C-760/24
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CN0760
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202500053SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/53
6.1.2025
Odvolanie podané 4. novembra 2024: Ammar Sharif proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) zo 4. septembra 2024 vo veci T-503/23, Sharif/Rada
(Vec C-760/24 P)
(C/2025/53)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolateľ: Ammar Sharif (v zastúpení: G. Karouni, advokát)
Ďalší účastník konania: Rada Európskej únie
Návrhy odvolateľa
—
zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie zo 4. septembra 2024 Sharif/Rada (T-503/23, ďalej len „napadnutý rozsudok“, ECLI:EU:T:2024:582), a to aj v rozsahu, v akom sa v ňom rozhodlo, že odvolateľ znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Rady Európskej únie,
—
rozhodnúť o žalobe vo veci samej a zrušiť napadnuté rozhodnutia v rozsahu, v akom ponechávajú žalobcu na zoznamoch pripojených k týmto právnym aktom, konkrétne rozhodnutie Rady (SZBP) 2023/1035 z 25. mája 2023, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii ( Ú. v. EÚ L 139, 2023, s. 49 ), a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2023/1027 z 25. mája 2023, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii ( Ú. v. EÚ L 139, 2023, s. 1 ),
—
uložiť povinnosť nahradiť škodu, ktorú odvolateľ utrpel,
—
uložiť Rade povinnosť nahradiť všetky trovy konania, ktoré vznikli odvolateľovi tak v konaní pred Všeobecným súdom, ako aj na Súdnom dvore.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľ na podporu svojho odvolania uvádza štyri odvolacie dôvody.
1.
V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu odvolateľ uvádza, že Všeobecný súd tým, že údajne vykonal „obmedzené súdne preskúmanie“ zapísania kritéria rodiny, porušil rozsah svojich právomocí a porušil články 277 a 263 ZFEÚ, takže zásada rovnosti nebola dodržaná. Na rozdiel od toho, čo sa uvádza v napadnutom rozsudku, zápis osôb, ktoré sú označené menom alebo prostredníctvom rodinnej väzby, zakladá v ich neprospech domnienku nevyvrátiteľnej väzby so sýrskym režimom, pretože sú na tieto zoznamy zapísané len z dôvodu týchto skutočností priezviska a rodiny, ktoré nemôžu zmeniť ani sa ich zbaviť, pretože by to znamenalo úplne neprimeraný zásah do ich súkromného a rodinného života tým, že by boli nútené k prehnanému popieraniu svojich rodinných príslušníkov. Táto nevyvrátiteľná domnienka, ktorá nevyplýva z iných všeobecných kritérií zápisu do týchto zoznamov, predstavuje porušenie zásady rovnosti medzi kategóriami osôb zaradenými do sankčných zoznamov. Všeobecný súd tým, že nezohľadnil toto porušenie zásady rovnosti, porušil články 263, 275 a 277 ZFEÚ.
2.
V rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolateľ uvádza, že odmietnutie Všeobecného súdu preskúmať žalobné dôvody uvedené v replike je dodatočným znakom toho, že pre zapísanú osobu je z dôvodu rodinnej väzby ťažké vyvrátiť nevyvrátiteľnú domnienku založenú na príslušnosti k rodine. Vzhľadom na to, že v replike sa bližšie rozoberali aspekty týkajúce sa príslušnosti k určitému rodinnému prostrediu, nešlo v nej o nič iné, než o zdôraznenie neprimeranej a diskriminačnej povahy takého kritéria vo vzťahu k ďalším kritériám, z ktorých mohli vychádzať osoby, na ktoré sa tieto ďalšie kritéria vzťahujú a ktoré sú na dotknuté zoznamy zaradené na základe týchto ďalších kritérií.
3.
V rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu odvolateľ tvrdí, že prístup k súdu Únie si vyžaduje, aby súd Únie overil, pokiaľ žalobca zaradený na sankčný zoznam na základe rodinnej väzby s menovanou osobou spochybňuje svoje napojenie na sýrsky režim, či je osoba majúca väzbu so žalobcom ešte stále legitímne zapísaná do zoznamov, alebo či žalobca preukázal, že proti jeho rodinnému príslušníkovi, ku ktorému má väzbu, a sýrskemu režimu, už neexistujú dôkazy, ktoré by odôvodňovali ponechanie žalobcu na sankčných zoznamoch. Všeobecný súd tým, že A. Šarifovi odoprel akúkoľvek možnosť namietať proti rozhodnutiam týkajúcim sa Ramiho Makhloufa a ich odôvodnenému ponechaniu v platnosti, hoci zápis A. Sharifa je len dôsledkom jeho rodinnej väzby s R. Makhloufom, porušil rozsah svojich právomocí, vytvoril nevyvrátiteľnú domnienku väzby so sýrskym režimom, porušil právo na obhajobu a články 26, 27 a 28 ZEÚ v spojení s článkami 41 a 47 Charty základných práv Európskej únie a článkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“).
4.
Vo svojom štvrtom odvolacom dôvode odvolateľ uvádza, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že mal preukázať „neexistenciu alebo zánik skutočného rizika obchádzania reštriktívnych opatrení“. Táto požiadavka sa odlišuje od otázky, či bol predložený dôkaz o zachovaní „akejkoľvek“ väzby s R. Makhloufom, keďže jediné väzby, ktoré možno vytýkať A. Sharifovi, môžu byť väzby spojené s „rizikom obchádzania reštriktívnych opatrení“. Všeobecný súd tým, že požadoval dôkaz o neexistencii „akejkoľvek“ väzby s R. Makhloufom, a z tohto nesprávneho dôvodu nepreskúmal všetky dôkazy, ktoré predložil A. Sharif, ktoré by mohli preukázať nezávislosť od jeho švagra, porušil právo odvolateľa na obhajobu a články 26, 27, 28, 29 ZEÚ, 215 ZFEÚ v spojení s článkami 41 a 47 Charty základných práv, ako aj článkom 6 EDĽP.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/53/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)