C-288/24
ECLI:EU:C:2024:585
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CO0288
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CO0288
UZNESENIE
SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)
zo 4. júla 2024 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 267 ZFEÚ – Trestné konanie – Vyšetrovacia väzba obvineného – Dôsledok návrhu na začatie prejudiciálneho konania na konanie vo veci samej – Odmietnutie vnútroštátneho súdu pokračovať v konaní vo veci samej pred získaním odpovede Súdneho dvora – Požiadavka rýchleho konania v trestnom konaní a osobitne vo veciach súvisiacich s obmedzením osobnej slobody – Návrh na vylúčenie konajúceho sudcu pre dôvodné podozrenie zo zaujatosti“
Vo veci C‑288/24 [Stegmon] ( i ),
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Landgericht Berlin I (Krajský súd Berlín I, Nemecko) z 23. apríla 2024 a doručený Súdnemu dvoru 24. apríla 2024 v trestnom konaní proti
M.R.,
za účasti:
Staatsanwaltschaft Berlin,
SÚDNY DVOR (ôsma komora),
v zložení: predsedníčka tretej komory K. Jürimäe (spravodajkyňa), vykonávajúca funkciu predsedníčky ôsmej komory, sudcovia N. Jääskinen a M. Gavalec,
generálna advokátka: T. Ćapeta,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude rozhodnutá formou odôvodneného uznesenia v súlade s článkom 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora,
vydal toto
Uznesenie
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 267 ZFEÚ.
2
Tento návrh bol prijatý v rámci trestného konania proti M.R. a týka sa zákonnosti návrhu na vylúčenie sudcu, ktorý podala Staatsanwaltschaft Berlin (Prokuratúra Berlín, Nemecko).
Nemecké právo
3
Všeobecná požiadavka rýchleho konania v trestných veciach vyplýva zo zásady právneho štátu, ktorá je zakotvená v Grundgesetz (základný zákon).
4
Podľa článku 24 Strafprozessordnung (Trestný poriadok) podľa znenia uverejneného 7. apríla 1987 (BGBl. 1987 I, s. 1074, 1319), v znení zákona z 27. marca 2024 (BGBl. 2024 I, č. 109) (ďalej len „StPO“), môže prokuratúra, poškodený alebo obvinený navrhnúť vylúčenie sudcu z dôvodu dôvodného podozrenia zo zaujatosti, konkrétne v prípade, ak existuje legitímny dôvod, ktorý môže spochybniť nestrannosť sudcu.
5
V súlade s článkom 27 ods. 1 StPO o námietke zaujatosti rozhoduje rozhodovacie zloženie, do ktorého patrí sudca, proti ktorému bola vznesená námietka zaujatosti, bez účasti tohto sudcu.
6
Článok 121 ods. 1 StPO stanovuje, že kým nebol vydaný rozsudok, môže výkon vyšetrovacej väzby za ten istý trestný čin pri tých istých skutkoch presiahnuť šesť mesiacov len vtedy, ak osobitná závažnosť alebo osobitný rozsah vyšetrovania alebo iný závažný dôvod ešte neumožňujú vydanie rozsudku a odôvodňujú pokračovanie väzby. Podľa článku 121 ods. 3 StPO však táto lehota neplynie, ak sa hlavné pojednávanie začalo pred uplynutím šesťmesačnej lehoty.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
7
Konanie vo veci samej sa týka obvinení z obchodovania s drogami smerujúcich proti M.R. Tieto obvinenia sú založené na informáciách vyplývajúcich z vyhodnotenia údajov z mobilných telefónov, ktoré sú vybavené programom nazývaným „EncroChat“ umožňujúcim šifrovanú komunikáciu medzi koncovými zariadeniami.
8
V rámci tohto konania bol na M.R. vydaný príkaz na zatknutie. Dňa 4. mája 2023 bol prvýkrát vzatý do vyšetrovacej väzby.
9
Uznesením z 29. júna 2023 Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín, Nemecko) najprv začal na základe obžaloby konanie pred súdom a nariadil hlavné pojednávanie. Potom prerušil toto konanie, aby predložil Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach ( Ú. v. EÚ L 130, 2014, s. 1 ), ktorý bol zaregistrovaný v kancelárii Súdneho dvora pod označením Staatsanwaltschaft Berlin II (C‑675/23). Napokon s prihliadnutím na neistý čas rozhodnutia Súdneho dvora zrušil príkaz na zatknutie, ktorý bol vydaný na M.R.
10
Dňa 30. júna 2023 sa Prokuratúra Berlín odvolala proti tomuto uzneseniu v rozsahu, v akom zrušuje predmetný príkaz na zatknutie. Dňa 10. júla 2023 sa k odvolaniu pripojila Generalstaatsanwaltschaft Berlin (Generálna prokuratúra Berlín, Nemecko).
11
Rozhodnutím z 24. júla 2023 Kammergericht Berlin (Vyšší krajinský súd Berlín, Nemecko) zrušil uznesenie z 29. júna 2023 v rozsahu, v akom zrušil tento príkaz na zatknutie, a príkaz na zatknutie obnovil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prerušenie konania nariadené týmto uznesením nebráni vo výkone predmetného príkazu na zatknutie. Domnieval sa, že Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín) má naopak príležitosť opätovne zvážiť, ako posúdi prerušenie konania s ohľadom na požiadavku rýchleho konania, ktorú musí dodržiavať vo veciach obmedzenia osobnej slobody, a pripomenul, že „pre úplnosť“ rozhodnutie o prerušení možno napadnúť odvolaním prokuratúry.
12
Dňa 26. júla 2023 sa Prokuratúra Berlín odvolala proti uzneseniu z 29. júna 2023 v rozsahu, v akom prerušuje konanie, s odôvodnením, že prerušenie konania, ako aj neexistencia opatrení na zabezpečenie pokračovania v konaní sú v rozpore s požiadavkou rýchleho konania. Dňa 9. augusta 2023 sa k tomuto odvolaniu pripojila aj Generálna prokuratúra Berlín, pričom uviedla, že čakanie na rozhodnutie Súdneho dvora je v rozpore so spomenutou požiadavkou.
13
Uznesením z 13. septembra 2023 Kammergericht Berlin (Vyšší krajinský súd Berlín) zrušil uznesenie z 29. júna 2023 v rozsahu, v akom prerušuje konanie. Uviedol, že v zásade nemožno nariadiť prerušenie konania na účely objasnenia právnych otázok. Prerušenie konania dovtedy, kým sa rozhodne vo „vzorovom konaní“, v ktorom bol na Súdny dvor podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, sa však zdá byť „výnimočne obhájiteľné“. Vzhľadom na požiadavku rýchleho konania je však podľa neho takáto možnosť podmienená tým, že Súdny dvor rozhodne v rámci „vzorového konania“ bezodkladne a že prieťahy nespôsobia obvinenému neprimeranú záťaž. Kammergericht Berlin (Vyšší krajinský súd Berlín) z toho vyvodil, že za týchto podmienok uznesenie z 29. júna 2023 v rozsahu, v akom prerušuje konanie, obsahuje „zjavne nesprávne posúdenie“, pretože dátum vydania rozhodnutia Súdneho dvora nie je známy. Navyše nie je vylúčené, že z dôvodu osobitostí veci bude potrebný ďalší návrh na začatie prejudiciálneho konania.
14
Uznesením z 20. októbra 2023 však Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín) znova zrušil predmetný príkaz na zatknutie, s odvolaním sa na požiadavku rýchleho konania. Prokuratúra Berlín sa odvolala proti tomuto uzneseniu. Generálna prokuratúra Berlín sa pripojila k tomuto odvolaniu a spresnila, že ak Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín) v prípade obnovenia tohto príkazu na zatknutie nenariadi v krátkom čase termíny hlavného pojednávania, bude potrebné preskúmať, či to môže byť dôvodom na vznesenie námietky zaujatosti.
15
Rozhodnutím zo 6. decembra 2023 Kammergericht Berlin (Vyšší krajinský súd Berlín) zrušil uznesenie z 20. októbra 2023 a tento príkaz na zatknutie opäť obnovil. V tomto rozhodnutí spresnil, že nič nebráni okamžitému naplánovaniu a nariadeniu hlavného pojednávania. Prokuratúra Berlín v nadväznosti na toto rozhodnutie vyzvala Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín), aby nariadil hlavné pojednávanie čo možno najskôr a čo najrýchlejšie.
16
Rozhodnutím z 12. marca 2024 Kammergericht Berlin (Vyšší krajinský súd Berlín) zrušil predmetný príkaz na zatknutie a rozhodol, že Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín), ktorý sa od 1. januára 2024 premenoval na Landgericht Berlin I (Krajinský súd Berlín I), dostatočne nezohľadnil požiadavku rýchleho konania, keď nenariadil hlavné pojednávanie. Kammergericht Berlin (Vyšší krajinský súd Berlín) rozhodol, že ide o „závažné porušenie prísnych požiadaviek ústavného práva“, za ktoré nesie plnú zodpovednosť Landgericht Berlin I (Krajinský súd Berlín I), a konštatoval, že požiadavka rýchleho konania bola porušená do takej miery, že ponechanie sporného príkazu na zatknutie v platnosti nie je primerané.
17
Vnútroštátny súd spresňuje, že M.R. si odpykáva viacročný trest odňatia slobody za skutky, pre ktoré bol odsúdený v inej veci. Dátum prepustenia je v zásade stanovený na 28. mája 2026, no predčasné prepustenie by mohlo prichádzať do úvahy od 27. júla 2024 po odpykaní dvoch tretín trestu.
18
Za týchto okolností Prokuratúra Berlín listom z 28. marca 2024 podala návrh na vylúčenie predsedníčky rozhodovacieho senátu Landgericht Berlin I (Krajinský súd Berlín I), ktorý prijal predmetné uznesenia (ďalej len „predsedníčka“), z dôvodu podozrenia zo zaujatosti. Na podporu svojho návrhu uvádza, že predsedníčka stále neurčila dátum hlavného pojednávania, hoci obvinený je ešte vo väzení a Kammergericht Berlin (Vyšší krajinský súd Berlín) dôrazne upozorňoval na naliehavú povinnosť určiť tento dátum.
19
Podľa Prokuratúry Berlín okolnosť, že predsedníčka toto upozornenie vedome nerešpektovala, čím nesie zodpovednosť za zrušenie sporného príkazu na zatknutie, nasvedčuje tomu, že od tohto momentu prijíma rozhodnutia bez toho, aby sa riadila pokynmi súdov vyššieho stupňa, pričom sleduje len svoje vlastné záujmy. Tieto záujmy súvisia s otázkou, či je možné využiť určité dôkazy, ktorú položila a ktorú považuje za relevantnú pre rozhodnutie vo veci. Neberie do úvahy povinnosť náležitej starostlivosti a požiadavku rýchleho konania, ktoré sú pre ňu záväzné, lebo v spôsobe, akým riadi toto konanie, je určujúce iba to, že odmieta uvažovať o nariadení hlavného pojednávania prv, ako Súdny dvor rozhodne o jej návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci Staatsanwaltschaft Berlin II (C‑675/23).
20
V súlade s článkom 27 ods. 1 StPO musí komora Landgericht Berlin I (Krajinský súd Berlín I), ktorej členkou je predsedníčka, rozhodnúť o návrhu uvedenom v bode 18 vyššie. Predsedníčku senátu zastupuje jej zastupujúci sudca.
21
Za týchto okolností Landgericht Berlin I (Krajinský súd Berlín I) ako vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, v zložení uvedenom v predchádzajúcom bode tohto uznesenia uvádza, že predsedníčka senátu odôvodnila uznesenia vydané vo veci samej judikatúrou Súdneho dvora. Podľa tohto súdu z tejto judikatúry vyplýva, že sudcu, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, nemožno do skončenia konania na Súdnom dvore nútiť pokynmi odvolacieho súdu alebo nabádať pod hrozbou „disciplinárnych sankcií“, aby pokračoval v konaní vo veci samej. Tento sudca musí naopak vyčkať na rozhodnutie Súdneho dvora a počas čakania smie vykonávať len procesné úkony, ktoré nesúvisia s prejudiciálnymi otázkami. To isté platí aj vo veciach súvisiacich s obmedzením osobnej slobody.
22
Vnútroštátny súd sa domnieva, že táto judikatúra Súdneho dvora je uplatniteľná aj v trestných veciach vzhľadom na to, že Súdny dvor má možnosť rozhodnúť v rámci naliehavého prejudiciálneho konania alebo skráteného prejudiciálneho konania.
23
Za týchto podmienok Landgericht Berlin I (Krajinský súd Berlín I) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa článok 267 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd je oprávnený alebo dokonca povinný až do rozhodnutia Súdneho dvora v súvislosti s konaním vo veci samej neuskutočňovať nijaké procesné úkony, ktoré súvisia s prejudiciálnymi otázkami?
2.
Zakazuje článok 267 ZFEÚ, aby sa námietka zaujatosti sudcu opierala len o to, že sudca očakáva rozhodnutie Súdneho dvora týkajúce sa jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania?
3.
Platí to aj pre trestnú vec v oblasti obmedzenia osobnej slobody, pre ktorú platí osobitná požiadavka rýchleho konania?“
Konanie na Súdnom dvore
24
Vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania navrhol, aby Súdny dvor prejednal túto vec v skrátenom konaní podľa článku 105 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora alebo subsidiárne prednostne na základe článku 53 ods. 3 tohto rokovacieho poriadku.
25
Vzhľadom na rozhodnutie Súdneho dvora rozhodnúť formou odôvodneného uznesenia v súlade s článkom 99 rokovacieho poriadku už nie je potrebné rozhodovať o tomto návrhu.
O prejudiciálnych otázkach
26
Podľa článku 99 rokovacieho poriadku môže Súdny dvor na návrh sudcu spravodajcu po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek rozhodnúť formou odôvodneného uznesenia, ak možno odpoveď na prejudiciálnu otázku jednoznačne vyvodiť z judikatúry.
27
V prejednávanom prípade Súdny dvor zastáva názor, že výklad práva Únie, o ktorý žiada vnútroštátny súd svojimi troma prejudiciálnymi otázkami, možno jednoznačne vyvodiť z judikatúry Súdneho dvora, a preto je v prejednávanej veci potrebné uplatniť článok 99 rokovacieho poriadku.
28
Okrem toho, keďže vnútroštátny súd sa vo svojej tretej otázke pýta, či sú odpovede na prvú a druhú otázku uplatniteľné aj vo veci súvisiacej s obmedzením osobnej slobody v trestnom konaní, pre ktorú platí osobitná požiadavka rýchleho konania, tento aspekt je potrebné zohľadniť pri riešení prvej a druhej otázky a neskúmať ho osobitne.
O prvej otázke
29
Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 267 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v rámci trestného konania, v ktorom platí požiadavka rýchleho konania z dôvodu obmedzenia osobnej slobody obvineného, vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pokračoval v konaní vo veci samej počas čakania na odpoveď Súdneho dvora na tento návrh a vykonával procesné úkony, ktoré súvisia s položenými prejudiciálnymi otázkami.
30
V prvom rade treba pripomenúť, že pokiaľ ide o článok 267 ZFEÚ, základom súdneho systému zriadeného Zmluvami je prejudiciálne konanie upravené v článku 267 ZFEÚ, ktoré má za cieľ – prostredníctvom nastoleného dialógu medzi Súdnym dvorom a súdmi členských štátov – zabezpečiť jednotný výklad práva Únie, čím umožňuje zabezpečiť jeho súdržnosť, plný účinok a autonómiu a nakoniec aj špecifický charakter práva vytvoreného Zmluvami [pozri v tomto zmysle stanovisko 2/13 (Pristúpenie Únie k EDĽP), z 18. decembra 2014, EU:C:2014:2454 , bod 176 , ako aj rozsudky z 29. marca 2022, Getin Noble Bank, C‑132/20 , EU:C:2022:235 , bod 71 , a zo 17. mája 2023, BK a ŽP (Čiastočné prerušenie konania vo veci samej), C‑176/22 , EU:C:2023:416 , bod 26 ].
31
Na to, aby sa zachoval potrebný účinok tohto konania, je uznesenie alebo rozsudok, ktorý vydal Súdny dvor v odpovedi na návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý mu predložil vnútroštátny súd, záväzný pre tento súd, pokiaľ ide o výklad práva Únie, na účely rozhodnutia v spore, ktorý prejednáva [pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. februára 1977, Benedetti, 52/76 , EU:C:1977:16 , bod 26 , ako aj rozsudok zo 17. mája 2023, BK a ŽP (Čiastočné prerušenie konania vo veci samej), C‑176/22 , EU:C:2023:416 , bod 27 ].
32
Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že tento účinok nemôže byť ohrozený v prípade, ak uvedený súd v čase medzi okamihom zaslania návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru a okamihom, keď Súdny dvor odpovie na tento návrh, vykoná procesné úkony, ktoré sú nevyhnutné a ktoré sa týkajú aspektov nesúvisiacich s položenými otázkami, teda procesné úkony, ktoré nemôžu zabrániť vnútroštátnemu súdu, aby v spore, v ktorom začal konať, vyhovel neskoršiemu rozhodnutiu Súdneho dvora [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. mája 2023, BK a ŽP (Čiastočné prerušenie konania vo veci samej), C‑176/22 , EU:C:2023:416 , bod 28 a 30 ].
33
Naproti tomu takéto procesné úkony nemožno prijať v prípade, ak by mohli spôsobiť, že prejudiciálne otázky predložené Súdnemu dvoru stratia svoj účel a význam pre spor prebiehajúci na vnútroštátnom súde. Takéto úkony by totiž mohli zabrániť tomuto súdu, aby vyhovel rozhodnutiu, ktorým Súdny dvor zodpovie na tieto otázky. V takom prípade by bol narušený potrebný účinok mechanizmu spolupráce stanoveného v článku 267 ZFEÚ a okrem toho Súdny dvor nemá právomoc poskytnúť v oblasti prejudiciálneho konania odpovede konzultačnej povahy [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. júna 2024, AVVA a i. (Súdne konanie formou videokonferencie pri neexistencii vyšetrovacieho príkazu), C‑255/23 a C‑285/23 , EU:C:2024:462 , body 38 až 40 ].
34
V druhom rade treba pripomenúť, že právo obvinených osôb, aby ich vec bola prejednaná v primeranej lehote, zakotvené v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme, ako aj v článku 47 druhom odseku Charty základných práv Európskej únie, pokiaľ ide o súdne konanie, musí byť v trestnej oblasti zaručené nielen počas tohto konania, ale aj počas prípravného informačného konania, a to od okamihu, keď bolo voči dotknutej osobe vznesené obvinenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2018, Kolev a i., C‑612/15 , EU:C:2018:392 , bod 71 , ako aj uznesenie z 12. februára 2019, RH, C‑8/19 PPU , EU:C:2019:110 , bod 32 ).
35
Keďže dodržiavanie tohto práva je ešte potrebnejšie v prípade odňatia slobody, v článku 267 štvrtom odseku ZFEÚ sa výslovne stanovuje, že ak sa prejudiciálna otázka položí v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne.
36
Práve s cieľom zaručiť dodržiavanie tohto práva možno začať skrátené a naliehavé konanie zavedené článkom 23a Štatútu Súdneho dvora Európskej únie v prípade, ak návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý sa týka osoby, ktorej osobná sloboda je obmedzená, môže mať vplyv na jej prepustenie [pozri v tomto zmysle uznesenie z 12. februára 2019, RH, C‑8/19 PPU , EU:C:2019:110 , body 33 až 35 , ako aj rozsudok zo 17. marca 2021, JR (Zatykač – Oslobodzujúci rozsudok v treťom štáte, ktorý je členom EHP), C‑488/19 , EU:C:2021:206 , body 36 až 40 ].
37
Naproti tomu samotná skutočnosť, že osoba je vo výkone trestu odňatia slobody z dôvodu odsúdenia, ktoré nesúvisí s vecou, v rámci ktorej bol podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, sama osebe nevyžaduje, aby bola táto vec prejednaná v naliehavom konaní (pozri v tomto zmysle uznesenie, ktoré vydal predseda Súdneho dvora 1. októbra 2018, Miasto Łowicz a Prokurator Generalny w Płocku, C‑558/18 a C‑563/18 , EU:C:2018:923 , bod 23 ).
38
Okrem toho je tiež potrebné pripomenúť, že je predovšetkým na vnútroštátnom súde, ktorý prejednáva spor naliehavej povahy, ktorý môže najlepšie posúdiť konkrétne dôsledky pre účastníkov konania a ktorý považuje za potrebné položiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu práva Únie, aby dovtedy, kým Súdny dvor nevydá rozhodnutie, prijal všetky predbežné opatrenia, ktoré sú vhodné na zabezpečenie plnej účinnosti rozhodnutia, ktoré má sám vydať, ale aj efektivity práv dotknutých osôb (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2014, Kušionová, C‑34/13 , EU:C:2014:2189 , bod 66 , a uznesenie, ktoré vydal predseda Súdneho dvora 10. apríla 2018, Gómez del Moral Guasch, C‑125/18 , EU:C:2018:253 , bod 15 , ako aj uznesenie, ktoré vydal predseda Súdneho dvora 25. februára 2021, Sea Watch, C‑14/21 a C‑15/21 , EU:C:2021:149 , bod 33 ).
39
Z toho vyplýva, že hoci je vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, povinný vyčkať na odpoveď Súdneho dvora na svoj návrh na začatie prejudiciálneho konania, nič mu nebráni v tom, aby prijal akékoľvek alternatívne opatrenie k obmedzeniu osobnej slobody, ktoré môže zaručiť dodržiavanie základných práv podozrivej alebo obvinenej osoby (pozri v tomto zmysle uznesenie z 12. februára 2019, RH, C‑8/19 PPU , EU:C:2019:110 , bod 41 ).
40
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v rámci trestného konania, v ktorom platí požiadavka rýchleho konania z dôvodu obmedzenia osobnej slobody obvineného, vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pokračoval v konaní vo veci samej počas čakania na odpoveď Súdneho dvora na tento návrh a vykonával procesné úkony, ktoré súvisia s položenými prejudiciálnymi otázkami.
O druhej otázke
41
Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 267 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby bolo možné vyhovieť námietke zaujatosti sudcu podanej len z dôvodu, že tento sudca čaká na rozhodnutie Súdneho dvora o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, s ktorým sa naňho obrátil, hoci sa konanie vo veci samej týka osoby pozbavenej slobody.
42
Článok 267 ZFEÚ poskytuje vnútroštátnym súdom veľkú diskrečnú právomoc obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa domnievajú, že prejednávaná vec, o ktorej rozhodujú, nastoľuje otázky týkajúce sa výkladu alebo posúdenia platnosti ustanovení práva Únie potrebných na rozhodnutie sporu, ktorý im bol predložený [rozsudky zo 16. januára 1974, Rheinmühlen‑Düsseldorf, 166/73 , EU:C:1974:3 , bod 3 , ako aj z 2. marca 2021, A.B. a i. (Vymenovanie sudcov na Najvyšší súd – Odvolanie), C‑824/18 , EU:C:2021:153 , bod 91 ].
43
Pravidlo vnútroštátneho práva alebo vnútroštátny postup tak nemôže vnútroštátnemu súdu zabrániť, aby využil túto možnosť, ktorá je totiž neoddeliteľnou súčasťou systému spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom stanoveného článkom 267 ZFEÚ a patrí k funkciám súdu povereného uplatňovaním práva Únie, ktoré toto ustanovenie zveruje vnútroštátnym súdom [pozri v tom zmysle rozsudky zo 16. januára 1974, Rheinmühlen‑Düsseldorf, 166/73 , EU:C:1974:3 , bod 4 , a z 5. apríla 2016, PFE, C‑689/13 , EU:C:2016:199 , body 32 a 33 , ako aj rozsudok z 2. marca 2021, A.B. a i. (Vymenovanie sudcov na Najvyšší súd – Odvolanie), C‑824/18 , EU:C:2021:153 , bod 93 ]. Rovnako s cieľom zabezpečiť účinnosť tejto možnosti musí mať vnútroštátny súd možnosť zachovávať návrh na začatie prejudiciálneho konania po jeho podaní [rozsudok z 2. marca 2021, A.B. a i. (Vymenovanie sudcov na Najvyšší súd – Odvolanie), C‑824/18 , EU:C:2021:153 , bod 93 ].
44
Súdny dvor vyvodil z vyššie uvedených úvah, že vnútroštátne pravidlo alebo postup, ktoré môže mať najmä za následok, že vnútroštátny súd sa rozhodne nepoložiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky, aby sa vyhol odňatiu veci, zasahuje do právomocí, ktoré vnútroštátnym súdom priznáva článok 267 ZFEÚ, a v dôsledku toho aj do účinnosti spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zavedenej mechanizmom prejudiciálneho konania [pozri najmä rozsudky z 5. júla 2016, Ogňanov, C‑614/14 , EU:C:2016:514 , bod 25 , ako aj z 2. marca 2021, A.B. a i. (Vymenovanie sudcov na Najvyšší súd – Odvolanie), C‑824/18 , EU:C:2021:153 , bod 94 ].
45
Odňatie veci je pritom práve dôsledkom podania námietky zaujatosti. Keby teda vnútroštátny sudca mohol byť vylúčený len z dôvodu, že odmietol nariadiť hlavné pojednávanie vo veci samej, v ktorej začal konať, skôr, ako Súdny dvor odpovie na návrh na začatie prejudiciálneho konania, s ktorým sa naňho obrátil v tomto spore, táto možnosť by mohla viesť niektorých vnútroštátnych sudcov k rozhodnutiu nepoložiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky.
46
Okrem toho právomoc nariadiť podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorú článok 267 ZFEÚ zveruje všetkým vnútroštátnym súdom, nemôže byť spochybnená uplatnením vnútroštátnych pravidiel, ktoré umožňujú vnútroštátnemu súdnemu orgánu v odvolacom konaní zmeniť rozhodnutie nariaďujúce podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor, zrušiť tento návrh a nariadiť súdnemu orgánu, ktorý uvedené rozhodnutie vydal, aby pokračoval v prerušenom vnútroštátnom konaní (rozsudok zo 16. decembra 2008, Cartesio, C‑210/06 , EU:C:2008:723 , bod 98 , a uznesenie z 12. februára 2019, RH, C‑8/19 PPU , EU:C:2019:110 , bod 40 ).
47
Ani okolnosť, že osobná sloboda osoby, ktorá je predmetom konania vo veci samej, je obmedzená, nemôže zmeniť rozsah právomocí, ktoré vnútroštátnemu súdu priznáva článok 267 ZFEÚ, a to z dôvodov uvedených v bodoch 35, 36, 38 a 39 vyššie.
48
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody treba odpovedať na druhú otázku tak, že článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby bolo možné vyhovieť námietke zaujatosti sudcu podanej len z dôvodu, že tento sudca čaká na rozhodnutie Súdneho dvora o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, s ktorým sa naňho obrátil, hoci sa konanie vo veci samej týka osoby pozbavenej slobody.
O trovách
49
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) nariadil:
1.
Článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v rámci trestného konania, v ktorom platí požiadavka rýchleho konania z dôvodu obmedzenia osobnej slobody obvineného, vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pokračoval v konaní vo veci samej počas čakania na odpoveď Súdneho dvora na tento návrh a vykonával procesné úkony, ktoré súvisia s položenými prejudiciálnymi otázkami.
2.
Článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby bolo možné vyhovieť námietke zaujatosti sudcu podanej len z dôvodu, že tento sudca čaká na rozhodnutie Súdneho dvora o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, s ktorým sa naňho obrátil, hoci sa konanie vo veci samej týka osoby pozbavenej slobody.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: nemčina.
( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.