C-881/24
ECLI:EU:C:2025:313
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CO0881
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CO0881
UZNESENIE
SÚDNEHO DVORA (komora príslušná prijímať odvolania)
z 29. apríla 2025 ( *1 )
„Odvolanie – Arbitrážna doložka – Prijatie odvolaní – Článok 170b Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Žiadosť preukazujúca dôležitosť otázky, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie – Čiastočné prijatie odvolania“
Vo veci C‑881/24 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 19. decembra 2024,
SC , v zastúpení: A. Kunst, Rechtsanwältin,
odvolateľka,
ďalší účastník konania:
Eulex Kosovo , so sídlom v Prištine (Kosovo),
žalovaná v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (komora príslušná prijímať odvolania)
v zložení: podpredseda Súdneho dvora T. von Danwitz, sudcovia N. Jääskinen a M. Condinanzi (spravodajca),
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na návrh sudcu spravodajcu a po tom, ako bola vypočutá generálna advokátka J. Kokott,
vydal toto
Uznesenie
1
SC sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 6. novembra 2024, SC/Eulex Kosovo ( T‑242/17 RENV‑OP, ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2024:772 ), ktorým tento súd zrušil rozsudok pre zmeškanie z 19. októbra 2022, SC/Eulex Kosovo ( T‑242/17 RENV , EU:T:2022:637 ), a zamietol návrhy SC.
O žiadosti o prijatie odvolania
2
Podľa článku 58a druhého odseku písm. b) Štatútu Súdneho dvora Európskej únie preskúmanie odvolaní podaných proti rozhodnutiam Všeobecného súdu týkajúcim sa plnenia zmluvy obsahujúcej arbitrážnu doložku v zmysle článku 272 ZFEÚ podlieha predchádzajúcemu prijatiu Súdnym dvorom.
3
Podľa článku 58a tretieho odseku tohto štatútu sa odvolanie prijme – sčasti alebo úplne – podľa postupu stanoveného v Rokovacom poriadku Súdneho dvora, ak vyvoláva dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie.
4
Podľa článku 170a ods. 1 rokovacieho poriadku platí, že v situáciách uvedených v ustanovení článku 58a druhom odseku uvedeného štatútu odvolateľ pripojí k svojmu odvolaniu žiadosť o prijatie odvolania, v ktorej vysvetlí, akú dôležitú otázku odvolanie vyvoláva, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie, a ktorá obsahuje všetky skutočnosti potrebné na to, aby Súdny dvor mohol o tejto žiadosti rozhodnúť.
5
Podľa článku 170b ods. 1 a 3 rokovacieho poriadku Súdny dvor rozhodne o žiadosti o prijatie odvolania čo najskôr odôvodneným uznesením.
Argumentácia odvolateľky
6
Na podporu svojej žiadosti o prijatie odvolania odvolateľka tvrdí, že jej prvý, druhý a štvrtý odvolací dôvod, ktoré sú založené na porušení článku 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj tretí odvolací dôvod, ktorý je založený na porušení práva na obhajobu, vyvolávajú otázky dôležité pre jednotu, súlad alebo vývoj práva Únie.
7
Pokiaľ ide o prvý a druhý odvolací dôvod, odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd nerešpektoval požiadavku tak objektívnej, ako aj subjektívnej nestrannosti, ktorá vyplýva z článku 41 ods. 1 Charty.
8
V prvom rade odvolateľka v podstate uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 56 a 57 napadnutého rozsudku preskúmal vzhľadom na článok 41 ods. 1 Charty spoločne druhý a tretí žalobný dôvod v prvostupňovom konaní, ktoré sa týkajú údajnej existencie konfliktu záujmov, resp. údajného porušenia zásady nestrannosti. V tejto súvislosti tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 65 a 66 napadnutého rozsudku dopustil pochybenia, keď požadoval, aby preukázala existenciu „objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa dôkazov“ o konflikte záujmov alebo o zaujatosti, zatiaľ čo relevantným kritériom, ktoré Súdny dvor určil v rozsudkoch z 21. októbra 2021, Parlament/UZ ( C‑894/19 P , EU:C:2021:863 , bod 54 ), a z 11. januára 2024, Hamers/Cedefop ( C‑111/22 P , EU:C:2024:5 , body 47 a 52 ), je kritérium „oprávnených pochybností“ o možnom konflikte záujmov alebo nedostatočnej nestrannosti úradníka.
9
V druhom rade odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže nezohľadnil judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 21. októbra 2021, Parlament/UZ ( C‑894/19 P , EU:C:2021:863 , body 59 a 63 ), ktorá sa týka neexistencie objektívnej nestrannosti a z ktorej vyplýva, že predchádzajúca vedomosť hierarchicky nadriadeného úradníka o skutkových okolnostiach danej veci a jeho predchádzajúca účasť na administratívnom konaní môžu vyvolať oprávnené pochybnosti o jeho nestrannosti. V prejednávanej veci Všeobecný súd teda nezohľadnil predchádzajúcu vedomosť nadriadeného odvolateľky o skutkových okolnostiach danej veci ani skutočnosť, že v dôsledku tejto vedomosti mohol mať na odvolateľku vopred negatívny názor.
10
Podľa odvolateľky prvý a druhý odvolací dôvod vyvolávajú na jednej strane otázku primeranej úrovne dôkazov na účely posúdenia existencie konfliktu záujmov ako „variantu“ neexistencie nestrannosti úradníka. Táto otázka je dôležitá, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie, pretože sa vyskytla aj v iných oblastiach práva Únie.
11
Na druhej strane sa tieto odvolacie dôvody týkajú otázky, ktorá je takisto dôležitá, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad a vývoj práva Únie, a to otázky, či sa judikatúra Súdneho dvora vyplývajúca z rozsudkov z 21. októbra 2021, Parlament/UZ ( C‑894/19 P , EU:C:2021:863 ), a z 11. januára 2024, Hamers/Cedefop ( C‑111/22 P , EU:C:2024:5 ), vzťahuje nielen na administratívne vyšetrovanie v rámci disciplinárneho konania, ale aj na všetky ostatné druhy administratívnych konaní, vrátane konania, ktorého sa týka prejednávaná vec.
12
V treťom odvolacom dôvode, ktorý sa týka pohovoru v rámci interného výberového konania v roku 2016, odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd porušil jej právo na obhajobu, keď v bode 79 napadnutého rozsudku rozhodol, že nie je potrebné nariadiť poskytnutie čitateľných zápisníc z pohovoru, z dôvodu údajne nečitateľných rukopisných poznámok jej nadriadeného, a vysvetlení týkajúcich sa spôsobu vyhotovenia týchto poznámok.
13
Vo štvrtom odvolacom dôvode odvolateľka poukazuje na to, že predchádzajúce zverejnenie zloženia výberovej komisie, prinajmenšom na žiadosť uchádzača, patrí do rozsahu požiadavky nestrannosti stanovenej v článku 41 ods. 1 Charty. Takéto predchádzajúce zverejnenie by uchádzačom umožnilo napadnúť zloženie výberovej komisie, ak majú podozrenie na zaujatosť alebo konflikt záujmov, a v počiatočnom štádiu podať sťažnosť. Podľa odvolateľky takto nastolená otázka presahuje rámec štvrtého odvolacieho dôvodu, keďže posúdenie Súdneho dvora môže poskytnúť dôležité usmernenia pre iné veci.
Posúdenie Súdnym dvorom
14
Na úvod treba uviesť, že prináleží odvolateľovi, aby preukázal, že otázky uvedené v jeho odvolaní sú dôležité, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie (uznesenie z 10. decembra 2021, EUIPO/The KaiKai Company Jaeger Wichmann, C‑382/21 P , EU:C:2021:1050 , bod 20 a citovaná judikatúra).
15
Okrem toho, ako vyplýva z článku 58a tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie v spojení s článkom 170a ods. 1 a článkom 170b ods. 4 rokovacieho poriadku, žiadosť o prijatie odvolania musí obsahovať všetky skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné na to, aby Súdny dvor mohol rozhodnúť o prijatí odvolania a v prípade čiastočného prijatia odvolania určiť, ktorých odvolacích dôvodov alebo častí odvolania sa má týkať vyjadrenie k odvolaniu. Vzhľadom na to, že mechanizmus predchádzajúceho prijatia odvolaní uvedený v článku 58a tohto štatútu má za cieľ obmedziť preskúmanie Súdneho dvora na otázky, ktoré sú dôležité pre jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie, musí totiž Súdny dvor preskúmať v rámci odvolania len tie odvolacie dôvody, ktoré odvolateľ uvedie a ktoré také otázky vyvolávajú (uznesenia z 10. decembra 2021, EUIPO/The KaiKai Company Jaeger Wichmann, C‑382/21 P , EU:C:2021:1050 , bod 21 , a z 30. januára 2023, bonnanwalt/EUIPO, C‑580/22 P , EU:C:2023:126 , bod 11 ).
16
V žiadosti o prijatie odvolania sa teda musia v každom prípade jasným a presným spôsobom uviesť dôvody, na ktorých sa odvolanie zakladá, s rovnakou presnosťou a jasnosťou určiť právna otázka, ktorú každý z týchto dôvodov nastoľuje, spresniť, či je táto otázka dôležitá, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie, a osobitne vysvetliť dôvody, pre ktoré je táto otázka dôležitá vzhľadom na uvedené kritérium. Pokiaľ ide konkrétne o odvolacie dôvody, v žiadosti o prijatie odvolania sa musí spresniť ustanovenie práva Únie alebo judikatúra, ktoré údajne boli porušené napadnutým rozsudkom alebo uznesením, ktoré je predmetom odvolania, stručne objasniť, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie, ktorého sa údajne dopustil Všeobecný súd, a uviesť, v akom rozsahu táto chyba ovplyvnila výsledok napadnutého rozsudku alebo uznesenia, ktoré je predmetom odvolania. Ak namietané nesprávne právne posúdenie vyplýva z porušenia judikatúry, v žiadosti o prijatie odvolania sa musí uviesť stručne, ale jasne a presne, po prvé, kde sa nachádza údajný rozpor, a to s uvedením tak bodov rozsudku alebo uznesenia, ktoré je predmetom odvolania, ktoré odvolateľ spochybňuje, ako aj bodov rozhodnutia Súdneho dvora alebo Všeobecného súdu, ktoré boli údajne porušené, a po druhé konkrétne dôvody, pre ktoré takýto rozpor vyvoláva dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie (uznesenia z 10. decembra 2021, EUIPO/The KaiKai Company Jaeger Wichmann, C‑382/21 P , EU:C:2021:1050 , bod 22 , a z 30. januára 2023, bonnanwalt/EUIPO, C‑580/22 P , EU:C:2023:126 , bod 12 ).
17
V súlade so zásadou, podľa ktorej dôkazné bremeno znáša žiadateľ o prijatie odvolania, musí odvolateľ preukázať, že v danom odvolaní sa nastoľuje jedna alebo viacero otázok dôležitých pre jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie, pričom rozsah týchto kritérií prekračuje rámec rozsudku, ktorý je predmetom odvolania, a v konečnom dôsledku aj rámec jeho odvolania (pozri v tomto zmysle uznesenia zo 16. novembra 2022, EUIPO/Newhere, C‑337/22 P , EU:C:2022:908 , bod 32 , a z 30. januára 2023, bonnanwalt/EUIPO, C‑580/22 P , EU:C:2023:126 , bod 15 ).
18
Toto preukázanie vyžaduje preukázať tak existenciu, ako aj dôležitosť takýchto otázok prostredníctvom konkrétnych skutočností, ktoré sú príznačné pre prejednávanú vec, a nie iba všeobecnej analýzy (pozri v tomto zmysle uznesenia zo 16. novembra 2022, EUIPO/Nowhere, C‑337/22 P , EU:C:2022:908 , bod 33 , a z 30. januára 2023, bonnanwalt/EUIPO, C‑580/22 P , EU:C:2023:126 , bod 16 ).
19
V prejednávanej veci treba v prvom rade konštatovať, že v žiadosti o prijatie odvolania sú presne a jasne uvedené štyri odvolacie dôvody, pričom prvý, druhý a štvrtý sa týkajú porušenia článku 41 ods. 1 Charty a tretí porušenia práva na obhajobu.
20
V druhom rade, pokiaľ ide o prvý a druhý odvolací dôvod, ktoré sa týkajú údajného nedodržania požiadavky nestrannosti podľa článku 41 ods. 1 Charty Všeobecným súdom, treba konštatovať, že v žiadosti o prijatie odvolania je v dostatočnom rozsahu uvedené, v čom spočívajú údajné nesprávne právne posúdenia, ktorých sa dopustil Všeobecný súd a ktoré vyplývajú z nezohľadnenia judikatúry Súdneho dvora, a v akom rozsahu mali tieto údajné nesprávne právne posúdenia vplyv na výsledok napadnutého rozsudku, a zároveň sú uvedené konkrétne dôvody, prečo každý z týchto prípadov nesprávneho právneho posúdenia, ak sa preukážu, nastoľuje dôležitú otázku pre jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie.
21
Na jednej strane, ako je uvedené v bode 8 tohto uznesenia, z uvedenej žiadosti totiž vyplýva, že prvé vytýkané nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že Všeobecný súd v bodoch 65 a 66 napadnutého rozsudku v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora požadoval, aby odvolateľka preukázala existenciu „objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa dôkazov“ o konflikte záujmov alebo zaujatosti, zatiaľ čo relevantným kritériom, ako vyplýva z tejto judikatúry, je kritérium„oprávnených pochybností“ o možnom konflikte záujmov alebo nedostatku nestrannosti úradníka, ktoré nemožno rozptýliť. Podľa uvedenej žiadosti by totiž Všeobecný súd vyhovel návrhom odvolateľky, ak by sa tohto pochybenia nedopustil.
22
Odvolateľka, ktorá zdôrazňuje, že otázka primeranej úrovne dôkazov na účely posúdenia existencie konfliktu záujmov ako prejavu chýbajúcej nestrannosti úradníka vyplýva aj z iných oblastí práva Únie a že jednotné uplatňovanie tohto kritéria prispieva k vnútornému súladu práva Únie, ďalej tvrdí, že takto nastolená právna otázka presahuje rámec jej odvolania, keďže odpoveď na túto otázku môže mať dôsledky presahujúce rámec prejednávanej veci. Odvolateľka teda uvádza konkrétne dôvody, prečo je takáto otázka dôležitá pre jednotu a vnútorný súlad práva Únie.
23
Na druhej strane, ako je uvedené v bode 9 tohto uznesenia, zo žiadosti o prijatie odvolania vyplýva, že druhé údajné nesprávne právne posúdenie v podstate vychádza z toho, že Všeobecný súd v bodoch 81 a 82 napadnutého rozsudku v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora nekonštatoval, že predchádzajúca vedomosť nadriadeného o skutkových okolnostiach danej veci a jeho predchádzajúca účasť na administratívnych konaniach môžu vyvolať oprávnené pochybnosti o jeho nestrannosti.
24
Odvolateľka okrem toho zdôrazňuje, že táto otázka vyvoláva aj otázku, či sa judikatúra Súdneho dvora vyplývajúca z rozsudkov z 21. októbra 2021, Parlament/UZ ( C‑894/19 P , EU:C:2021:863 ), a z 11. januára 2024, Hamers/Cedefop ( C‑111/22 P , EU:C:2024:5 ), vzťahuje nielen na administratívne vyšetrovania v rámci disciplinárneho konania, ale aj na všetky ostatné druhy administratívnych konaní. Treba však konštatovať, že rozsah tejto otázky presahuje spory týkajúce sa verejnej služby alebo pracovných zmlúv.
25
Naproti tomu v treťom rade, pokiaľ ide o tretí odvolací dôvod založený na porušení práva na obhajobu a týkajúci sa toho, že Všeobecný súd odmietol nariadiť predloženie čitateľných poznámok z pohovoru a vysvetlení spôsobu vyhotovenia poznámok, sa odvolateľka síce skutočne odvoláva na nesprávne právne posúdenie, ktorého sa Všeobecný súd údajne dopustil, ale nič to nemení na tom, že sa obmedzuje na uvedenie tohto nesprávneho posúdenia a na predloženie tvrdení všeobecnej povahy bez uvedenia konkrétnych dôvodov, prečo by takého nesprávne posúdenie, ak by bolo preukázané, nastoľovalo právnu otázku, ktorá je dôležitá pre jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie a ktorá by odôvodňovala prijatie odvolania. Preto treba konštatovať, že odvolateľka v tomto ohľade nesplnila všetky požiadavky uvedené v bode 16 tohto uznesenia.
26
Podobne vo štvrtom rade, pokiaľ ide o štvrtý odvolací dôvod týkajúci sa predchádzajúceho zverejnenia zloženia výberovej komisie, prinajmenšom ak o to uchádzač požiada, ako požiadavky nestrannosti stanovenej v článku 41 ods. 1 Charty, treba zdôrazniť, že odvolateľka na jednej strane neidentifikuje nesprávne právne posúdenie, ktorého sa Všeobecný súd údajne dopustil a ktoré ho viedlo k nerešpektovaniu tohto ustanovenia, a na druhej strane neuvádza dôvody, pre ktoré by takéto nesprávne posúdenie, ak by bolo zistené, nastoľovalo dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie. Preto treba konštatovať, že odvolateľka v tomto ohľade nesplnila všetky požiadavky uvedené v bodoch 14 až 16 tohto uznesenia.
27
Vzhľadom na skutočnosti uvedené odvolateľkou táto žiadosť o prijatie odvolania dostatočne preukazuje, že prvý a druhý odvolací dôvod vyvolávajú dôležité otázky, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie.
28
Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy by sa malo odvolanie čiastočne prijať, pričom jeho preskúmanie by sa malo obmedziť na prvý a druhý odvolací dôvod, ktorých by sa malo týkať vyjadrenie k odvolaniu, a v zostávajúcej časti by sa prijať nemalo.
O trovách
29
Podľa článku 170b ods. 4 rokovacieho poriadku ak sa odvolanie prijme čiastočne alebo úplne vzhľadom na kritériá uvedené v článku 58a treťom odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, v konaní sa pokračuje podľa článkov 171 až 190a uvedeného rokovacieho poriadku.
30
Podľa článku 137 uvedeného rokovacieho poriadku, ktorý sa na odvolacie konanie uplatňuje na základe článku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku, sa o trovách konania rozhodne v rozsudku alebo uznesení, ktorým sa konanie končí.
31
Vzhľadom na to, že žiadosti o prijatie odvolania sa vyhovelo, sa o trovách konania rozhodne neskôr.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (komora príslušná prijímať odvolania) rozhodol takto:
1.
Odvolanie sa prijíma v rozsahu, v akom sa týka prvého a druhého odvolacieho dôvodu, ktorých sa má výlučne týkať vyjadrenie k odvolaniu.
2.
V zostávajúcej časti sa odvolanie neprijíma.
3.
O trovách konaniach sa rozhodne neskôr.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: angličtina.