C-880/24
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CN0880
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202502352SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/2352
28.4.2025
Odvolanie podané 18. decembra 2024: VK proti rozsudku Všeobecného súdu (desiata komora) z/zo 9. októbra 2025 vo veci T-148/23, VK/Komisia
(Vec C-880/24 P)
(C/2025/2352)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Odvolateľ: VK (v zastúpení: M. Velardo, avvocata)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľa
Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil rozsudok z 9. októbra 2024 vo veci T-148/23 VK/Komisia,
—
vyhovel odvolaniu na prvom a druhom stupni
—
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania na prvom a druhom stupni.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľ napáda rozhodnutie Všeobecného súdu týkajúce sa prevodu dôchodkových práv nadobudnutých pred službou v Európskej únii a tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a že rozsudok je nesprávne odôvodnený.
Odvolateľ najmä kritizuje výklad, podľa ktorého samotné podanie žiadosti o prevod má „užitočný účinok“ aj bez dosiahnutia desaťročnej praxe, ktorá sa považuje za základnú podmienku skutočného prevodu. Tvrdí, že „užitočný účinok“ konania nastáva až vtedy, keď úradník získa najmenej desať rokov služby v európskej inštitúcii a súhlasí s navrhovanou konverziou vnútroštátnych príspevkov. Bez splnenia tejto podmienky nemôže byť prevod úspešne dokončený. Okrem toho vytýka Všeobecnému súdu, že lehotu desiatich rokov vykladá ako formálnu, a nie ako hmotnoprávnu podmienku stanovenú v právnej úprave.
Odvolateľ ďalej spochybňuje výklad Všeobecného súdu týkajúci sa určenia dies a quo , pokiaľ ide o plynutie lehoty. Všeobecný súd totiž rozhodol, že lehota začína plynúť odo dňa nástupu do zamestnania, keďže príspevky do európskeho dôchodkového systému sa platia od tohto momentu. Odvolateľ tvrdí, že lehota by mala plynúť odo dňa vzniku služobného pomeru alebo od skončenia skúšobnej doby, ako je uvedené v ustanoveniach služobného poriadku.
Tým, že v rozsudku nedošlo k potvrdeniu stanoviska odvolateľa, došlo k zmene doslovného významu právnych predpisov, porušila sa hierarchiu zdrojov práva Únie a znevýhodnili sa najmä dočasní zamestnanci, ktorých zamestnanie je vo svojej podstate neisté. Odvolateľ poukazuje na porušenie kritéria doslovného výkladu a nesprávne uprednostnenie sekundárnych ustanovení (GIPs) pred služobným poriadkom. Okrem toho uvádza porušenie výkladových kritérií platných v práve Únie, keďže Všeobecný súd vzhľadom na mimoriadnu jasnosť právnej normy uplatňuje iné výkladové kritériá ako kritérium doslovnosti. Nesprávny výklad, ktorého sa Všeobecný súd dopustil, je relevantný, pretože žiadosť odvolateľa bola podaná včas, pokiaľ sa lehota počíta od skončenia skúšobnej doby, a nie odo dňa nástupu do služby.
Odvolateľ tiež poukazuje na nesprávne právne posúdenie a nedostatok odôvodnenia v súvislosti s pojmami vyššej moci a výnimočných podmienok, ktoré mali byť vykladané inak v kontexte okolností, ktoré nikdy predtým nenastali, ako napríklad v súvislosti s pandémiou Covid-19.
Nakoniec odvolateľ poukazuje na porušenie zásady proporcionality a povinnosti náležitej starostlivosti, keďže prekročením lehoty čisto obligatórnej povahy odvolateľ definitívne stráca svoje príspevky na dôchodok, ktoré mu vznikli podľa španielskeho práva, vzhľadom na zákaz súbehu dvoch dôchodkov platný na vnútroštátnej úrovni, ktorý odvolateľ riadne preukázal priložením znenia vnútroštátnej právnej úpravy.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/2352/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)