C-635/24

Odvolanie podané 27. septembra 2024: Kinda Makhlouf proti rozsudku Všeobecného súdu (deviata rozšírená komora) zo 17. júla 2024 vo veci T-208/22, Makhlouf/Rada

(Vec C-635/24 P)

(C/2025/247)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Kinda Makhlouf (v zastúpení: G. Karouni, avocat)

rozhodol vo veci samej a zrušil napadnuté rozhodnutia v rozsahu, v akom zaraďujú a ponechávajú odvolateľku na zoznamoch pripojených k uvedeným aktom, a to:

a)

Po prvé vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/242 z 21. februára 2022, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii ( Ú. v. EÚ L 40, 2022, s. 26 ) a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2022/237 z 21. februára 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii ( Ú. v. EÚ L 40, 2022, s. 6 ) (ďalej len spoločne „pôvodné akty“),

b)

Po druhé rozhodnutie Rady (SZBP) 2023/1035 z 25. mája 2023, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii ( Ú. v. EÚ L 139, 2023, s. 49 ) a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2023/1027 z 25. mája 2023, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii ( Ú. v. EÚ L 139, 2023, s. 1 ) v rozsahu, v akom sa jej tieto akty týkajú,

—

Prvý odvolací dôvod je založený na porušení procesných záruk, ktoré mala mať odvolateľka, keďže pred prijatím pôvodných aktov prijatých Radou nebola vypočutá. Podľa odvolateľky Všeobecný súd nesprávne posúdil potrebu účinku prekvapenia dotknutých reštriktívnych opatrení najmä preto, lebo pomer, ktorý predstavovali aktíva odvolateľky vo vzťahu k pozostalosti, ktorú získala, bol nízky a že opatrenia boli prijaté jedenásť rokov po prijatí reštriktívnych opatrení týkajúcich sa jej otca.

2.

Vo svojom druhom odvolacom dôvode odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď potvrdil posúdenie Rady týkajúce sa spojenia odvolateľky so sýrskym režimom a jej vplyvu na jeho rozhodnutia. Všeobecný súd tým, že odkázal na kritérium rodinnej príslušnosti, obrátil dôkazné bremeno a porušil články 26, 29 a 40 ZEÚ, články 240 a 275 ZFEÚ a články 41 a 47 Charty základných práv Európskej únie, a to v situácii, keď Rada považovala odvolateľku za osobu, ktorá nie je zapojená do sýrskych politických a hospodárskych záležitostí počas obdobia viac ako 10 rokov, pričom Rada náhle zmenila svoje posúdenie dva roky po smrti svojho otca, hoci bola usadená so svojím novým manželom v Poľsku.

3.

Vo svojom treťom odvolacom dôvode odvolateľka namieta porušenie zásady proporcionality a namieta skreslenie skutkových okolností, ako aj nedostatočné odôvodnenie v napadnutom rozsudku, pokiaľ ide o zmrazenie jej vlastného majetku, okrem dedičstva, ktoré bolo zmrazené v majetku Mohammeda Makhloufa. Odvolateľka konkrétne tvrdí, že ku skutočnostiam v spise, na ktoré sa odvoláva Všeobecný súd, došlo sedem rokov pred smrťou Mohammeda Makhloufa a dedením a že Všeobecný súd mal konštatovať, že Rada nemohla založiť na týchto skutočnostiach svoje rozhodnutie zahrnúť vlastné zdroje odvolateľky do reštriktívnych opatrení.