← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·22.10.2024

C-718/24

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62024CN0718

C_202500381SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2025/381

27.1.2025

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen săd Sofija-grad (Bulharsko) 22. októbra 2024 – NP/Predsedatel na Dăržavna agencija za bežancite

(Vec C-718/24, Aleb ( 1 ) )

(C/2025/381)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Administrativen săd Sofija-grad

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca v konaní vo veci samej: NP

Žalovaný v konaní vo veci samej: Predsedatel na Dăržavna agencija za bežancite

Prejudiciálne otázky

1.

Možno pri extenzívnom výklade odôvodnenia 46 a článku 33 ods. 2 písm. c) v spojení s článkom 38 smernice 2013/32/EÚ ( 2 ) vychádzať z toho, že pravidlá stanovené v týchto ustanoveniach, ktoré umožňujú považovať žiadosť o medzinárodnú ochranu za neprípustnú a týkajú sa koncepcie bezpečnej tretej krajiny v zmysle článku 38 [smernice 2013/32], sa v súlade so základným zásadami a zárukami kapitoly II tejto smernice musia uplatniť v konaní uvedenom v kapitole III tejto smernice, t. j. v rámci vecného posudzovania žiadosti o medzinárodnú ochranu?

2.

Majú sa odôvodnenie 46 a článok [33] ods. 2 písm. c) v spojení s článkom 38 smernice 2013/32 vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, aká je uvedená v článku 75 ods. 2 ZUB, ako aj správna a súdna prax, podľa ktorých vecne posúdenú žiadosť o medzinárodnú ochranu možno zamietnuť bez toho, aby bola vyhlásená za zjavne neopodstatnenú alebo neprípustnú, a to len z dôvodu, že žiadateľ má možnosť využiť ochranu bezpečnej tretej krajiny, bez toho, aby sa vo vnútroštátnom práve vytvorila a uplatňovala metodika stanovená v článku 38 ods. 2 písm. b) smernice 2013/32, a ak správny orgán uzná, že v krajine pôvodu žiadateľa prebieha ozbrojený konflikt a sú splnené podmienky stanovené v článku 15 písm. c) smernice 2011/95 ( 3 ) , sú prípustné?

3.

Má sa článok 38 ods. 2 písm. b) v spojení s odôvodnením 46 smernice 2013/32 vykladať v tom zmysle, že správny orgán, ktorý vecne posudzuje žiadosť o medzinárodnú ochranu, môže uplatniť koncepciu bezpečnej tretej krajiny na určitú krajinu a určitého žiadateľa len na základe informácií z verejne dostupných zdrojov a rozhodnutia orgánu výkonnej moci (Rady ministrov), podľa ktorých je určitá tretia krajina bezpečnou treťou krajinou, bez toho, aby vo vnútroštátnom práve bola stanovená metodika v zmysle tohto ustanovenia, ktorej uplatnením sa správny orgán presvedčí o tom, že koncepcia bezpečnej tretej krajiny sa môže uplatniť na určitú krajinu a určitého žiadateľa?

4.

Má sa článok 38 ods. 2 písm. a) smernice 2013/32 vykladať v tom zmysle, že členské štáty vo svojom vnútroštátnom práve nevyhnutne musia stanoviť kritériá, v prípade splnenia ktorých možno vychádzať z toho, že existuje spojenie medzi žiadateľom a dotknutou treťou krajinou, na základe ktorého by bolo odôvodnené, aby táto osoba odišla do tejto krajiny?

5.

Má sa článok 38 ods. 2 písm. c) smernice 2013/32, [ktorý] upravuje možnosť, aby žiadateľ namietal v súdnom konaní proti existencii spojenia medzi ním a treťou krajinou uznanou za bezpečnú podľa písmena a), vykladať v tom zmysle, že pokiaľ neexistuje vnútroštátny právny predpis, ktorý stanovuje súdne preskúmanie zákonnosti existencie spojenia medzi žiadateľom a dotknutou treťou krajinou, súd, ktorý prejednáva žalobu proti správnemu rozhodnutiu, ktorým sa žiadateľovi neprizná medzinárodná ochrana z dôvodu, že tretia krajina je vo vzťahu k nemu uznaná za bezpečnú, nevyhnutne musí rozhodnúť, že má právomoc, a rozhodnúť o zákonnosti existencie takého spojenia, ktorú predpokladal správny orgán?

( 1 ) Názov prejednávanej veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany ( Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60 ).

( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany ( Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 9 ).

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/381/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-718/24 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik