T-589/24

62024TC0589

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

MAJA BRKAN

prednesené 26. novembra 2025 ( 1 )

Vec T‑589/24

A‑GmbH

V rámci medzinárodnej deľby práce mnohé podniky Únie využívajú z ekonomických alebo technických dôvodov pasívny zušľachťovací styk, a síce vývoz tovaru mimo Európskej únie na účely jeho spätného dovozu po zušľachtení, prepracovaní alebo oprave ( 2 ).

2.

Ustanovenia Colného kódexu Spoločenstva ( 3 ) (ďalej len „CK“) a Colného kódexu Únie ( 4 ) (ďalej len „CKÚ“) týkajúce sa colného režimu pasívny zušľachťovací styk smerujú k zabráneniu tomu, aby bol tovar Únie, ktorý bol vyvezený na účely spracovania/zušľachtenia ( 5 ), zaťažený clom pri opätovnom dovoze na územie Únie. ( 6 ) V súlade s článkom 145 ods. 1 CK a článkom 259 ods. 1 CKÚ sa tak zušľachtené výrobky ( 7 ) môžu prepustiť do voľného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla.

3.

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd, Nemecko), ktorý je predkladajúcim vnútroštátnym súdom, sa týka výkladu ustanovení CK a ustanovení jeho vykonávacieho nariadenia ( 8 ) (ďalej len VNCK“ a spoločne s CK „skoršia colná právna úprava“), ako aj ustanovení CKÚ, ustanovení delegovaného nariadenia, ktoré ho dopĺňa ( 9 ) (ďalej len „DNCKÚ“) a ustanovení vykonávacieho nariadenia, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá jeho vykonávania ( 10 ) (ďalej len „VNCKÚ“ a spolu s CKÚ a s DNCKÚ „nová colná právna úprava“), týkajúcich sa vykonávania colného režimu pasívny zušľachťovací styk.

4.

Dňa 1. decembra 2014 HZA udelil žalobkyni vo veci samej povolenie na prepustenie tovaru do colného režimu pasívny zušľachťovací styk na účely výroby arašidového oleja ako zušľachteného výrobku, ktorý je výsledkom spracovania/zušľachtenia v spoločnosti so sídlom vo Švajčiarsku. Dočasne vyvezeným tovarom bol surový arašidový olej.

7.

V povolení, ktoré udelil HZA, boli uvedené dva colné úrady v Nemecku (colný úrad W a colný úrad Z) na prepustenie dočasne vyvezeného tovaru. Colný režim mohol byť ukončený na ktoromkoľvek nemeckom colnom úrade. Dozorným colným úradom bol HZA.

8.

V období od júna 2015 do septembra 2017 žalobkyňa nakúpila v Holandsku surový arašidový olej prepustený do voľného obehu. Tento tovar Únie bol na colnom úrade v Holandsku (NL000xxx) deklarovaný na priamy vývoz do Švajčiarska s kódom colného režimu 1000 (konečný vývoz bez predchádzajúceho režimu). Po vykonaní spracovateľských operácií vo Švajčiarsku v období od 29. júna 2015 do 11. septembra 2017 žalobkyňa vo veci samej prepustila tovar spracovaný vo Švajčiarsku do voľného obehu v Únii s kódom colného režimu 4000 (súčasné prepustenie do voľného obehu a do daňového voľného obehu bez predchádzajúceho režimu). Ako colnú hodnotu žalobkyňa vo veci samej deklarovala náklady na operácie spracovania vo Švajčiarsku, a nie hodnotu dovezeného spracovaného arašidového oleja.

9.

Finanzgericht (finančný súd, Nemecko), na ktorý podala žalobkyňa vo veci samej žalobu, rozhodol, že žalobkyňa nemohla doviezť arašidový olej s čiastočným oslobodením od dovozného cla podľa článku 145 CK z dôvodu, že nepoužila povolenie, ktoré jej udelil HZA, a neprepustila dočasne vyvezený tovar do režimu pasívny zušľachťovací styk.

13.

Žalobkyňa v rámci svojho opravného prostriedku „Revision“, ktorý podala na predkladajúci vnútroštátny súd, v podstate uvádza, že otázka, či je colné vyhlásenie podané na colnom úrade, ktorý nie je príslušný v Nemecku alebo v Holandsku, nie je relevantná, a o to viac, že HZA má iné prostriedky na zabezpečenie dodržiavania podmienok identifikácie tovaru.

14.

Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd) sa domnieva, že rozhodnutie o podanom opravnom prostriedku závisí od výkladu ustanovení skoršej a novej colnej právnej úpravy. Preto rozhodol prerušiť konanie a položiť tieto prejudiciálne otázky:

„1.

V konaní pred Súdnym dvorom predložili svoje pripomienky belgická vláda, Komisia a žalobkyňa vo veci samej. Komisia a žalobkyňa vo veci samej sa zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa konalo 8. septembra 2025, na ktorom odpovedali na písomné a ústne otázky položené Všeobecným súdom.

Analýza

Úvodné poznámky

16.

Colný režim pasívny zušľachťovací styk umožňuje hospodárskym subjektom Únie dočasne vyvážať tovar Únie do tretej krajiny na účely jeho spracovania a následného spätného dovozu do Únie s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla. Tento colný režim prebieha vo viacerých etapách. Po prvé využitie tohto režimu vyžaduje vydanie povolenia ( 11 ) spresňujúceho podmienky, za ktorých môže byť tento colný režim použitý ( 12 ). Po druhé tovar Únie, ktorý má byť predmetom operácií spracovania v tretej krajine, musí byť dočasne vyvezený v colnom režime pasívny zušľachťovací styk ( 13 ). Po tretie tovar prepustený do colného režimu pasívny zušľachťovací styk je predmetom operácií spracovania v tretej krajine. Po štvrté v nadväznosti na tieto operácie vykonané v tretej krajine v súlade s článkom 150 ods. 1 CK a článkom 259 ods. 1 CKÚ na účely toho, aby sa na dočasne vyvezený tovar, ktorý bol spätne dovezený vo forme zušľachtených výrobkov, vzťahovalo úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného cla, musí byť tovar prepustený do colného režimu voľný obeh.

17.

Je potrebné zdôrazniť, že povolenie, ktoré HZA udelil 1. decembra 2014, žalobkyňa vo veci samej použila na operácie, ktoré sa uskutočnili v období od júna 2015 do septembra 2017. V súlade s článkom 288 ods. 2 CKÚ v znení zmien ( 15 ), s výnimkou ustanovení týkajúcich sa prijímania delegovaných alebo vykonávacích aktov, ustanovenia CKÚ nadobudli účinnosť 1. mája 2016. Okrem toho, v súlade s článkom 251 ods. 1 písm. a) DNCKÚ povolenia udelené na základe ustanovení CK a VNCK zostávajú v platnosti až do skončenia ich platnosti s výhradou, že toto obdobie nebude trvať dlhšie ako do 1. mája 2019. ( 16 ) Osobitosť prejednávanej veci sa preto týka toho, že používanie povolenia HZA bolo upravené postupne ustanoveniami skoršej právnej colnej úpravy a neskôr ustanoveniami novej colnej právnej úpravy. Vzhľadom na to, že nová colná právna úprava zmenila niektoré ustanovenia uplatniteľné na spor vo veci samej, preskúmam otázky položené predkladajúcim vnútroštátnym súdom oddelene, v rozsahu, v akom sa týkajú skoršej právnej úpravy a v akom sa týkajú novej colnej právnej úpravy.

O otázkach týkajúcich sa skoršej colnej právnej úpravy

O prvej otázke v rozsahu, v akom sa týka skoršej právnej úpravy

19.

Predkladajúci vnútroštátny súd vo svojom rozhodnutí spresňuje, že žalobkyňa vo veci samej nemala jednotné povolenie , a síce povolenie, ktorým sú dotknuté colné správy viac ako jedného členského štátu pri výkone colného režimu s ekonomickým účinkom. ( 17 ) Tento typ povolenia je udelený na základe ustanovení článku 500 VNCK. Pokiaľ ide o vec samu, povolenie vydané HZA uvádzalo výlučne nemecké colné úrady na prepustenie dočasne vyvezeného tovaru do colného režimu pasívny zušľachťovací styk, na ukončenie colného režimu, ako aj na kontrolu používania tohto colného režimu.

Na účely odpovede na túto otázku treba v prvom rade uviesť, že v súlade s článkom 85 CK v spojení s článkom 84 ods. 1 písm. b) piatou zarážkou tohto kódexu je použitie colného režimu pasívny zušľachťovací styk podmienené vydaním povolenia, ktoré udeľuje colný orgán. Vzhľadom na to, že využívanie tohto colného režimu môže mať nepriaznivé účinky na spracovateľov v Únii, keďže uľahčuje presun určitých činností mimo Únie ( 19 ), v súlade s článkom 148 písm. c) CK v spojení s článkami 502 a 585 VNCK by sa výhody tohto colného režimu nemali udeliť, ak colný orgán príslušný na vydanie povolenia disponuje informáciami, ktoré nasvedčujú, že sa nepriaznivo ovplyvnia základné záujmy spracovateľov Únie. ( 20 ) Okrem toho z článku 87 ods. 1 CK vyplýva, že povolenie na využívanie colného režimu musí obsahovať podmienky jeho použitia. Pokiaľ ide o pasívny zušľachťovací styk, podľa článku 148 písm. b) CK sa povolenie na použitie tohto colného režimu v zásade udelí len vtedy, ak je možné zistiť, že zušľachtené výrobky pochádzajú zo spracovania dočasne vyvezeného tovaru. Článok 586 ods. 1 VNCK preto stanovuje, že v povolení sa uvedú spôsoby a metódy potrebné na vykonanie tohto overenia. Povolenie musí tiež uviesť lehotu, v ktorej sa má režim ukončiť ( 21 ) a prípadne výnos alebo spôsob jeho určenia. ( 22 )

22.

Význam disponovania týmto povolením na využívanie režimu pasívny zušľachťovací styk je potvrdený článkom 505 písm. b) VNCK, ktorý vyžaduje, aby príslušné colné orgány vydali povolenie aj v takých prípadoch, v ktorých žiadosť o povolenie môže byť podaná prostredníctvom colného vyhlásenia namiesto písomnej žiadosti o povolenie podľa vzoru uvedeného v prílohe 67 VNCK. ( 23 ) Z článku 505 písm. c) tohto nariadenia tiež vyplýva, že príslušné colné orgány rozhodujú aj o žiadostiach o zmeny povolenia.

26.

Tento doslovný výklad sa mi zdá byť podporený kontextom, do ktorého patrí požiadavka, aby bol v rámci prijatia jednotného povolenia daný predchádzajúci súhlas colných orgánov členských štátov dotknutých colným režimom. V súlade s článkom 501 VNCK totiž len v prípade, keď sú kritériá a podmienky pre vydanie jednotného povolenia predmetom všeobecnej dohody medzi colnými správami jednotlivých členských štátov, sa tieto colné správy môžu tiež dohodnúť, že nahradia predchádzajúci súhlas v zmysle článku 500 ods. 1 VNCK a informácie stanovené v tomto článku 500 ods. 4 druhom pododseku poskytnú jednoduchým oznámením. Ak dôjde k takejto všeobecnej dohode, článok 501 ods. 3 písm. a) VNCK spresňuje, že najmä v režime pasívny zušľachťovací styk oznámenie nie je potrebné, pokiaľ jediným prvkom, ktorý sa týka rôznych colných správ, je trojstranná preprava, teda keď úrad prepustenia z colného režimu nie je ten istý ako colný úrad prepustenia. ( 25 ) Preto len ak existuje dohoda medzi colnými správami rôznych členských štátov o kritériách a podmienkach pre vydanie jednotného povolenia možno takéto povolenie vydať bez predchádzajúceho súhlasu colných orgánov ďalších členských štátov. Návrh na začatie prejudiciálneho konania však nespomína existenciu takejto všeobecnej dohody týkajúcej sa režimu pasívny zušľachťovací styk medzi nemeckými a holandskými colnými orgánmi.

27.

Pokiaľ ide o účel ustanovení týkajúcich sa jednotného povolenia, požiadavka predchádzajúceho súhlasu colných orgánov členských štátov, ktorých sa týka žiadosť o použitie colného režimu s ekonomickým účinkom stanovená v článku 500 ods. 1 VNCK, má za cieľ ubezpečiť sa, že uvedené orgány súhlasia s konštatovaním, že podmienky na udelenie povolenia sú splnené a súhlasia s tým, aby sa predmetný colný režim používal na ich území. V rámci colného režimu pasívny zušľachťovací styk má požiadavka predchádzajúceho súhlasu osobitný význam, keďže medzi podmienkami priznania tohto colného režimu uvedenými v článku 148 CK sa nachádza hospodárska podmienka, podľa ktorej nesmú existovať dôkazy preukazujúce vážne poškodenie zásadných záujmov spracovateľov v Únii.

Z doslovného, kontextuálneho a teleologického výkladu ustanovení týkajúcich sa jednotného povolenia tak vyplýva, že ak colný orgán, ktorému bola predložená žiadosť o pasívny zušľachťovací styk, nepredloží návrh povolenia colným orgánom iného členského štátu dotknutého vykonaním tohto colného režimu, tieto orgány vzhľadom na to, že s nimi nekomunikoval v rámci postupu stanoveného v článku 500 ods. 2 a 3 VNCK, nemohli dať svoj predchádzajúci súhlas s uvedeným návrhom povolenia. Domnievam sa preto, že povolenie udelené členským štátom nie je uplatniteľné ratione loci na území ostatných členských štátov, ktoré nedali svoj predchádzajúci súhlas s daným povolením. ( 29 ) Z toho vyplýva, že držiteľ takéhoto povolenia ho nemôže použiť na účely prepustenia dočasne vyvezeného tovaru do režimu pasívny zušľachťovací styk na colnom úrade nachádzajúcom sa v členskom štáte, ktorý nedal svoj predchádzajúci súhlas. Preto tovar Únie prepustený na vývoz na colnom úrade nachádzajúcom sa v členskom štáte, v ktorom povolenie nie je uplatniteľné ratione loci , nemožno považovať za tovar prepustený do colného režimu pasívny zušľachťovací styk a nemôže sa naň vzťahovať čiastočné oslobodenie od dovozného cla stanovené v článku 145 ods. 1 CK. Prepustenie dočasne vyvezeného tovaru na colnom úrade v členskom štáte, ktorý nedal svoj predchádzajúci súhlas, totiž možno považovať za prepustenie tovaru bez povolenia stanoveného v článku 85 CK v spojení s článkom 84 ods. 1 písm. b) piatou zarážkou tohto kódexu.

30.

Predkladajúci vnútroštátny súd sa tiež pýta, či z článku 26 CKÚ vyplýva, že HZA je viazaný zmenami vývozných vyhlásení, ktoré v roku 2018 vykonal holandský colný úrad (NL000xxx). Podľa tohto ustanovenia, ktoré sa uplatňuje ratione temporis na rozhodnutia colných orgánov prijaté od 1. mája 2016, sú rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov platné na celom colnom území Únie okrem prípadov, keď sú účinky rozhodnutia obmedzené na jeden alebo viacero členských štátov. Ako však vyplýva z bodu 30 vyššie, z dôvodu chýbajúceho predchádzajúceho súhlasu príslušných holandských orgánov podľa článku 500 ods. 1 VNCK bolo povolenie HZA uplatniteľné do 30. apríla 2016 iba na území Nemecka. Následné doplnenie jednoduchého odkazu na povolenie do vývozných vyhlásení zmenených colným úradom (NL000xxx) preto nemôže nahradiť súhlas holandských orgánov potrebný v štádiu prijatia jednotného povolenia. Možnosť colného úradu nachádzajúceho sa v členskom štáte zmeniť colné vyhlásenie, čo by znamenalo zmenu povolenia udeleného colnými orgánmi iného členského štátu – pridaním colného úradu prepustenia, ktorý nie je uvedený v povolení – by totiž bola v rozpore so znením článku 26 CKÚ, keďže toto ustanovenie sa neuplatňuje, ak sa účinky rozhodnutia obmedzujú na územie členského štátu. Vzhľadom na to, že účinky povolenia HZA boli obmedzené na územie Nemecka, domnievam sa, že HZA nie je viazaný zmenami colných vyhlásení, ktoré sa týkajú vývozov uskutočnených v období od júna 2015 do 30. apríla 2016, vykonaných colným úradom (NL000xxx).

33.

35.

Článok 150 ods. 2 CK stanovuje, že čiastočné oslobodenie od dovozného cla na zušľachtené výrobky prepustené do voľného obehu sa neudelí, ak nie je splnená niektorá z podmienok alebo povinností vzťahujúcich sa na colný režim pasívny zušľachťovací styk, pokiaľ sa nepreukáže, že nedodržanie povinností nemá výrazný vplyv na riadne uplatňovanie tohto režimu.

36.

Znenie článku 150 ods. 2 CK najmä v anglickom, nemeckom, chorvátskom, španielskom, francúzskom, talianskom, holandskom, rumunskom a slovinskom jazyku sa v podstate týka podmienok a povinností týkajúcich sa režimu pasívny zušľachťovací styk. Domnievam sa, že táto formulácia znamená, že toto ustanovenie sa uplatňuje v rámci colného režimu pasívny zušľachťovací styk. Inými slovami na to, aby sa hospodársky subjekt mohol odvolávať na toto ustanovenie, musí najprv prepustiť dočasne vyvezený tovar do tohto režimu na colnom úrade. Ako však vyplýva z bodov 29 a 30 vyššie, pri absencii jednotného povolenia tovar prepustený na vývoz na účely jeho spracovania v tretej krajine na colnom úrade nachádzajúcom sa v inom členskom štáte, ako je členský štát, ktorý vydal povolenie na použitie režimu pasívny zušľachťovací styk, nemožno považovať za tovar skutočne prepustený do režimu pasívny zušľachťovací styk, pretože uvedené povolenie sa nevzťahuje na územie členských štátov, ktoré nedali svoj predchádzajúci súhlas v súlade s požiadavkami článku 500 ods. 1 VNCK.

37.

Na druhej strane, keďže článok 150 ods. 2 CK umožňuje priznať čiastočné oslobodenie od dovozného cla pre zušľachtené výrobky prepustené do voľného obehu v prípade nesplnenia povinnosti, ktoré nemá vplyv na riadne uplatňovanie colného režimu pasívny zušľachťovací styk, účelom článku 150 ods. 2 CK je uprednostniť riadne uplatňovanie tohto colného režimu z hmotnoprávneho hľadiska pred procesnými alebo formálnymi hľadiskami. V tomto zmysle síce Súdny dvor rozhodol, že možno preukázať, že chyba nemá vplyv na správne fungovanie režimu, ak hospodársky subjekt môže jednoznačne preukázať, že zušľachtené výrobky pochádzajú z dočasne vyvezeného tovaru. ( 31 ) Keďže sa však toto ustanovenie obmedzuje na podmienky a povinnosti vzťahujúce sa k colnému režimu pasívny zušľachťovací styk, cieľom tohto článku 150 ods. 2 nemôže byť prekonanie absencie povolenia vyžadovaného článkom 85 CK v spojení s článkom 84 ods. 1 písm. b) piatou zarážkou tohto kódexu, ktoré predstavuje nevyhnutnú predchádzajúcu požiadavku na použitie colného režimu pasívny zušľachťovací styk v súlade s podmienkami stanovenými v uvedenom povolení vydávajúcim colným orgánom. Navyše, toto ustanovenie zároveň nemôže umožniť obchádzanie povinnosti stanovenej v článku 500 ods. 1 VNCK, a síce disponovať jednotným povolením vopred schváleným dotknutými colnými orgánmi na využívanie colného režimu s ekonomickým účinkom, ak sú do jeho vykonávania zapojené viaceré členské štáty.

39.

Pokiaľ ide o prejednávanú vec, domnievam sa, že vzhľadom na tvrdenia uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania týkajúce sa absencie jednotného povolenia, z dôvodu, že predmetné nesplnenie povinnosti spočíva v prepustení tovaru na vývoz na colnom úrade nachádzajúcom sa na území členského štátu, na ktorý sa nevzťahovalo povolenie HZA z dôvodu absencie jednotného povolenia, sa článok 150 ods. 2 CK neuplatňuje na takéto nesplnenie povinnosti, ktoré je porovnateľné s absenciou povolenia.

Z článku 87 ods. 2 CK v spojení s článkom 510 ( 33 ) a z článku 496 písm. f) VNCK ( 34 ) totiž vyplýva, že prepustenie dočasne vyvezeného tovaru na colnom úrade pre prepustenie uvedenom v povolení predstavuje povinnosť týkajúcu sa colného režimu pasívny zušľachťovací styk. V tejto súvislosti sa domnievam, že skutočnosť, že k nesplneniu povinnosti došlo v okamihu prepustenia dočasne vyvezeného tovaru do colného režimu pasívny zušľachťovací styk, nemá za následok neuplatniteľnosť článku 150 ods. 2 CK. Ak sa totiž dočasne vyvezený tovar považuje za tovar prepustený do colného režimu pasívny zušľachťovací styk, toto ustanovenie musí byť uplatniteľné. Okrem toho prvá časť vety, ktorá tvorí článok 150 ods. 2, v zásade stanovuje, že colné orgány neudelia oslobodenie od dovozného cla, ak niektorá z podmienok alebo povinností vzťahujúcich s k tomuto režimu nie je splnená. Z toho vyplýva, že ak by sa nesplnenie podmienky alebo povinnosti týkajúcej sa prepustenia tovaru do režimu pasívny zušľachťovací styk nepovažovalo za také, na ktoré sa vzťahuje článok 150 ods. 2, colné orgány by nemohli odmietnuť oslobodenie od dovozného cla, ak by jedna z uvedených podmienok alebo povinností nebola splnená. ( 35 ) Okrem toho, ako vyplýva z bodu 38 vyššie, účel druhej časti vety predstavujúcej článok 150 ods. 2 smeruje k tomu, aby bolo hospodárskemu subjektu umožnené uprednostniť riadne fungovanie režimu pasívny zušľachťovací styk pred úvahami procesného alebo formálneho charakteru. V dôsledku toho, ak hospodársky subjekt prepustí dočasne vyvezený tovar do colného režimu pasívny zušľachťovací styk na území členského štátu, na ktorom je uplatniteľné povolenie na použitie tohto colného režimu, musí mať možnosť odvolávať sa na článok 150 ods. 2 CK. V prípade takého nesplnenia povinnosti, akým je prepustenie dočasne vyvezeného tovaru na colnom úrade, ktorý nie je uvedený v povolení, alebo v prípade chýb v dočasných vývozných vyhláseniach, musí mať tento hospodársky subjekt možnosť preukázať, že tieto nesplnenia povinnosti nemali vplyv na riadne uplatňovanie colného režimu. Na tento účel musí predložiť dôkazy, ktoré môžu jednoznačne preukázať, že zušľachtené výrobky pochádzajú zo spracovania dočasne vyvezeného tovaru.

Predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že ustanovenia novej právnej úpravy už nevyžadujú jednotné povolenie spolu s predchádzajúcim súhlasom colných orgánov druhého dotknutého členského štátu. Článok 261 ods. 1 písm. c) VNCKÚ totiž stanovuje, že využitie konzultačného postupu na účely získania predchádzajúceho súhlasu členských štátov dotknutých žiadosťou o povolenie, stanovenou v článku 260 tohto nariadenia, sa nevyžaduje, pokiaľ je žiadosť o povolenie, ktoré sa týka viacerých členských štátov, operáciou, v rámci ktorej colný úrad umiestenia tovaru nie je colným úradom ukončenia. Keďže však povolenie v prejednávanej veci bolo vydané podľa skorších právnych predpisov, teda 1. decembra 2014, kladie sa otázka, či sa na prepustenie tovaru Únie na vývoz na základe tohto povolenia, uskutočnené od 1. mája 2016, uplatňujú nové alebo skoršie právne predpisy.

45.

Z tohto dôvodu je potrebné na úvod preskúmať pravidlá, ktoré sú uplatniteľné ratione temporis na používanie povolenia HZA od 1. mája 2016.

O pôsobnosti ratione temporis nových právnych predpisov týkajúcich sa povolení, ktoré sa týkajú viacerých členských štátov

46.

Ako vyplýva z bodu 18 vyššie, v súlade s článkom 251 ods. 1 písm. a) VNCKÚ povolenie, ktoré HZA vydal 1. decembra 2014, ostalo v platnosti po 1. máji 2016. Je preto potrebné určiť, ktoré pravidlá sú od tohto dátumu uplatniteľné na používanie povolenia HZA.

Článok 254 DNCKÚ totiž stanovuje, že podmienky, podľa ktorých sa povolenia udelené na základe skorších predpisov majú uplatňovať od 1. mája 2016, sú podmienky stanovené v zodpovedajúcich ustanoveniach CKÚ, DNCKÚ a VNCKÚ. Je pravda, že v rozsahu, v akom sa toto prechodné ustanovenie týka podmienok, za ktorých sa uplatňuje povolenie už účinné 1. mája 2016, nie je zrejmé, že by sa ustanovenia novej právnej úpravy týkajúce sa podmienok udeľovania povolenia mali uplatňovať na uvedené povolenia. Príloha 90 DNCKÚ však obsahuje tabuľku zhody, v ktorej sú uvedené ustanovenia novej colnej právnej úpravy uplatniteľné na povolenia udelené za účinnosti skoršej právnej úpravy. ( 39 ) Medzi ustanoveniami uvedenými v tejto prílohe sa nachádza najmä, na jednej strane, článok 260 VNCKÚ, ktorého tretí odsek stanovuje, že žiadne povolenie týkajúce sa viac ako jedného členského štátu nemôže byť udelené bez predchádzajúceho súhlasu dotknutých colných orgánov s návrhom povolenia. Na druhej strane táto príloha 90 odkazuje aj na článok 261 VNCKÚ, ktorého prvý odsek písm. c) stanovuje výnimku z požiadavky predchádzajúceho súhlasu, ak jediná činnosť, ktorá sa týka rôznych členských štátov, je operácia, v rámci ktorej colný úrad umiestnenia tovaru nie je colným úradom ukončenia.

50.

Domnievam sa teda, že pri prijímaní prechodných opatrení stanovených v DNCKÚ sa Komisia chcela ubezpečiť, že od 1. mája 2016 budú nové ustanovenia týkajúce sa povolení, ktoré sa týkajú viacerých členských štátov, uplatniteľné na povolenia, ktoré boli udelené na základe skoršej právnej úpravy.

Pokiaľ ide o prejednávanú vec, vzhľadom na to, že článok 261 ods. 1 písm. c) VNCKÚ sa od 1. mája 2016 uplatňuje na predmetné povolenie udelené HZA, uvedené povolenie bolo teda od tohto dátumu uplatniteľné na území Holandska, aj keď colné orgány tohto členského štátu nedali svoj predchádzajúci súhlas. Keďže vývoz surového arašidového oleja do Švajčiarska bol od 1. mája 2016 krytý povolením udeleným HZA, mal by sa považovať za dočasný vývoz tovaru prepusteného do režimu pasívny zušľachťovací styk na colnom úrade (NL000xxx).

54.

56.

Kladie sa preto otázka, či nesplnenie povinnosti možno napraviť s cieľom zachovania výhody čiastočného oslobodenia od dovozného cla pri prepustení zušľachtených výrobkov do voľného obehu. V tejto súvislosti sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či v rozsahu, v akom nová právna úprava neobsahuje ustanovenie podobné článku 150 ods. 2 CK, sa článok 86 ods. 6 CKÚ analogicky uplatní v prípade vzniku colného dlhu na základe článku 77 ods. 1 písm. a) z dôvodu prepustenia zušľachtených výrobkov do voľného obehu.

57.

Článok 86 ods. 6 CKÚ okrem iného stanovuje, že ak sa v colných predpisoch stanovuje úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného cla podľa ustanovení tohto kódexu týkajúcich sa pasívneho zušľachťovacieho styku, toto oslobodenie sa uplatňuje aj v prípade, keď colný dlh vznikol podľa článkov 79 alebo 82 CKÚ, pod podmienkou, že nesplnenie povinnosti, ktoré viedlo ku vzniku colného dlhu, nepredstavovalo pokus o podvodné konanie. Z doslovného výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že sa neuplatňuje v prípade vzniku colného dlhu z dôvodu prepustenia do voľného obehu na základe článku 77 ods. 1 písm. a) tohto kódexu.

58.

Tento doslovný výklad je potvrdený kontextom, do ktorého toto ustanovenie patrí. Články 79 a 82 CKÚ sa totiž týkajú len colných dlhov, ktoré vznikli z dôvodu nesplnenia povinností stanovených colnými predpismi alebo určitých podmienok. Prepustenie do voľného obehu tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, však nepredstavuje jeden z prípadov uvedených v článkoch 79 a 82 CKÚ.

61.

Po prvé sa nezdá, že by právna úprava obsahovala opomenutie, ktoré by odôvodňovalo analogické uplatnenie článku 86 ods. 6 CKÚ v prípade vzniku colného dlhu na základe článku 77 ods. 1 písm. a) tohto kódexu. Ak by totiž normotvorca chcel rozšíriť článok 86 ods. 6 CKÚ na colné dlhy, ktoré vznikli v dôsledku prepustenia do voľného obehu, výslovne by neobmedzil toto ustanovenie na colné dlhy iné než tie, ktoré vznikli z dôvodu prepustenia do voľného obehu. V tomto zmysle z odôvodnenia 32 CKÚ vyplýva, že normotvorca chcel odlíšiť na jednej strane prípady, keď colný dlh pri dovoze vzniká na základe podania colného vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu alebo do režimu dočasné použitie (teda prípady uvedené v článku 77 ods. 1 CKÚ) a na druhej strane všetky ostatné prípady vzniku colného dlhu pri dovoze (teda prípady uvedené v článku 79 ods. 1 CKÚ). Okrem toho v rozsahu, v akom sa článok 86 ods. 6 obmedzuje na colné dlhy pri dovoze, ktoré vznikli na základe článku 79 CKÚ v rámci použitia colného režimu pasívny zušľachťovací styk, sa toto ustanovenie týka len nesplnenia povinností, ku ktorým dochádza medzi spätným dovozom zušľachtených výrobkov do Únie a ich prepustením do voľného obehu . Článok 86 ods. 6 CKÚ sa teda uplatní najmä v prípade zušľachtených výrobkov, ktoré sú po spätnom dovoze do Únie prepustené do colného režimu tranzit a tento režim sa neuplatňuje správne. ( 46 )

62.

64.

V dôsledku toho zastávam názor, že článok 86 ods. 6 CKÚ sa nemá analogicky uplatniť v prípade vzniku colného dlhu na základe článku 77 ods. 1 písm. a) tohto kódexu.

65.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Všeobecný súd odpovedal na otázky týkajúce sa novej colnej právnej úpravy tak, že článok 211 ods. 1 prvý pododsek písm. a) CKÚ v spojení s druhým pododsekom tohto ustanovenia sa má vykladať v tom zmysle, že bráni čiastočnému oslobodeniu od dovozného cla stanovenému v článku 259 ods. 1 tohto nariadenia, ak je dočasne vyvezený tovar prepustený od 1. mája 2016 do colného režimu pasívny zušľachťovací styk na colnom úrade umiestnenia, ktorý nie je uvedený v povolení na použitie tohto osobitného colného režimu. Okrem toho, článok 86 CKÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nie je analogicky uplatniteľný v prípade vzniku colného dlhu na základe článku 77 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia.

Návrh

66.

sa článok 150 ods. 2 nariadenia č. 2913/92 má vykladať v tom zmysle, že nie je uplatniteľný.

2.

Článok 211 ods. 1 prvý pododsek písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje colný kódex Únie, v spojení s druhým pododsekom tohto ustanovenia

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni čiastočnému oslobodeniu od dovozného cla stanovenému v článku 259 ods. 1 tohto nariadenia, ak je dočasne vyvezený tovar prepustený od 1. mája 2016 do colného režimu pasívny zušľachťovací styk na colnom úrade umiestnenia, ktorý nie je uvedený v povolení na použitie tohto osobitného colného režimu.

Článok 86 ods. 6 nariadenia č. 952/2013

( 2 ) Pozri najmä prvé odôvodnenie nariadenia Rady č. 2473/86 z 24. júla 1986 o colnom režime pasívny zušľachťovací styk a systéme jednoduchej výmeny [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 212, 1986, s. 1 ). Pozri tiež FABIO M.: Customs law of the European Union . Wolters Kluwer, 2012, osobitne bod 14‑5; LYONS, T.: EU Customs Law . 3. ed., Oxford University Press, 2018, osobitne s. 436 a 453.

( 3 ) Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva ( Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1 ; Mim. vyd. 02/004, s. 307).

( 4 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1 ).

( 5 ) V CK sú operácie vykonané na tovaroch vyvezených do tretej krajiny označené pojmom „spracovateľské operácie“ [pozri článok 145 ods. 3 písm. b)], zatiaľ čo v CKÚ sú označené pojmom „spracovateľské“ [pozri článok 5 bod 37].

( 6 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júla 2016, Argos Supply Trading ( C‑4/15 , EU:C:2016:580 , bod 39 a citovaná judikatúra).

( 7 ) V CK sú výrobky, ktoré sú výsledkom spracovateľských operácií, nazvané ako „zošľachtené výrobky“ [pozri článok 145 ods. 3 písm. c)], zatiaľ čo v CKÚ sú označené ako „zušľachtené výrobky“ [pozri článok 5 bod 30)].

( 14 ) Holandský colný úrad prijal zmeny vývozných vyhlásení, najmä pokiaľ ide o kódy colného režimu.

( 15 ) Korigendum k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 90 ).

( 16 ) Hoci návrh na začatie prejudiciálneho konania nespresňuje dĺžku platnosti povolenia, ktoré HZA udelil 1. decembra 2014, toto povolenie malo nevyhnutne obmedzenú platnosť. Článok 507 ods. 3 VNCK totiž stanovoval, že v prípade použitia pasívneho zušľachťovacieho styku by doba platnosti povolenia v zásade nemala presiahnuť tri roky.

( 17 ) Článok 1 bod 13 tretia zarážka VNCK, zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 1192/2008 zo 17. novembra 2008 ( Ú. v. EÚ L 329, 2008, s. 1 ).

( 18 ) Podľa ustálenej judikatúry okolnosť, že vnútroštátny súd po formálnej stránke položil prejudiciálnu otázku s odkazom na určité ustanovenia práva Únie, nebráni tomu, aby Všeobecný súd poskytol tomuto súdu všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, či už na ne v texte svojich otázok odkázal, alebo nie. Všeobecnému súdu v tejto súvislosti prináleží, aby zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu, vybral tie ustanovenia práva Únie, ktoré si so zreteľom na predmet sporu vyžadujú výklad (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 2020, Agro In 2001, C‑234/18 , EU:C:2020:221 , bod 46 a citovaná judikatúra).

( 19 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Øe vo veci Argos Supply Trading ( C‑4/15 , EU:C:2016:223 , bod 70 ). Pozri tiež GIFFONI, M.: Le réglementation douanière de l’Union européenne . L.G.D. J. 2012, najmä s. 247.

( 26 ) Článok 586 ods. 1 VNCK.

( 27 ) Článok 588 ods. 1 VNCK.

( 28 ) Článok 517 ods. 1 VNCK.

( 29 ) Obmedzená uplatniteľnosť povolenia na použitie režimu pasívny zušľachťovací styk na území členských štátov, ktoré s tým vyjadrili svoj súhlas, bola výslovne uvedená v pôvodnom znení článku 751 ods. 2 druhého pododseku VNCK. Hoci toto ustanovenie bolo zrušené 1. júla 2001 v rámci racionalizácie ustanovení VNCK stanovenej nariadením č. 993/2001, zdá sa mi, že zachovanie požiadavky predchádzajúceho súhlasu stanovenej v článku 500 ods. 1 VNCK znamená, že územná pôsobnosť povolenia je obmedzená na územie členských štátov, ktoré vyjadrili svoj súhlas.

( 30 ) Pozri v tomto zmysle napríklad DIEMEL, K.: Heilung von Verfehlungen im Zusammenhang mit der passiven Veredelung nach Art. 150 Abs. 2 ZK. In: Zeitschrift für Zölle und Verbrauchsteuern , 2011, č. 4, najmä s. 93.

( 31 ) Rozsudok z 2. októbra 2003, GEFCO ( C‑411/01 , EU:C:2003:536 , body 52 a 55 ).

( 38 ) Súdny dvor nedávno rozhodol, že udelenie individuálnych práv na využívanie rádiových frekvencií na obdobie pätnástich rokov prostredníctvom povolenia predstavuje právny stav, ktorý vznikol a definitívne prebehol. Pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2025, T – 2 ( C‑562/23 , EU:C:2025:126 , bod 45 ).

( 39 ) Ustanovenia novej právnej úpravy uplatniteľnej na colný režim pasívny zušľachťovací styk sa nachádzajú na riadku č. 27 prílohy 90 DNCKÚ.

( 40 ) Článok 211 CKÚ sa nachádza na zozname ustanovení citovaných v prílohe 90 DNCKÚ, uplatniteľných na režim pasívny zušľachťovací styk od 1. mája 2016.

( 41 ) Podľa prílohy A DNCKÚ určenie colného úradu alebo colných úradov umiestnenia (teda údajový prvok 4/10) predstavuje spoločnú požiadavku na údaje v prípade žiadostí a rozhodnutí, ktoré musia byť uvedené najmä v povoleniach na colný režim pasívny zušľachťovací styk (stĺpec 8 b).

( 42 ) Tak ako je formulácia uvedená v druhej vete článku 259 ods. 1 CKÚ, by mohla viesť k názoru, že dodržiavanie podmienok povolenia sa vyžaduje len v prípade, ak iná osoba ako držiteľ povolenia žiada o oslobodenie od cla pri prepustení zušľachtených výrobkov do voľného obehu.

( 43 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 19. decembra 1996 ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 2913/92 ( Ú. v. ES L 17, 1997, s. 1 ; Mim. vyd. 02/008, s. 179).