C-372/24

62024CO0372

UZNESENIE

SÚDNEHO DVORA (siedma komora)

z 12. decembra 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Odpoveď, ktorú možno jednoznačne vyvodiť z judikatúry – Plat sudcov prvého stupňa – Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Zásada nezávislosti sudcov – Právomoc zákonodarnej a výkonnej moci členských štátov stanoviť spôsoby určenia platov sudcov – Požiadavka na plat, ktorý je primeraný významu vykonávaných funkcií – Povinnosť zohľadniť vnútroštátny sociálno‑ekonomický kontext“

Vo veci C‑372/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Upravni sud u Rijeci (Správny súd Rijeka, Chorvátsko) z 22. mája 2024 a doručený Súdnemu dvoru 24. mája 2024, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vo veci sa rozhodne odôvodneným uznesením v súlade s článkom 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora,

vydal toto

Uznesenie

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

Základná suma pre výpočet platu súdnych úradníkov je stanovená na 706,50 eura v hrubom.

Koeficienty pre výpočet platu súdnych úradníkov sú pre:

…

8.

a)

sudcov okresných súdov 4,21;

Spor vo veci samej, konanie pred Súdnym dvorom a prejudiciálne otázky

4

B. B. je sudca, ktorý vykonáva svoju funkciu na Upravni sud u Zagrebu (Správny súd Záhreb, Chorvátsko). Dňa 22. novembra 2023 podal na Upravni sud u Rijeci (Správny súd Rijeka, Chorvátsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu, ktorou sa domáhal najmä zrušenia uznesenia Ministerstva spravodlivosti, správy a digitálnej transformácie Chorvátskej republiky z 9. októbra 2023, ktorým bola zamietnutá sťažnosť, ktorú podal proti uzneseniu predsedníčky Upravni sud u Zagrebu (Správny súd Záhreb) z 10. júla 2023, ktorým bol stanovený jeho plat podľa § 4 prvého odseku zákona o platoch súdnych úradníkov. B. B. tvrdí, že toto ustanovenie porušuje zásadu nezávislosti sudcov, ako vyplýva z článku 19 ods. 2 ZEÚ a článku 47 druhého odseku Charty.

5

Vnútroštátny súd uvádza, že od 1. júla 2023 do 1. marca 2025 predstavoval hrubý mesačný plat B. B. sumu vo výške 2974,37 eura, pričom táto suma bola získaná vynásobením základnej sumy pre výpočet platu sudcov a ostatných súdnych úradníkov v hodnote 706,50 eura koeficientom 4,21 stanoveným v § 4 treťom odseku zákona o platoch súdnych úradníkov.

6

8

Vnútroštátny súd sa domnieva, že § 4 zákona o platoch súdnych úradníkov porušuje zásadu nezávislosti sudcov, ako vyplýva z článku 19 ods. 1 a 2 ZEÚ a článku 47 druhého odseku Charty. Výška platu chorvátskych sudcov prvého stupňa je totiž príliš nízka v porovnaní s platmi iných právnických povolaní, s priemernou mzdou a životnou úrovňou v Chorvátsku, ako aj v porovnaní s pomerom medzi platom sudcov a priemernou mesačnou mzdou zamestnancov právnických osôb v čase pristúpenia Chorvátskej republiky k Únii. Plat sudcov prvého stupňa nie je primeraný, čo ohrozuje ich nezávislosť a zásadu účinnej súdnej ochrany. Okrem toho sa platy sudcov vyplácajú z rozpočtu Chorvátskej republiky, čo nepriamo porušuje zásadu nezávislosti a autonómie súdnej moci, pretože ich výška závisí od rozhodnutí výkonnej a zákonodarnej moci.

9

Podľa B. B. má plat nezávislého sudcu zodpovedať jeho povinnostiam, skutočnosti, že osobne vykonáva súdnu funkciu vymedzenú ústavou, ako aj životnej úrovni a sociálnej situácii v krajine, v ktorej vykonáva svoju funkciu. Ustanovenie § 4 zákona o platoch súdnych úradníkov však tieto požiadavky nespĺňa. B. B. uvádza, že jeho plat sa za posledných dvadsať rokov zvýšil o menej ako 30 %, zatiaľ čo priemerná čistá mesačná mzda v Chorvátskej republike vzrástla o takmer 125 % a predstavuje približne 1160 eur. B. B. zdôrazňuje, že od podania jeho žaloby mali nové ustanovenia za cieľ výrazne zvýšiť platy všetkých zamestnancov v štátnej a verejnej správe, s výnimkou sudcov. Okrem toho po značnom zvýšení cenníka advokátskych služieb, ku ktorému došlo v roku 2023, by advokát, ktorý by mal na starosti iba dve veci, mohol dostať odmenu rovnajúcu sa platu sudcu.

13

Tento súd vo svojej odpovedi z 24. apríla 2025 informoval Súdny dvor, že trvá na svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania z dôvodu, že prejednávaná vec sa značne líši od vecí, v ktorých bol vydaný uvedený rozsudok. Podľa vnútroštátneho súdu tak na rozdiel od vnútroštátnych právnych úprav, o ktoré išlo vo veciach, v ktorých bol vydaný tento istý rozsudok, zákon o platoch súdnych úradníkov nestanovuje platy sudcov na základe objektívnych kritérií. Vnútroštátny súd tiež poukazuje na osobitosti kontextu existujúceho v Chorvátsku. V tejto súvislosti uvádza, že hospodárska kríza, ktorá odôvodňovala zníženie platov sudcov, sa skončila v roku 2016, takže odklad úpravy ich platov už neodôvodňuje žiadny legitímny dôvod. Uvedený súd sa tiež v podstate a analogicky s rozsudkom z 20. apríla 2021, Repubblika ( C‑896/19 , EU:C:2021:311 , body 64 a 65 ), domnieva, že oslabenie pomeru medzi hrubým platom sudcu prvého stupňa a priemernou mzdou zamestnancov právnických osôb v období medzi pristúpením Chorvátskej republiky k Únii a dňom, kedy B. B. podal svoju žalobu, predstavuje zníženie úrovne ochrany nezávislosti sudcov.

14

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, majú sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ a článok 47 druhý odsek Charty v situácii, keď by neuplatnenie § 4 [tohto] zákona viedlo k ešte nepriaznivejšej situácii, pokiaľ ide o nezávislosť sudcov na súdoch prvého stupňa, pričom členský štát sa sústavne vyhýba prijatiu systému platov, ktorý je v súlade s požiadavkami nezávislej súdnej moci, vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd je povinný urobiť všetko, čo je právne prípustné na zabezpečenie nezávislosti sudcov, okrem iného aj stanoviť, na obdobie od 1. júla 2023 do 1. marca 2025, základný hrubý plat žalobcu ako sudcu súdu prvého stupňa bez príplatkov vo výške hrubého mesačného platu za bežný rok, ktorý sa získa vynásobením výšky priemernej hrubej mesačnej mzdy zamestnancov právnických osôb v [Chorvátsku] za predchádzajúci rok koeficientom (2,08) zodpovedajúcim pomeru hrubého platu sudcu špecializovaného súdu prvého stupňa k priemernej hrubej mzde zamestnancov zamestnaných právnickými osobami v [Chorvátsku] v čase vstupu Chorvátskej republiky do [Únie]?

3.

Má sa zásada nezávislosti sudcov zakotvená v článku 19 ods. 1 druhom pododseku ZEÚ a v článku 47 druhom odseku Charty vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu ustanoveniu (vrátane poslednej novely zákona o platoch sudcov… účinnej od 1. marca 2025), ktoré nijako neuplatňuje kritérium stanovené Úniou v oblasti platových tried sudcov ani neurčuje platovú triedu (z celkovo [šestnástich] platových tried) stanovenú pre štátnych úradníkov a štátnych zamestnancov, ktorá by bola vhodná na účely určenia platu sudcu súdu prvého stupňa?

Podľa článku 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak možno odpoveď na položenú otázku jednoznačne vyvodiť z judikatúry alebo ak odpoveď na takúto prejudiciálnu otázku nevyvoláva žiadne dôvodné pochybnosti, Súdny dvor môže na návrh sudcu spravodajcu po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek rozhodnúť formou odôvodneného uznesenia.

17

Treba takisto pripomenúť, že súdna spolupráca stanovená článkom 267 ZFEÚ je založená na jednoznačnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom. Na jednej strane Súdny dvor nie je oprávnený uplatniť právne normy Únie na konkrétny prípad, ale iba sa vyjadriť k výkladu Zmlúv a aktov prijatých inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. mája 2021, Asociažia Forumul Judecătorilor din România a i., C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19 , EU:C:2021:393 , bod 201 ako aj citovanú judikatúru). Na druhej strane v súlade s bodom 11 odporúčaní Súdneho dvora Európskej únie pre vnútroštátne súdy pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálneho konania ( Ú. v. EÚ C 380, 2019, s. 1 ) prináleží vnútroštátnym súdom, aby v spore, ktorý prejednávajú, vyvodili konkrétne závery z výkladu poskytnutého Súdnym dvorom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2018, Roche Lietuva, C‑413/17 , EU:C:2018:865 , bod 43 ).

18

V prejednávanej veci sa Súdny dvor napriek pochybnostiam vyjadreným vnútroštátnym súdom domnieva, že výklad práva Únie požadovaný vnútroštátnym súdom možno jednoznačne vyvodiť z rozsudku z 25. februára 2025, Sąd Rejonowy w Białymstoku a Adoreikė ( C‑146/23 a C‑374/23 , EU:C:2025:109 ). V prejednávanej veci je teda potrebné uplatniť článok 99 rokovacieho poriadku.

V prvom rade treba konštatovať, že hoci v súlade so zásadou deľby moci, ktorou sa vyznačuje fungovanie právneho štátu, musí byť zaručená nezávislosť súdov vo vzťahu k zákonodarnej a výkonnej moci členského štátu, samotná skutočnosť, že tieto zložky moci sa podieľajú na určovaní platu sudcov, sama osebe nemôže vyvolať závislosť sudcov od týchto zložiek moci ani pochybnosti o ich nezávislosti alebo nestrannosti. Členské štáty totiž pri zostavovaní svojho rozpočtu a rozhodovaní medzi rôznymi položkami verejných výdavkov disponujú širokou mierou voľnej úvahy, ktorá zahŕňa určenie metódy výpočtu týchto výdavkov, a najmä platov sudcov. Vnútroštátne zákonodarné a výkonné orgány majú totiž najlepšie predpoklady na to, aby zohľadnili osobitný sociálno‑ekonomický kontext členského štátu, v ktorom sa má zostavovať tento rozpočet a zaručiť nezávislosť sudcov [rozsudky z 25. februára 2025, Sąd Rejonowy w Białymstoku a Adoreikė, C‑146/23 a C‑374/23 , EU:C:2025:109 , bod 51 , ako aj z 5. júna 2025, Curtea de Apel Bucureşti (Zrušenie odchodného pri odchode sudcov do dôchodku), C‑762/23 , EU:C:2025:400 , bod 22 ].

22

Nič to však nemení na tom, že vnútroštátne pravidlá týkajúce sa platu sudcov nesmú u osôb podliehajúcich súdnej právomoci vyvolávať oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť dotknutých sudcov vonkajšími činiteľmi a ich neutralitu vo vzťahu k jednotlivým záujmom, o ktorých rozhodujú. Na tento účel môžu charty, správy a iné dokumenty vypracované orgánmi Rady Európy alebo v rámci systému Organizácie Spojených národov poskytnúť relevantné usmernenia na účel výkladu práva Únie v prípade vnútroštátnych ustanovení prijatých v tejto oblasti [rozsudky z 25. februára 2025, Sąd Rejonowy w Białymstoku a Adoreikė, C‑146/23 a C‑374/23 , EU:C:2025:109 , body 52 a 53 , ako aj z 5. júna 2025, Curtea de Apel Bucureşti (Zrušenie odchodného pri odchode sudcov do dôchodku), C‑762/23 , EU:C:2025:400 , bod 23 ].

26

V treťom rade sudcovia musia poberať plat, ktorého výška je primeraná významu ich funkcie, čo si vyžaduje zohľadniť sociálno‑ekonomický kontext dotknutého členského štátu, inými slovami jeho hospodársku, sociálnu a finančnú situáciu. Z tohto hľadiska je vhodné porovnať priemerný plat sudcov s priemernou mzdou v uvedenom štáte. Hoci zároveň treba zohľadniť mzdu iných právnických povolaní, nemožno z toho vyvodiť, že plat sudcov nemôže byť stanovený na nižšej úrovni, než je priemerná mzda iných odborníkov v oblasti práva, najmä tých, ktorí vykonávajú slobodné povolanie, ako sú advokáti, keďže sa zjavne nachádzajú v odlišnej situácii ako sudcovia. Treba zohľadniť aj rôzne príplatky a príspevky, ktoré sudcovia poberajú okrem svojho bežného základného platu [rozsudky z 25. februára 2025, Sąd Rejonowy w Białymstoku a Adoreikė, C‑146/23 a C‑374/23 , EU:C:2025:109 , body 58 a 61 až 64 , ako aj z 5. júna 2025, Curtea de Apel Bucureşti (Zrušenie odchodného pri odchode sudcov do dôchodku), C‑762/23 , EU:C:2025:400 , body 35 a 36 ].

27

Hoci v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ Súdnemu dvoru neprináleží uplatniť právne predpisy Únie na konkrétny prípad, Súdny dvor môže na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu poskytnúť usmernenia vyplývajúce zo spisov v konaniach vo veci samej, ako aj z písomných pripomienok, ktoré má k dispozícii, aby tento súd mohol rozhodnúť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. júna 1991, Newton, C‑356/89 , EU:C:1991:265 , bod 10 , ako aj z 25. februára 2025, Sąd Rejonowy w Białymstoku a Adoreikė, C‑146/23 a C‑374/23 , EU:C:2025:109 , bod 77 ).

Ďalej s cieľom overiť, do akej miery plat sudcov zodpovedá významu ich funkcie, môže vnútroštátny súd zohľadniť údaje uvedené v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov [COM(2025) 375 final] z 1. júla 2025 s názvom „Porovnávací prehľad [Európskej únie] v oblasti justície za rok 2025“ [pozri analogicky rozsudok z 5. júna 2025, Curtea de Apel Bucureşti (Zrušenie odchodného pri odchode sudcov do dôchodku) ( C‑762/23 , EU:C:2025:400 , bod 43 ]. Z obrázku č. 35 uvedeného v tomto oznámení pritom vyplýva, že pomer medzi hrubým platom chorvátskych sudcov prvého stupňa na začiatku kariéry a priemernou mzdou v tomto členskom štáte, ktorý je 1,77, je porovnateľný s pomerom, ktorý možno pozorovať v iných členských štátoch, akými sú Belgické kráľovstvo, Talianska republika, Litovská republika, Maďarsko, Rakúska republika, Poľská republika, Fínska republika alebo Švédske kráľovstvo. Tento pomer je dokonca vyšší ako pomer v Nemecku, Francúzsku, Luxembursku, Holandsku alebo Slovinsku.

31

Navyše skutočnosť, že zákonodarca členského štátu z rozpočtových dôvodov nepristúpil k navýšeniu platu vnútroštátnych sudcov, takže predmetný pomer sa znížil, nemožno nevyhnutne chápať ako zníženie úrovne ochrany hodnoty právneho štátu v tomto členskom štáte. Porušenie článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 47 Charty môžu preukázať len osobitné okolnosti potvrdzujúce vôľu tohto zákonodarcu porušiť zásadu nezávislosti sudcov, najmä prijatie vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa organizácie súdnictva, ktoré zasahujú do záruk nezávislosti sudcov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. apríla 2021, Repubblika, C‑896/19 , EU:C:2021:311 , body 64 a 65 ).

O druhej otázke

35

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, akým spôsobom by mohol tento súd obnoviť právo sudcov na plat, ktorý je primeraný významu ich funkcie v prípade, že § 4 zákona o platoch súdnych úradníkov porušuje zásadu nezávislosti sudcov, ako vyplýva z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 2 ZEÚ.

36

Vzhľadom na odpoveď na prvú a tretiu až piatu otázku a na neexistenciu skutočností, ktoré by mohli preukázať, že § 4 tohto zákona porušuje túto zásadu nezávislosti sudcov, nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.

O trovách

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: chorvátčina.