T-93/24

62024TJ0093

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia päťčlenná komora)

z 21. januára 2026 ( *1 )

„Hospodárska súťaž – Kartely – Trhy s bioetanolom a etanolom – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP – Odstupňované ‚hybridné‘ konanie – Prezumpcia neviny – Nestrannosť“

Vo veci T‑93/24,

Lantmännen ek för , so sídlom v Štokholme (Švédsko),

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia päťčlenná komora),

na poradách v zložení: predsedníčka tretej rozšírenej komory P. Škvařilová‑Pelzl, sudcovia I. Nõmm, G. Steinfatt, D. Kukovec (spravodajca) a R. Meyer,

tajomník: M. Zwozdziak‑Carbonne, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 9. júla 2025,

vyhlásil tento

3

Dňa 7. decembra 2015 Komisia začala vyšetrovacie konanie s cieľom prijať rozhodnutie podľa kapitoly III nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ] ( Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Cieľom tohto konania bolo určiť, či žalobkyne spolu so spoločnosťami Alcogroup S.A., Alcodis S.A. (ďalej spoločne len „Alcogroup“) a spoločnosťou Abengoa koordinovaným spôsobom manipulovali s výpočtom referenčných indexov cien vypracovaných a uverejnených spoločnosťou S&P Global Platts.

4

V máji 2016 žalobkyne Abengoa a Alcogroup (ďalej spolu len „strany vyšetrovania“) prejavili záujem zúčastniť sa na rokovaniach na účely dosiahnutia urovnania. Stretnutia Komisie so stranami vyšetrovania s cieľom dosiahnuť urovnanie sa konali v období od júna 2016 do júna 2017. Počas týchto stretnutí Komisia stranám vyšetrovania oznámila výhrady, ktoré chcela voči nim vzniesť, ako aj hlavné dôkazy v spise Komisie, na ktoré sa chcela odvolávať na účely odôvodnení týchto výhrad.

5

V júni 2017 Komisia oznámila stranám vyšetrovania výšku možných pokút v zmysle článku 10a ods. 2 prvého pododseku písm. d) nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov [101 a 102 ZFEÚ] ( Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18 ; Mim. vyd. 08/003, s. 81).

9

Dňa 24. júla 2018 Komisia prijala v rámci štandardného konania oznámenie námietok, ktoré zaslala spoločnostiam Abengoa a Alcogroup. Tieto spoločnosti predložili svoje pripomienky k uvedenému oznámeniu a v januári 2020 sa v tejto súvislosti zúčastnili na vypočutí.

10

Dňa 2. marca 2021 Komisia zaslala spoločnostiam Abengoa a Alcogroup list s opisom skutkových okolností na podporu výhrad uvedených v oznámení z 24. júla 2018 uvedenom v bode 9 vyššie, ako aj v júli 2021 doplňujúci list k uvedenému listu s opisom skutkových okolností.

11

Dňa 13. septembra 2021 Abengoa, ktorá uviedla, že čelí finančným ťažkostiam, oznámila Komisii svoj záujem pokračovať v konaní o urovnaní, aby mohla predvídať výsledok konania týkajúceho sa porušenia, ktoré jej bolo vytýkané, a zabezpečiť investície potrebné na svoju reštrukturalizáciu.

Rozhodnutie o urovnaní

15

Dňa 10. decembra 2021 Komisia prijala rozhodnutie C(2021) 8913 final (ďalej len „rozhodnutie o urovnaní“), ktorým bola spoločnosti Abengoa, jedinému adresátovi rozhodnutia o urovnaní, uložená pokuta vo výške 20 miliónov eur z dôvodu jej účasti na karteli týkajúcom sa mechanizmu tvorby veľkoobchodných cien na európskom trhu s etanolom v období od 6. septembra 2011 do 16. mája 2014.

16

V odôvodnení 4 rozhodnutia o urovnaní Komisia odkazuje na žalobkyne a na Alcogroup s použitím výrazu „iné strany vyšetrovania“, pričom na jednej strane spresňuje, že uvedené rozhodnutie nie je určené týmto subjektom, a na druhej strane, že rozhodnutie o urovnaní nepreukazuje, a to ani predbežne, zodpovednosť „iných strán vyšetrovania“ z dôvodu ich účasti na akomkoľvek porušení, a ani neslúži na preukázanie tejto skutočnosti. Ďalšie poznámky týkajúce sa neexistencie vplyvu rozhodnutia o urovnaní na kvalifikáciu konania „iných strán vyšetrovania“ a na ich príslušnú zodpovednosť boli vložené do odôvodnení 41 a 49 tohto rozhodnutia.

17

20

Dňa 10. novembra 2022 žalobkyne predložili svoje pripomienky k oznámeniu o výhradách zo 7. júla 2022. Alcogroup predložila svoje pripomienky 3. novembra 2022.

21

Dňa 20. apríla 2023 Komisia zaslala žalobkyniam list, v ktorom ich informovala, že v nadväznosti na ich výmenu informácií a vzhľadom na pripomienky týkajúce sa oznámenia o výhradách zo 7. júla 2022 zvažuje možnosť skrátiť obdobie trvania porušenia tak, aby bol dátum ukončenia stanovený na 25. marca 2014 namiesto 16. mája 2014, ako to bolo pôvodne uvedené v oznámení o výhradách. Keďže toto skrátenie malo určitý vplyv na výpočet výšky pokuty, Komisia informovala žalobkyne o možnosti predložiť v tejto súvislosti pripomienky v lehote piatich dní.

22

Dňa 20. apríla 2023 Komisia zaslala žalobkyniam aj žiadosť o informácie týkajúce sa hodnoty ich predaja počas obdobia porušovania a údajov o obrate za rok 2022. Žalobkyne odpovedali na túto žiadosť o informácie 27. apríla 2023.

26

Dňa 12. júna 2023 Komisia zaslala žalobkyniam list s cieľom spresniť spôsob, akým zamýšľala vypočítať hodnotu predaja na účely prípadnej pokuty, pričom žalobkyne v tejto súvislosti nepredložili pripomienky.

Napadnuté rozhodnutie

27

Dňa 7. decembra 2023 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, v ktorom sa konštatovalo, že žalobkyne, ktoré sú jedinými adresátkami tohto rozhodnutia, porušili článok 101 ods. 1 ZFEÚ a článok 53 ods. 1 Dohody o EHP, keď sa zúčastnili na jedinom a pokračujúcom porušení, ktorého cieľom bolo koordinovaným spôsobom ovplyvniť mechanizmus tvorby veľkoobchodných cien v európskom odvetví etanolu. Komisia uložila žalobkyniam pokutu vo výške 47,718 milióna eur.

Opis určenia cien na európskom trhu s etanolom v napadnutom rozhodnutí

31

S&P Global, americký podnik s európskym sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo), bol počas referenčného obdobia rozčlenený do viacerých divízií, z ktorých jednou bola S&P Global Platts – agentúra pre monitorovanie cien na trhu s etanolom s najsilnejším postavením. Počas referenčného obdobia sa totiž v 90 % dvojstranných dohôd o predaji etanolu používali ako referenčná hodnota indexy uverejnené spoločnosťou S&P Global Platts.

32

S&P Global Platts sprístupňuje verejnosti referenčné indexy cien na európskom trhu s etanolom (Platts ethanol benchmarks), ktorých zmyslom je odrážať ceny transakcií uskutočnených v zóne Rotterdam. Na tento účel S&P Global Platts používa proces vypracúvania referenčných indexov „Market‑on‑Close“ (ďalej len „proces MOC“).

33

Proces MOC je založený na informáciách získaných od účastníkov vrátane všetkých ponúk na kúpu a predaj, obchodných zámerov, ako aj dobrovoľne oznámených a potvrdených transakcií počas dňa, a najmä v rámci časového intervalu od 16.00 hod. do 16.30 hod. (londýnskeho času), ktorý je známy ako „okno MOC“ (MOC window).

V napadnutom rozhodnutí sa konštatuje, že žalobkyne, Abengoa a Alcogroup uzavreli dohody alebo sa podieľali na zosúladených postupoch, ktorých cieľom bolo umelo zvýšiť či zachovať úroveň referenčných indexov etanolu uverejnených spoločnosťou S&P Global Platts, alebo zabrániť zníženiu tejto úrovne.

37

Podľa analýzy Komisie je protiprávne správanie dvojaké. Na jednej strane žalobkyne údajne koordinovali svoje správanie pri rokovaniach pred, počas a po „okne MOC“ so spoločnosťami Abengoa a Alcogroup. Na druhej strane sa žalobkyne dohodli so spoločnosťami Abengoa a Alcogroup na obmedzení fyzickej ponuky etanolu v zóne Rotterdam, ktorý by mohol byť k dispozícii na účely rokovaní v rámci „okna MOC“. Žalobkyne si na účely protiprávneho správania údajne pravidelne vymieňali citlivé obchodné informácie so spoločnosťami Abengoa a Alcogroup.

38

Komisia dospela k záveru, že koordinované správanie opísané v bode 37 vyššie malo za cieľ zvýšenie predajných cien etanolu žalobkýň, spoločností Abengoa a Alcogroup a k takémuto zvýšeniu aj mohlo viesť, a to v rámci dohôd o dodávkach etanolu uzavieraných s ich zákazníkmi, pričom tieto dohody boli viazané na indexy uverejnené spoločnosťou S&P Global Platts.

Návrhy účastníkov konania

40

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu,

–

uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.

43

Porušenie prezumpcie neviny žalobkýň je údajne konkretizované tým, že Komisia sa dopustila dvoch podstatných, vážnych a nenapraviteľných chýb, ktoré odôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia.

44

Na jednej strane Komisia údajne nesprávne rozhodla o využití odstupňovaného „hybridného“ konania s jediným podnikom zúčastňujúcim sa na urovnaní (prvá a tretia časť prvého žalobného dôvodu). V tejto súvislosti žalobkyne uvádzajú, že Komisia nemohla prijať rozhodnutie o urovnaní vo vzťahu k spoločnosti Abengoa pred skončením štandardného konania bez toho, aby porušila ich právo na prezumpciu neviny.

45

Na druhej strane sa žalobkyne domnievajú, že Komisia porušila ich právo na prezumpciu neviny pri vypracúvaní rozhodnutia o urovnaní v rozsahu, v akom toto rozhodnutie obsahovalo jasné a jednoznačné nepriame informácie týkajúce sa účasti „iných strán vyšetrovania“, ktoré sa na urovnaní nedohodli, pokiaľ ide o protiprávne správanie v zmysle predmetného rozhodnutia a ich zodpovednosť za toto správanie, čo sú nepriame informácie, ktoré neboli nevyhnutné na preukázanie zodpovednosti spoločnosti Abengoa (druhá časť prvého žalobného dôvodu).

V tejto súvislosti treba v prvom rade konštatovať, že argumentácia žalobkýň vychádza z predpokladu, podľa ktorého využitie odstupňovaného „hybridného“ konania s jediným podnikom zúčastňujúcim sa na konaní o urovnaní by mohlo predstavovať porušenie prezumpcie neviny bez ohľadu na analýzu in concreto rozhodnutia o urovnaní. Vzhľadom na judikatúru je takýto predpoklad nesprávny.

49

Po prvé treba uviesť, že článok 10a nariadenia č. 773/2004 nevylučuje možnosť Komisie viesť „hybridné“ konanie v rámci uplatňovania článku 101 ZFEÚ a tejto možnosti nebráni (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. februára 2022, Scania a i./Komisia, T‑799/17 , EU:T:2022:48 , body 98 a 99 ).

50

Komisia je totiž oprávnená využiť „hybridný“ prístup a začať konanie o urovnaní vo vzťahu k podnikom, ktoré predložia návrhy na urovnanie, pričom bude pokračovať v konaní upravenom všeobecnými ustanoveniami nariadenia č. 773/2004, a nie ustanoveniami upravujúcimi konanie o urovnaní vo vzťahu k podnikom, ktoré si urovnanie neželajú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. mája 2015, Timab Industries a CFPR/Komisia, T‑456/10 , EU:T:2015:296 , body 70 , 71 a 104 ).

51

54

Po druhé, pokiaľ ide presnejšie o prezumpciu neviny, ide o všeobecnú zásadu práva Únie zakotvenú v článku 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) (rozsudky z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, C‑89/11 P , EU:C:2012:738 , bod 72 , a z 18. marca 2021, Pometon/Komisia, C‑440/19 P , EU:C:2021:214 , bod 60 ). Článok 48 Charty zodpovedá článku 6 ods. 2 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ako to vyplýva z vysvetliviek k tomuto ustanoveniu Charty. Z uvedeného vyplýva, že podľa článku 52 ods. 3 Charty treba na účely výkladu článku 48 Charty ako úroveň minimálnej ochrany vziať do úvahy článok 6 ods. 2 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd [rozsudky z 5. septembra 2019, AH a i. (Prezumpcia neviny), C‑377/18 , EU:C:2019:670 , bod 41 , a z 18. marca 2021, Pometon/Komisia, C‑440/19 P , EU:C:2021:214 , bod 61 ].

55

Za týchto podmienok je zásada prezumpcie neviny porušená, ak súdne rozhodnutie alebo oficiálne vyhlásenie týkajúce sa domnelého páchateľa pri neexistencii konečného rozsudku o vine obsahuje jasné vyhlásenie, podľa ktorého sa dotknutá osoba dopustila príslušného porušenia. V tejto súvislosti treba zdôrazniť význam výrazov použitých súdnymi orgánmi, ako aj osobitných okolností, za ktorých boli formulované, a povahy a kontextu predmetného konania [pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. septembra 2019, AH a i. (Prezumpcia neviny), C‑377/18 , EU:C:2019:670 , bod 43 ; z 12. januára 2023, HSBC Holdings a i./Komisia, C‑883/19 P , EU:C:2023:11 , bod 79 a citovanú judikatúru, a rozsudok ESĽP, 27. februára 2014, Karaman v. Nemecko, CE:ECHR:2014:0227JUD001710310, bod 63].

V tejto súvislosti žalobkyne nesprávne tvrdia, že rozhodnutím o urovnaní sa Komisii v podstate ukladala povinnosť prijať rozhodnutie v nadväznosti na štandardné konanie. Konanie o urovnaní je totiž vo vzťahu k štandardnému konaniu alternatívnym správnym konaním, ktoré je odlišné od tohto konania a vykazuje určité osobitosti. Pokiaľ dotknutý podnik v rámci konania o urovnaní nepredloží návrh na urovnanie, na konanie vedúce ku konečnému rozhodnutiu sa namiesto ustanovení upravujúcich konanie o urovnaní vzťahujú všeobecné ustanovenia nariadenia č. 773/2004. Naproti tomu, pokiaľ ide o štandardné konanie, v rámci ktorého treba ešte určiť zodpovednosť, Komisia je viazaná len oznámením o výhradách, pričom je povinná zohľadniť nové okolnosti, s ktorými sa počas tohto konania oboznámila (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. januára 2017, Timab Industries a CFPR/Komisia, C‑411/15 P , EU:C:2017:11 , bod 136 , a z 1. februára 2024, Scania a i./Komisia, C‑251/22 P , EU:C:2024:103 , bod 75 ).

59

Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, prijatie rozhodnutia o urovnaní teda samo osebe nemá žiadny dôsledok právnej povahy, ktorý by mal vplyv na rozhodnutia prijaté neskôr v rámci štandardného konania voči strane, ktorá sa nedohodla na urovnaní.

60

Prijatím rozhodnutia o urovnaní sa teda nestanovil výsledok štandardného konania, o čom svedčí rozhodnutie prijaté vo vzťahu k spoločnosti Alcogroup, v ktorom Komisia napokon dospela k záveru, podľa ktorého dôkazy založené do spisu nemali dostatočnú dôkaznú hodnotu na podloženie záveru, že Alcogroup sa podieľala na porušení po 14. marci 2013, takže Komisia už nebola oprávnená uložiť jej pokutu. V tejto otázke treba zdôrazniť, že Komisii nič nebránilo prijať vo vzťahu k žalobkyniam rozhodnutie podobné rozhodnutiu týkajúcemu sa spoločnosti Alcogroup v nadväznosti na preskúmanie dôkazov založených do spisu v rámci štandardného konania, a to aj po skončení štandardného konania týkajúceho sa spoločnosti Alcogroup.

64

Naproti tomu judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 5. septembra 2019, AH a i. (Prezumpcia neviny) ( C‑377/18 , EU:C:2019:670 ), nemožno vykladať tak, že sa ňou ukladá Komisii povinnosť v každom prípade preukázať, že využitie odstupňovaného „hybridného“ konania je „povinné“. Komisia má totiž uplatniť mieru voľnej úvahy na účely preskúmania, či jej využitie odstupňovaného „hybridného“ konania umožňuje zabezpečiť rýchlejšie a efektívnejšie vybavenie veci s podnikmi, ktoré sa rozhodli pre urovnanie, pri dodržaní obmedzení stanovených uplatniteľnými pravidlami, a to vrátane práva na prezumpciu neviny podnikov, ktoré sa nedohodli na urovnaní (pozri body 51 až 53 vyššie).

65

Po druhé žalobkyne nepreukázali, v čom dôvody, ktoré v prejednávanej veci odôvodňovali využitie odstupňovaného „hybridného“ konania a ktoré sú uvedené v odôvodneniach 428 až 448 napadnutého rozhodnutia, porušujú ich právo na prezumpciu neviny.

66

Podľa napadnutého rozhodnutia v čase, keď sa Abengoa rozhodla opätovne vstúpiť do konania o urovnaní, sa na ňom žalobkyne ešte zúčastňovali, takže existovala možnosť dokončiť toto konanie vo vzťahu k väčšine strán, voči ktorým sa viedlo vyšetrovanie (odôvodnenie 441 napadnutého rozhodnutia).

70

Ako to vyplýva z odôvodnenia 445 napadnutého rozhodnutia, výhody prístupu zamýšľaného Komisiou boli vopred prediskutované so žalobkyňami, čo žalobkyne nespochybňujú.

71

Navyše podľa odôvodnenia 447 napadnutého rozhodnutia prijatie rozhodnutia o urovnaní, ktorého jediným adresátom bola Abengoa, bolo odôvodnené dôvodmi efektívnosti. Aj keď táto spoločnosť opätovne vstúpila do konania o urovnaní v neskorom štádiu, prijatie uvedeného rozhodnutia umožnilo vyvolať významné zvýšenie efektívnosti vrátane možnosti vypracovať oveľa stručnejšie rozhodnutie o urovnaní v porovnaní s rozhodnutím zodpovedajúcim štandardnému konaniu, ako aj zníženie rizika napadnutia rozhodnutia o urovnaní spoločnosťou Abengoa.

72

Vzhľadom na svoj obsah žiadne z odôvodnení napadnutého rozhodnutia neumožňuje dospieť k záveru, že Komisia porušila právo žalobkýň na prezumpciu neviny, keď rozhodla o využití odstupňovaného „hybridného“ konania.

76

To isté platí, pokiaľ ide o nerešpektovanie doložky o obrátenom preskúmaní, podľa ktorej je urovnanie podmienené tým, že Komisia neadresuje účastníkom štandardného konania priaznivejšie rozhodnutie, než je rozhodnutie o urovnaní.

77

V každom prípade, ako to uvádza Komisia bez toho, aby to žalobkyne spochybňovali, oznámenie o výhradách z 11. novembra 2021 týkajúce sa urovnania prebralo návrh žalobkýň na urovnanie, pokiaľ ide o predmet porušenia, jeho uskutočnenie, hlavné skutkové okolnosti a ich právnu kvalifikáciu, a to vrátane úlohy žalobkýň, ako aj dĺžky trvania ich účasti na porušovaní. Oznámenie o výhradách teda odrážalo obsah návrhu na urovnanie, pokiaľ ide o skutočnosti uvedené v bode 20 písm. a) oznámenia Komisie o vedení konania o urovnaní s cieľom prijať rozhodnutia podľa článku 7 a článku 23 nariadenia č. 1/2003 v prípadoch kartelov ( Ú. v. EÚ C 167, 2008, s. 1 ). Medzi tieto skutočnosti teda nepatria také záväzky, ako sú časová doložka a doložka o obrátenom preskúmaní.

78

V dôsledku toho v súlade s bodom 22 oznámenia Komisie o vedení konania o urovnaní oznámenie Komisie o výhradách potvrdzovalo návrh žalobkýň na urovnanie.

Po prvé rozhodnutie o urovnaní údajne obsahuje predčasný záver v rozsahu, v akom sa v ňom uvádza, že žalobkyne patria medzi podniky označené ako „iné strany vyšetrovania“, ktorých zodpovednosť je konštatovaná v článku 1 výroku uvedeného rozhodnutia, a v rozsahu, v akom toto rozhodnutie odkazuje na ich správanie, a to aj s ohľadom na príslušné právne posúdenie. Navyše neskoršie upustenie od vyšetrovania vedeného proti spoločnosti Alcogroup údajne posilnilo dojem, že rozhodnutie o urovnaní zahŕňalo spoločnú zodpovednosť žalobkýň so spoločnosťou Abengoa. Napokon ustanovenia o neexistencii zodpovednosti údajne nepostačujú na to, aby sa na tieto nepriame informácie neprihliadalo.

82

Po druhé prístup Komisie sa údajne odchyľuje od jej predchádzajúcich postupov v „hybridných“ konaniach.

83

Po tretie zmienky uvedené v rozhodnutí o urovnaní údajne idú nad rámec toho, čo Súdny dvor považoval za nevyhnutné na vyjadrenie a vznik zodpovednosti strán urovnania.

84

V rámci komplexných trestných konaní, v ktorých je viacero podozrivých, o ktorých nemožno rozhodnúť spoločne, sa už uznalo, že príslušný súd nevyhnutne musí pri posudzovaní viny uviesť účasť tretích osôb, o ktorých sa možno bude ďalej rozhodovať osobitne. Ak však musia byť predložené skutočnosti týkajúce sa účasti tretích osôb, dotknutý súd by mal zabrániť oznamovaniu väčšieho množstva informácií, než je potrebné, na analýzu právnej zodpovednosti osôb postavených pred tento súd. Navyše odôvodnenie súdnych rozhodnutí musí byť formulované tak, aby sa vylúčilo vydanie prípadného predčasného rozhodnutia týkajúceho sa viny dotknutých tretích osôb, ktoré by mohlo ohroziť spravodlivé preskúmanie skutočností, ktoré sú im kladené za vinu, v rámci samostatného konania [pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. septembra 2019, AH a i. (Prezumpcia neviny), C‑377/18 , EU:C:2019:670 , bod 44 ; z 18. marca 2021, Pometon/Komisia, C‑440/19 P , EU:C:2021:214 , bod 63 , a rozsudok ESĽP, 27. februára 2014, Karaman v. Nemecko, CE:ECHR:2014:0227JUD001710310, body 64 a 65].

87

Ako to bolo uvedené v bode 57 vyššie, prezumpcia neviny sa uplatní aj vtedy, keď Komisia postupne prijme vo vzťahu k jednému a tomu istému kartelu dve rozhodnutia, ktoré majú rôznych adresátov v nadväznosti na dve odlišné konania, a to jednak rozhodnutie prijaté v nadväznosti na konanie o urovnaní a určené podnikom, ktoré pristúpili na urovnanie, a jednak rozhodnutie prijaté v nadväznosti na štandardné konanie a určené ostatným podnikom, ktoré sa zúčastnili na karteli (rozsudky z 18. marca 2021, Pometon/Komisia, C‑440/19 P , EU:C:2021:214 , bod 64 , a z 12. januára 2023, HSBC Holdings a i./Komisia, C‑883/19 P , EU:C:2023:11 , bod 88 ).

91

Na účely preskúmania dodržania práva na prezumpciu neviny Komisiou prináleží súdu Únie analyzovať rozhodnutie, ktorým sa končí konanie o urovnaní, a jeho odôvodnenie ako celok, a to s prihliadnutím na osobitné okolnosti, za ktorých bolo prijaté. Akýkoľvek výslovný odkaz v niektorých častiach tohto rozhodnutia na neexistenciu zodpovednosti iných účastníkov údajného kartelu by bol totiž zbavený svojho zmyslu, ak by sa ostatné časti uvedeného rozhodnutia mohli chápať ako predčasné potvrdenie ich zodpovednosti (rozsudky z 18. marca 2021, Pometon/Komisia, C‑440/19 P , EU:C:2021:214 , bod 66 , a z 12. januára 2023, HSBC Holdings a i./Komisia, C‑883/19 P , EU:C:2023:11 , bod 90 ).

92

Na jednej strane treba teda overiť, či Komisia v rozhodnutí o urovnaní prijala dostatočné postupy obozretnej formulácie, aby zabránila predčasnému záveru, pokiaľ ide o účasť žalobkýň na karteli, a na druhej strane, či boli odkazy na žalobkyne, uvedené v tomto rozhodnutí, potrebné (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. marca 2021, Pometon/Komisia, C‑440/19 P , EU:C:2021:214 , bod 68 , a z 12. januára 2023, HSBC Holdings a i./Komisia, C‑883/19 P , EU:C:2023:11 , bod 219 ).

93

V prejednávanej veci z písomných odpovedí žalobkýň na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktoré im adresoval Všeobecný súd, vyplýva, že nespochybňujú postupy obozretnej formulácie Komisie v rozhodnutí o urovnaní, ale že tvrdia, že uvedené opatrenia boli nedostatočné.

97

Vzhľadom na to treba overiť, či iné časti rozhodnutia o urovnaní možno chápať ako predčasné vyjadrenie zodpovednosti žalobkýň, čo by mohlo zbaviť postupy obozretnej formulácie prijaté Komisiou ich účinnosti v zmysle judikatúry citovanej v bode 91 vyššie.

98

V súlade s bodmi 60 až 63 žaloby sú údajne odkazmi na „iné strany vyšetrovania“, ktoré svedčia o porušení práva žalobkýň na prezumpciu neviny, najmä odkazy uvedené v odôvodneniach 33, 35, 46, 47, 53 až 55 a 60 rozhodnutia o urovnaní, ako aj v článku 1 jeho výroku.

99

V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že zmienky o „iných stranách vyšetrovania“ uvedené v častiach, ktorých predmetom je opis protiprávneho správania spoločnosti Abengoa, vrátane tých, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 33 a 35 rozhodnutia o urovnaní, majú v súlade so svojím účelom len povahu opisu správania, ktorého sa týka rozhodnutie o urovnaní, pokiaľ ide o Abengoa.

103

Ako to navyše vyplýva z judikatúry citovanej v bodoch 86, 87 a 89 vyššie, zmienky o podnikoch, ktoré sa nedohodli na urovnaní, nie sú samy osebe problematické a môžu sa ukázať ako objektívne nevyhnutné na účely opisu a kvalifikácie účasti podniku, ktorý sa dohodne na urovnaní, na karteli, pokiaľ nevedú k predčasnému pripísaniu zodpovednosti účastníkom štandardného konania.

104

V tomto rámci skutočnosť, že Komisia odkazuje na žalobkyne a Alcogroup prostredníctvom skratky „iné strany vyšetrovania“, potvrdzuje to, že nemala v úmysle kvalifikovať ich zodpovednosť s ohľadom na správanie, ktorého sa týka rozhodnutie o urovnaní (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 17. septembra 2024, C. O. v. Nemecko, CE:ECHR:2024:0917JUD001667822, bod 68).

105

Navyše treba poznamenať, že tak vo verejnej verzii rozhodnutia o urovnaní, o ktorú išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 18. marca 2021, Pometon/Komisia ( C‑440/19 P , EU:C:2021:214 ), ako aj vo verzii, o ktorú išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 12. januára 2023, HSBC Holdings a i./Komisia ( C‑883/19 P , EU:C:2023:11 ), Komisia použila na označenie všetkých podnikov dotknutých vyšetrovaním skratku „strany“.

–

za porušenie, ktoré je predmetom rozhodnutia o urovnaní, je zodpovedná len Abengoa (odôvodnenie 25),

–

bod 4.1.2 uvedeného rozhodnutia v hlave 4 venovanej opisu správania má názov „Abengoa’s behaviour in the MOC process“ (správanie spoločnosti Abengoa v procese MOC),

–

posúdenie realizované v hlave 5, ktorá sa vzťahuje na právnu kvalifikáciu správania spoločnosti Abengoa, sa týka iba jej správania (odôvodnenie 42),

109

Navyše zmienku o stranách, ktoré sa nedohodli na urovnaní, v časti venovanej právnej kvalifikácii predmetného správania, už súd Únie považoval za prijateľnú, hoci implicitne [pozri v tomto zmysle na jednej strane odôvodnenia 50 až 55 rozhodnutia o urovnaní, o ktoré išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 18. marca 2021, Pometon/Komisia, C‑440/19 P , EU:C:2021:214 , konkrétne rozhodnutia Komisie C(2014) 2074 final, a na druhej strane rozsudok z 20. decembra 2023, Crédit agricole a Crédit agricole Corporate and Investment Bank/Komisia, T‑113/17 , vec v odvolacom konaní, EU:T:2023:847 , bod 96 (neuverejnený), pokiaľ ide o odôvodnenia 53, 57 až 59 rozhodnutia o urovnaní, o ktoré išlo vo veci, v ktorej bol vydaný aj rozsudok z 12. januára 2023, HSBC Holdings a i./Komisia, C‑883/19 P , EU:C:2023:11 , konkrétne rozhodnutia Komisie C(2013) 8512 final].

110

V treťom rade odkaz na „iné strany vyšetrovania“ v článku 1 výroku rozhodnutia o urovnaní nepredstavuje jasné vyhlásenie, podľa ktorého sa uvedené strany dopustili predmetného porušenia.

111

Na jednej strane totiž samotná zmienka o „iných stranách vyšetrovania“ vo výroku neimplikuje oznámenie informácií, ktoré sa ich týkajú, v zmysle judikatúry citovanej v bode 86 vyššie. Ako to bolo pripomenuté v bode 103 vyššie, zmienky o podnikoch, ktoré sa nedohodli na urovnaní, nie sú samy osebe problematické a môžu sa ukázať ako objektívne nevyhnutné na účely opisu a kvalifikácie účasti podniku, ktorý sa dohodne na urovnaní, na karteli, pokiaľ nevedú k predčasnému pripísaniu zodpovednosti týkajúcej sa účastníkov štandardného konania.

115

Okrem toho v súlade s obsahom výroku rozhodnutia o urovnaní je za predmetné porušenie zodpovedná len Abengoa, ako to vyplýva najmä z článkov 2, 4 a 5 uvedeného rozhodnutia.

116

Z výroku rozhodnutia o urovnaní teda vôbec nevyplýva, že by Komisia zamýšľala kvalifikovať správanie „iných strán vyšetrovania“, pokiaľ ide o ich účasť na predmetnom karteli.

117

Vo štvrtom rade je pravda, že rozsah niektorých sporných zmienok, najmä tých, ktoré boli vložené do odôvodnení 46, 53 až 55 a 60 rozhodnutia o urovnaní, možno považovať za nepresný, pokiaľ ide o otázku, či sa právna kvalifikácia, ktorá je v nich vykonaná, vzťahuje nielen na správanie spoločnosti Abengoa, ale aj na správanie „iných strán vyšetrovania“.

121

Z toho vyplýva, že vzhľadom na odôvodnenie a kontext zmienok o „iných stranách vyšetrovania“ vložených do rozhodnutia o urovnaní nemožno žiadnu z týchto zmienok považovať za jasné vyhlásenie, ktoré by implikovalo predčasné vyjadrenie viny žalobkýň.

122

V dôsledku toho treba dospieť k záveru, že postupy obozretnej formulácie prijaté Komisiou neboli zbavené svojho zmyslu a vzhľadom na svoj obsah (pozri bod 91 vyššie) sa musia považovať za dostatočné.

123

Navyše treba analyzovať, či Komisia poskytla viac informácií týkajúcich sa zapojenia žalobkýň, než bolo nevyhnutné na účely vyvodenia zodpovednosti voči spoločnosti Abengoa.

127

V tomto kontexte práve skutočnosť, že porušenie, ktoré je predmetom rozhodnutia o urovnaní, nevyhnutne implikuje kolektívne správanie, umožňuje odôvodniť nevyhnutnosť zmienok o „iných stranách vyšetrovania“ [pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 17. septembra 2024, C. O. v. Nemecko, CE:ECHR:2024:0917JUD001667822, bod 63; pozri analogicky aj rozsudok z 5. septembra 2019, A. H. a i. (Prezumpcia neviny), C‑377/18 , EU:C:2019:670 , bod 47 ].

128

To isté platí, pokiaľ ide o odkaz na „iné strany vyšetrovania“ uvedený vo výroku rozhodnutia o urovnaní.

129

V tejto súvislosti treba odlíšiť prejednávanú vec od vecí, v ktorých boli vydané rozsudky z 18. marca 2021, Pometon/Komisia ( C‑440/19 P , EU:C:2021:214 ), a z 12. januára 2023, HSBC Holdings a i./Komisia ( C‑883/19 P , EU:C:2023:11 ), v ktorých rozhodnutia o urovnaní neobsahovali vo svojom výroku zmienky o stranách, ktoré sa nedohodli na urovnaní. V prejednávanej veci sa na urovnaní zúčastnila len Abengoa, takže bolo ešte viac nevyhnutné uviesť zmienku o „iných stranách vyšetrovania“, aby bolo možné kvalifikovať protiprávne správanie, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o urovnaní, vo vzťahu k spoločnosti Abengoa, ktorá sa rozhodla urovnanie uzavrieť.

133

Zo všetkých uvedených úvah vyplýva, že prvý žalobný dôvod treba v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný.

O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení požiadavky nestrannosti

134

Žalobkyne subsidiárne tvrdia, že voľbou odstupňovaného „hybridného“ konania a prijatím rozhodnutia o urovnaní v prípade spoločnosti Abengoa, ktoré predchádza skončeniu riadneho konania, došlo k narušeniu nestrannosti Komisie a porušeniu ich práva na obhajobu.

135

Napokon po štvrté žalobkyne uvádzajú, že tvrdenia Komisie týkajúce sa jej nestrannosti sú neúčinné a v každom prípade málo presvedčivé, odmietajú jej tvrdenie založené na tom, že jej dobrú vieru treba predpokladať, a pripomínajú, že podľa judikatúry stačí, ak existujú oprávnené pochybnosti o jej nestrannosti.

139

Komisia tvrdenia žalobkýň spochybňuje.

140

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Komisia je povinná v priebehu správneho konania dodržiavať základné práva dotknutých podnikov. Z tohto dôvodu sa zásada nestrannosti, ktorá patrí do práva na riadnu správu vecí verejných, musí odlišovať od prezumpcie neviny (rozsudky z 12. januára 2023, HSBC Holdings a i./Komisia, C‑883/19 P , EU:C:2023:11 , bod 76 , a z 1. februára 2024, Scania a i./Komisia, C‑251/22 P , EU:C:2024:103 , bod 69 ).

141

V tejto súvislosti treba na úvod konštatovať, že žalobkyne neuvádzajú žiadne porušenie svojho práva na obhajobu, ktoré by bolo nezávislé od porušenia, ktorého sa dovolávajú z dôvodu povinnosti nestrannosti.

145

Ako to totiž vyplýva z písomných podaní, odpovedí na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a prednesov, žalobkyne sa domnievajú, že porušenie ich práva na obhajobu zo strany Komisie vyplýva z toho, že Komisia porušila svoju povinnosť nestrannosti.

146

V súlade s judikatúrou citovanou v bode 141 vyššie treba preto preskúmať, či argumentácia žalobkýň umožňuje dospieť k záveru o existencii oprávnených pochybností o prípadnej zaujatosti zo strany Komisie, pokiaľ ide o ich vinu vo vzťahu k predmetnému porušeniu.

147

Žalobkyne preto nesprávne tvrdia, že rozhodnutie o urovnaní by stratilo svoju právnu logiku a právny základ, ak by Komisia v napadnutom rozhodnutí nekonštatovala ich vinu.

151

To isté platí, pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého záujem Komisie na ochrane atraktívnosti mechanizmu urovnania preukazuje jej nedostatok objektívnej nestrannosti v rámci konania, o ktoré ide v prejednávanej veci.

152

Takéto tvrdenie formulované abstraktne a založené na výklade žalobkýň, pokiaľ ide o záujmy Komisie pri realizácii politiky hospodárskej súťaže, nemôže uspieť, pretože samo osebe neumožňuje konštatovať, že by organizácia predmetného konania v prejednávanej veci neposkytovala dostatočné záruky na vylúčenie akýchkoľvek oprávnených pochybností týkajúcich sa prípadnej zaujatosti.

153

Nemožno totiž vyhovieť tvrdeniu žalobkýň, podľa ktorého „východiskovým bodom“ analýzy Komisie bola ich vina, keďže toto tvrdenie vôbec nespochybňuje spoľahlivosť a dôvodnosť napadnutého rozhodnutia.

157

Tvrdenia žalobkýň týkajúce sa obsahu napadnutého rozhodnutia nemôžu v žiadnom prípade uspieť.

158

Na jednej strane v odôvodneniach 556 a 557 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že vykonala úplnú analýzu trhu s etanolom, ako aj fungovania referenčných indexov cien vypracovaných a uverejnených S&P Global Platts, ako to vyplýva z hlavy 2 tohto rozhodnutia s názvom „Výrobné odvetvie etanolu“ (odôvodnenia 6 až 86 napadnutého rozhodnutia). Táto analýza slúžila ako základ pre opis protiprávneho správania uvedeného v pasážach hlavy 5 predmetného rozhodnutia (odôvodnenia 213 až 401), v rámci ktorých boli analyzované dôkazy zaznamenané v bode 5.2 tohto rozhodnutia („Chronológia obdobia porušovania [zo strany žalobkýň]“, odôvodnenia 254 až 390 napadnutého rozhodnutia) a ktorých závery boli vložené do bodov 5.3 („Závery týkajúce sa dôkazov“, odôvodnenia 391 až 393 napadnutého rozhodnutia) a 5.4 napadnutého rozhodnutia („Závery vyplývajúce z údajov Platts“, odôvodnenia 394 až 401 napadnutého rozhodnutia).

159

Takýto záver nemožno vyvrátiť zohľadnením judikatúry vyplývajúcej z rozsudku zo 14. marca 2024, D & A Pharma/Komisia a EMA ( C‑291/22 P , EU:C:2024:228 ). Podľa žalobkýň táto judikatúra umožňuje dospieť k záveru, že im neprináleží preukázať existenciu zaujatosti Komisie, ale že prináleží Všeobecnému súdu, aby z právneho hľadiska posúdil, či prístup Komisie vyvoláva oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o jej nestrannosť.

163

Podľa citovanej judikatúry nemožno od osôb, ktorých prípady rieši inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie, požadovať, aby na podporu svojej argumentácie, že v správnom konaní Únie nebola dodržaná požiadavka objektívnej nestrannosti, predložili dôkaz o konkrétnych náznakoch zaujatosti (rozsudok zo 14. marca 2024, D & A Pharma/Komisia a EMA, C‑291/22 P , EU:C:2024:228 , body 77 a 80 ).

164

Vzhľadom na záver uvedený v bode 161 vyššie judikatúra uvedená žalobkyňami nie je uplatniteľná v prejednávanej veci, keď sa nepreukázala neexistencia objektívnej nestrannosti Komisie a keď zo žiadnej zo skutočností uvedených v spise predloženom Všeobecnému súdu na posúdenie nevyplýva, že by správne konanie nebolo organizované tak, aby poskytovalo dostatočné záruky na vylúčenie akýchkoľvek oprávnených pochybností, pokiaľ ide o prípadnú zaujatosť.

165

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia päťčlenná komora)

rozhodol takto:

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. januára 2026.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.