C-540/24
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CN0540
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202406635SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2024/6635
11.11.2024
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Handelsgericht Wien (Rakúsko) 8. augusta 2024 – Cabris lnvestments Ltd/Revetas Capital Advisors LLP
(Vec C-540/24, Cabris lnvestments)
(C/2024/6635)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Handelsgericht Wien
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Cabris lnvestments Ltd
Žalovaná: Revetas Capital Advisors LLP
Prejudiciálne otázky
1.
Má sa článok 25 nariadenia Brusel Ia ( 1 ) vykladať v tom zmysle, že na doložku o voľbe právomoci, v ktorej sa zmluvné strany usadené v Spojenom kráľovstve, a teda (teraz) v treťom štáte, dohodli, že súdy členského štátu Európskej únie budú mať právomoc rozhodovať spory vyplývajúce z tejto zmluvy, sa vzťahuje toto ustanovenie, aj keď základná zmluva nemá žiadnu ďalšiu väzbu na tento členský štát zvolený ako miesto právomoci? Platia teda zásady rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C-566/22 z 8. februára 2024 ( 2 ) rovnako aj v prípade, ak dátum uzavretia doložky o voľbe právomoci medzi dvoma zmluvnými stranami so sídlom v Spojenom kráľovstve patrí ešte do obdobia pred skončením prechodného obdobia „Brexitu“, 31. decembra 2020, ale žaloba bola podaná až po tom, keď „Brexit“ nadobudol účinnosť? Berie sa pritom do úvahy skutočnosť, že zmluvný stav medzi týmito (teraz) štátnymi príslušníkmi tretích krajín nemá žiadnu ďalšiu väzbu na zvolený členský štát Európskej únie (k tomu však pozri odôvodnenia 13 a 14 nariadenia Brusel Ia) a okrem toho článok 50 ods. 3 ZEÚ po „Brexite“ vo všeobecnosti vylučuje uplatniteľnosť európskych zmlúv pre Spojené kráľovstvo.
Ak Európsky súdny dvor zamietne uplatnenie článku 25 nariadenia Brusel Ia v predmetnej konštelácii tretích krajín, vznikajú nasledujúce ďalšie otázky:
2.
Má sa článok 68 nariadenia Brusel Ia vykladať v tom zmysle, že ním bol definitívne zrušený Európsky dohovor z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „ Bruselský dohovor “) ( 3 ) – aj v konaniach týkajúcich sa Spojeného kráľovstva (s prihliadnutím na „Brexit“), takže členský štát Európskej únie sa už v súčasnosti nemôže odvolať na tento dohovor?
3.
Majú sa článok 69 nariadenia Brusel Ia v znení zoznamu 3 oznámeného podľa článku 76 tohto nariadenia ( 4 ) a článku 55 Bruselského dohovoru, 13. zarážky , vykladať v tom zmysle, že s konečnou platnosťou zrušili britsko-rakúsku dohodu o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach podpísanú 14. júla 1961 vo Viedni a protokol podpísaný 6. marca 1970 v Londýne, a to aj vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu (s prihliadnutím na „Brexit“), takže v konaní týkajúcom sa Spojeného kráľovstva (s prihliadnutím na „Brexit“) sa už viac nemožno odvolať na túto medzinárodnú zmluvu zo 14. júla 1961? A to aj s ohľadom na skutočnosť, že podľa článku 70 ods. 1 nariadenia Brusel Ia si dohovory uvedené v článku 69 tohto nariadenia zachovávajú svoju platnosť pre tie oblasti práva, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje. Môže byť teda podľa článku 70 ods. 1 nariadenia Brusel Ia vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu medzištátna zmluva uzavretá s Rakúskou republikou, ktorá bola už v minulosti vyhlásená za „nahradenú“ primárnym právom, po „Brexite“ medzi týmito štátmi opäť vyhlásená za retroaktívne uplatniteľnú (tzv. oživenie medzinárodnej zmluvy)?
V prípade kladnej odpovede : uplatnilo by sa takéto „oživenie“ aj v rámci pôsobnosti – v tejto súvislosti rovnako orientovaného – článku 56 Bruselského dohovoru?
4.
Má sa článok 50 ods. 3 ZEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni uplatneniu alebo „oživeniu“ článkov 17 a 18 Bruselského dohovoru aj vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu (s prihliadnutím na „Brexit“), ak sa v konaní, ktoré sa začalo v Rakúsku, dvaja účastníci konania so sídlom v Spojenom kráľovstve vo svojej zmluve uzavretej 6. mája 2020 dohodli, že výlučnú právomoc má rakúsky Handelsgericht Wien (Obchodný súd Viedeň)? Má v tejto súvislosti ustanovenie článku 50 ods. 3 ZEÚ prednosť pred článkom 66 Bruselského dohovoru , podľa ktorého sa Bruselský dohovor „[uzatvára na dobu neurčitú]“?
5.
Ak by Súdny dvor dospel v zmysle predchádzajúcich otázok 2 až 4 k záveru, že Bruselský dohovor sa uplatní prednostne aj vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu, vzniká otázka:
Bráni zásada prednosti Bruselského dohovoru právnej úprave v Spojenom kráľovstve, podľa ktorej je odvolanie sa na Bruselský dohovor výslovne vylúčené aj v prípade doložiek o voľbe právomoci uzavretých pred účinnosťou „Brexitu“ (pozri britskú úpravu, ktorá je platná do 29. februára 2024 a v tomto prípade – na základe podania žaloby 30. júna 2023 – očividne stále uplatniteľná v súlade s článkom 82 ods. 1 písm. b) bodom i) Regulations 4-25 Civil Jurisdiction and Judgments [amendments etc] [EU Exit] Regulations 2019 [Sl 2019/479])? V prípade zápornej odpovede : Je rakúsky súd pri posudzovaní platnosti doložky o voľbe právomoci uzavretej 6. mája 2020 (podľa toho pred „Brexitom“) medzi dvoma britskými spoločnosťami s voľbou rakúskeho súdu viazaný týmto – v Spojenom kráľovstve upraveným – vylúčením uplatňovania Bruselského dohovoru podľa článku 82 ods. 1 písm. b) bodu i) Regulations 4-25 Civil Jurisdiction and Judgments (amendments etc) (EU Exit) Regulations 2019 (Sl 2019/479), najmä z dôvodu prednosti primárneho práva, ktoré by v zásade bránilo účinnému výkonu rozhodnutia v Spojenom kráľovstve (Posledná otázka predpokladá v zmysle otázky 3 ukončenie platnosti britsko-rakúskej dohody o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktorá bola 14. júla 1961 podpísaná vo Viedni, a protokolu podpísaného 6. marca 1970 v Londýne)?
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1 ).
( 2 ) ECLI:EU:C:2024:123.
( 3 ) Európsky dohovor z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32 ).
( 4 ) Zoznam podľa článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( Ú. v. EÚ C 4, 2015, s. 2 )
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/6635/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)