. 806/2014 a nesprávne pochopil článok 8 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/81 ( 4 ) . Všeobecný súd sa konkrétne dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď článok 8 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/81 kvalifikoval ako zmenu článku 70 ods. 1 a 2 druhého pododseku nariadenia č. 806/2014, pričom nezohľadnil prechodnú povahu tejto normy.
Po tretie SRB vytýka Všeobecnému súdu, že nesprávne vyložil článok 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014. Všeobecný súd konštatoval, že SRB mala posúdiť predpokladanú cieľovú úroveň „ s dostatočnou obozretnosťou “ a „ konzervatívne “ (body 125 – 126 napadnutého rozsudku). To v podstate znamená, že SRB mala zámerne a výrazne nadhodnotiť cieľovú úroveň, aby zabezpečila kumulatívne dodržanie hornej hranice 12,5 % a pravidla, podľa ktorého cieľová úroveň musí dosiahnuť 1 % krytých vkladov v bankovej únii na konci úvodného obdobia (pravidlo 1 %). Tento prístup porušuje zásady právnej istoty, riadnej správy vecí verejných a proporcionality, je v rozpore s doktrínou Meroni je sám osebe protichodný.
Po štvrté SRB vytýka Všeobecnému súdu, že v bodoch 114 až 127 s odkazom na údajne jasné a jednoznačné znenie právne nesprávne vyložil článok 70 ods. 2 prvý a štvrtý pododsek nariadenia č. 806/2014 v tom zmysle, že počas úvodného obdobia sa horná hranica 12,5 % musí uplatňovať striktne za každých okolností. Nielenže si odôvodnenie v tejto súvislosti odporuje a je cirkulárne, výklad Všeobecného súdu nezohľadňuje ani kontext a účel normy.
SRB po piate a napokon tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a náležite neposúdil skutkové a právne okolnosti, ktoré existovali v čase prijatia napadnutého rozhodnutia. Naopak, Všeobecný súd posúdil otázku, či SRB mohla dodržať hornú hranicu 12,5 % a pravidlo 1 % na základe možnosti, ktorá existovala iba v roku 2016, a to nadhodnotenia predpokladanej cieľovej úrovne od začiatku úvodného obdobia, a teda použil nesprávny základ pre preskúmanie.
( 1 ) EU:T:2024:439.
( 2 ) SRB/ES/2022/18.
( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 ).
( 4 ) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1 ).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/5412/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)