C-475/24

Fashion TV RO SRL,

Maestro SPRL

proti

Direcžia Generală Regională a Finanželor Publice Galaži – Serviciul Solužionare Contestažii – Administrația Județeană a Finanțelor Publice Constanța,

Direcția Generală Regională a Finanțelor Publice Galați – Administrația Județeană a Finanțelor Publice Constanța – Activitatea de Inspecžie Fiscală,

SÚDNY DVOR (šiesta komora),

Fashion TV RO SRL, v zastúpení: T. Chiuariu,

–

rumunská vláda, v zastúpení: R. Antonie, E. Gane, a L. Ghižă, splnomocnené zástupkyne,

–

česká vláda, v zastúpení: L. Březinová, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Fashion TV RO SRL (ďalej len „Fashion TV“) a Direcția Generală Regională a Finanțelor Publice Galați – Serviciul Soluționare Contestații – Administrația Județeană a Finanțelor Publice Constanța (Regionálne generálne riaditeľstvo verejných financií Galați – oddelenie riešenia sťažností – Župná správa verejných financií Konstanca, Rumunsko) a Direcția Generală Regională a Finanțelor Publice Galați – Administrația Județeană a Finanțelor Publice Constanța – Activitatea de Inspecție Fiscală (Regionálne generálne riaditeľstvo verejných financií Galați – Župná správa verejných financií Konstanca – úsek daňovej kontroly, Rumunsko) vo veci odmietnutia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH), o ktorom Fashion TV tvrdí, že ho zaplatila na vstupe pri nadobudnutí tovaru.

Právny rámec

Právo Únie

3

Článok 167 smernice o DPH stanovuje, že právo odpočítať daň vzniká vtedy, keď vzniká daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná.

5

Podľa článku 178 písm. a) uvedenej smernice zdaniteľná osoba na to, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie dane uvedené v článku 168 písm. a) tejto smernice, musí mať faktúru vyhotovenú v súlade s požiadavkami stanovenými v tejto istej smernici.

Rumunské právo

6

Článok 6 Codul de procedură penală (Trestný poriadok), nazvaný „ Ne bis in idem “, stanovuje:

„Nikoho nemožno stíhať alebo súdiť za trestný čin, ak bol voči nemu za ten istý skutok už vyhlásený konečný trestný rozsudok, hoci s odlišnou právnou kvalifikáciou.“

8

Fashion TV pôsobí v oblasti produkcie filmov, videozáznamov a televíznych programov. V období rokov 2014 – 2015 sa v tejto spoločnosti vykonala daňová kontrola, na základe ktorej jej bola rozhodnutím o vyrubení dane priznaná povinnosť zaplatiť dodatočné dane, a to najmä DPH, zvýšené o úroky, ako aj o príplatky a pokuty z omeškania vo výške 416360 rumunských lei (RON) (približne 81340 eur), pokiaľ ide o dodatočný výmer DPH.

9

Daňová správa sa domnievala, že podmienky na odpočítanie DPH, ktorú Fashion TV údajne zaplatila na vstupe za nadobudnutie tovaru, neboli splnené, keďže DPH bola odpočítaná na základe faktúr, ktorých dodávatelia neboli nikdy registrovaní na účely DPH, alebo tak neboli registrovaní ku dňu vystavenia faktúr, faktúr vystavených dodávateľmi, ktorých identifikačné číslo nezodpovedalo žiadnej spoločnosti uvedenej v databázach rumunskej daňovej správy alebo zodpovedalo inej spoločnosti, faktúr vystavených dodávateľmi vyhlásenými k dotknutému dátumu za nečinných, ako aj faktúr týkajúcich sa transakcií, o ktorých dotknutí dodávatelia nemali vedomosť.

10

Dňa 11. augusta 2015, po vydaní rozhodnutia o vyrubení dane, sa rumunská daňová správa obrátila na Parchetul de pe lângă Curtea de Apel Constanța (Prokuratúra pri Odvolacom súde Konstanca, Rumunsko) s cieľom určiť, či skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode tohto uznesenia predstavujú trestné činy. Z tohto dôvodu bolo začaté trestné stíhania proti dvom fyzickým osobám, DX a JC, konateľovi a účtovníčke spoločnosti Fashion TV, na základe nepriamych dôkazov naznačujúcich, že tieto fyzické osoby sa dopustili daňového podvodu tým, že zahrnuli fiktívne transakcie a faktúry do účtovníctva a daňových priznaní k DPH tejto spoločnosti. Tieto trestné stíhania však boli uznesením z 31. januára 2023 zastavené v podstate z dôvodu, že existencia trestného činu nebola preukázaná a že došlo k premlčaniu.

14

Za týchto podmienok Curtea de Apel Constanța (Odvolací súd Konstanca) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu túto prejudiciálnu otázku:

„Vyžadujú si články 47 a 50 [Charty] a všeobecné právne zásady právnej istoty a legitímnej dôvery, za okolností, aké nastali vo veci, v ktorej došlo k vydaniu rozhodnutia o zastavení trestného stíhania štatutárneho zástupcu zdaniteľnej osoby za spáchanie trestného činu vyhýbania sa daňovej povinnosti s odôvodnením, že skutok sa nestal, že sa nepreukázalo, že štatutárny zástupca zdaniteľnej osoby daný trestný čin spáchal a že zároveň došlo k premlčaniu trestnej zodpovednosti, uplatnenie zásady ne bis in idem s následným prerušením daňových konaní vedených voči zdaniteľnej osobe, alebo cieľ bojovať proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a prípadnému zneužitiu dane, uznaný smernicou [o DPH], umožňuje občianskoprávnemu súdu rozhodujúcemu o návrhu na vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia o vyrubení dane vydanému voči uvedenej zdaniteľnej osobe, alebo takémuto súdu dokonca ukladá povinnosť overiť, či sú splnené hmotnoprávne a formálne podmienky na uplatnenie práva na odpočet stanovené smernicou [o DPH], a to aj prostredníctvom preskúmania dôkazov vykonaných v priebehu trestného konania?“

O prejudiciálnej otázke

15

Touto otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 168 smernice o DPH v spojení s článkami 47 a 50 Charty, ako aj so zásadami právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o spore týkajúcom sa výkonu práva na odpočítanie DPH, musí overiť, či dotknutá zdaniteľná osoba spĺňa hmotnoprávne a formálne podmienky zakotvené v tejto smernici, najmä preskúmaním dôkazov získaných počas predchádzajúcich trestných konaní voči iným osobám, než je táto zdaniteľná osoba, alebo v tom zmysle, že tieto články a zásady naopak bránia takémuto preskúmaniu, najmä ak tieto trestné konania viedli k zastaveniu trestného stíhania.

V tejto súvislosti podľa ustálenej judikatúry môže Súdny dvor odmietnuť rozhodovať o prejudiciálnej otázke položenej zo strany vnútroštátneho súdu vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o problém hypotetickej povahy, alebo ak Súdny dvor nedisponuje informáciami o skutkových a právnych okolnostiach potrebnými na užitočné zodpovedanie otázok, ktoré sú mu položené (rozsudok z 3. apríla 2025, Swiftair, C‑701/23 , EU:C:2025:237 , bod 21 a citovaná judikatúra).

19

21

Vzhľadom na to treba tiež pripomenúť judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej uplatnenie zásady ne bis in idem zaručenej v článku 50 Charty v prvom rade predpokladá, že posudzované sankcie a posudzované trestné stíhania sa vzťahujú na tú istú osobu. Zo samotného znenia tohto článku vyplýva, že zakazuje trestne stíhať alebo sankcionovať tú istú osobu viac ako jedenkrát za to isté porušenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. apríla 2017, Orsi a Baldetti, C‑217/15 a C‑350/15 , EU:C:2017:264 , body 17 a 18 ).

22

V prejednávanej veci je pritom nesporné, že trestné stíhania boli vedené voči dvom fyzickým osobám, DX a JC, ktoré sú právne odlišné od zdaniteľnej osoby dotknutej vo veci samej, a to spoločnosti Fashion TV. V dôsledku toho, ako správne uviedli česká a rumunská vláda, ako aj Komisia vo svojich písomných pripomienkach, sa zdá, že podmienka uplatnenia zásady ne bis in idem , podľa ktorej „tá istá osoba“ musí byť predmetom posudzovaných sankcií a stíhaní, nie je splnená. Skutočnosť, že DX a JC boli stíhaní za skutky spáchané ako právni zástupcovia spoločnosti Fashion TV, nemôže spochybniť tento záver. Za týchto podmienok sa nezdá, že by sa článok 50 Charty uplatňoval na spor vo veci samej (pozri analogicky rozsudok z 5. apríla 2017, Orsi a Baldetti, C‑217/15 a C‑350/15 , EU:C:2017:264 , body 22 , 23 a 26 ).

23

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ak ustanovenia práva Únie, ktorých sa týka prejudiciálna otázka, nie sú uplatniteľné na spor vo veci samej, a tak nie sú relevantné pre jeho vyriešenie, treba konštatovať, že požadované rozhodnutie v prejudiciálnom konaní nie je nevyhnutné na to, aby vnútroštátny súd mohol vydať svoj rozsudok, a že táto otázka je preto neprípustná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. apríla 2025, Swiftair, C‑701/23 , EU:C:2025:237 , bod 28 a citovanú judikatúru).

Zásady ochrany legitímnej dôvery sa môže dovolávať iba taká osoba podliehajúca súdnej právomoci, u ktorej správny orgán vyvolal dôvodné očakávania presnými, bezpodmienečnými a zhodujúcimi sa zárukami pochádzajúcimi z oprávnených a dôveryhodných zdrojov, ktoré jej mal poskytnúť (rozsudok z 27. júna 2024, Prysmian Cabluri şi Sisteme, C‑168/23 , EU:C:2024:557 , bod 41 a citovaná judikatúra).

27

Členské štáty musia tieto zásady dodržiavať v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie. V tejto súvislosti musia byť právne normy členských štátov formulované jednoznačným spôsobom, ktorý umožňuje dotknutým osobám oboznámiť sa s ich právami a povinnosťami jasným a presným spôsobom a vnútroštátnym súdom zabezpečiť ich dodržiavanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. januára 2024, Global Ink Trade, C‑537/22 , EU:C:2024:6 , body 45 a 46 , ako aj citovanú judikatúru).

28

V prejednávanej veci vnútroštátny súd uvádza argumentáciu spoločnosti Fashion TV, podľa ktorej by preskúmanie dôkazov získaných počas trestného konania vedeného proti DX a JC v rámci daňového konania prebiehajúceho na tomto súde mohlo narušiť právnu silu rozhodnutej veci, ktorá sa spája s uznesením o zastavení trestného stíhania vydaným voči týmto fyzickým osobám.

29

32

Podľa článku 99 rokovacieho poriadku, ak možno odpoveď na prejudiciálnu otázku jednoznačne vyvodiť z judikatúry alebo ak odpoveď na túto otázku nevyvoláva žiadne dôvodné pochybnosti, Súdny dvor môže na návrh sudcu spravodajcu po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek rozhodnúť formou odôvodneného uznesenia.

33

V prejednávanej veci je potrebné uplatniť tento článok.

34

Podľa ustálenej judikatúry právo zdaniteľných osôb na odpočítanie od DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo zaplatenú za tovar a služby prijaté na vstupe predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH. Ako Súdny dvor opakovane rozhodol, právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice o DPH je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené, ak zdaniteľné osoby, ktoré ho chcú uplatniť, spĺňajú tak hmotnoprávne, ako aj formálne náležitosti alebo požiadavky, ktorým toto právo podlieha (rozsudok z 11. januára 2024, Global Ink Trade, C‑537/22 , EU:C:2024:6 , bod 32 a citovaná judikatúra).

Uvedené hmotnoprávne podmienky práva na odpočítanie dane sú splnené len vtedy, ak skutočne došlo k dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, z ustálenej judikatúry v tejto súvislosti vyplýva, že je úlohou zdaniteľnej osoby, ktorá sa domáha odpočítania DPH, preukázať, že spĺňa požiadavky stanovené na jeho priznanie. Daňové orgány môžu teda od zdaniteľnej osoby vyžadovať dôkazy, ktoré považujú za potrebné na posúdenie toho, či možno alebo nemožno priznať požadované odpočítanie dane. Pokiaľ ide o hodnotenie uvedených dôkazov, vnútroštátny súd ho musí vykonať v súlade s pravidlami dokazovania podľa vnútroštátneho práva na základe celkového posúdenia všetkých dôkazov a skutkových okolností prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. januára 2024, Global Ink Trade, C‑537/22 , EU:C:2024:6 , bod 34 , ako aj z 12. decembra 2024, Weatherford Atlas Gip, C‑527/23 , EU:C:2024:1024 , body 36 a 37 , ako aj citovanú judikatúru).

37

V tejto súvislosti však možno právo na odpočítanie dane zdaniteľnej osobe odoprieť, ak sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Vzhľadom na to je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam cieľom, ktorý smernica o DPH uznáva a podporuje, a Súdny dvor opakovane rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Preto, aj keď sú uvedené hmotnoprávne podmienky práva na odpočítanie dane splnené, vnútroštátnym orgánom a súdom prináleží odoprieť priznanie práva na odpočítanie dane, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozsudok z 11. januára 2024, Global Ink Trade, C‑537/22 , EU:C:2024:6 , bod 35 a citovaná judikatúra).

41

Medzi práva zaručené právom Únie patrí okrem iného na jednej strane rešpektovanie práva na obhajobu, ktoré podľa ustálenej judikatúry predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá sa uplatní vtedy, ak má správny orgán v úmysle prijať voči osobe rozhodnutie, ktoré nepriaznivo zasahuje do jej postavenia. Na základe tejto zásady sa musí osobám, ktorých záujmy toto rozhodnutie významnou mierou ovplyvňuje, umožniť, aby mohli účinne vyjadriť svoje stanovisko ku skutočnostiam, z ktorých správny orgán zamýšľa vychádzať pri svojom rozhodnutí. Túto povinnosť majú správne orgány členských štátov, keď prijímajú rozhodnutia, ktoré patria do pôsobnosti práva Únie, hoci uplatniteľná právna úprava takúto formálnu požiadavku výslovne nestanovuje [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. októbra 2019, Glencore Agriculture Hungary, C‑189/18 , EU:C:2019:861 , bod 39 ako aj z 13. júna 2024, C (Správcovia konkurznej podstaty a likvidátori), C‑696/22 , EU:C:2024:499 , body 104 až 106 , ako aj citovanú judikatúru].

42

Zásada dodržiavania práva na obhajobu sa totiž uplatňuje za okolností, akými sú okolnosti vo veci samej, za akých musí členský štát, aby vyhovel povinnosti vyplývajúcej z uplatňovania práva Únie, podľa ktorej musí prijať všetky legislatívne a správne opatrenia, ktoré sú vhodné na zabezpečenie toho, že splatná DPH sa bude na jeho území vyberať v plnej výške, a aby bojoval proti podvodom, podriadiť zdaniteľnú osobu daňovej kontrole [pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júna 2024, C (Správcovia konkurznej podstaty a likvidátori), C‑696/22 , EU:C:2024:499 , bod 107 a citovanú judikatúru].

46

Cieľom tejto zásady je zabezpečiť procesnú rovnováhu medzi účastníkmi súdneho konania, ktorá zaručuje rovnosť práv a povinností týchto účastníkov konania, najmä pokiaľ ide o pravidlá upravujúce predkladanie dôkazov a konanie pred súdom, ako aj práva týchto účastníkov konania podať žalobu. Na splnenie požiadaviek spojených s právom na spravodlivé súdne konanie je totiž potrebné, aby sa účastníci konania oboznámili a mali možnosť kontradiktórne sa vyjadriť ku skutkovým, ako aj k právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania (rozsudok zo 16. októbra 2019, Glencore Agriculture Hungary, C‑189/18 , EU:C:2019:861 , bod 62 a citovaná judikatúra).

47

V tejto súvislosti účinnosť súdneho preskúmania zaručená článkom 47 Charty vyžaduje, aby súd rozhodujúci o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia vykonávajúceho právo Únie mohol overiť, či dôkazy, ktoré viedli k tomuto rozhodnutiu, neboli získané a použité v rozpore s právami zaručenými uvedeným právom, a najmä s Chartou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2019, Glencore Agriculture Hungary, C‑189/18 , EU:C:2019:861 , bod 63 a citovanú judikatúru).

48

Účinnosť súdneho preskúmania zaručená článkom 47 Charty následne tiež vyžaduje, aby súd rozhodujúci o žalobe proti rozhodnutiu daňového orgánu o dorubení DPH, bol oprávnený skontrolovať, že dôkazy získané v súvisiacom konaní, v ktorom zdaniteľná osoba nebola účastníkom konania a ktoré viedli k tomuto rozhodnutiu, neboli získané a použité v rozpore s právami zaručenými právom Únie, a najmä Chartou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2019, Glencore Agriculture Hungary, C‑189/18 , EU:C:2019:861 , bod 65 a citovanú judikatúru).

52

Preskúmanie dôkazov vyplývajúcich zo súvisiaceho trestného konania, ktoré viedlo k vydaniu uznesenia o zastavení trestného stíhania a v ktorom zdaniteľná osoba nebola účastníkom konania, však musí rešpektovať práva zaručené právom Únie, a najmä Chartou.

53

Vzhľadom na ustálenú judikatúru, ako aj na zásady pripomenuté v bodoch 41 až 52 tohto uznesenia sa musí vnútroštátny súd najmä ubezpečiť, že rumunská daňová správa poskytla dotknutej zdaniteľnej osobe možnosť účelne a efektívne oznámiť svoje stanovisko v priebehu správneho konania pred prijatím rozhodnutia o zamietnutí práva na odpočítanie dane.

54

V dôsledku toho treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 168 smernice o DPH v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o spore týkajúcom sa výkonu práva na odpočítanie DPH, musí overiť, či dotknutá zdaniteľná osoba spĺňa hmotnoprávne a formálne podmienky zakotvené v tejto smernici, a na tento účel môže preskúmať dôkazy získané v rámci predchádzajúcich trestných konaní voči iným osobám, než je táto zdaniteľná osoba, pod podmienkou, že toto preskúmanie rešpektuje práva zaručené právom Únie, najmä Chartou, vrátane zásady rovnosti zbraní a práva na obhajobu.

( *1 ) Jazyk konania: rumunčina.