← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Uznesenie·9.4.2025

C-878/24

ECLI:EU:C:2025:256

Zamieta
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62024CO0878

62024CO0878

UZNESENIE

PODPREDSEDU SÚDNEHO DVORA

z 9. apríla 2025 ( *1 )

„Odvolanie – Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Verejné zákazky na poskytnutie služby – Postup verejného obstarávania – Rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania – Návrh na nariadenie predbežných opatrení – Naliehavosť – Kritériá posúdenia – Pojem vážna ujma“

Vo veci C‑878/24 P(R),

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 57 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 19. decembra 2024,

Alhares for Security Services and Occupational Safety , so sídlom v Tripolise (Líbya), v zastúpení: L. Vidal, advokát,

odvolateľka,

ďalší účastník konania:

Pomocná misia Európskej únie pre integrované riadenie hraníc v Líbyi (EUBAM Líbya) , v zastúpení: E. Raoult, advokátka,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

PODPREDSEDA SÚDNEHO DVORA,

po vypočutí generálneho advokáta M. Szpunara,

vydal toto

Uznesenie

1

Svojím odvolaním sa spoločnosť Alhares for Security Services and Occupational Safety domáha zrušenia uznesenia predsedu Všeobecného súdu Európskej únie zo 6. decembra 2024, Alhares for Security Services and Occupational Safety/EUBAM Líbya ( T‑493/24 R , ďalej len napadnuté uznesenie, EU:T:2024:886 ), ktorým predseda Všeobecného súdu zamietol jej návrh, ktorým sa okrem iného domáhala pozastavenia uzatvorenia zmluvy o poskytovaní bezpečnostných služieb v rámci výzvy na predkladanie ponúk EUBAM‑24‑24‑Security Services, organizovanej v rámci rokovacieho konania bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, Pomocnou misiou Európskej únie pre integrované riadenie hraníc v Líbyi (EUBAM Líbya).

Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Okolnosti predchádzajúce sporu sú uvedené v bodoch 2 až 8 napadnutého uznesenia. Pre potreby tohto konania ich možno zhrnúť nasledovným spôsobom.

3

Odvolateľka je súkromná líbyjská spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytovanie súkromných bezpečnostných služieb.

4

EUBAM Líbya bola zriadená rozhodnutím Rady 2013/233/SZBP z 22. mája 2013 o pomocnej misii Európskej únie pre integrované riadenie hraníc v Líbyi (EUBAM Libya) ( Ú. v. EÚ L 138, 2013, s. 15 ).

5

EUBAM Líbya 6. augusta 2024 vyhlásila postup verejného obstarávania v rokovacom konaní bez predchádzajúceho zverejnenia (EUBAM‑24‑24‑Security Services) podľa článku 164 ods. 1 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 ( Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1 ), s cieľom uzavrieť zmluvu s líbyjskými spoločnosťami poskytujúcimi súkromné bezpečnostné služby v prospech EUBAM Líbya, jej členov, aktív a majetku v Tripolise (Líbya).

6

Dvoma listami, z 29. augusta a 2. septembra 2024, odvolateľka požiadala o možnosť zúčastniť sa na predmetnej výzve na predkladanie ponúk predložením ponuky.

7

EUBAM Líbya 5. septembra 2024 odvolateľku informovala, že na základe rozhodnutia Európskej komisie uplatňuje „flexibilné postupy verejného obstarávania“ podľa bodu 11.1 druhého odseku písm. c) a bodu 39.2 prílohy I k nariadeniu 2018/1046 so zreteľom na krízovú situáciu, v ktorej mala pôsobiť.

8

Dňa 11. septembra 2024, v odpovedi na list, ktorý jej odvolateľka zaslala 9. septembra 2024, EUBAM Líbya zopakovala svoje stanovisko, že Komisia rozšírila uznanie tejto krízovej situácie a uplatnenie flexibilných postupov verejného obstarávania, čím jej umožnila použiť rokovacie konanie bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania bez ohľadu na odhadovanú hodnotu zákazky. Okrem toho EUBAM Líbya uviedla, že nemala zákonnú povinnosť vyzvať všetky schválené hospodárske subjekty vrátane odvolateľky, aby v rámci predmetnej zákazky predložili ponuku.

9

Lehota na predkladanie ponúk bola pôvodne stanovená na 11. septembra 2024, ale následne bola predĺžená na 16. septembra uvedeného roku, pričom odvolateľka nebola vyzvaná na účasť a nebola oprávnená predložiť ponuku.

Konanie pred Všeobecným súdom a napadnuté uznesenie

10

Žalobou podanou do kancelárie Všeobecného súdu 21. septembra 2024 sa odvolateľka domáhala najmä zrušenia jednak rozhodnutia EUBAM Líbya z 10. septembra 2024, ktorým ju nevybrala ako záujemcu vyzvaného na predloženie ponuky v rámci rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia, a jednak rozhodnutia z 5. septembra 2024, ktorým ju EUBAM Líbya informovala najmä o tom, že uplatňuje flexibilné postupy verejného obstarávania, v súlade s bodom 11.1 druhým odsekom písm. c) a bodom 39.2 prílohy I k nariadeniu 2018/1046.

11

Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 24. septembra 2024 odvolateľka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala jednak toho, aby sa pozastavilo uzavretie zmluvy na poskytovanie bezpečnostných služieb, ktorú mala EUBAM Líbya uzavrieť v rámci predmetného verejného obstarávania, a jednak toho, aby sa EUBAM Líbya uložila povinnosť vyhlásiť nové verejné obstarávanie na poskytovanie týchto služieb v súlade s riadnym postupom verejného obstarávania.

12

Napadnutým uznesením predseda Všeobecného súdu odmietol tomuto návrhu vyhovieť.

13

V bode 41 uvedeného uznesenia predseda Všeobecného súdu dospel k záveru, že uvedený návrh treba zamietnuť, keďže odvolateľka nepreukázala naliehavosť, a to bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o fumus boni iuris alebo vyvažovať záujmy.

Návrhy účastníkov konania

14

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil napadnuté uznesenie ako celok,

pozastavil uzavretie zmluvy o poskytovaní bezpečnostných služieb, ktorú má EUBAM Líbya uzavrieť v rámci predmetnej výzvy na prekladanie ponúk,

nariadil EUBAM Libya, aby vyhlásila nový postup obstarávania na poskytovanie bezpečnostných služieb, a to podľa riadneho postupu verejného obstarávania, a

uložil EUBAM Líbya povinnosť nahradiť trovy konania.

15

EUBAM Líbya navrhuje, aby Súdny dvor:

zamietol odvolanie ako nedôvodné a

uložil odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania.

O odvolaní

16

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza tri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení naliehavosti veci predsedom Všeobecného súdu. Druhý odvolací dôvod sa týka preukázania existencie obzvlášť závažného fumus boni iuris . Tretí odvolací dôvod sa v podstate týka preukázania pretrvávajúcej naliehavosti.

O prvom a treťom odvolacom dôvode

Argumentácia

17

Vo svojom prvom odvolacom dôvode odvolateľka v podstate tvrdí, že napadnuté uznesenie obsahuje nesprávne právne posúdenie z dôvodu, že predseda Všeobecného súdu pri posúdení naliehavosti, a najmä v bode 32 uvedeného uznesenia, nesprávne stotožnil pojem „vážna ujma“ s pojmom „nenapraviteľná ujma“. Predseda Všeobecného súdu totiž tým, že sa v uvedenom bode odvolal na skutočnosť, že odvolateľka nepoukázala na nebezpečenstvo ujmy ohrozujúcej jej samotnú existenciu, požadoval, aby odvolateľka preukázala existenciu nebezpečenstva nenapraviteľnej ujmy. Predseda Všeobecného súdu tak nezohľadnil judikatúru vyplývajúcu z uznesenia podpredsedu Súdneho dvora z 23. apríla 2015, Komisia/Vanbreda Risk & Benefits [ C‑35/15 P(R) , EU:C:2015:275 ]. Z tejto judikatúry vyplýva, že vo veciach verejného obstarávania uchádzač, ktorý navrhuje nariadenie predbežného opatrenia vo fáze pred uzavretím zmluvy, musí preukázať len riziko vzniku „vážnej“, a nie „vážnej a nenapraviteľnej“ ujmy, za predpokladu, že ide o mimoriadne závažný fumus boni iuris .

18

Na to, aby predmetná ujma bola považovaná za „vážnu“, však stačí, aby ju bolo možné považovať za „objektívne značnú“ alebo prinajmenšom za „nezanedbateľnú“. V takomto kontexte je miera závažnosti ujmy požadovaná predsedom Všeobecného súdu v rozpore s uvedenou judikatúrou a zbavuje odvolateľku práva na účinný súdny prostriedok nápravy.

19

V prejednávanej veci je odvolateľka vystavená riziku vážnej ujmy z dôvodu straty možnosti dosiahnuť obrat súvisiaci s dotknutou zákazkou, ktorý odhaduje na približne 21 miliónov eur, a využiť dobrú povesť, ktorá by vyplývala zo získania tejto zákazky.

20

V treťom odvolacom dôvode odvolateľka opakuje tvrdenia uvedené na podporu prvého odvolacieho dôvodu vrátane tvrdení týkajúcich sa značnej ujmy, ktorá jej mala vzniknúť vzhľadom na hodnotu dotknutej zákazky.

21

Okrem toho naliehavosť preukazuje aj skutočnosť, že medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré EUBAM Líbya predbežne vybrala, boli spoločnosti, ktorých vedúci predstavitelia majú väzby na líbyjské islamistické skupiny, alebo ktoré boli spojené s rôznymi incidentmi, ku ktorým došlo v rámci plnenia predchádzajúcej podobnej zákazky.

22

EUBAM Líbya sa domnieva, že tieto tvrdenia nie sú opodstatnené.

Posúdenie

23

Podľa ustálenej judikatúry je účelom konania o nariadení predbežného opatrenia zaručiť plnú účinnosť budúceho rozhodnutia o veci samej, aby sa zabránilo vzniku medzery v právnej ochrane poskytovanej súdom Únie. Práve na účely dosiahnutia tohto cieľa sa naliehavosť musí posudzovať vzhľadom na potreby predbežného opatrenia, aby sa predišlo spôsobeniu vážnej a nenapraviteľnej ujmy účastníkovi konania, ktorý navrhuje nariadenie predbežného opatrenia. Je na tomto účastníkovi konania, aby preukázal, že nemôže čakať na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby utrpel takúto ujmu. Hoci na preukázanie existencie tejto ujmy nie je nevyhnutné vyžadovať preukázanie vzniku a bezprostrednosti tejto ujmy s absolútnou istotou a stačí, že uvedená ujma je s dostatočnou pravdepodobnosťou predvídateľná, nič to nemení na tom, že účastník konania, ktorý navrhuje nariadenie predbežného opatrenia, je povinný preukázať skutočnosti, na základe ktorých sa domnieva, že existuje skutočné riziko toho, že takáto ujma nastane [uznesenia podpredsedu Súdneho dvora z 1. decembra 2021, Inivos a Inivos/Komisia, C‑471/21 P(R) , EU:C:2021:984 , bod 64 , ako aj z 22. novembra 2022, Telefónica de España/Komisia, C‑478/22 P(R) , EU:C:2022:914 , bod 45 a citovaná judikatúra].

24

Vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z účinnej súdnej ochrany, ktorá sa musí zabezpečiť v oblasti verejného obstarávania, je však namieste dospieť k záveru, že keď vylúčený uchádzač preukáže existenciu mimoriadne závažného fumus boni iuris , nemožno od neho požadovať, aby preukázal, že by mu zamietnutie jeho návrhu na nariadenie predbežných opatrení mohlo spôsobiť nenapraviteľnú ujmu, pretože by inak došlo k neprimeranému a neoprávnenému zásahu do práva zakotveného v článku 47 Charty základných práv Európskej únie [pozri v tomto zmysle uznesenia podpredsedu Súdneho dvora z 1. decembra 2021, Inivos a Inivos/Komisia, C‑471/21 P(R) , EU:C:2021:984 , bod 65 a citovanú judikatúru].

25

Vzhľadom na to je potrebné spresniť, že toto zmiernenie požiadavky naliehavosti znamená len to, že na jej preukázanie môže stačiť vážna, ale nie nenapraviteľná ujma. Účastník konania, ktorý navrhuje nariadiť predbežné opatrenie, musí preto preukázať, že nemôže čakať na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby utrpel vážnu ujmu. Navyše toto zmiernenie, ktoré je odôvodnené právom na účinný súdny prostriedok nápravy, sa uplatňuje len vo fáze pred uzavretím zmluvy [pozri v tomto zmysle uznesenia podpredsedu Súdneho dvora z 22. marca 2018, Wall Street Systems UK/ECB, C‑576/17 P(R) , EU:C:2018:208 , bod 26 , a z 22. novembra 2022, Telefónica de España/Komisia, C‑478/22 P(R) , EU:C:2022:914 , bod 63 a citovanú judikatúru].

26

V prejednávanej veci predseda Všeobecného súdu, v súlade s ustálenou judikatúrou pripomenutou v bodoch 23 až 25 vyššie, v bodoch 23 a 25 napadnutého uznesenia konštatoval, že keďže odvolateľka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo fáze pred uzavretím zmluvy, je potrebné preskúmať, či preukázala, že uzavretie predmetnej zmluvy by jej spôsobilo vážnu ujmu. Predseda Všeobecného súdu preto preskúmal jednak údajné riziko finančnej ujmy a jednak údajné riziko straty možnosti požívať dobrú povesť, ktorá by vyplývala zo získania tejto zákazky.

27

Predseda Všeobecného súdu pri analýze údajného rizika finančnej ujmy zohľadnil v prvej vete bodu 32 uvedeného uznesenia najmä skutočnosť, že odvolateľka netvrdila, že je „v situácii, ktorá by mohla ohroziť jej samotnú existenciu“. Takáto okolnosť je však spojená s tým, že vzniknutá ujma je nielen vážna, ale aj nenapraviteľná [pozri v tomto zmysle uznesenie podpredsedu Súdneho dvora zo 7. marca 2013, EDF/Komisia, C‑551/12 P(R) , EU:C:2013:157 , bod 34 ], takže ju vzhľadom na judikatúru uvedenú v bodoch 23 až 25 tohto uznesenia na účely posúdenia naliehavosti v prejednávanej veci nemožno zohľadniť. V dôsledku toho sa zdá, že odôvodnenie predsedu Všeobecného súdu je v tomto ohľade naozaj poznačené nesprávnym právnym posúdením.

28

Treba však konštatovať, že odôvodnenie predsedu Všeobecného súdu týkajúce sa údajného nebezpečenstva vážnej ujmy sa zakladá predovšetkým na úvahách uvedených v bode 29, v druhej vete bodu 32 a v bode 33 napadnutého uznesenia, z ktorých najmä vyplýva, že odvolateľka sa obmedzila na „všeobecné konštatovanie, že dotknuté zákazky sú mimoriadne významné z finančného hľadiska“, a na tvrdenie, že by utrpela ujmu, „ktorá by mohla vzniknúť v dôsledku absencie obratu“, a to bez toho, aby uviedla „konkrétne a presné údaje…, ktoré by preukázali jej finančnú situáciu a umožnili posúdiť dôsledky, ktoré by pravdepodobne vyplynuli z absencie požadovaných opatrení“.

29

Práve na tomto základe predseda Všeobecného súdu dospel v bode 35 uvedeného uznesenia k záveru, že odvolateľka nepreukázala naliehavosť.

30

V tomto smere je totiž vhodné pripomenúť, že veľkosť podniku môže mať vplyv na posúdenie vážnosti uvádzanej finančnej ujmy, pričom tá je závažnejšia, ak je významná vzhľadom na túto veľkosť a menej závažná v opačnom prípade. V určitých prípadoch však nemožno vylúčiť, že objektívne značnú finančnú ujmu možno považovať za vážnu bez ohľadu na veľkosť dotknutého podniku [pozri v tomto zmysle uznesenie podpredsedu Súdneho dvora zo 7. marca 2013, EDF/Komisia, C‑551/12 P(R) , EU:C:2013:157 , body 32 a 33 ], čo predseda Všeobecného súdu v napadnutom uznesení opomenul. Je však na navrhovateľovi, aby preukázal, že požadovaná finančná ujma je objektívne značná, a teda vážna, a to so zreteľom na relevantné okolnosti, predovšetkým vrátane situácie v danom odvetví, situácie dotknutého verejného obstarávateľa alebo aj situácie navrhovateľa.

31

V prejednávanej veci treba konštatovať, že odvolateľka nespochybňuje úvahy predsedu Všeobecného súdu zhrnuté v bode 28 tohto uznesenia a že sa obmedzuje na opakovanie tvrdení všeobecnej povahy týkajúcich sa hodnoty predmetnej zákazky bez toho, aby vysvetlila, prečo je riziko údajnej finančnej ujmy, ktorá by vyplývala zo straty možnosti získať túto zákazku, objektívne značné. Odvolateľka teda nepreukázala, ako by bola vystavená riziku vážnej ujmy v prípade, že by neboli nariadené predbežné opatrenia. V dôsledku toho nesprávne právne posúdenie uvedené v bode 27 tohto uznesenia a skutočnosť, že predseda Všeobecného súdu výslovne nepreskúmal, či uvedené riziko možno považovať za „objektívne značné“ bez ohľadu na veľkosť odvolateľky, nemajú vplyv na výsledok vykonanej analýzy a tvrdenia odvolateľky treba zamietnuť ako v tomto ohľade nerelevantné.

32

Pokiaľ ide o údajné riziko ujmy vyplývajúcej zo straty možnosti požívať dobrú povesť, ktorá by vyplývala zo získania predmetnej zákazky, odvolateľka nevysvetľuje, v čom je odôvodnenie predsedu Všeobecného súdu uvedené v bodoch 36 a 37 napadnutého uznesenia postihnuté akýmkoľvek nesprávnym právnym posúdením. V tomto ohľade tvrdenia odvolateľky nie sú opodstatnené.

33

Napokon, pokiaľ ide o tvrdenia zhrnuté v bode 21 tohto uznesenia, ktoré boli uplatnené pred predsedom Všeobecného súdu, ale ten ich neuviedol v napadnutom uznesení, treba konštatovať, že tieto tvrdenia sa týkajú rizika poškodenia záujmov EUBAM Líbya a jej členov.

34

Treba pritom však pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je účelom predbežného opatrenia zabrániť vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy na záujmoch navrhovateľa a že ak je navrhovateľom súkromná osoba, súd rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení má zohľadňovať len záujmy tejto osoby [uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 25. februára 2025, WebGroup Czech Republic/Komisia, C‑620/24 P(R) , EU:C:2025:136 , bod 43 a citovaná judikatúra].

35

Odvolateľka sa preto na podporu svojho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemôže odvolávať na údajné poškodenie záujmov EUBAM Líbya a jej členov. Ani v tomto ohľade teda napadnuté uznesenie nie je postihnuté nesprávnym právnym posúdením a tvrdenia odvolateľky sú neopodstatnené.

36

Prvý a tretí odvolací dôvod sa preto musia zamietnuť ako sčasti irelevantné a sčasti nedôvodné.

O druhom odvolacom dôvode

37

Druhým odvolacím dôvodom sa odvolateľka snaží preukázať existenciu mimoriadne závažného fumus boni iuris .

38

Vzhľadom na absenciu naliehavosti konštatovanú v napadnutom uznesení a vzhľadom na zamietnutie odvolacích dôvodov smerujúcich proti odôvodneniu predsedu Všeobecného súdu v tomto smere o tomto druhom odvolacom dôvode nie je potrebné rozhodnúť a odvolanie treba zamietnuť v celom rozsahu.

O trovách

39

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania.

40

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

41

Keďže EUBAM Líbya navrhla uložiť Alhares for Security Services and Occupational Safety povinnosť nahradiť trovy konania a tá vo svojich návrhoch neuspela, je potrebné uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.

Z týchto dôvodov podpredseda Súdneho dvora nariadil:

1.

Odvolanie sa zamieta.

2.

Alhares for Security Services and Occupational Safety je povinná nahradiť trovy konania.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie C-878/24 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik