← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·15.8.2024

C-556/24

ZamietaZrušuje
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62024CN0556

C_202405617SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2024/5617

30.9.2024

Odvolanie podané 15. augusta 2024: Deutsche Bank AG a BHW Bausparkasse AG proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia rozšírená komora) z 5. júna 2024 vo veci T-182/22, Deutsche Bank a iní/ECB

(Vec C-556/24 P)

(C/2024/5617)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: Deutsche Bank AG a BHW Bausparkasse AG (v zastúpení: H. Berger, M. Weber a D. Schoo, Rechtsanwälte)

Ďalší účastníci konania: Európska centrálna banka (ECB) a norisbank GmbH

Návrhy odvolateliek

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:

zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu v akom sa ním zamietla žaloba ako nedôvodná a uložila povinnosť nahradiť trovy konania súvisiace s touto fázou konania,

čiastočne zrušil spoločné rozhodnutie ECB z 21. decembra 2022 (ECB-SSM-2022-DEDEB-44), ktorým sa stanovujú prudenciálne požiadavky, pokiaľ ide o požiadavky uložené odvolateľkám bodom 1.3 tohto rozhodnutia, a

uložil ECB povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane trov vynaložených až do nahradenia spoločného rozhodnutia ECB z 2. februára 2022 (ECB-SSM-2022-DEDEB-6), ktorým sa stanovujú prudenciálne požiadavky v rozsahu, v akom Všeobecný súd rozhodol, že žaloba bola prípustná.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľky uvádzajú dva odvolacie dôvody.

Prvý odvolací dôvod založený na tvrdení, že Všeobecný súd mylne prijal záver, že ECB konala v rámci svojich úloh a právomocí podľa článku 4 ods. 1 písm. f) a článku 16 ods. 2 písm. d) a j) nariadenia č. 1024/2013 ( 1 ) , keď odvolateľkám uložila požiadavky uvedené v bode 1.3 vyššie uvedeného rozhodnutia (ďalej len „požiadavky spojené s NPZ“). Odvolateľky uvádzajú, že ECB nemá právomoc uložiť im vykonať zníženie ich vlastného kapitálu kategórie 1 (CET 1) na nápravu údajného nebezpečenstva nadhodnotenia tohto CET 1 z dôvodu prevzatia neodvolateľných platobných záväzkov (NPZ) odvolateľkami voči Jednotnému fondu na riešenie krízových situácií a povinnému systému ochrany vkladov.

Druhý odvolací dôvod, založený na tvrdení, že Všeobecný súd nesprávne vyložil a nesprávne uplatnil článok 16 ods. 1 písm. c) a článok 16 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) 1024/2013, keď vychádzal z predpokladu, že údajné nebezpečenstvo nadhodnotenia vlastného kapitálu kategórie 1 (CET 1) odvolateľkami môže odôvodňovať uloženie požiadaviek spojených s NPZ v individuálnom prípade, a uplatnil nesprávne právne posúdenie v rámci individuálneho posúdenia stanoveného v článku 16 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia.

( 1 ) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013 , ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami ( Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63 ).

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/5617/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-556/24 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik