C-582/24

C_202500375SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2025/375

27.1.2025

Ďalší účastník konania: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií

Návrhy odvolateľa

—

vyhovieť odvolaniu a zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskeho súdu z 26. júna 2024 (T-789/22, ďalej len „napadnutý rozsudok“, ECLI:EU:T:2024:426),

—

vrátiť vec Všeobecnému súdu na nové rozhodnutie, aby:

—

uložil odporkyni povinnosť nahradiť odvolateľovi trovy konania, ktoré vznikli v tomto odvolacom aj prvostupňovom konaní.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Po prvé odvolateľ namieta porušenie zásad transparentnosti a nestrannosti a tvrdí, že Všeobecný súd porušil viaceré uplatňujúce sa právne pojmy a ustanovenia príslušných právnych predpisov. Všeobecný súd si zamenil a nesprávne uplatnil zásady uvedené v článkoch 43, 49, 50, 53, 55 a 56 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 ( 1 ) , čo malo vplyv na jeho odôvodnenie týkajúce sa neexistencie akéhokoľvek vzťahu nadriadenosti medzi dotknutou osobou a zamestnancami SRB a objektívnej zaujatosti, ktorá z toho vyplýva, alebo pokiaľ ide o existenciu individuálneho ochranného opatrenia, rozhodnutia, na ktorom sú založené tabuľky OOUPZ, alebo aj individuálneho rozhodnutia týkajúceho sa odvolateľa.

Okrem toho Všeobecný súd nesprávne obrátil dôkazné bremeno týkajúce sa objektívnosti a legitímnosti obáv, ktoré odvolateľ vzniesol a ktoré odôvodňujú existenciu dostatočnej objektívnej zaujatosti. Všeobecný súd tým, že skreslil skutočnosti uvedené v spise a rozhodol ultra petita , voči odvolateľovi konštatoval, že bol pôvodcom toho, že vedúca služby dodržiavania súladu poznala obsah jeho sťažnosti. Všeobecný súd tiež nesprávne posúdil rozsah povinnosti transparentnosti, ktorá prislúcha správnemu orgánu.

Všeobecný súd nesprávne a bez toho, aby zohľadnil tvrdenia predložené odvolateľom v súvislosti s porušením povinnosti voľného hodnotenia, minimalizácie, obozretnosti, riadnej správy vecí verejných a dôvernosti, zamietol každé pochybenie administratívy.

Napokon Všeobecný súd nesprávne a v rozpore s bodmi 4.2 a 4.3 rozhodnutia SRB/PS/2017/11 ( 3 ) , ako aj v rozpore s účinnosťou procesných záruk, ktoré musí poskytnúť administratíva v rámci sťažnosti na obťažovanie, rozhodol, že SRB poskytla odvolateľovi dostatočné záruky na to, aby sa mohol pokúsiť preukázať svoje tvrdenia svedkami.

Po druhé odvolateľ poukazuje na nesprávne právne posúdenie, z ktorého vychádzal Všeobecný súd v rámci analýzy žalobného dôvodu týkajúceho sa nesprávneho posúdenia, ktorého sa dopustila administratíva pri preskúmaní jeho sťažnosti a jeho dostatočnej dôkaznej povahy na odôvodnenie začatia administratívneho vyšetrovania. Všeobecný súd nezohľadnil kontext opísaný odvolateľom a sťažil dôkazné bremeno, ktoré nesie sťažovateľ v štádiu analýzy pred administratívnym vyšetrovaním, a úplne obmedzil povinnosť administratívy poskytnúť pomoc v takom citlivom kontexte, akým je sťažnosť podaná proti osobe, ktorá má právomoci OOUPZ voči všetkým zamestnancom SRB.

Po tretie Všeobecný súd nesprávne zamietol návrhy odvolateľa na náhradu škody v celom rozsahu z dôvodu zamietnutia návrhov na zrušenie bez toho, aby zohľadnil pretrvávanie práva na náhradu škody za protiprávne konania, ktoré odvolateľ oznámil v súvislosti s konaním začatým na účely prijatia napadnutého rozhodnutia, ktoré však nemohlo viesť k jeho zrušeniu. Všeobecný súd tak nerozhodol o návrhu na náhradu škody vyplývajúcej z porušenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť, pri ktorej SRB priznala prinajmenšom porušenie dôvernosti a ktorej druhé porušenie bolo preukázané dokumentmi v spise.