C-641/24
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CN0641
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202500705SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/705
10.2.2025
Odvolanie podané 27. septembra 2024: Maďarsko proti rozsudku Všeobecného súdu (deviata rozšírená komora) z 10. júla 2024 vo veci T-104/22, Maďarsko/Komisia
(Vec C-641/24 P)
(C/2025/705)
Jazyk konania: maďarčina
Účastníci konania
Odvolateľ: Maďarsko (v zastúpení: M. Z. Fehér a G. Koós, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľa
Maďarsko svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 10. júla 2024 vo veci T-104/22,
—
zrušil rozhodnutie Komisie zo 14. decembra 2021 v rozsahu v akom sa zamietli námietky Maďarska proti prístupu k dokumentom v súvislosti so subsidiárnou žiadosťou GESTDEM 2021/2808, ktorá bola podaná na zabezpečenie prístupu verejnosti k dokumentom z Maďarska (týkajúca sa výzvy na predkladanie návrhov EFOP),
—
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Prvý odvolací dôvod – Nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
Argumentácia uvedená v bode 27 rozsudku, podľa ktorej nie je problematická skutočnosť, že rozhodnutie o poskytnutí predmetného prístupu neobsahuje vyčerpávajúce odôvodnenie, keďže toto rozhodnutie bolo určené žiadateľovi a nie členskému štátu a rozhodnutie nepopiera prístup, ale naopak ho poskytuje, takže Komisia nebola povinná vyčerpávajúcim spôsobom vysvetliť dôvody, pre ktoré spochybnila uplatniteľnosť výnimky. Informačný list zaslaný spolu s rozhodnutím nemôže tento nedostatok napraviť.
Okrem toho predstavuje základnú požiadavku, ktorá vyplýva zo zásady právneho štátu, aby Komisia poskytla primerané odôvodnenie, ak sa odkloní od praxe v inej úplne podobnej veci alebo keď zmení svoje posúdenie v rámci konania. Najmä v konaní, v ktorom je nevyhnutná lojálna spolupráca.
Druhý odvolací dôvod – Porušenie zásady lojálnej spolupráce
V tejto veci Komisia neumožnila členskému štátu jasne vysvetliť a prípadne opätovne posúdiť dôvody, pre ktoré sa odvoláva na objektívnu výnimku stanovenú v článku 4 ods. 3. Komisia podrobne nevysvetlila dôvody, pre ktoré sa článok 4 ods. 3 nariadenia 1049/2001/CE ( 1 ) , na ktorý sa osobitne odvoláva členský štát, v tomto prípade neuplatňuje, ani nedala členskému štátu možnosť spresniť a v prípade potreby zmeniť svoje stanovisko.
Skutočnosť, že Komisia zaobchádzala s dodatočnými dokumentmi identifikovanými pri preskúmaní opakovanej žiadosti ako s dokumentmi patriacimi do predmetu tejto žiadosti a neumožňovala členskému štátu namietať proti prístupu, hoci Komisia vopred vedela, že maďarské orgány predtým požiadali, aby prístup k dokumentom podobnej povahy nebol povolený, nemožno v žiadnom prípade považovať za zlučiteľnú so zásadou lojálnej spolupráce.
Tretí odvolací dôvod – Porušenie článku 4 ods. 3 prvého pododseku nariadenia č. 1049/2001
Všeobecný súd nesprávne vyložil článok 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001, pretože jeho výklad nie je úplne v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora a vytvára situáciu, ktorá vážne ohrozuje otvorenú komunikáciu podporujúcu spoluprácu medzi inštitúciami a orgánmi členských štátov.
Ochrana záujmov členských štátov nemôže byť zabezpečená výlučne výnimkami, ktoré sa majú vykladať reštriktívne a ktoré sú uvedené v článku 4 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1049/2001. Súdny dvor prijal zrušenie autorského pravidla, pričom zohľadnil skutočnosť, že podľa jeho výkladu sú odseky 1 až 3 článku 4 určené na ochranu záujmov členských štátov a že tieto výnimky umožňujú zabezpečiť dostatočnú ochranu týchto záujmov. Výklad Všeobecného súdu však neumožňuje určiť, do akej miery môže článok 4 ods. 3 slúžiť na ochranu záujmov členských štátov.
Keďže sa ochrana dokumentov použitých v danom rozhodovacom procese na základe nariadenia č. 1049/2001 odchyľuje od systému individuálnej zodpovednosti za individuálne rozhodnutia stanoveného uplatniteľným právom Únie, neurčuje ju ten, kto formálne prijíma rozhodnutie v danom procese, ale ten, kto skutočne rozhoduje o jeho obsahu bez toho, aby toto rozhodnutie muselo mať formu rozhodnutia. Súdny dvor má preskúmať, či v prípadoch, o aké ide v prejednávanej veci, keď orgány členských štátov a inštitúcie Únie spoločne zasahujú do vykonávania práva Únie a kde sa rovnováha jasne prikláňa v prospech inštitúcií, je skutočne možné identifikovať rozhodnutia, ktoré pochádzajú výlučne od členských štátov.
Súdny dvor musí preskúmať, či sú posúdenia Všeobecného súdu týkajúce sa odôvodnenia rozhodnutia Komisie umožňujúceho prístup, jeho dosahu, analýzy dôvodov uvedených členským štátom a rozsahu analýzy vykonanej Komisiou „ ex offo “, ako aj povinnosti spolupráce, ktorú má Komisia, správne.
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ( Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43 ; Mim. vyd. 01/003, s. 331).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/705/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)