C-863/24
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CN0863
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202500897SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/897
17.2.2025
Odvolanie podané 11. decembra 2024: Federazione Italiana delle Banche di Credito Cooperativo e Casse Rurali (Federcasse), Banca di Credito Cooperativo di Ancona e Falconara marittima CC SC, Banca di Credito Cooperativo di Alba Langhe Roero e Canavese, Banca di Credito Cooperativo di Castiglione Messer Raimondo e Pianella SC, Banca di Credito Cooperativo di Milano, Banca di Credito Cooperativo di Pontassieve, Banca di Credito Cooperativo di Roma, Banca di Credito Cooperativo di Sarsina, Banca di Credito Cooperativo Prealpi San Biagio, Banca di Credito Cooperativo 360 Credito Cooperativo FVG – S, Banca per il Trentino Alto Adige – Bank für Trentino-Südtirol – Credito Cooperativo Italiano, predtým Banca di Credito Cooperativo Cassa di Trento, BCC Veneta – Credito Cooperativo – Società cooperativa, predtým Banca di Credito Cooperativo di Verona e Vicenza C.C. proti uzneseniu Všeobecného súdu (tretia komora) z 1. októbra 2024 vo veci T-1070/23, Federcasse a i./Komisia
(Vec C-863/24 P)
(C/2025/897)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Odvolateľky: Federazione Italiana delle Banche di Credito Cooperativo e Casse Rurali (Federcasse), Banca di Credito Cooperativo di Ancona e Falconara marittima CC SC, Banca di Credito Cooperativo di Alba Langhe Roero e Canavese, Banca di Credito Cooperativo di Castiglione Messer Raimondo e Pianella SC, Banca di Credito Cooperativo di Milano, Banca di Credito Cooperativo di Pontassieve, Banca di Credito Cooperativo di Roma, Banca di Credito Cooperativo di Sarsina, Banca di Credito Cooperativo Prealpi San Biagio, Banca di Credito Cooperativo 360 Credito Cooperativo FVG – S, Banca per il Trentino Alto Adige – Bank für Trentino-Südtirol – Credito Cooperativo Italiano, predtým Banca di Credito Cooperativo Cassa di Trento, BCC Veneta – Credito Cooperativo – Società cooperativa, predtým Banca di Credito Cooperativo di Verona e Vicenza C.C. (v zastúpení: A. Pera, F. Salerno, U. Di Francia, avvocati)
Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Banca di Credito Cooperativo di Napoli
Návrhy odvolateliek
Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:
—
zrušil napadnuté uznesenie a
—
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
1.
Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení Všeobecným súdom pri uplatnení článku 263 ZFEÚ, keďže napadnuté uznesenie vylučuje, že opatrenie môže mať záväzné právne účinky. Tento prvý odvolací dôvod sa skladá z troch častí.
—
Prvá časť prvého odvolacieho dôvodu sa týka bodov 31 až 38 napadnutého uznesenia a zaoberá sa analýzou, ktorá je v nich uvedená a ktorá sa týka obsahu a kontextu opatrenia, ako aj právomocí Komisie (ide o rovnaké skutočnosti ako tie, ktoré sa v napadnutom uznesení v bode 30 uvádzajú ako rozhodujúce na určenie, či akt vyvoláva záväzné právne účinky). Poukazuje sa v ňom najmä na to, že:
i.
V bodoch 31 až 33 napadnutého uznesenia Všeobecný súd vykonal nedostatočnú a nesprávnu analýzu obsahu opatrenia, pričom neanalyzoval podstatu aktu a nezohľadnil tak rozhodujúce skutočnosti. Neanalyzoval totiž jasné odmietavé formulácie, ktoré sú rovnocenné skutočnému a riadnemu predpisu. Okrem toho napadnuté uznesenie (bod 49) síce uznáva, že ide o „jasný“ akt s „jasným výsledkom“, nevyvodzuje však náležité závery.
ii.
Analýza kontextu, v ktorom bolo prijaté opatrenie (body 35 a 36 napadnutého uznesenia v spojení s tvrdeniami rovnakého obsahu uvedenými v bodoch 32, 33 a 49 napadnutého uznesenia), je nesprávna vzhľadom na to, že predpokladá existenciu prípravného štádia predchádzajúceho rozhodnutiu, pričom nezohľadňuje skutočnosť, že článok 10 ods. 6 smernice neupravuje žiadne štádium dialógu, a čo je ešte dôležitejšie, nestanovuje žiadnu lehotu na ukončenie údajných dialógov. Vzhľadom na neexistenciu zákonnej lehoty na ukončenie prípravného štádia by toto štádium mohlo zostať v prípade nečinnosti vnútroštátnych orgánov nedokončené a odvolateľky by v dôsledku toho boli zbavené svojho práva na účinnú súdnu ochranu. K tomu treba dodať, že ak by sa aj pripustilo, že by opatrenie bolo „otvárajúcim“ aktom ( quod non ), nič to nemení na tom, že má záväzné právne účinky. Všeobecný súd teda v bodoch 35 a 36 napadnutého uznesenia v spojení s tvrdeniami rovnakého obsahu uvedenými v bodoch 32, 33 a 49 nesprávne vychádzal pri svojich záveroch z tvrdenia, že opatrenie môže byť len „otvorením“ konania.
iii.
Hoci samotný Všeobecný súd uvádza (bod 30 napadnutého uznesenia) analýzu právomocí inštitúcie, ktorá je autorom aktu, medzi objektívnymi skutočnosťami, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie právnych účinkov, napadnuté uznesenie neobsahuje žiadnu analýzu v tomto zmysle. Tento nedostatok je relevantný, keďže podľa článku 10 ods. 6 smernice má Komisia výlučnú právomoc, pokiaľ ide o schválenie žiadosti o zníženie cieľovej úrovne. Bolo by preto vhodné usúdiť, že zamietnutie tejto žiadosti pochádzalo od orgánu, ktorý má v tejto oblasti výlučnú právomoc. Ak by napokon Všeobecný súd posúdil právomoci Komisie, nemohol by dospieť k záveru, že „obsah a podstata“ opatrenia svedčia v prospech prípravného aktu.
—
Druhá časť prvého odvolacieho dôvodu napáda body 43 a 44 napadnutého uznesenia z dôvodu, že Všeobecný súd nemohol na základe formálnych náležitostí, ktoré sú v nich uvedené, dospieť k záveru, že tieto skutočnosti potvrdzujú, že opatrenie má prípravnú povahu. Ako irelevantné alebo nesprávne analyzované sú napadnuté aj ďalšie formálne prvky uvedené v bodoch 34 a 37 napadnutého uznesenia.
—
Tretia časť prvého odvolacieho dôvodu napáda bod 51 napadnutého uznesenia z dôvodu, že Všeobecný súd nesprávne dospel k záveru, že zámerom autora opatrenia bolo poskytnúť informácie.
2.
Druhý odvolací dôvod sa týka bodu 50 napadnutého uznesenia z dôvodu, že Všeobecný súd údajne skreslil dokument 11 pripojený k žalobe v prvom stupni, konkrétne list ministerstva z 31. augusta 2023 v časti, kde usúdil, že ministerstvo je len „treťou stranou“, hoci ide o príslušný vnútroštátny orgán v zmysle článku 10 ods. 6 smernice, a tak právne dôsledky, ktoré ministerstvo pochopiteľne vyvodilo z opatrenia (v tom zmysle, že je regulačné, a teda má povahu rozhodnutia), mali byť neoddeliteľnou súčasťou skúmania právnych účinkov opatrenia.
3.
Tretí odvolací dôvod je založený na neexistencii a rozpornosti odôvodnenia, pričom poukazuje na mnohé medzery a rozpory v napadnutom uznesení, konkrétne na neexistenciu analýzy obsahu opatrenia v časti, v ktorej obsahuje jasné zaujatie stanoviska k výsledku analýzy vykonanej službami Komisie, na neexistenciu analýzy právomocí Komisie, ako aj na rozpor medzi bodom 49 a tým, čo je uvedené v bode 38, a na nedostatok odôvodnenia v bode 51.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/897/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)