C-630/24
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CN0630
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202406927SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2024/6927
25.11.2024
Žaloba podaná 26. septembra 2024 – Európska komisia/Talianska republika
(Vec C-630/24)
(C/2024/6927)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: D. Recchia, B.-R. Killmann, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Talianska republika
Návrhy žalobkyne
—
určiť, že Talianska republika si tým, že v legislatívnom dekréte č. 230 z 29. decembra 2021, ktorým sa ustanovuje jednorazový a univerzálny príspevok na nezaopatrené dieťa, zaviedla podmienku bydliska, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 45 ZFEÚ, článkov 4, 7 a 67 nariadenia č. 883/2004 ( 1 ) a článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011 ( 2 ) ;
—
uložiť Talianskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Komisia podala 26. septembra 2024 na Súdny dvor žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že Talianska republika si tým, že v legislatívnom dekréte č. 230 z 29. decembra 2021, ktorým sa ustanovuje jednorazový a univerzálny príspevok na nezaopatrené dieťa (ďalej len „jednorazový príspevok“), zaviedla podmienku bydliska, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 45 ZFEÚ, článkov 4, 7 a 67 nariadenia č. 883/2004 a článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011.
Jednorazový príspevok predstavuje rodinnú dávku v zmysle článku 3 ods. 1 písm. j) nariadenia 883/2004 v spojení s článkom 1 písm. z) toho istého nariadenia. Jednorazový príspevok predstavuje aj sociálnu výhodu v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011. Keďže jednorazový príspevok patrí do pôsobnosti uvedených nariadení, musí byť možné ho uplatniť v rámci Únie podľa článkov 7 a 67 nariadenia č. 883/2004 a musí byť možné uplatniť ho nediskriminačným spôsobom podľa článku 4 nariadenia č. 883/2004 a článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011, keďže obidvoma nariadeniami sa vykonáva zásada rovnakého zaobchádzania stanovená v článku 45 ZFEÚ týkajúca sa voľného pohybu pracovníkov v oblasti podmienok zamestnávania.
Vyplácanie jednorazového príspevku v Taliansku však podlieha podmienke bydliska v Taliansku. Táto podmienka bydliska bráni uplatňovaniu dávky jednorazového príspevku osobami, ktoré nemajú bydlisko v Taliansku alebo nemajú bydlisko v Taliansku najmenej dva roky (prípadne nemajú pracovnú zmluvu v trvaní najmenej šesť mesiacov), alebo ktorých deti nemajú bydlisko v Taliansku, hoci majú bydlisko v Taliansku podľa článku 3 ods. 1 písm. c) a d) legislatívneho dekrétu č. 230/2021. Aj takáto podmienka bydliska predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, najmä pokiaľ ide o sociálne výhody, a je prípustná len vtedy, ak je odôvodnená sledovaním legitímneho cieľa a ak je vhodná a primeraná sledovanému cieľu, čo sú však okolnosti, ktoré talianske orgány, na ktorých leží dôkazné bremeno, nepreukázali.
( 1 ) Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ( Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 05/005, s. 72).
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie ( Ú. v. EÚ L 141, 2011, s. 1 ).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/6927/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)