C-557/24
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CN0557
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202405618SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2024/5618
30.9.2024
Odvolanie podané 14. augusta 2024: Malacalza Investimenti Srl a Vittorio Malacalza proti rozsudku Všeobecného súdu (desiata rozšírená komora) z 5. júna 2024 vo veci T-134/21, Malacalza Investimenti Srl a Vittorio Malacalza/ECB
(Vec C-557/24 P)
(C/2024/5618)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Odvolatelia: Malacalza Investimenti Srl, Vittorio Malacalza (v zastúpení: S. Carbone, A. D'Angelo, L. Boggio, avvocati)
Ďalší účastníci konania: Európska centrálna banka, Európska komisia
Návrhy odvolateľov
Odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor:
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie prijatý inter partes vo veci T-134/21 z 5. júna 2024, oznámený v ten istý deň,
—
keďže Všeobecný súd „nepreskúmal ostatné podmienky, ktoré sú kumulatívne potrebné na vznik mimozmluvnej zodpovednosti“, vrátil vec podľa článku 61 Štatútu Súdneho dvora Všeobecnému súdu Európskej únie, aby v súlade s právnymi zásadami, ktoré určí Súdny dvor, rozhodol o všetkých návrhoch na náhradu škody, ktoré odvolatelia vzniesli voči ECB podľa článku 340 ods. 3 ZFEÚ žalobou podanou na Všeobecný súd 3. marca 2021; a to: v prospech spoločnosti Malacalza Investimenti s.r.l. sumu 870 526 670 eur alebo inú vyššiu alebo nižšiu sumu, ktorú Súdny dvor považuje za primeranú, ktorá sa určí na základe spravodlivosti; v prospech spoločnosti Vittorio Malacalza sumu 4 546 022 eur alebo inú vyššiu alebo nižšiu sumu, ktorú Súdny dvor považuje za primeranú, ktorá sa určí na základe spravodlivosti,
alebo subsidiárne k návrhu na vrátenie veci na Všeobecnú súd
—
vyhovel žalobám o náhradu škody podaným odvolateľmi proti ECB prostredníctvom žaloby podanej na Všeobecný súd 3. marca 2021 na príslušné vyššie uvedené sumy podľa článku 340 ods. 3 ZFEÚ po prijatí návrhov na nariadenie vykonania dokazovania uvedených vo vyššie uvedenej žalobe ako aj návrhov na nariadenie vykonania dokazovania a na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, ktoré boli tiež uvedené v dokumentoch z 29. septembra 2021 a 20. decembra 2021,
—
zaviazal ECB a Európsku komisiu ako vedľajšieho účastníka konania na náhradu trov konania odvolateľov za obe konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolatelia uviedli sedem odvolacích dôvodov vo veci samej, ktoré sa týkajú viacerých porušení zásad a pravidiel práva Únie, ako aj príslušných pravidiel prebratia do talianskeho práva a ďalších ustanovení samotnej právnej normy, ktoré sú v každom prípade uplatniteľné na činnosť dohľadu zverenú ECB. V skutkovej rovine sa uvádza, že ECB – aj tým, že opomenula povinné zásahy týkajúce sa informovania akcionárov a komunikácie s verejnosťou zo strany vedenia Banca Carige – prispela k určeniu reprezentácie situácie a vyhliadok banky, v závislosti od ktorej akcionári investovali značné prostriedky do nákupu akcií Carige a do upísania a zaplatenia navýšenia kapitálu, pričom táto reprezentácia bola následne zmarená rôznymi konaniami a vydávaním protichodných opatrení, ukladaním neodôvodnených, neprimeraných a aj v iných ohľadoch nezákonných opatrení, ktoré sú súčasťou celkového nezákonného a škodlivého konania. V žalobe sa poukazuje najmä na: (i) dôveru v situáciu Carige v dôsledku realizácie navýšenia kapitálu v rokoch 2014 a 2015; (ii) následné zmarenie tejto dôvery v dôsledku konania a opatrení ECB (okrem iného prostredníctvom opatrení včasnej intervencie); (iii) nezákonnosť týchto opatrení a nezákonnosť celkového konania, ktorého sa týkajú; (iv) zavádzajúcu dôveru vzhľadom na situáciu Carige v dôsledku realizácie zvýšenia kapitálu v roku 2017; (v) následné zmarenie tejto dôvery v dôsledku konania a opatrení ECB, ktoré si vyžaduje ďalšie zásahy do kapitálu banky (vi) nezákonnosť týchto opatrení (vrátane zavedenia mimoriadnej správy nad bankou v roku 2019, vymenovania – okrem ostatných – mimoriadnych členov predstavenstva, ktorí nie sú zbavení konfliktu záujmov, ako aj schválenia zvýšenia základného imania s vylúčením opčných práv počas trvania mimoriadnej správy) a nezákonnosť celkového konania, ktorého sa týkajú (vii) nesprávne podmieňovanie a zasahovanie do procesov riadenia banky, uprednostňovanie autokratického riadenia zo strany vedenia v rozpore s pravidlami práva obchodných spoločností a bežnou dialektikou kolegiálneho správneho orgánu, aby sa zabezpečila realizácia nesprávne uložených opatrení, ktoré tiež znemožňujú reakciu na nesprávne a škodlivé postupy riadenia a spôsobujú oslabenie banky.
Odvolatelia na úvod vytýkali Všeobecnému súdu, že v rozpore s ustálenými zásadami judikatúry Súdneho dvora nezohľadnil, že časť porušení vytýkaných BCE predstavuje dostatočne charakterizované porušenia uvedených pravidiel, čím obmedzil vyšetrovanie len na časť skutkových okolností, ktoré sú vytýkané ako protiprávne, a tým neodôvodnene rozdelil nároky na náhradu škody. Ďalej odvolatelia formulovali sedem odvolacích dôvodov, pričom tvrdili, že sa zakladajú na chybách, ktorých sa Všeobecnú súd dopustil pri uplatňovaní zásad ochrany majetku, proporcionality, riadnej správy vecí verejných, rovnosti, nestrannosti a rovnakého zaobchádzania, transparentnosti, dobrej viery a ochrany legitímnej dôvery, najmä s odkazom na články 17, 20 a 41 Charty základných práv Európskej únie a článok 5 ods. 4 Zmluvy o EÚ, ako aj na celý rad ustanovení sekundárneho práva Únie a talianskeho bankového práva a práva obchodných spoločností, ktoré BCE nedodržala.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/5618/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)