C-909/24
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CN0909
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202502355SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/2355
28.4.2025
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunalul Arad (Rumunsko) 16. decembra 2024 – Investcapital Ltd/PN
(Vec C-909/24, Investcapital e altri)
(C/2025/2355)
Jazyk konania: rumunčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Tribunalul Arad
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa v prvom stupni a odvolateľka: Investcapital Ltd
Žalovaná v prvom stupni a odporkyňa v odvolacom konaní: PN
Prejudiciálne otázky
1.
Má sa skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava – stanovujúca určité obmedzenie pre náhradu škody z omeškania v prípade právnych vzťahov, ktoré nevyplývajú z podnikania – má odlišný normatívny obsah, ak ide o právne vzťahy vyplývajúce z podnikania, takže nestanovuje obmedzenie pre príslušné penále uplatniteľné na právne vzťahy medzi operátorom elektronických komunikačných služieb (mobilné telefónne služby a poskytovanie služby internetu) a spotrebiteľom, avšak stanovuje takéto obmedzenie pre iné vzťahy, ako sú bankové činnosti, považovať za základný prvok [slobodného poskytovania služieb] podľa článku 56 a nasl. Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako je toto právo v sektore elektronických komunikácií upravené smernicou 2002/22 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) ( 1 ) , a smernicou 2018/1972, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií ( 2 ) , alebo naopak je možné obmedzenie penále v prospech spotrebiteľov vykonať súdnou cestou na základe ustanovení článku 3 ods. 3 smernice 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( 3 ) , najmä na základe bodu e) prílohy k tejto smernici, podľa ktorého možno za nekalú považovať podmienku, ktorá priznáva predajcovi alebo dodávateľovi právo požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu?
2.
Znamená výklad a uplatňovanie ustanovení článku 3 ods. 3 smernice 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, najmä písm. e) prílohy k tejto smernici, v rámci analýzy potenciálnej nekalej povahy podmienky o zmluvnej pokute, ktorá stanovuje výšku náhrady škody z omeškania, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť v prípade nezaplatenia faktúr za elektronické komunikačné služby (mobilné telefónne služby a poskytovanie služby internetu) v lehote splatnosti, vo výške 0,5 % za každý deň omeškania, že:
—
súd má povinnosť vychádzať z výšky uvedenej škody vypočítanej za jeden rok, a to z percentuálnej sadzby 182,5 % ročne, takže určenie nekalej povahy tohto penále možno vykonať len porovnávacou analýzou výšky penále s výškou zákonnej úrokovej sadzby, ktorá by sa uplatňovala, ak by si strany samy nestanovili konkrétnu výšku náhrady škody z omeškania
alebo
—
súd má povinnosť zohľadniť aj dĺžku skutočnej doby, za ktorú sa požaduje penále vo výške 0,5 %, t. j. počet dní týkajúcich sa tejto požiadavky, a vo svojom posúdení zohľadniť skutočnú výšku sumy požadovanej z titulu penále vo vzťahu k výške hlavnej istiny?
3.
Vyžaduje výklad a uplatňovanie ustanovení článku 3 ods. 3 smernice 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, najmä písm. e) prílohy k tejto smernici, v súvislosti s analýzou potenciálnej nekalej povahy podmienky o zmluvnej pokute, ktorá stanovuje výšku náhrady škody z omeškania, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť v prípade nezaplatenia faktúr za elektronické komunikačné služby (mobilné telefónne služby a poskytovanie služby internetu) v lehote splatnosti, vo výške 0,5 % za každý deň omeškania, aby súd okrem sumy, dlžnej spotrebiteľom, zohľadnil aj prípadnú škodu, ktorú prípadne utrpel predajca alebo dodávateľ, ktorý má v rámci svojich právnych vzťahov podobné povinnosti, pokiaľ ide o rozsah náhrady škody z omeškania, ktorú by musel uhradiť, ak by nesplnil svoje platobné záväzky?
4.
Možno konkrétne stanovenú výšku penále z omeškania považovať za nekalú v rozsahu, v akom prevyšuje výšku hlavnej istiny, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť?
5.
Má kvalifikácia, ktorú [Súdny dvor] uskutočnil v [rozsudku z 22. novembra 2018, MEO Serviços de Comunicações e Multimédia (C-295/17, EU:C:2018:942)] o vopred stanovenej sume, vyberanej poskytovateľom služieb v prípade predčasného ukončenia zmluvy o poskytovaní služieb, stanovujúcej minimálnu dobu viazanosti, zo strany jeho zákazníka alebo z dôvodu, za ktorý zodpovedá jeho zákazník, pričom táto suma zodpovedá sume, ktorú by poskytovateľ služby vyberal po zvyšok uvedenej doby, ak by nedošlo k takémuto predčasnému ukončeniu zmluvy, v zmysle, že táto suma predstavuje odplatu za službu poskytovanú za protihodnotu a ako taká podlieha dani z pridanej hodnoty, autonómnu povahu, a preto je táto kvalifikácia relevantná len pokiaľ ide o výklad a uplatňovanie smerníc v oblasti DPH, alebo ju možno zohľadniť aj pri výklade a uplatňovaní článku 4 ods. 2 smernice 1993/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách s cieľom vylúčiť z pôsobnosti tejto smernice podmienku stanovujúcu takéto náklady v nadväznosti na jej kvalifikáciu ako podmienky týkajúcej sa vymedzenia predmetu zmluvy a primeranosti ceny alebo odplaty vo vzťahu k dodaným službám alebo tovaru, v rozsahu v akom sa táto podmienka považuje za jasne a zrozumiteľne formulovanú?
6.
Za predpokladu, že odpoveď na [predchádzajúcu] otázku je v tom zmysle, že výklad, ktorý podal [Súdny dvor] v citovanom rozsudku, má autonómnu povahu, a preto je uvedený výklad uplatniteľný len vo vzťahu k smerniciam v oblasti DPH, umožňuje výklad ustanovení článku 3 ods. 1 a 3 smernice 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v spojení s ustanoveniami článku 20 smernice 2002/22 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby), ako aj v spojení s článkami 101, 105 a 107 smernice 2018/1972 ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií, a v spojení s obsahom prílohy VIII časti A bodu 3 ods. iv) a prílohy IX bodu 2.4 tejto smernice, kvalifikovať zmluvnú podmienku obsiahnutú v zmluve o poskytovaní elektronických komunikačných služieb (mobilné telefónne služby a poskytovanie služby internetu), ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2002/22 alebo smernice 2018/1972, a ktorou sa stanovuje suma, ktorá sa má poskytovateľovi služby vyplatiť ako náhrada a ktorá predstavuje sumu, ktorú by tento poskytovateľ služby vyberal po zvyšok uvedenej doby, ak by nedošlo k takémuto ukončeniu zmluvy, v situácii, keď dôjde k predčasnému vypovedaniu zmluvy zákazníkom alebo z dôvodu, za ktorý zodpovedá jeho zákazník, v ktorej je stanovená minimálna doba viazanosti, ktorá z hľadiska doby trvania zodpovedá 24-mesačnému limitu stanovenému v článku 105 smernice 2018/1972, za nekalú a v akom rozsahu:
—
v súvislosti s výškou tejto sumy a na základe jej posúdenia ako neprimeranej vo vzťahu ku škode, ktorú utrpel poskytovateľ komunikačných služieb, resp.
—
na základe konštatovania existencie právnej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami strán z dôvodu, že takéto penále je stanovené len pre spotrebiteľa, a nie aj pre poskytovateľa komunikačných služieb, v kontexte, keď tá istá zmluva ukladá dodávateľovi povinnosť zaplatiť náhradu rovnajúcu sa protiplneniu za službu, ktorá nebola poskytnutá alebo poskytnutá nesprávne, v prípade, že dodávateľ nedodrží vopred stanovené kvalitatívne parametre.
7.
Aký význam má pri skúmaní predchádzajúcej otázky skutočnosť, že spotrebiteľ, ktorý uzavrel zmluvu o poskytovaní elektronických komunikačných služieb (mobilné telefónne služby a poskytovanie služby internetu) na minimálnu dobu 24 mesiacov, mal prospech z niektorých akciových ponúk spočívajúcich v znížení ceny pri kúpe prístroja alebo služieb, ak zo skutkového stavu zisteného v prejednávanej veci vyplýva, že hodnota zliav je zahrnutá do predplatného vypočítaného za celú dobu trvania zmluvy?
( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) ( Ú. v. ES L 108, 2002, s. 51 ; Mim. vyd. 13/029, s. 367).
( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií ( Ú. v. EÚ L 321, 2018, s. 36 ).
( 3 ) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29 ).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/2355/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)