C-240/24

62024CO0240

UZNESENIE

SÚDNEHO DVORA (deviata komora)

z 18. decembra 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 53 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Článok 267 ZFEÚ – Notársky zástupca – Pojem ‚súdny orgán‘ – Justičná spolupráca v občianskych veciach – Úkony týkajúce sa európskeho osvedčenia o dedičstve – Nariadenie (EÚ) č. 650/2012 – Odmietnutie banky uznať európske osvedčenie o dedičstve – Článok 71 – Začatie konania o zrušení alebo zmene európskeho osvedčenia o dedičstve notárom z úradnej moci – Absencia výkonu súdnej funkcie – Neprípustnosť“

Vo veci C‑240/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ podaný rozhodnutím zastępca notarialny zastępujący notariusza Justynę Gawlicę w Krapkowicach (notársky zástupca zastupujúci notárku Justynu Gawlicovú pôsobiacu v Krapkowiciach, Poľsko), zo 16. marca 2024, doručený Súdnemu dvoru 27. marca 2024, ktorý súvisí s konaním:

v zložení: predseda deviatej komory M. Condinanzi, sudcovia N. Jääskinen (spravodajca) a R. Frendo,

generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Európska komisia, v zastúpení: J. Hottiaux a W. Wils, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vo veci sa rozhodne odôvodneným uznesením v súlade s článkom 53 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora,

vydal toto

Uznesenie

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 69 ods. 2 a článku 71 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve ( Ú. v. EÚ L 201, 2012, s. 107 a korigendum Ú. v. EÚ L 243, 2019, s. 9 ).

„Osvedčenie [európske osvedčenie o dedičstve] by sa malo vydať v členskom štáte, ktorého súdy majú právomoc podľa tohto nariadenia. Každý členský štát by mal vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch určiť, ktoré orgány majú právomoc vydať osvedčenie, či sú to súdy, ako sú vymedzené na účely tohto nariadenia, alebo iné orgány, ktoré majú právomoc v dedičských veciach, ako sú napríklad notári. …“

4

Článok 5 nariadenia č. 650/2012 s názvom „Dohoda o voľbe súdu“ stanovuje vo svojom odseku 1:

„Ak je právny poriadok, ktorý si zosnulý zvolil na vysporiadanie svojho dedičstva podľa článku 22, právnym poriadkom členského štátu, môžu sa dotknutí účastníci dohodnúť, že výlučnú právomoc konať v dedičskej veci bude mať súd alebo súdy uvedeného členského štátu.“

5

Kapitola VI nariadenia č. 650/2012 s názvom „Európske osvedčenie o dedičstve“ zahŕňa jeho články 62 až 73.

iný orgán, ktorý má právomoc rozhodovať v dedičských veciach podľa vnútroštátneho právneho poriadku.“

7

Článok 66 tohto nariadenia s názvom „Preskúmanie žiadosti“ stanovuje vo svojom odseku 5:

„Na účely tohto článku príslušný orgán členského štátu poskytne na požiadanie orgánu z iného členského štátu pôvodu [vydávajúceho orgánu z iného členského štátu – neoficiálny preklad ] informácie uchovávané najmä v katastroch nehnuteľností, registroch matričných úradov, registroch listín a právnych skutočností, ktoré sú významné pre dedenie alebo úpravu majetkových práv vyplývajúcich z manželského zväzku alebo rovnocenných majetkových práv zosnulého, ak by príslušný orgán bol podľa vnútroštátneho právneho poriadku oprávnený poskytnúť takéto informácie inému vnútroštátnemu orgánu.“

8

Článok 67 tohto nariadenia s názvom „Vydanie osvedčenia“ stanovuje vo svojom odseku 1 písm. a):

Článok 69 nariadenia č. 650/2012 s názvom „Účinky osvedčenia“ stanovuje vo svojich odsekoch 1 a 2:

„1. Osvedčenie má účinky vo všetkých členských štátoch bez potreby osobitného konania.

2. Platí domnienka, že osvedčenie je dokladom o skutočnostiach, ktoré boli preukázané podľa rozhodného práva pre dedenie alebo podľa iného rozhodného práva pre konkrétne skutočnosti. O osobe, ktorá je v osvedčení uvedená ako dedič, odkazovník, vykonávateľ závetu alebo správca dedičstva, platí domnienka, že má postavenie uvedené v osvedčení a/alebo práva alebo právomoci uvedené v osvedčení, pričom tieto práva alebo právomoci podliehajú výlučne podmienkam a/alebo obmedzeniam uvedeným v osvedčení.“

10

Článok 71 tohto nariadenia s názvom „Oprava, zmena alebo odvolanie osvedčenia“ stanovuje vo svojom odseku 2:

„Ak sa zistí, že osvedčenie alebo niektoré jeho časti nezodpovedajú skutočnosti, orgán štátu pôvodu [vydávajúci orgán – neoficiálny preklad ] osvedčenie zmení alebo odvolá na žiadosť každej osoby, ktorá preukáže oprávnený záujem, alebo ak to vnútroštátny právny poriadok umožňuje, aj bez návrhu.“

…“

Poľské právo

Notársky poriadok

12

Článok 79 ustawa Prawo o notariacie (zákon o Notárskom poriadku) zo 14. februára 1991 (Dz. U. č. 22, položka 91), v znení uplatniteľnom na konanie vo veci samej (ďalej len „Notársky poriadok“), stanovuje:

„Notár vykonáva tieto úkony:

„Pri odmietnutí vykonania notárskeho úkonu môže dotknutá osoba podať sťažnosť na krajský súd príslušný podľa sídla notárskeho úradu, ktorý odmietol vykonať notársky úkon, a to do jedného týždňa odo dňa doručenia odôvodnenia odmietnutia – a ak si nevyžiadala doručenie odôvodnenia odmietnutia v príslušnej lehote – odo dňa, keď sa o odmietnutí dozvedela. Sťažnosť sa podáva prostredníctvom tohto notára.“

14

Článok 89 tohto poriadku stanovuje vo svojom § 1:

„Účastníci notárskeho úkonu zodpovedajú spoločne a nerozdielne za zaplatenie odmeny, ktorá prináleží notárovi. …“

15

Článok 95t tohto poriadku stanovuje:

„Ak sa zistí, že existuje dôvod na zmenu alebo zrušenie európskeho osvedčenia o dedičstve uvedený v [nariadení č. 650/2012], notár ho môže zmeniť alebo zrušiť aj z úradnej moci.“

18

Článok 95w tohto poriadku stanovuje:

„Notár vydá bez návrhu výpis zo zápisnice, ktorý obsahuje opravu, zmenu alebo zrušenie európskeho osvedčenia o dedičstve alebo pozastavenie jeho účinkov, ako aj odmietnutie vykonania týchto úkonov, spolu s poučením o príslušnom opravnom prostriedku. Článok 95u [§] 1 druhá veta sa uplatňuje mutatis mutandis . Notár tiež bez návrhu zašle odpis zápisnice zahŕňajúcej tieto úkony všetkým osobám, ktorým boli vydané osvedčené odpisy európskeho osvedčenia o dedičstve.“

19

Článok 95x tohto poriadku stanovuje vo svojom § 1:

21

K.T., ktorá mala dvojitú, poľskú a nemeckú, štátnu príslušnosť a bydlisko v Belgicku, zomrela 6. februára 2023 v Poľsku. Bola slobodná a bezdetná. Jej najbližšou rodinou boli jej rodičia a sestra N.T., ktorí mali bydlisko v Poľsku. K.T. pred svojou smrťou spísala závet pred poľským notárom, v ktorom si zvolila za uplatniteľné právo poľské právo a za jedinú dedičku určila svoju sestru N.T.

22

Dňa 22. februára 2023 bol tento závet otvorený a prečítaný pred zastępca notarialny zastępujący notariusza Justynę Gawlicę w Krapkowicach (notársky zástupca zastupujúci notárku Justynu Gawlicovú pôsobiacu v Krapkowiciach, Poľsko) (ďalej len „notársky zástupca“) za prítomnosti N.T. a rodičov K.T. Podľa článku 5 nariadenia č. 650/2012 uzavreli rodičia K.T. a N.T. dohodu o voľbe súdu. Po skončení tohto konania bolo vydané osvedčenie o dedičstve označujúce N.T. ako jedinú dedičku, ku ktorému bolo priložené potvrdenie zodpovedajúce tlačivu II, ktoré tvorí prílohu vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1329/2014 z 9. decembra 2014, ktorým sa stanovujú tlačivá uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve ( Ú. v. EÚ L 359, 2014, s. 30 ). V tomto potvrdení notársky zástupca spresnil účinky vydaného osvedčenia o dedičstve, najmä jeho právne záväzný charakter a pripomenul kvalifikáciu súdu, tak ako vyplýva z rozsudku z 23. mája 2019, WB ( C‑658/17 , EU:C:2019:444 ).

23

Dňa 3. novembra 2023 začal notársky zástupca bez návrhu konanie o zrušení alebo zmene predmetného európskeho osvedčenia o dedičstve, na ktoré prizval ako účastníkov konania N.T., jej rodičov a BNP. Stanovil im lehotu na predloženie informácií a dokumentov, ktoré môžu preukázať existenciu prípadnej nesprávnosti tohto osvedčenia. Zároveň informoval týchto účastníkov konania o tom, že začatie tohto konania bude mať za následok vznik trov konania, ako sú notárske poplatky a náklady za doručovanie a preklad.

27

Notársky zástupca uvádza, že v súlade s článkom 71 ods. 2 nariadenia č. 650/2012 poľský zákonodarca uložil notárovi ako orgánu vydávajúcemu európske osvedčenie o dedičstve zákonnú povinnosť zmeniť alebo zrušiť vydané osvedčenie, a to aj bez návrhu, ak nezodpovedá skutočnosti. Spresňuje, že notár teda musí dbať na správnosť vydaného európskeho osvedčenia o dedičstve, ako aj v prípade pochybností objasniť, bez návrhu alebo na žiadosť dotknutých účastníkov, otázku jeho správnosti prostredníctvom riadneho vyšetrovania. V rámci takéhoto konania teda prináleží notárskemu zástupcovi nielen overiť presnosť obsahu európskeho osvedčenia o dedičstve, o ktoré ide vo veci samej, ale aj rozhodnúť v spore vo veci samej, čo by pre neho znamenalo zaujať stanovisko k súladu obsahu tohto osvedčenia so skutočným právnym stavom.

28

Notársky zástupca sa domnieva, že na tento účel musí preukázať relevantné okolnosti veci samej, opierajúc sa najmä o prejudiciálne konanie, ako aj o ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1784 z 25. novembra 2020 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) ( Ú. v. EÚ L 405, 2020, s. 40 ).

32

Ak by to tak bolo, notársky zástupca sa po druhé pýta, či je podľa vnútroštátneho práva možné uložiť BNP povinnosť znášať notárske poplatky súvisiace s konaním o zrušení alebo zmene európskeho osvedčenia o dedičstve, ak sa BNP nezúčastnila na konaní o vydaní európskeho osvedčenia o dedičstve, ani nepožiadala o zrušenie alebo zmenu tohto osvedčenia, ale spochybnila účinky osvedčenia, ktoré jej bolo predložené, čo viedlo vydávajúci orgán k tomu, aby bez návrhu začal konanie o zrušení alebo zmene tohto osvedčenia.

33

Notársky zástupca sa domnieva, že v súlade s uplatniteľným poľským právom, najmä Notárskym poriadkom a nariadením ministra spravodlivosti o maximálnych sadzbách odmien notárov a pri dodržaní všeobecných obmedzení vyplývajúcich z práva Únie, každý účastník tohto konania znáša notárske poplatky súvisiace s týmto konaním. Za okolností prejednávanej veci by BNP mala byť zaradená medzi účastníkov uvedeného konania.

34

Notársky zástupca sa po tretie pýta, či článok 69 ods. 2 nariadenia č. 650/2012 umožňuje banke, ktorej bol predložený platný odpis európskeho osvedčenia o dedičstve, spochybniť postavenie osoby, ktorá je v tomto dokumente uvedená ako dedič.

3.

V prípade, že odpoveď na [druhú] otázku bude kladná: Má sa článok 69 ods. 2 [uvedeného] nariadenia vykladať v tom zmysle, že banka, ktorej je predložený platný osvedčený odpis európskeho osvedčenia o dedičstve, nie je oprávnená spochybniť postavenie osoby oprávnenej osvedčením ako dediča?“

Konanie na Súdnom dvore

36

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora zo 6. septembra 2024 bolo konanie v tejto veci prerušené až do vyhlásenia rozsudku z 23. januára 2025, Albausy ( C‑187/23 , EU:C:2025:34 ).

37

40

Toto ustanovenie treba uplatniť v prejednávanej veci.

41

Podľa ustálenej judikatúry je konanie, ktoré upravuje článok 267 ZFEÚ, nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje týmto súdom výklad práva Únie potrebný na vyriešenie sporov, ktoré prejednávajú (rozsudok zo 7. mája 2024, NADA a i., C‑115/22 , EU:C:2024:384 , bod 33 , ako aj citovaná judikatúra).

42

Z toho vyplýva, že na to, aby sa vnútroštátny orgán mohol obrátiť na Súdny dvor v rámci prejudiciálneho konania, musí byť možné kvalifikovať ho ako „súdny orgán“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, čo musí overiť Súdny dvor na základe návrhu na začatie prejudiciálneho konania (rozsudok zo 7. mája 2024, NADA a i., C‑115/22 , EU:C:2024:384 , bod 34 , ako aj citovaná judikatúra).

46

V tomto kontexte treba na úvod pripomenúť, že systém zavedený nariadením č. 650/2012 vychádza z predpokladu, že európske osvedčenie o dedičstve sa vydáva v súlade s postupom stanoveným v kapitole VI tohto nariadenia, ak skutočnosti, ktoré sa majú osvedčiť, boli preukázané podľa rozhodného práva pre dedenie.

47

Okrem toho v súlade s článkom 64 nariadenia č. 650/2012 v spojení s odôvodnením 70 tohto nariadenia vydanie takéhoto osvedčenia môže byť zverené súdu alebo iným orgánom, než je súd, ktoré majú podľa vnútroštátneho práva právomoc rozhodovať v dedičských veciach, ako sú notári.

48

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že podľa poľského práva možno tak súdy, ako aj notárov považovať za orgány príslušné na vydávanie európskeho osvedčenia o dedičstve. Notársky poriadok konkrétnejšie stanovuje vo svojom článku 79 § 1 písm. b), že notár vykonáva úkony týkajúce sa európskeho osvedčenia o dedičstve.

51

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na účely výkladu ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri rozsudok zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82 , EU:C:1983:335 , bod 12 , a z 23. januára 2025, Albausy, C‑187/23 , EU:C:2025:34 , bod 39 ).

52

Podľa článku 71 ods. 2 nariadenia č. 650/2012 vydávajúci orgán zmení európske osvedčenie o dedičstve alebo ho zruší na žiadosť každej osoby, ktorá preukáže oprávnený záujem, alebo ak to vnútroštátny právny poriadok umožňuje, aj bez návrhu, ak sa zistí, že toto osvedčenie alebo niektoré jeho časti nezodpovedajú skutočnosti.

53

V tejto súvislosti treba konštatovať, že zo znenia článku 71 ods. 2 nariadenia č. 650/2012 nevyplýva, že je to vydávajúci orgán, ktorý musí na účely zrušenia alebo zmeny európskeho osvedčenia o dedičstve preukázať, že toto osvedčenie alebo jeho časti sa odlišujú od skutočnosti.

57

Je síce pravda, že konanie o zrušení alebo zmene európskeho osvedčenia o dedičstve je špecifické a samostatné vo vzťahu ku konaniu o vydaní európskeho osvedčenia o dedičstve podľa článku 67 nariadenia č. 650/2012.

58

Ako však uviedli notársky zástupca, N.T. a rumunská vláda, toto konanie je stanovené v kapitole VI tohto nariadenia týkajúcej sa európskeho osvedčenia o dedičstve a teda predstavuje etapu, ktorá nasleduje a je doplňujúcou etapou po vydaní tohto osvedčenia, ktorú normotvorca Únie stanovil na účely zabezpečenia cieľov sledovaných uvedeným nariadením.

59

Ustanovenia uvedené v tejto kapitole týkajúce sa európskeho osvedčenia o dedičstve, vrátane ustanovení, ktoré sa týkajú konania o zrušení alebo zmene tohto osvedčenia, teda nepriznávajú vnútroštátnym orgánom, ktoré sú oprávnené vydať toto osvedčenie, právomoc rozhodovať o prípadných sporoch a v prípade námietky určiť práva a povinnosti osôb, ktoré si uplatňujú nárok na dedičstvo alebo sú akokoľvek dotknuté dedičstvom.

O trovách

63

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym orgánom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny orgán. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal zastępca notarialny zastępujący notariusza Justynę Gawlicę w Krapkowicach (notársky zástupca zastupujúci notárku Justynu Gawlicovú pôsobiacu v Krapkowiciach, Poľsko), rozhodnutím zo 16. marca 2024, je zjavne neprípustný.

Podpisy