C-623/24
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CN0623
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202500244SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/244
20.1.2025
Odvolanie podané 20. septembra 2024: UJ, UL, UN, UP, US, UT, UU, UV proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 10. júla 2024 vo veci T-120/23, UJ a i./Komisia
(Vec C-623/24 P)
(C/2025/244)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Odvolatelia: UJ, UL, UN, UP, US, UT, UU, UV (v zastúpení: M. Velardo, avvocata)
Ďalší účastníci konania: Európska komisia, UM, UO, UQ, UR, UW
Návrhy odvolateľov
Odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor:
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 10. júla 2024 vyhlásený vo veci T-120/23, UJ a i./Komisia,
—
vyhovel odvolaniu aj podanej žalobe,
—
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania v prvom aj druhom stupni.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania odvolatelia v podstate uvádzajú dva odvolacie dôvody.
Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolatelia namietajú nesprávne právne posúdenie, z ktorého mal vychádzať Všeobecný súd, keď nekonštatoval porušenie zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi výberového konania.
Všeobecný súd sa nesprávne domnieval, že opakovanie skúšok podľa voľnej úvahy uchádzačov a bez ohľadu na existenciu zisteného technického problému nepredstavuje porušenie vyššie uvedenej zásady a že opakovanie písomných skúšok v rôznych dňoch a len v prípade niektorých uchádzačov nemení objektívne podmienky pri hodnotení uchádzačov.
Všeobecný súd sa v podstate domnieval, že bolo možné zaobchádzať rovnakým spôsobom s uchádzačmi, ktorí absolvovali rovnaké písomné skúšky dvakrát, či dokonca trikrát, nezávisle od akéhokoľvek overenia technických ťažkostí, ku ktorým došlo počas prvej skúšky.
Vzhľadom na skutočnosť, že opatrenia prijaté výberovou komisiou výberového konania, ktoré Všeobecný súd považoval za zákonné, mali značný a predvídateľný vplyv na priebeh skúšok, bola porušená aj zásada proporcionality.
Druhým odvolacím dôvodom odvolatelia poukazujú na ďalšie nesprávne právne posúdenia, z ktorých vychádzal Všeobecný súd pri uplatnení zásady zhodnosti sťažnosti a žaloby.
Všeobecný súd nepreskúmal námietku, ktorú vzniesli odvolatelia, založenú na porušení oznámenia o výberovom konaní. Domnievali sa, že doslovný výklad oznámenia, ktorý chráni aj legitímne očakávania uchádzačov, neumožňuje posudzovanie schopnosti riadiť tím v prípade uchádzačov o platovú triedu AD7, keďže znenie oznámenia stanovovalo hodnotenie tejto osobitnej spôsobilosti len pri uchádzačoch o platovú triedu AD9, na rozdiel od schopnosti leadership , ktorá mala byť hodnotená pri všetkých uchádzačoch.
Všeobecný súd rozhodol, že táto námietka nemôže byť vyhlásená za prípustnú, pretože nebola výslovne vznesená v sťažnosti, hoci inštitúcia na ňu neodpovedala v zákonnej lehote.
Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že zásada zhodnosti sťažnosti a žaloby sa uplatňuje rovnako prísne v prípade, keď námietky odvolateľov neboli v konaní pred podaním žaloby preskúmané včas.
Ako totiž uvádza Všeobecný súd, hoci sťažnosť musí byť úplná práve na zabezpečenie jej základnej funkcie, ktorou je umožniť zmierlivé urovnanie s cieľom obmedziť spor, nezdá sa byť rozumné uplatniť ju rovnakým spôsobom, ak sa len z dôvodu nečinnosti inštitúcie tento pokus o zmier neuskutočnil. Ak by sa opomenulo rozlišovať medzi týmito dvoma prípadmi, znamenalo by to porušenie článku 47 Charty základných práv tým, že by sa žalobcom odňal prístup k súdu.
Na druhej strane odvolatelia uvádzajú, že odôvodnenie Všeobecného súdu je v rozpore s judikatúrou vychádzajúcou z veci Mandt, ktorá odlíšila vady ovplyvňujúce vnútornú zákonnosť od vád ovplyvňujúcich vonkajšiu zákonnosť a dospela k záveru, že zásada bola dodržaná, ak odvolateľ vo svojej sťažnosti vzniesol vady patriace tak do jednej, ako aj do druhej kategórie. V prejednávanej veci totiž sťažnosť poukazovala na vady napadnutých aktov, ktoré sa týkali tak jednej, ako aj druhej kategórie.
Okrem toho Všeobecný súd v skutočnosti nakoniec vytvoril rovnaké obmedzenie medzi fázou pred podaním žaloby a fázou po podaní žaloby ako procesné pravidlá, ktoré zakazujú ius novum medzi žalobou v prvom stupni a odvolaním, z čoho vyplýva porušenie práva na prístup k spravodlivosti.
Nesprávne právne posúdenie, z ktorého vychádzal Všeobecný súd, je ešte zjavnejšie vzhľadom na procesné pravidlá účinné od 1. septembra 2024, ktoré stanovujú obmedzenia preskúmania odvolaní len vtedy, ak vec pred začatím súdneho konania preskúmal kvázi súdny orgán, ktorý je síce zložený z neprofesionálnych sudcov, ale sú nezávislí od orgánu, ktorý prijal sporný akt. Menovací orgán nemôže byť takto kvalifikovaný práve preto, že je súčasťou štruktúry, ktorá prijala sporný akt.
Výklad Všeobecného súdu je teda poznačený nesprávnym právnym posúdením v rozsahu, v akom viedol k nespravodlivému menej priaznivému zaobchádzaniu s vecami úradníkov, pokiaľ ide o prístup k súdu.
Ad abundantiam – a hoci to Všeobecný súd nepreskúmal, pretože sa zastavil pri skúmaní prípustnosti – sa odvolateľky sústreďujú aj na podstatu porušenia pravidiel týkajúcich sa výkladu oznámení o hospodárskej súťaži, v tejto súvislosti uvádzajú, že Všeobecný súd si zamenil hodnotiace kritériá pre rôzne kategórie (AD7 a AD9), v rozpore s požiadavkami oznámenia o výberovom konaní, ktoré jasne uvádzali, že schopnosť riadiť pracovnú skupinu mala byť hodnotená len v prípade uchádzačov o platovú triedu AD9, zatiaľ čo leadership sa mal hodnotiť u všetkých uchádzačov, ktorí uchádzali tak o platovú triedu AD7, ako aj o platovú triedu AD9.
Všeobecný súd tak vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia pri výklade pravidiel, ktoré sa týkajú oznámení o výberových konaniach a ktoré vyžadujú prísne dodržiavanie znenia textu oznámenia, a to aj s cieľom chrániť legitímne očakávania uchádzačov.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/244/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)