T-66/24

žalobkyňa,

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) , v zastúpení: D. Gája, splnomocnený zástupca,

žalovanému,

ďalšia účastníčka konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajšia účastníčka v konaní pred Všeobecným súdom:

Liquidleds Lighting Corp ., so sídlom v Taipei (Taïwan), v zastúpení: S. Beckmann, advokátka,

Rozsudok

1

Žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, spoločnosť Lidl Vertriebs GmbH & Co. KG, domáha zrušenia rozhodnutia tretieho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 27. novembra 2023 (vec R 2336/2022‑3) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Dňa 25. marca 2021 žalobkyňa podala na EUIPO návrh na výmaz dizajnu Spoločenstva zapísaného v nadväznosti na prihlášku podanú 12. januára 2017 vedľajšou účastníčkou konania, spoločnosťou Liquidleds Lighting Corp., ktorý je vyobrazený takto:

6

Dňa 23. septembra 2022 zrušovacie oddelenie návrh na výmaz zamietlo.

7

Dňa 28. novembra 2022 žalobkyňa podala odvolanie na EUIPO proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia.

8

Napadnutým rozhodnutím odvolací senát odvolanie zamietol. Odvolací senát sa domnieval na jednej strane, že sprístupnenie skoršieho dizajnu D1 verejnosti patrí do pôsobnosti výnimky stanovenej v článku 7 ods. 2 nariadenia č. 6/2002, a na druhej strane, že žalobkyňa nepreukázala sprístupnenie skoršieho dizajnu D2 verejnosti.

uložil EUIPO a vedľajšej účastníčke konania povinnosť nahradiť trovy konania.

10

EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu,

–

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny stav

12

Žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 6 ods. 1 písm. b) v spojení s článkom 7 ods. 2 nariadenia č. 6/2002. Tento žalobný dôvod sa v podstate delí na tri časti, z ktorých prvá je založená na nesprávnom rozdelení dôkazného bremena, druhá na nesprávnom preskúmaní dôkazov a tretia na nesprávnom uplatnení článku 7 ods. 2 uvedeného nariadenia.

13

Na úvod treba uviesť, ako vyplýva z rozsahu jediného žalobného dôvodu, ako aj z obsahu žaloby ako celku a ako žalobkyňa potvrdila na pojednávaní, že žalobkyňa spochybňuje napadnuté rozhodnutie, len pokiaľ ide o posúdenia odvolacieho senátu týkajúce sa skoršieho dizajnu D1, ktorého sprístupnenie verejnosti nebolo zohľadnené podľa článku 7 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkom 6 toho istého nariadenia. Žalobkyňa naopak nespochybňuje posúdenia odvolacieho senátu týkajúce sa absencie sprístupnenia skoršieho dizajnu D2 verejnosti. Predmet tejto žaloby sa teda obmedzuje na zrušenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom zamietlo odvolanie žalobkyne týkajúce sa jej návrhu na výmaz, ktorý bol založený na skoršom dizajne D1.

Podľa článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 má zapísaný dizajn Spoločenstva osobitý charakter, ak sa celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, odlišuje od celkového dojmu vyvolaného u takéhoto užívateľa akýmkoľvek iným dizajnom, ktorý už bol sprístupnený verejnosti pred dňom podania prihlášky na zápis, alebo ak sa žiada o právo prednosti pred dňom vzniku práva prednosti.

17

Článok 7 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 stanovuje, že dizajn sa považuje za sprístupnený verejnosti, ak sa zverejnil po zápise, alebo ak bol vystavený, použil sa v obchodovaní alebo inak sa zverejnil pred dňom podania prihlášky na zápis, alebo ak sa žiada o právo prednosti, pred dňom vzniku práva prednosti, s výnimkou, ak sa tieto prípady počas bežného obchodovania nemôžu stať známymi kruhom, ktoré sa špecializujú na príslušný sektor a pôsobia v rámci Európskej únie. Dizajn sa však nepovažuje za sprístupnený verejnosti iba z dôvodu, že sa sprístupnil tretej osobe pod výslovnou alebo predpokladanou podmienkou dôvernosti.

18

Odôvodnenie

20 nariadenia č. 6/2002 však spresňuje, že je nutné umožniť, aby pôvodca alebo jeho nástupca na trhu odskúšal výrobky, ktoré zahrňujú dizajn, a to prv, než sa rozhodne, či je ochrana vyplývajúca zo zapísaného dizajnu Únie žiadaná. V tejto súvislosti je nutné zabezpečiť, aby sprístupnenie dizajnu pôvodcom alebo jeho nástupcom nepoškodilo posúdenie novosti alebo osobitého charakteru daného dizajnu.

19

20

Práve vzhľadom na toto pripomenutie relevantného právneho rámca treba preskúmať tri časti jediného žalobného dôvodu uvedeného žalobkyňou, počnúc treťou časťou.

O tretej časti jediného žalobného dôvodu založenej na nesprávnom uplatnení článku 7 ods. 2 nariadenia č. 6/2002

21

Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát nesprávne vyložil článok 7 ods. 2 nariadenia č. 6/2002, keď sa domnieval, že sa nevyžaduje žiadna zhodnosť medzi sporným dizajnom a dizajnom sprístupneným verejnosti. Hoci odvolací senát správne uviedol, že predmetné ustanovenie sa uplatňuje aj na preskúmanie osobitého charakteru, toto ustanovenie nemožno rozšíriť na prípady, keď sa dizajn pôvodne sprístupnený verejnosti odlišuje od dizajnu, ktorý bol zapísaný neskôr. Podľa žalobkyne uvedené ustanovenie vyžaduje zhodnosť medzi dizajnom, ktorý bol pôvodne sprístupnený verejnosti, a dizajnom, ktorý bol zapísaný neskôr, pričom v opačnom prípade nemožno uplatniť výnimku, ktorá je v ňom stanovená. Keďže v prejednávanej veci sa dizajn, ktorý bol pôvodne sprístupnený verejnosti, odlišuje od sporného dizajnu, ale vyvoláva rovnaký celkový dojem ako sporný dizajn, nemožno uvedené ustanovenie uplatniť.

22

Pokiaľ ide o uvedené podmienky ochrany, treba pripomenúť, že v zmysle článkov 5 a 6 nariadenia č. 6/2002 jednak novosť dizajnu vyžaduje, aby žiaden zhodný dizajn nebol sprístupnený verejnosti, a že jednak osobitý charakter dizajnu znamená, že celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, sa odlišuje od celkového dojmu vyvolaného akýkoľvek iným dizajnom, ktorý bol sprístupnený verejnosti.

26

Pokiaľ nedostatok novosti v zmysle článku 5 nariadenia č. 6/2002 znamená, že verejnosti bol sprístupnený zhodný dizajn, nedostatok osobitého charakteru v zmysle článku 6 toho istého nariadenia znamená, že verejnosti bol sprístupnený dizajn, ktorý u informovaného užívateľa vyvoláva rovnaký celkový dojem.

27

Z článkov 5 a 6 nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkom 7 ods. 2 toho istého nariadenia teda vyplýva, že ak sú splnené podmienky stanovené v poslednom uvedenom ustanovení, nezohľadňuje sa sprístupnenie zhodného dizajnu verejnosti (na účely uplatnenia článku 5 uvedeného nariadenia) alebo dizajnu, ktorý vyvoláva rovnaký celkový dojem (na účely uplatnenia článku 6 tohto nariadenia).

28

Okrem toho nedostatok osobitého charakteru môže tiež vyplývať konkrétne zo sprístupnenia zhodného skoršieho dizajnu verejnosti, pretože takýto dizajn nemôže vyvolať odlišný celkový dojem. Splnenie podmienky osobitého charakteru totiž vyžaduje väčšiu diferenciáciu sporného dizajnu vo vzťahu k akémukoľvek skoršiemu dizajnu ako splnenie podmienky novosti, takže dizajn, ktorý nie je nový, nemôže mať a fortiori osobitý charakter [pozri rozsudok z 27. apríla 2022, Group Nivelles/EUIPO – Easy Sanitary Solutions (Sprchový odtokový žľab), T‑327/20 , EU:T:2022:263 , bod 170 a citovanú judikatúru]. Hoci sa teda nedostatok novosti javí ako rozhodujúci pre nedostatok osobitého charakteru (rozsudok z 27. apríla 2022, Sprchový odtokový žľab, T‑327/20 , EU:T:2022:263 , bod 171 ), nič to nemení na tom, že podmienka týkajúca sa osobitého charakteru ako taká nevyžaduje absenciu sprístupnenia verejnosti zhodného skoršieho dizajnu, ale skoršieho dizajnu, ktorý vyvoláva rovnaký celkový dojem.

30

Článok 7 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkom 6 toho istého nariadenia sa teda týka nezohľadnenia sprístupnenia verejnosti skoršieho dizajnu, ktorý vyvoláva rovnaký celkový dojem ako sporný dizajn.

31

Navyše na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, predmetné ustanovenie, pokiaľ odkazuje na situáciu, keď „dizajn, pre ktorý sa žiada ochrana podľa zapísaného dizajnu spoločenstva [bol] sprístupn[ený] verejnosti“, nemožno vykladať tak, že znamená, že dizajn sprístupnený verejnosti (ktorého sprístupnenie nemusí byť zohľadnené, ak sú splnené obe podmienky stanovené v uvedenom ustanovení) musí byť „zhodný“ so sporným dizajnom alebo musí ísť o „rovnaký“ dizajn, ako je sporný dizajn, bez ohľadu na jeho širšiu formuláciu, kontext a účel.

35

Pokiaľ ide na jednej strane o kontext, do ktorého patrí predmetné ustanovenie, stačí pripomenúť, ako bolo uvedené v bodoch 24 až 28 vyššie, že článok 7 ods. 2 nariadenia č. 6/2002, ako aj článok 7 ods. 1 uvedeného nariadenia odkazuje tak na článok 5, ako aj na článok 6 toho istého nariadenia, a teda na preskúmanie tak novosti, ako aj osobitého charakteru sporného dizajnu. To isté platí pre odôvodnenie 20 nariadenia č. 6/2002, ktorého dosah bol pripomenutý v bode 18 vyššie. Na účely preskúmania osobitého charakteru sporného dizajnu sa však sprístupnenie verejnosti, ktoré nemusí byť zohľadnené podľa článku 7 ods. 2 uvedeného nariadenia, týka dizajnu, ktorý vyvoláva rovnaký celkový dojem ako sporný dizajn.

36

39

Výklad, ktorý zastáva žalobkyňa, by totiž znamenal, že pôvodca alebo jeho právny nástupca by sa tým, že by nechal zapísať dizajn, ktorý nie je zhodný s dizajnom odskúšaným na trhu, vystavil v konaní o výmaze riziku, že dôjde k sprístupneniu tohto skoršieho dizajnu verejnosti ním samotným počas ochranného obdobia.

40

Takýto výklad by bol teda v rozpore s cieľom článku 7 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 a všeobecnejšie s cieľom systému ochrany dizajnov Spoločenstva, ktorým je umožniť pôvodcovi odskúšať dizajn na trhu a podporiť inovácie a vývoj výrobkov.

41

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, uplatnenie článku 7 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkom 6 toho istého nariadenia nevyžaduje, aby skorší dizajn, ktorého sprístupnenie verejnosti nemusí byť zohľadnené, bol zhodný so sporným dizajnom.

EUIPO a vedľajšia účastníčka konania tvrdenia žalobkyne spochybňujú.

45

Na úvod treba pripomenúť, že keď navrhovateľ výmazu uvádza dôvod na výmaz stanovený v článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002, prináleží mu predložiť dôkazy, ktorými možno preukázať, že sporný dizajn nespĺňa podmienky stanovené v článkoch 4 až 9 tohto nariadenia (rozsudok z 21. septembra 2017, Easy Sanitary Solutions a EUIPO/Group Nivelles, C‑361/15 P a C‑405/15 P , EU:C:2017:720 , bod 60 ).

46

Konkrétne uvádzané dôkazy musia byť spôsobilé z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že skorší dizajn bol skutočne sprístupnený verejnosti pred dňom podania prihlášky na zápis sporného dizajnu [rozsudok z 21. júna 2018, Haverkamp IP/EUIPO – Sissel (Vzor povrchu kamienkovej pláže), T‑228/16 , neuverejnený, EU:T:2018:369 , bod 27 ].

47

Napokon na základe týchto predpokladov odvolací senát v bodoch 38 až 42 a 44 až 49 napadnutého rozhodnutia preskúmal tak dôkazy predložené vedľajšou účastníčkou konania na podporu uplatnenia výnimky stanovenej v článku 7 ods. 2 nariadenia č. 6/2002, ako aj pripomienky predložené žalobkyňou na účely spochybnenia uplatnenia tejto výnimky. Odvolací senát tak v bodoch 43 a 50 napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že jednak výnimka uplatnená vedľajšou účastníčkou konania je v prejednávanej veci uplatniteľná a že jednak žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by mohol tento záver spochybniť.

51

V prvom rade treba uviesť, že v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 45 až 47 vyššie prináležalo najprv žalobkyni, aby preukázala, že sporný dizajn nespĺňa podmienky ochrany, a aby vopred najmä preukázala, že skorší dizajn bol sprístupnený verejnosti. Následne vedľajšej účastníčke konania prináležalo, aby v súvislosti so sprístupnením skoršieho dizajnu verejnosti prípadne uplatnila výnimku stanovenú v článku 7 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 a preukázala splnenie podmienok na jej uplatnenie.

52

Ako však vyplýva z bodov 48 až 50 vyššie, odvolací senát po tom, čo konštatoval, že skorší dizajn D1 bol sprístupnený verejnosti, čo vedľajšia účastníčka konania nespochybnila, preskúmal v súlade s týmito zásadami uplatniteľnosť výnimky stanovenej v článku 7 ods. 2 nariadenia č. 6/2002, na ktorú sa odvoláva vedľajšia účastníčka konania vzhľadom na dôkazy, ktoré predložila.

53

56

Je pravda, že sa zdá, že v bode 37 napadnutého rozhodnutia odvolací senát naznačil, že účastník konania, ktorý má v úmysle spochybniť uplatnenie výnimky stanovenej v článku 7 ods. 2 nariadenia č. 6/2002, musí predložiť podporné dôkazy. Tento náznak, hoci je žiaľ nejasný, však nemožno chápať tak, že vyžaduje, aby takýto účastník konania, ako v prejednávanej veci žalobkyňa, nevyhnutne predložil dôkazy na podporu svojich pripomienok, keďže takýto účastník konania sa môže prípadne obmedziť na uvedenie pripomienok k vysvetleniam a dôkazom predloženým účastníkom konania, ktorý sa dovoláva uplatnenia uvedenej výnimky.

57

V každom prípade treba pripomenúť, že v prejednávanej veci odvolací senát preskúmal tak vysvetlenia a dôkazy predložené vedľajšou účastníčkou konania na odôvodnenie uplatnenia článku 7 ods. 2 nariadenia č. 6/2002, ako aj pripomienky predložené žalobkyňou na účely spochybnenia jeho uplatnenia.

58

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, odvolací senát sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia pri rozložení dôkazného bremena, ani neoprávnene nepreniesol toto dôkazné bremeno na žalobkyňu.

EUIPO a vedľajšia účastníčka konania tvrdenia žalobkyne spochybňujú.

62

Na úvod treba uviesť, že žalobkyňa teda v podstate tvrdí na jednej strane, že skorší dizajn D1 a sporný dizajn nie sú zhodné, a na druhej strane, že žiarovky uvedené v prílohách R8 a R10 sa odlišujú od žiarovky vyobrazenej v spornom dizajne.

63

V prvom rade treba uviesť, že tvrdenie žalobkyne týkajúce sa neexistencie zhodnosti medzi sporným dizajnom a skorším dizajnom D1 je v zjavnom rozpore s obsahom návrhu na výmaz, ktorý sama žalobkyňa podala na EUIPO a v rámci ktorého tvrdila, že uvedené dizajny sú zhodné. Žalobkyňa, ktorej bola v tejto súvislosti položená otázka na pojednávaní, vysvetlila, že podľa nej sú tieto dizajny zhodné len v zmysle článku 5 nariadenia č. 6/2002. Stačí však uviesť, že posúdenie zhodnosti dvoch dizajnov sa nemôže meniť v závislosti od zohľadnených ustanovení uvedeného nariadenia, teda na jednej strane od článku 5 uvedeného nariadenia a na druhej strane od článku 7 ods. 2 tohto nariadenia v spojení s článkom 6 toho istého nariadenia.

64

Z judikatúry totiž vyplýva, že otázka týkajúca sa sprístupnenia skoršieho dizajnu verejnosti nie je len zásadnou otázkou, ale aj predbežnou otázkou, ktorej vyriešenie je nevyhnutné na správne uplatnenie článkov 5 a 6 nariadenia č. 6/2002 [rozsudok z 23. októbra 2018, Mamas and Papas/EUIPO – Wall‑Budden (Protinárazové čalúnenie do detských postieľok), T‑672/17 , neuverejnený, EU:T:2018:707 , bod 30 ]. Podľa článkov 5 a 6 nariadenia č. 6/2002 je tak potrebné porovnávať jeden dizajn s druhým dizajnom na účely rozhodnutia o novosti a osobitom charaktere prvého dizajnu len v prípade, že druhý dizajn bol sprístupnený verejnosti (rozsudok z 21. septembra 2017, Easy Sanitary Solutions a EUIPO/Group Nivelles, C‑361/15 P a C‑405/15 P , EU:C:2017:720 , bod 127 ), a len vtedy, ak zohľadnenie tohto sprístupnenia verejnosti nie je vylúčené na základe článku 7 ods. 2 toho istého nariadenia.

68

Tvrdenia žalobkyne týkajúce sa porovnania sporného dizajnu so skorším dizajnom D1 tak nemôžu v žiadnom prípade spochybniť posúdenia odvolacieho senátu, podľa ktorých bol skorší dizajn D1 sprístupnený verejnosti treťou osobou v dôsledku poskytnutých informácií alebo konania pôvodcu, a to počas ochranného obdobia v súlade s článkom 7 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia č. 6/2002. Takéto posúdenia odvolacieho senátu týkajúce sa podmienok uplatnenia tohto ustanovenia sa totiž týkajú kontextu sprístupnenia skoršieho dizajnu D1 verejnosti a netýkajú sa otázky, či sú kolidujúce dizajny zhodné alebo vyvolávajú rovnaký celkový dojem v zmysle článkov 5 a 6 toho istého nariadenia.

72

Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa nejasným alebo nepodloženým spôsobom, porovnanie žiaroviek uvedených v prílohách R8 a R10 so sporným dizajnom tak nemôže nijako preukázať údajne nepresnú alebo nepravdivú povahu informácií poskytnutých vedľajšou účastníčkou konania, pokiaľ ide o kontext sprístupnenia skoršieho dizajnu D1 verejnosti.

73

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tvrdenia žalobkyne nemôžu spochybniť preskúmanie dôkazov vykonané odvolacím senátom, ani všeobecnejšie posúdenia odvolacieho senátu týkajúce sa splnenia podmienok stanovených v článku 7 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia č. 6/2002 v prejednávanej veci.

74

Druhú časť jediného odvolacieho dôvodu teda treba zamietnuť.

Keďže sa uskutočnilo pojednávanie a žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi EUIPO a vedľajšej účastníčky konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)

rozhodol takto:

1.

Žaloba sa zamieta.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.