T-91/24

žalobkyňa,

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) , v zastúpení: C. Bovar a J. Ivanauskas, splnomocnení zástupcovia,

žalovanému,

ďalšia účastníčka konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajšia účastníčka v konaní pred Všeobecným súdom:

Star Foods E.M. SRL , so sídlom v Bukurešti (Rumunsko), v zastúpení: V. von Bomhard a J. Fuhrmann, advokáti,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ žalobkyňa, Eti Gıda Sanayi ve Ticaret AŞ, navrhuje zrušiť rozhodnutie tretieho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) zo 14. decembra 2023 (vec R 1016/2023‑3) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Dňa 21. januára 2019 podala vedľajšia účastníčka konania, spoločnosť Star Foods E.M. SRL, na EUIPO návrh na výmaz sporného dizajnu pre výrobky uvedené v bode 4 vyššie.

6

Dôvodom uvedeným na podporu tohoto návrhu na výmaz bol dôvod uvedený v článku 25 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 6/2002 v znení pred nadobudnutím účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2822 z 23. októbra 2024 (Ú. v. EÚ L, 2024/2822), v spojení s článkom 36 ods. 2 písm. b) a c) lege nr. 84 privind mărcile și indicațiile geografice (zákon č. 84 o ochranných známkach a zemepisných označeniach) z 15. apríla 1998 ( Monitorul Oficial al României , č. 337 z 8. mája 2014, ďalej len „rumunský zákon o ochranných známkach“). Vedľajšia účastníčka konania založila uvedenú prihlášku na staršej rumunskej slovnej ochrannej známke KRAX, ako aj na troch starších rumunských obrazových ochranných známkach obsahujúcich rovnaký slovný prvok „krax“ v rôznych štylizáciách. Všetky štyri staršie ochranné známky boli zapísané najmä pre výrobky patriace do triedy 30, a konkrétnejšie pre „obilninové výrobky“. Vedľajšia účastníčka konania tvrdila, že z dôvodu podobnosti medzi staršími označeniami a výrobkami, na ktoré sa vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia, čo jej umožňuje zakázať používanie jej rozlišovacieho označenia na spornom dizajne. Okrem toho, keďže staršie národné ochranné známky majú v Rumunsku dobré meno, ich reprodukcia podobným spôsobom na uvedenom dizajne umožňuje majiteľovi tohto dizajnu získavať prospech z ich dobrého mena a obchodného úsilia, a v dôsledku toho jeho používanie zasahuje do ich rozlišovacej spôsobilosti v zmysle predmetného ustanovenia.

Konkrétne výmazový odbor najprv konštatoval, že staršia ochranná známka má priemernú vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť a že jej platnosť bola potvrdená rumunskými súdmi. Ďalej sa v podstate domnieval, že výrobky, na ktoré sa uvedená ochranná známka vzťahuje, a výrobky, na ktorých má byť použitý sporný dizajn, sú zhodné, že táto ochranná známka a uvedený dizajn sa vyznačujú priemerným stupňom vizuálnej podobnosti a sú z fonetického hľadiska zhodné, a preto konštatoval, že podobnosti medzi oboma označeniami sú dostatočné na vyvodenie záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny. Keďže vedľajšia účastníčka konania má podľa článku 36 ods. 2 písm. b) rumunského zákona o ochranných známkach právo zakázať používanie označenia, ktoré bolo použité v tomto dizajne, za týchto podmienok vyhlásil výmaz tohto dizajnu v súlade s článkom 25 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 6/2002 v skoršom znení. Vzhľadom na to, že návrhu bolo vyhovené na základe vnútornej rozlišovacej spôsobilosti predmetnej ochrannej známky, výmazový odbor dospel k záveru, že nie je potrebné rozhodnúť o údajnej zvýšenej rozlišovacej spôsobilosti, ktorú uvádzala vedľajšia účastníčka konania, ani o jej tvrdení smerujúcom k zákazu používania označenia v dotknutom dizajne z dôvodu údajného dobrého mena takejto ochrannej známky. Výmazový odbor sa taktiež domnieval, že už nie je potrebné skúmať ostatné staršie práva, na ktoré sa odvolávala vedľajšia účastníčka konania.

10

Dňa 14. mája 2023 žalobkyňa podala proti rozhodnutiu výmazového odboru odvolanie na EUIPO.

11

–

uložil EUIPO a vedľajšej účastníčke konania povinnosť nahradiť trovy konania.

13

EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu,

–

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny stav

15

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa v podstate uvádza tri žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení článku 25 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 6/2002 v skoršom znení, druhý na porušení článkov 94 a 95 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1 ) a článku 40 ods. 1 rumunského zákona o ochranných známkach v znení zmien ( Monitorul Oficial al României , č. 856 z 18. septembra 2020, ďalej len „nový rumunský zákon“) a tretí na porušení jej práva na obranu.

16

19

Podľa článku 62 nariadenia č. 6/2002 v skoršom znení rozhodnutia EUIPO vychádzajú iba z dôvodov alebo dôkazov, ku ktorým mali účastníci možnosť vyjadriť sa. Toto ustanovenie stanovuje v rámci práva dizajnov Európskej únie všeobecnú zásadu ochrany práva na obranu. Podľa tejto všeobecnej zásady práva Európskej únie sa musí adresátom rozhodnutí orgánov verejnej moci, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú ich záujmy, účinne umožniť uviesť svoje stanovisko. Právo byť vypočutý sa teda vzťahuje na všetky skutkové alebo právne okolnosti, ktoré tvoria základ rozhodovacieho aktu, ale nie na konečné stanovisko, ktoré má správny orgán v úmysle prijať [rozsudok z 9. februára 2017, Mast‑Jägermeister/EUIPO (Poháre), T‑16/16 , EU:T:2017:68 , bod 57 ], ani na každú všeobecne známu skutočnosť, o ktorú sa opiera, aby dospel k tomuto stanovisku [pozri rozsudok z 29. apríla 2020, Bergslagernas Järnvaru/EUIPO –Scheppach Fabrikation von Holzbearbeitungsmaschinen (Nástroj na štiepenie dreva), T‑73/19 , neuverejnený, EU:T:2020:157 , bod 15 a citovanú judikatúru].

20

Cieľom žalôb podaných na Všeobecný súd je preskúmať zákonnosť rozhodnutí odvolacích senátov EUIPO v zmysle článku 61 nariadenia č. 6/2002 [rozsudok z 20. októbra 2021, JMS Sports/EUIPO – Inter Vion (Špirálová gumička do vlasov), T‑823/19 , EU:T:2021:718 , bod 11 ] a článok 188 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu stanovuje, že účastníci konania nemôžu podaniami predloženými v rámci konania na Všeobecnom súde meniť predmet konania pred odvolacím senátom.

21

V prejednávanej veci zo spisu EUIPO a z návrhu na výmaz pôvodne podaného 21. januára 2019 vyplýva, že rumunská obrazová ochranná známka č. 071100 nebola uvedená na podporu uvedeného návrhu, takže uvedená ochranná známka nebola súčasťou predmetu žaloby. Podľa článku 61 nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkom 188 rokovacieho poriadku teda tvrdenia žalobkyne týkajúce sa predmetnej ochrannej známky menia predmet sporu, keďže táto ochranná známka nebola uvedená na podporu tohto návrhu.

Žalobkyňa odvolaciemu senátu vytýka, že porušil články 94 a 95 nariadenia 2017/1001, ako aj článok 40 ods. 1 nového rumunského zákona. Na jednej strane sa podľa nej odvolací senát dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vedľajšej účastníčke konania nenariadil, aby predložila dôkaz o používaní staršej ochrannej známky, na ktorú sa nevzťahovala päťročná dodatočná lehota. Na druhej strane v podstate tvrdí, že odvolací senát mal preskúmať odvolanie proti rozhodnutiu výmazového odboru z hľadiska uvedeného zákona, a teda podľa tohto posledného uvedeného ustanovenia si v rámci konania o výmaze založeného na článku 39 tohto zákona, ktorý má rovnaký obsah ako článok 36 rumunského zákona o ochranných známkach platného v čase podania návrhu na výmaz, mal vyžiadať dôkaz o riadnom používaní uvedenej ochrannej známky.

25

EUIPO a vedľajšia účastníčka konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.

26

Článok 25 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 6/2002 v skoršom znení okrem iného vyžaduje, aby právo Únie alebo právo členského štátu, ktoré upravuje staršie označenie uvedené na podporu návrhu na vyhlásenie neplatnosti založeného na tomto ustanovení, „poskytovalo majiteľovi tohto označenia právo zakázať“ jeho použitie v neskoršom dizajne [rozsudok z 12. mája 2010, Beifa Group/ÚHVT – Schwan Stabilo Schwanhäußer (Písacie potreby), T‑148/08 , EU:T:2010:190 , bod 63 ].

27

Článok 40 ods. 1 nového rumunského zákona, ktorý vyplýva z vnútroštátnej reformy práva ochranných známok, ktorým sa preberá článok 17 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok ( Ú. v. EÚ L 336, 2015, s. 1 ), sa však v prejednávanej veci neuplatní, keďže v čase podania prihlášky alebo vzniku práva prednosti sporného dizajnu nebol účinný. Vzhľadom na dátum podania predmetnej prihlášky, konkrétne 28. októbra 2016, ktorý je rozhodujúci na účely určenia uplatniteľného hmotného práva, sa na skutkový stav prejednávanej veci vzťahujú hmotnoprávne ustanovenia nariadenia č. 6/2002 v skoršom znení a rumunský zákon o ochranných známkach účinný k tomuto dátumu (pozri analogicky uznesenie z 5. októbra 2004, Alcon/ÚHVT, C‑192/03 P , EU:C:2004:587 , body 39 a 40 , a rozsudok z 23. apríla 2020, Gugler France/Gugler a EUIPO, C‑736/18 P , neuverejnený, EU:C:2020:308 , bod 3 a citovanú judikatúru).

30

Pokiaľ ide ďalej o údajné porušenie článkov 94 a 95 nariadenia 2017/1001, treba pripomenúť, že podľa článku 94 uvedeného nariadenia sa rozhodnutia EUIPO môžu zakladať len na dôvodoch alebo dôkazoch, ku ktorým mali účastníci konania možnosť vyjadriť sa, a že podľa článku 95 ods. 2 toho istého nariadenia EUIPO nemusí zobrať do úvahy skutočnosti ani dôkazy, ktoré účastníci konania nepredložili včas.

31

33

Treba však uviesť, že odvolací senát nezamietol žiadosť o predloženie dôkazu o používaní staršej ochrannej známky, ktorá mu bola predložená, ako neprípustnú, ale v bode 52 napadnutého rozhodnutia vyhlásil, že neuplynula lehota piatich rokov odo dňa podania návrhu na výmaz, teda od 21. januára 2019. Odvolací senát tak tým, že zaujal stanovisko k uplynutiu dodatočnej lehoty, rozhodol vo veci samej o nových tvrdeniach žalobkyne, aby ich zamietol, pričom aj za predpokladu, že by sa v tejto súvislosti dopustil pochybenia, uvedené pochybenie nemohlo spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože za týchto okolností nemá vplyv na výrok tohto rozhodnutia.

34

Z dôvodu neprípustnosti návrhu na predloženie dôkazu o riadnom používaní staršej ochrannej známky, ktorý bol predložený odvolaciemu senátu, musí byť druhý žalobný dôvod zamietnutý.

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 25 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 6/2002 v skoršom znení

35

Podľa článku 25 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 6/2002 v skoršom znení sa dizajn Spoločenstva môže vymazať iba vtedy, ak je na neskoršom dizajne použité označenie s rozlišovacou spôsobilosťou a právo Európskej únie alebo právo členského štátu poskytuje majiteľovi tohto označenia právo zakázať jeho používanie.

39

Podľa judikatúry návrh na výmaz dizajnu Spoločenstva, ktorý je založený na dôvode na výmaz uvedenom v článku 25 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 6/2002 v skoršom znení, môže byť úspešný len vtedy, ak sa prijme záver, že relevantná verejnosť sa bude domnievať, že v dizajne Spoločenstva, ktorý je predmetom tohto návrhu, je použité označenie s rozlišovacou spôsobilosťou, ktoré je uvádzané na podporu návrhu na výmaz. Skúmanie tohto dôvodu na výmaz musí byť založené na tom, ako relevantná verejnosť vníma označenie s rozlišovacou spôsobilosťou uvádzané na podporu tohto dôvodu, ako aj na tom, aký celkový dojem toto označenie u tejto verejnosti vyvoláva [pozri rozsudok z 24. septembra 2019, Piaggio & C./EUIPO – Zhejiang Zhongneng Industry Group (Skútre), T‑219/18 , EU:T:2019:681 , bod 67 a citovanú judikatúru].

40

Dôvod výmazu uvedený v článku 25 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 6/2002 v skoršom znení nevyhnutne nezahŕňa úplné a presné vyobrazenie staršieho označenia s rozlišovacou spôsobilosťou v neskoršom dizajne Spoločenstva. Aj keby sa totiž v spornom dizajne Spoločenstva vynechali niektoré prvky dotknutého označenia alebo by sa niektoré prvky pridali, mohlo by ísť o „používanie“ tohto označenia, najmä ak by vynechané alebo doplnené prvky mali len druhoradý význam [rozsudok zo 7. februára 2018, Şölen Çikolata Gıda Sanayi ve Ticaret/EUIPO – Zaharieva (Obal na zmrzlinové kornútky), T‑794/16 , neuverejnený, EU:T:2018:70 , bod 22 a citovaná judikatúra].

44

Ako správne uviedol odvolací senát v bode 27 napadnutého rozhodnutia, článkom 36 ods. 2 písm. b) rumunského zákona o ochranných známkach sa preberá článok 10 ods. 2 písm. b) smernice 2015/2436, ktorého znenie je zhodné s článkom 5 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok ( Ú. v. EÚ L 299, 2008, s. 25 ). V dôsledku toho sa pojem „pravdepodobnosť zámeny“ v zmysle článku 36 ods. 2 písm. b) uvedeného zákona má vykladať s prihliadnutím na judikatúru týkajúcu sa článku 5 ods. 1 písm. b) smernice 2008/95 a článku 10 ods. 2 písm. b) smernice 2015/2436 [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. februára 2018, Obal na zmrzlinové kornútky, T‑794/16 , neuverejnený, EU:T:2018:70 , body 25 a 26 ].

45

Podľa judikatúry Súdneho dvora je „pravdepodobnosť zámeny“ v zmysle článku 10 ods. 2 písm. b) smernice 2015/2436 taká pravdepodobnosť, že verejnosť sa môže domnievať, že predmetné výrobky alebo služby pochádzajú od toho istého podniku, prípadne od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené. Existencia pravdepodobnosti zámeny zo strany verejnosti sa má posudzovať celkovo s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. novembra 1997, SABEL, C‑251/95 , EU:C:1997:528 , body 22 a 23 , a zo 6. októbra 2005, Medion, C‑120/04 , EU:C:2005:594 , body 23 až 29 ).

46

Vzhľadom na tieto úvahy treba preskúmať, či odvolací senát správne potvrdil rozhodnutie výmazového odboru, ktorým sa vyhovelo návrhu na výmaz sporného dizajnu na základe článku 25 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 6/2002 v skoršom znení, po tom, ako na základe článku 36 ods. 2 písm. b) rumunského zákona o ochranných známkach dospel k záveru, že zo strany príslušnej skupiny verejnosti existuje pravdepodobnosť zámeny.

EUIPO a vedľajšia účastníčka konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.

50

Na účely určenia výrobku, v ktorom má byť dizajn stelesnený alebo na ktorom má byť použitý, je potrebné prihliadať na údaj o týchto skutočnostiach uvedený v prihláške, ako aj prípadne na samotný dizajn v rozsahu, v akom spresňuje povahu výrobku, jeho určenie alebo jeho funkciu [rozsudok z 18. marca 2010, Grupo Promer Mon Graphic/ÚHVT – PepsiCo (Zobrazenie okrúhleho predmetu na účely reklamy), T‑9/07 , EU:T:2010:96 , bod 56 ].

51

Okrem toho pri posudzovaní podobnosti medzi predmetnými výrobkami treba zohľadniť všetky relevantné okolnosti, ktorými sa vzťah medzi týmito výrobkami vyznačuje. Tieto okolnosti zahŕňajú predovšetkým ich povahu, určenie, použitie, ako aj ich konkurenčný alebo doplňujúci charakter (rozsudok z 29. septembra 1998, Canon, C‑39/97 , EU:C:1998:442 , bod 23 ).

52

54

V prejednávanej veci odvolací senát v bode 35 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že predmetné výrobky majú doplňujúci charakter, a teda sú si podobné. V tejto súvislosti správne uviedol, že z označenia výrobku, ktorého sa sporný dizajn týka, a z vyobrazenia tohto dizajnu vyplýva, že tento dizajn je určený na použitie na obaloch slaných tyčiniek. Tieto tyčinky patria do všeobecnej kategórie potravinových výrobkov bežnej spotreby, akými sú súvisiace pochutiny, ktoré sú zhodné s „obilninovými výrobkami“ patriacimi do triedy 30, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka.

55

Z toho vyplýva, že sporný dizajn, ktorý má byť použitý na obale, je prinajmenšom dôležitý pre používanie výrobkov, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka, takže v zmysle judikatúry citovanej v bode 52 vyššie medzi nimi existuje úzka súvislosť, ktorú charakterizuje ich doplňujúci charakter, a teda ich podobnosť.

O relevantnom území a príslušnej skupine verejnosti a jej úrovni pozornosti

56

Tieto zistenia neobsahujú chyby a treba ich potvrdiť.

O porovnaní označení

60

Podľa judikatúry sú dve označenia podobné vtedy, ak medzi nimi existuje z pohľadu príslušnej skupiny verejnosti aspoň čiastočná zhoda z jedného alebo viacerých relevantných hľadísk, a to z vizuálneho, fonetického a koncepčného hľadiska [pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. októbra 2002, Matratzen Concord/ÚHVT – Hukla Germany (MATRATZEN), T‑6/01 , EU:T:2002:261 , bod 30 , a z 10. decembra 2008, MIP Metro/ÚHVT – Metronia (METRONIA), T‑290/07 , neuverejnený, EU:T:2008:562 , bod 41 ].

61

Celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny, pokiaľ ide o vizuálnu, fonetickú alebo koncepčnú podobnosť predmetných označení, musí byť založené na celkovom dojme, ktorý tieto označenia vyvolávajú, s prihliadnutím na ich rozlišujúce a dominantné prvky. Rozhodujúcu úlohu pri celkovom posúdení uvedenej pravdepodobnosti zohráva skutočnosť, ako označenia vníma priemerný spotrebiteľ daných výrobkov. V tejto súvislosti priemerný spotrebiteľ zvyčajne vníma ochrannú známku alebo iné označenie s rozlišovacou spôsobilosťou ako celok a neskúma jej jednotlivé detaily (rozsudky z 11. novembra 1997, SABEL, C‑251/95 , EU:C:1997:528 , bod 23 , a z 22. júna 1999, Lloyd Schuhfabrik Meyer, C‑342/97 , EU:C:1999:323 , bod 25 ).

Ako pripomenul odvolací senát v bode 39 napadnutého rozhodnutia, staršiu ochrannú známku tvorí výraz „krax“ napísaný štylizovanými veľkými písmenami v zostupnom poradí od veľkého písmena „K“ k veľkému písmenu „X“, na tmavom pozadí nepravidelného tvaru.

65

Pokiaľ ide o sporný dizajn, odvolací senát ho v bode 40 napadnutého rozhodnutia opísal tak, že obsahuje modré obdĺžnikové pozadie a trs slaných tyčiniek, na ktorého ľavej strane je umiestnený trojuholníkový kúsok syra. Slovné prvky „eti“, „crax“ a „sticks“ sú umiestnené jeden pod druhým a nad obrazovými prvkami. Slovné prvky „crax“ a „sticks“ sú zobrazené veľkými bielymi písmenami s modrým okrajom, zatiaľ čo slovný prvok „eti“ je napísaný červenou farbou s bielym a čiernym okrajom a obsahuje nešpecifikovaný čierny obrazový prvok blízko ľavého horného rohu. Podľa odvolacieho senátu sa slovný prvok „crax“ jasne odlišuje, a to z dôvodu jeho väčšej veľkosti, centrálneho postavenia a osobitnej štylizácie v porovnaní s ostatnými slovnými prvkami.

66

Žalobkyňa odvolaciemu senátu v podstate vytýka, že dospel k záveru, že slovný prvok sporného dizajnu „crax“ môže sám osebe dominovať vyobrazeniu uvedeného dizajnu. Podľa nej v celkovom dojme, ktorý tento dizajn vyvoláva, nie sú všetky ostatné prvky zanedbateľné, keďže podobnosť označení závisí od rozlišovacej spôsobilosti ich zložiek a od prípadných ďalších relevantných faktorov. Okrem toho tvrdí, že slovný prvok „eti“ je v celkovom dojme, ktorý predmetný dizajn vyvoláva, najdominantnejší, takže uvedený slovný prvok najviac priťahuje pozornosť príslušnej skupiny verejnosti. V dôsledku toho tvrdí, že slovné prvky „crax“ a „sticks“ sú druhoradé a nemajú rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k predmetným výrobkom.

70

Na účely posúdenia rozlišovacej spôsobilosti prvku tvoriaceho označenie je ďalej potrebné skúmať, či tento prvok je dostatočne spôsobilý identifikovať výrobky alebo služby, pre ktoré bolo označenie zapísané, ako výrobky a služby pochádzajúce od určitého podniku, a tak odlíšiť tieto výrobky alebo služby od výrobkov alebo služieb iných podnikov. V rámci tohto posúdenia je potrebné zohľadňovať predovšetkým vnútorné vlastnosti dotknutého prvku s ohľadom na otázku, či vo vzťahu k výrobkom alebo službám, pre ktoré bolo označenie zapísané, tento prvok má alebo nemá opisnú povahu [pozri rozsudok z 8. júla 2015, Deutsche Rockwool Mineralwoll/ÚHVT – Ceramicas del Foix (Rock & Rock), T‑436/12 , EU:T:2015:477 , bod 28 a citovanú judikatúru].

71

73

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 63 nariadenia č. 6/2002 v skoršom znení v rámci konania o návrhu na výmaz, ako je stanovené v článku 25 ods. 1 písm. e) uvedeného nariadenia v skoršom znení, je EUIPO pri svojom preskúmaní viazaný skutočnosťami, dôkazmi a tvrdeniami predloženými účastníkmi a návrhmi, o ktoré sa žiada, a nemusí prihliadať na skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mu neboli predložené účastníkmi v určenej lehote. Pokiaľ ide ďalej o argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa nízkej rozlišovacej spôsobilosti slova „craxuri“, keďže sa často používa v súvislosti s predmetnými výrobkami, treba zdôrazniť, že jej vecná správnosť nebola preukázaná. Jediný dôkaz predložený žalobkyňou na podporu tejto argumentácie tvorí zoznam ochranných známok obsahujúcich slovo „craxx“, zapísaných pre výrobky patriace do tried 29 a 30. Jednoduché vymenovanie relatívne obmedzeného počtu ochranných známok bez informácií umožňujúcich posúdiť ich známosť príslušnou skupinou verejnosti neumožňuje dospieť k záveru o asociácii vo vnímaní tejto verejnosti medzi slovom „craxuri“ a uvedenými výrobkami [pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. apríla 2011, Sociedad Agricola Requingua/ÚHVT – Consejo Regulador de la Denominación de Origen Toro (TORO DE PIEDRA), T‑358/09 , neuverejnený, EU:T:2011:174 , bod 35 ]. Nie je preto dôvod spochybňovať posúdenie odvolacieho senátu vyplývajúce z bodu 41 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého slovný prvok „crax“ nemá pre príslušnú skupinu verejnosti význam, a v dôsledku toho má rozlišovaciu spôsobilosť.

74

Po druhé odvolací senát v bode 41 napadnutého rozhodnutia správne konštatoval, že slovný prvok „eti“ má rozlišovaciu spôsobilosť, keďže pre príslušnú skupinu verejnosti nemá žiadny význam. Uvedený slovný prvok však v celkovom dojme, ktorý sporný dizajn vyvoláva, zohráva z dôvodu svojej malej veľkosti druhoradú úlohu. Okrem toho ostatné prvky, ktoré tvoria uvedený dizajn, a to slovný prvok „sticks“ a obrazové prvky zobrazujúce pochutiny a syr sú opisné vo vzťahu k výrobkom dotknutým týmto dizajnom, keďže odkazujú na slané tyčinky s príchuťou syra, a preto nemajú rozlišovaciu spôsobilosť.

– O porovnaní z vizuálneho hľadiska

78

Žalobkyňa tvrdí, že predmetné označenia z vizuálneho hľadiska nevykazujú podobnosti. Podľa nej slovný prvok „eti“ sporného dizajnu treba považovať za prvok, ktorý priťahuje všetku pozornosť príslušnej skupiny verejnosti. Okrem toho sa domnieva, že všetky ostatné slovné a obrazové prvky uvedeného dizajnu sú okamžite čitateľné a nebudú vnímané iba ako dekoratívne prvky.

79

Ako však bolo uvedené v bode 77 vyššie, slovný prvok „crax“ sporného dizajnu je prvok, ktorý najviac pritiahne pozornosť príslušnej skupiny verejnosti, a teda najviac ovplyvní celkový dojem, ktorý uvedený dizajn vyvoláva.

80

83

Žalobkyňa tvrdí, že medzi predmetnými označeniami neexistuje z fonetického hľadiska žiadny stupeň podobnosti. Ak by spotrebitelia pre úspornosť slov mali vysloviť iba jeden zo slovných prvkov obsiahnutých v spornom dizajne, bol by to podľa nej slovný prvok „eti“, ktorý nevykazuje žiadnu podobnosť so slovným prvkom „krax“ staršej ochrannej známky.

84

V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodu 74 vyššie, obrazové prvky a slovný prvok „sticks“, ktoré tvoria sporný dizajn, nemajú rozlišovaciu spôsobilosť a ich význam je druhoradý. Okrem toho slovný prvok „eti“ má z dôvodu svojej veľkosti a umiestnenia len druhoradý význam, hoci pre absenciu významu vo vzťahu k predmetným výrobkom má rozlišovaciu spôsobilosť. Navyše, ako vyplýva aj z bodu 81 vyššie, slovné prvky „krax“ staršej ochrannej známky a „crax“ sporného dizajnu obsahujú rovnaký sled písmen „r“, „a“, „x“, ktoré sa takisto ako písmená „k“ a „c“ vyslovujú rovnakým spôsobom.

85

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa judikatúry platí, že ak sú spotrebitelia konfrontovaní s ochrannou známkou zloženou z rôznych slovných prvkov, z ktorých niektoré majú druhoradý význam, majú tendenciu túto ochrannú známku ústne skrátiť, aby si uľahčili jej vyslovenie [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. novembra 2006, Camper/ÚHVT – JC (BROTHERS by CAMPER), T‑43/05 , neuverejnený, EU:T:2006:370 , bod 75 ]. Z toho vyplýva, že iné slovné prvky sporného dizajnu než slovný prvok „crax“, ktoré majú všetky druhoradý význam, sú menej spôsobilé pritiahnuť pozornosť spotrebiteľa, a teda je menej pravdepodobné, že budú vyslovené. Obrazové prvky sa navyše nevyslovia, takže spotrebitelia budú na výrobky označené uvedeným dizajnom odkazovať skôr vyslovením dominantného prvku tohto dizajnu, a to slovného prvku „crax“.

Treba pripomenúť, že účelom koncepčného porovnania je porovnať „pojmy“, ktoré predmetné označenia obsahujú. Výraz „pojem“ znamená podľa definície uvedenej napríklad v slovníku Larousse „všeobecnú a abstraktnú predstavu, ktorú ľudská myseľ vytvorí o predmete konkrétnej alebo abstraktnej myšlienky a ktorá mysli umožní spájať si s týmto istým predmetom rôzne vnemy, ktoré k nemu má, a triediť znalosti o tomto predmete“ [pozri rozsudok zo 16. júna 2021, Smiley Miley/EUIPO – Cyrus Trademarks (MILEY CYRUS), T‑368/20 , neuverejnený, EU:T:2021:372 , bod 52 a citovanú judikatúru].

89

Rovnako podľa judikatúry koncepčná podobnosť znamená, že predmetné označenia sa zhodujú vo svojom sémantickom obsahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 1997, SABEL, C‑251/95 , EU:C:1997:528 , bod 24 ). Z toho vyplýva, že ak príslušná skupina verejnosti nerozumie významu slov alebo žiadnemu z uvedených označení nemôže pripísať osobitný význam, koncepčné porovnanie nie je možné [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. februára 2018, Obal na zmrzlinové kornútky, T‑794/16 , neuverejnený, EU:T:2018:70 , bod 76 , a zo 6. apríla 2022, Agora Invest/EUIPO – Transportes Maquinaria y Obras (TRAMOSA), T‑219/21 , neuverejnený, EU:T:2022:219 , bod 117 a citovanú judikatúru].

90

V prejednávanej veci nemajú dominantné prvky predmetných označení pre príslušnú skupinu verejnosti význam (pozri body 73 a 77 vyššie). Nemôžu teda príslušnej skupine verejnosti sprostredkovať žiadny pojem.

91

94

Na jednej strane, ako vyplýva z bodov 73, 77 a 90 vyššie, slovný prvok „krax“ staršej ochrannej známky, podobne ako slovný prvok „crax“ sporného dizajnu, nemá pre príslušnú skupinu verejnosti význam a žalobkyňa nepredložila dôkaz, že by slovný prvok „krax“ pre uvedenú skupinu verejnosti význam mal. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne týkajúce sa onomatopoickej povahy posledného uvedeného slovného prvku, v prejednávanej veci nie je onomatopoja zvuku, ktorý vzniká pri konzumácii chrumkavých výrobkov, zrejmá.

95

98

Okrem toho na účely celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny treba zohľadniť najmä to, že priemerný spotrebiteľ z radov príslušnej skupiny verejnosti má len zriedkavo možnosť uskutočniť priame porovnanie rôznych ochranných známok a musí sa spoľahnúť na nedokonalý obraz, ktorý si uchoval v pamäti (rozsudok z 22. júna 1999, Lloyd Schuhfabrik Meyer, C‑342/97 , EU:C:1999:323 , bod 26 ). K záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny by navyše bolo možné dospieť len vtedy, ak by príslušná skupina verejnosti mohla byť uvedená do omylu, pokiaľ ide o obchodný pôvod predmetných výrobkov [pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. novembra 2021, Jeronimo Martins Polska/EUIPO – Rivella International (Riviva), T‑551/20 , neuverejnený, EU:T:2021:816 , bod 86 ].

99

V prejednávanej veci odvolací senát v bode 51 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že vzhľadom na nedokonalý obraz predmetných označení, ktorý si spotrebitelia uchovali v pamäti, existuje pravdepodobnosť zámeny, pokiaľ ide o obchodný pôvod predmetných výrobkov.

100

V tejto súvislosti po prvé, ako vyplýva z bodu 54 vyššie, odvolací senát dôvodne dospel k záveru, že predmetné výrobky sú z dôvodu ich komplementárnosti podobné. Po druhé predmetné označenia obsahujú spoločné a dominantné slovné prvky, a to „krax“ staršej ochrannej známky a „crax“ sporného dizajnu, ktoré nemajú význam, a v dôsledku toho majú rozlišovaciu spôsobilosť (pozri body 69 až 77 vyššie). Po tretie uvedené označenia sú z koncepčného hľadiska odlišné (pozri body 88 až 92 vyššie). Po štvrté odvolací senát sa tiež správne domnieval, že tieto označenia z vizuálneho hľadiska vykazujú priemerný stupeň podobnosti (pozri body 79 až 82 vyššie). Tie isté označenia navyše vykazujú vysoký stupeň fonetickej podobnosti (pozri bod 86 vyššie). Po piate odvolací senát sa tiež správne domnieval, že staršia ochranná známka má priemernú rozlišovaciu spôsobilosť (pozri bod 96 vyššie).

O trovách

104

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

105

Keďže žalobkyňa nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené rozhodnúť, že znáša svoje vlastné trovy konania, a uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli vedľajšej účastníčke konania, v súlade s jej návrhmi. Keďže EUIPO naopak navrhol uložiť žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania len v prípade, že bude nariadené pojednávanie, treba vzhľadom na to, že pojednávanie nebolo nariadené, rozhodnúť, že EUIPO znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

3.

Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) znáša svoje vlastné trovy konania.

Škvařilová‑Pelzl

Steinfatt

Kukovec

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 3. septembra 2025.