T-131/24

62024TJ0131

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora)

z 2. júla 2025 ( *1 )

„Verejná služba – Úradníci – Starobný dôchodok – Reformy služobného poriadku z rokov 2004 a 2014 – Prechodné opatrenia týkajúce sa určitých spôsobov výpočtu práv na dôchodok – Článok 28 prílohy XIII k služobnému poriadku – Zmluvní zamestnanci, ktorí sa stali úradníkmi – Ročná akruálna dôchodková sadzba – Vek odchodu do dôchodku – Pôsobnosť právneho predpisu – Rovnosť zaobchádzania“

Vo veci T‑131/24,

CR , v zastúpení: S. Orlandi, advokát,

a

Rada Európskej únie , v zastúpení: M. Bauer, J. Rurarz a X. Chamodraka, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastníci konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),

v zložení: predseda J. Svenningsen, sudcovia C. Mac Eochaidh (spravodajca) a J. Laitenberger,

tajomník: L. Ramette, referent,

Právny rámec

2

Pred 1. májom 2004 článok 77 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) okrem iného stanovoval, že každý úradník, ktorý odpracoval aspoň desať rokov v služobnom pomere, má od 60. roku veku nárok na starobný dôchodok, že ročná akruálna dôchodková sadzba je za každý rok služobného pomeru vo výške 2 % z posledného základného platu v poslednej platovej triede, do ktorej bol úradník zaradený najmenej jeden rok (ďalej len „posledný základný plat“), a že maximálna výška tohto starobného dôchodku je 70 % z tohto posledného základného platu. Okrem toho článok 39 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „PZOZ“) odkazoval na článok 77 služobného poriadku, pokiaľ ide o práva dočasných zamestnancov na starobný dôchodok.

3

Od 1. mája 2004 boli služobný poriadok a PZOZ zmenené nariadením Rady (ES, Euratom) č. 723/2004 z 22. marca 2004 ( Ú. v. EÚ L 124, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 01/002, s. 130; ďalej len „reforma z roku 2004“).

4

Podľa normotvorcu Únie sa tieto zmeny, ktoré priniesli reformy z rokov 2004 a 2014, stali nevyhnutnými na zabezpečenie poistno‑matematickej rovnováhy systému dôchodkového zabezpečenia inštitúcií Únie (ďalej len „DSIEÚ“) v krátkodobom a dlhodobom horizonte, a to z dôvodu demografických zmien a zmeny vekovej štruktúry dotknutého obyvateľstva, ktoré uvedený systém stále viac zaťažovali (odôvodnenia 28 a 29 nariadenia č. 723/2004; odôvodnenia 14 a 15 nariadenia č. 1023/2013).

8

Navyše, zatiaľ čo reforma z roku 2004 bola vo všeobecnosti zameraná na dodržiavanie rozpočtovej disciplíny (odôvodnenie 10 nariadenia č. 723/2004), reforma z roku 2014 sa uskutočnila v mimoriadne zložitom sociálno‑ekonomickom kontexte po bezprecedentnej finančnej kríze, ktorá si vyžadovala najmä krátkodobú, strednodobú a dlhodobú konsolidáciu verejných financií zo strany každého orgánu verejnej správy (odôvodnenia 11 až 13 nariadenia č. 1023/2013).

9

Okrem toho, odchylne od ustanovení článku 77 služobného poriadku a článkov 39 a 109 PZOZ, príloha XIII k služobnému poriadku a príloha k PZOZ obsahujú prechodné opatrenia v prospech úradníkov a ostatných zamestnancov, ktorí boli v služobnom pomere pred nadobudnutím účinnosti reformy z roku 2004 alebo reformy z roku 2014.

10

Podľa článku 22 ods. 1 druhého až štvrtého pododseku prílohy XIII k služobnému poriadku vek odchodu do dôchodku úradníkov, ktorí nastúpili do služobného pomeru pred 1. januárom 2014, nie je stanovený na 66 rokov, ale sa nachádza v rozpätí od 60 do 65 rokov v závislosti od veku uvedených úradníkov k 1. máju 2014. Tieto ustanovenia boli doplnené reformou z roku 2014 [článok 1 bod 73 písm. g) nariadenia č. 1023/2013].

14

Okrem toho normotvorca Únie spresnil, že príloha XIII k služobnému poriadku sa analogicky uplatňuje na ostatných zamestnancov zamestnaných k 30. aprílu 2004 a že článok 21 a článok 22 s výnimkou jeho odseku 4 sa analogicky uplatňujú na ostatných zamestnancov zamestnaných k 31. decembru 2013 (článok 1 ods. 1 prvá a druhá veta prílohy k PZOZ).

15

Napokon článok 28 ods. 1 prílohy XIII k služobnému poriadku stanovuje, že dočasní zamestnanci, s ktorými bola podpísaná zmluva k 1. máju 2004 a sú vymenovaní za úradníkov po tomto dátume a pred 1. januárom 2014, majú pri odchode do dôchodku nárok na poistno‑matematickú úpravu práv na dôchodok, ktoré získali ako dočasní zamestnanci, pričom sa berie do úvahy zmena ich veku odchodu do dôchodku, ako je uvedené v článku 77 služobného poriadku. Hoci jeho súčasné znenie vyplýva z reformy z roku 2014, toto ustanovenie má svoj pôvod v reforme z roku 2004 (príloha I bod 102 nariadenia č. 723/2004).

16

19

Žalobkyňa bola 16. augusta 2015 vymenovaná za úradníčku.

20

Úrad Komisie pre správu a úhradu individuálnych nárokov (PMO) prijal 4. mája 2023 napadnuté rozhodnutie. PMO oznámil žalobkyni, že má nárok na starobný dôchodok od 1. júla 2023 vo veku 66 rokov. PMO jej tiež oznámil, že pre obdobie jej služobného pomeru ako zmluvnej zamestnankyne (od 16. júna 2012 do 15. augusta 2015) bola jej ročná akruálna dôchodková sadzba 1,9 % a že pre obdobie jej služobného pomeru ako úradníčky (od 16. augusta 2015 do 30. júna 2023) bola táto ročná akruálna sadzba 1,8 %.

21

Žalobkyňa 11. mája 2023 na základe rozsudku z 15. decembra 2022, Picard/Komisia ( C‑366/21 P , EU:C:2022:984 ), a vzhľadom na skutočnosť, že bola poistená a nepretržite prispievala do DSIEÚ, požiadala PMO, aby preskúmal napadnuté rozhodnutie tak, aby jej vek odchodu do dôchodku bol stanovený na 63 rokov a aby sa na ňu uplatnila ročná akruálna sadzba vo výške 1,9 % na celú jej kariéru. Okrem toho, keďže žalobkyňa zostala v služobnom pomere až do veku 66 rokov a domnievala sa, že jej vek odchodu do dôchodku mal byť stanovený na 63 rokov, požiadala o priznanie dodatočného zvýšenia jej posledného základného platu o 2,5 % za každý z odpracovaných rokov po dosiahnutí veku 63 rokov.

25

Menovací orgán 30. novembra 2023 zamietol túto sťažnosť.

Návrhy účastníkov konania

26

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu,

–

uložil žalobkyni povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

28

Európsky parlament navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

30

Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza dva žalobné dôvody.

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení pôsobnosti právneho predpisu

31

Žalobkyňa tvrdí, že PMO sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že sa na ňu vzťahuje článok 28 prílohy XIII k služobnému poriadku. V nadväznosti na rozsudky z 15. decembra 2022, Picard/Komisia ( C‑366/21 P , EU:C:2022:984 ), a zo 14. decembra 2018, Torné/Komisia ( T‑128/17 , EU:T:2018:969 ), treba na situáciu, v akej sa nachádza žalobkyňa, uplatniť články 21 a 22 prílohy XIII k služobnému poriadku, a nie článok 28 tej istej prílohy. Výklad článkov 21, 22 a 28 prílohy XIII k služobnému poriadku v spojení s týmito dvoma rozsudkami by totiž viedol k obmedzeniu pôsobnosti uvedeného článku 28 len na dočasných alebo zmluvných zamestnancov vymenovaných za úradníkov po 1. máji 2004 alebo po 1. januári 2014, v prípade ktorých došlo k prerušeniu ich poistenia v DSIEÚ. Keďže žalobkyňa nikdy neprestala byť poistená v DSIEÚ, nemôže sa na ňu vzťahovať článok 28 prílohy XIII k služobnému poriadku. Na jej situáciu sa vzťahujú len články 21 a 22 prílohy XIII k služobnému poriadku.

32

Žalobkyňa kritizuje len aspekty napadnutého rozhodnutia zhrnuté v bode 34 vyššie. Podľa nej sa článok 21 a článok 22 ods. 1 prílohy XIII k služobnému poriadku mali totiž vzťahovať na celú jej kariéru v Únii, vrátane obdobia jej služobného pomeru ako úradníčky, a mala nárok odísť do dôchodku vo veku 63 rokov. PMO tak nesprávne uplatnil článok 28 prílohy XIII k služobnému poriadku na jej situáciu, ale okrem toho na ňu neuplatnil ustanovenia článku 22 ods. 1 tej istej prílohy, a to odchylne od článku 77 služobného poriadku.

36

V tejto súvislosti Všeobecný súd konštatuje, že žalobkyňa spĺňa podmienky stanovené článkom 28 ods. 2 prílohy XIII k služobnému poriadku. Bola totiž zmluvnou zamestnankyňou od 16. júna 2012 do 15. augusta 2015, za úradníčku bola vymenovaná 16. augusta 2015 a k 1. máju 2014 mala viac ako 35 rokov.

37

Hoci žalobkyňa spĺňa tieto podmienky, tvrdí, že článok 28 prílohy XIII k služobnému poriadku sa na ňu nevzťahuje, pretože nikdy neprestala byť poistená v DSIEÚ. Podľa žalobkyne sa totiž článok 28 prílohy XIII k služobnému poriadku vzťahuje len na dočasných alebo zmluvných zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky stanovené týmto článkom a u ktorých navyše došlo k prerušeniu ich poistenia v DSIEÚ pred ich vymenovaním za úradníkov.

38

Tento záver platí o to viac, že súd Únie nedisponuje, pokiaľ ide o zásadu inštitucionálnej rovnováhy a zverenia právomocí, ako sú uvedené v článku 13 ods. 2 Zmluvy o EÚ [pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2017, Komisia/Rada (CMR‑15), C‑687/15 , EU:C:2017:803 , bod 40 a citovanú judikatúru], právomocou odchýliť sa od ustanovení služobného poriadku.

42

Napokon, okrem úvah pripomenutých v bodoch 39 až 41 vyššie, doplnenie podmienky, ktorá nebola stanovená normotvorcom Únie, do článku 28 prílohy XIII k služobnému poriadku by bolo tiež v rozpore s ustálenou judikatúrou, podľa ktorej sa prechodné ustanovenia majú vykladať reštriktívne, a to z dôvodu, že majú povahu výnimky, a z dôvodu ich rozpočtových dôsledkov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2018, Torné/Komisia, T‑128/17 , EU:T:2018:969 , bod 80 a citovanú judikatúru).

43

PMO sa preto nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že článok 28 ods. 2 prílohy XIII k služobnému poriadku bol uplatniteľný na situáciu žalobkyne.

44

V tejto súvislosti Všeobecný súd pripomína, že ustanovenia prílohy XIII k služobnému poriadku, posudzované samostatne a v súlade s jej názvom, sa uplatňujú len na úradníkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2022, Picard/Komisia, C‑366/21 P , EU:C:2022:984 , bod 65 ).

48

Treba spresniť, že len na základe článku 1 ods. 1 prílohy k PZOZ sa článok 21 a článok 22, s výnimkou jeho odseku 4, prílohy XIII k služobnému poriadku analogicky uplatňujú na ostatných zamestnancov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2022, Picard/Komisia, C‑366/21 P , EU:C:2022:984 , body 66 a 80 ).

49

Predovšetkým tak, pokiaľ ide o úradníkov, článok 77 služobného poriadku v znení vyplývajúcom z reformy z roku 2004 stanovuje, že ročná akruálna dôchodková sadzba je v zásade 1,9 % a že vek odchodu do dôchodku je 63 rokov. Ten istý článok v znení vyplývajúcom z reformy z roku 2014 stanovuje, že ročná akruálna dôchodková sadzba je v zásade 1,8 % a že vek odchodu do dôchodku je 66 rokov.

50

Článok 28 prílohy XIII k služobnému poriadku teda stanovuje dve odlišné a kumulatívne podmienky. Prvou podmienkou je nástup zamestnanca do služobného pomeru, ku ktorému malo dôjsť najneskôr 1. mája 2004 alebo 1. januára 2014, pretože k jednému z týchto dátumov mal mať tento zamestnanec podpísanú zmluvu. Druhou podmienkou je vymenovanie uvedeného zamestnanca za úradníka, ku ktorému nevyhnutne došlo po jeho nástupe do služobného pomeru, pretože podľa znenia článku 28 prílohy XIII k služobnému poriadku k tomuto vymenovaniu malo dôjsť „po“ 1. máji 2004 alebo „po“ 1. januári 2014.

54

Z doslovného a systematického výkladu článku 77 služobného poriadku, ako aj článku 21, článku 22 ods. 1 a článku 28 prílohy XIII k tomu istému služobnému poriadku tak vyplýva, že normotvorca Únie chcel vyhradiť výhody uvedeného článku 21 a uvedeného článku 22 ods. 1 samostatne len pre „úradníkov“, ktorí „nastúpili do služobného pomeru“ v tomto postavení „pred“1. májom 2004 alebo „pred“ 1. januárom 2014.

55

Naopak, na úradníkov, ktorí boli „vymenovaní“„po“ 1. máji 2004 alebo „po“ 1. januári 2014, sa vzťahuje článok 28 prílohy XIII k služobnému poriadku, ak predtým nastúpili do služobného pomeru ako dočasní alebo zmluvní zamestnanci a ak ich zmluva bola platná 1. mája 2004 alebo 1. januára 2014.

56

Ako už bolo uvedené v bode 52 vyššie, normotvorca Únie však stanovil osobitný režim, a to článok 28 prílohy XIII k služobnému poriadku, pre dočasných alebo zmluvných zamestnancov, ktorí mali pracovnú zmluvu platnú k 1. máju 2004 alebo k 1. januáru 2014 a ktorí boli následne vymenovaní za úradníkov.

60

Z toho vyplýva, že na situáciu žalobkyne, pokiaľ ide o obdobie jej služobného pomeru ako zmluvného zamestnanca, sa pôvodne vzťahovalo uplatnenie článku 77 služobného poriadku v spojení s článkom 109 PZOZ, ako vyplývali z reformy z roku 2004. Naproti tomu na jej situáciu v období od 1. januára 2014 do 15. augusta 2015 sa vzťahovalo uplatnenie článku 21 druhého odseku prílohy XIII k služobnému poriadku v spojení s článkom 1 ods. 1 druhou vetou prílohy k PZOZ. Podľa týchto ustanovení bola ročná akruálna dôchodková sadzba 1,9 % za obdobie jej služobného pomeru ako zmluvnej zamestnankyne.

61

Na situáciu žalobkyne, pokiaľ ide o obdobie jej služobného pomeru ako úradníčky, sa od 16. augusta 2015, dátumu jej vymenovania, vzťahuje uplatnenie článku 77 služobného poriadku v spojení s článkom 28 ods. 2 prílohy XIII k služobnému poriadku, ako vyplývajú z reformy z roku 2014. Podľa týchto ustanovení je ročná akruálna dôchodková sadzba za uvedené obdobie 1,8 % a jej vek odchodu do dôchodku je 66 rokov. Okrem toho zvýšenie jej veku odchodu do dôchodku je finančne kompenzované prostredníctvom poistno‑matematickej úpravy práv na dôchodok, ktoré nadobudla ako zmluvná zamestnankyňa (pozri bod 34 vyššie).

62

65

Pre úplnosť Všeobecný súd uvádza, že článok 28 prílohy XIII k služobnému poriadku sa môže uplatniť aj vtedy, ak u zamestnanca došlo k prerušeniu poistenia v DSIEÚ pred reformou z roku 2004 alebo pred reformou z roku 2014 pod podmienkou, že mal uzavretú zmluvu platnú k 1. máju 2004 alebo 1. januáru 2014 a bol následne vymenovaný za úradníka. Inými slovami, na účely určenia, či je článok 28 prílohy XIII k služobnému poriadku uplatniteľný, je dôležité len to, aby boli splnené podmienky stanovené týmto článkom a pripomenuté v bode 53 vyššie.

66

Všeobecný súd napokon pripomína, že závery uvedené v bodoch 60 a 61 vyššie odrážajú rozhodnutia normotvorcu Únie a že v rámci úloh, ktoré mu zverili autori Zmlúv, neprináleží súdu Únie, na rozdiel od toho, čo požaduje žalobkyňa, odchýliť sa od článku 28 prílohy XIII k služobnému poriadku pridaním podmienky, ktorá v súčasnosti neexistuje (pozri body 37 až 43 vyššie).

67

V dôsledku toho je potrebné prvý žalobný dôvod zamietnuť.

Na určenie, či ide o porušenie tejto zásady, treba najmä zohľadniť predmet a cieľ sledovaný ustanovením, o ktorom sa tvrdí, že ju porušuje (pozri rozsudok z 18. apríla 2024, Dumitrescu a i./Komisia a Súdny dvor, C‑567/22 P až C‑570/22 P , EU:C:2024:336 , bod 68 a citovanú judikatúru).

71

Okrem toho v oblasti, ktorá patrí do výkonu diskrečnej právomoci, akou je prijímanie prechodných opatrení sledujúcich zaručenie spravodlivého prechodu zo starého režimu podľa služobného poriadku do nového režimu, je zásada rovnosti zaobchádzania porušená iba vtedy, ak normotvorca Únie pristúpi k svojvoľnému alebo zjavne neprimeranému rozlišovaniu vo vzťahu k cieľu, ktorý sleduje predmetná právna úprava (rozsudok zo 14. decembra 2018, GQ a i./Komisia, T‑525/16 , EU:T:2018:964 , bod 104 a citovaná judikatúra; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 18. apríla 2024, Dumitrescu a i./Komisia a Súdny dvor, C‑567/22 P až C‑570/22 P , EU:C:2024:336 , bod 69 a citovanú judikatúru).

72

Podľa judikatúry sa teda Všeobecný súd má obmedziť na overenie, či sa rozdielne zaobchádzanie nezdá byť svojvoľné alebo zjavne neprimerané vzhľadom na sledovaný cieľ všeobecného záujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. marca 2021, Álvarez y Bejarano a i./Komisia, C‑517/19 P a C‑518/19 P , EU:C:2021:240 , body 53 a 54 ).

73

76

Komisia podporovaná Parlamentom a Radou spochybňuje túto argumentáciu.

77

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o porovnateľnosť situácií, Súdny dvor už uviedol, že služobný poriadok a PZOZ zavádzajú spoločný systém dôchodkového zabezpečenia úradníkov a ostatných zamestnancov, konkrétne DSIEÚ. Vzhľadom na odkaz na podmienky stanovené v kapitole 3 hlavy V služobného poriadku, ktorý je obsiahnutý v článku 39 ods. 1, ako aj v článku 109 ods. 1 PZOZ, v podstate dočasní zamestnanci a zmluvní zamestnanci tiež prispievajú na náklady na financovanie tohto systému dôchodkového zabezpečenia, a to za podmienok stanovených v článku 83 ods. 2 služobného poriadku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2022, Picard/Komisia, C‑366/21 P , EU:C:2022:984 , body 77 a 78 ).

78

Súdny dvor však tiež uviedol, že existujú rozdiely medzi úradníkmi a ostatnými zamestnancami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2022, Picard/Komisia, C‑366/21 P , EU:C:2022:984 , bod 69 ).

82

Tento posledný bod je v prejednávanej veci rozhodujúci, pretože v rámci výpočtu výšky starobného dôchodku úradníka alebo zamestnanca sa zohľadňuje iba jeho posledný základný plat (pozri body 4 až 16 vyššie).

83

Okrem toho výška starobného dôchodku nezávisí výlučne od posledného základného platu. Táto suma tiež závisí od dĺžky služobného pomeru úradníka alebo zamestnanca, pretože tí za každý rok v služobnom pomere získavajú 1,8 %, 1,9 % alebo 2 % svojho posledného základného platu (pozri body 4 až 16 vyššie). Úradníci, automaticky, keďže ich služobný pomer trvá vo všeobecnosti dlhšiu dobu ako u zamestnancov, dosahujú viac odpracovaných rokov ako zamestnanci.

84

Vzhľadom na tieto objektívne rozdiely, a ako tvrdia Komisia, Parlament a Rada, je celkový vplyv reforiem z rokov 2004 a 2014 na rozpočet Únie nevyhnutne väčší, pokiaľ ide o dôchodky úradníkov, než pokiaľ ide o dôchodky ostatných zamestnancov.

V tejto súvislosti Všeobecný súd pripomína, že úradníci a zamestnanci prispievajú na financovanie DSIEÚ len jednou tretinou, zatiaľ čo vyplácanie dôchodkov, ktoré spoločne zaručujú členské štáty, sa hradí z rozpočtu Únie (článok 83 ods. 1 a 2 služobného poriadku). Vzhľadom na takúto štruktúru financovania DSIEÚ, ktorá je založená predovšetkým na zdrojoch pridelených Únii členskými štátmi, nemožno zohľadniť záujmy úradníkov, ktorí využívajú osobitný systém upravený v článku 28 prílohy XIII k služobnému poriadku, a zároveň úplne ignorovať skutočnosť, že uvedené štáty boli nútené prijať prísne opatrenia na riešenie trvalých účinkov vážnej hospodárskej a finančnej krízy (odôvodnenie 13 nariadenia č. o 1023/2013). Okrem toho poistno‑matematická rovnováha DSIEÚ má práve z dlhodobého hľadiska zohľadňovať hospodársky vývoj a finančné premenné [pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 13. decembra 2017, Arango Jaramillo a i./EIB, T‑482/16 RENV , EU:T:2017:901 , bod 126 (neuverejnený) a citovanú judikatúru]. Preto v spoločnosti vyznačujúcej sa solidaritou, ako to zdôrazňuje článok 2 Zmluvy o EÚ (rozsudok z 25. februára 2025, Sąd Rejonowy w Białymstoku a Adoreikė, C‑146/23 a C‑374/23 , EU:C:2025:109 , bod 71 ), a v kontexte poznačenom vážnou hospodárskou a finančnou krízou mohol normotvorca Únie okrem iných opatrení zaviesť uvedený osobitný režim s cieľom vyjadriť túto solidaritu európskej verejnej služby vzhľadom na úsilie, ktoré členské štáty museli vynaložiť na svojej vlastnej úrovni.

87

89

Ani toto rozdielne zaobchádzanie nie je svojvoľné.

90

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že ustanovenie služobného poriadku zavádza svojvoľné rozlišovanie medzi úradníkmi a/alebo zamestnancami, ak spočíva na diskriminačnom kritériu, ktoré nesúvisí so sledovaným cieľom. V takejto situácii úvahy čisto rozpočtovej a administratívnej povahy alebo personálnej politiky nemôžu samy osebe predstavovať objektívne odôvodnenie rozdielneho zaobchádzania zavedeného medzi úradníkmi a/alebo zamestnancami, ktorí sa nachádzajú v porovnateľných situáciách (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. apríla 2024, Dumitrescu a i./Komisia a Súdny dvor, C‑567/22 P až C‑570/22 P , EU:C:2024:336 , body 79 až 81 , 93 a 94 ).

91

V prejednávanej veci na rozdiel od článku 8 ods. 2 druhého pododseku prílohy VII k služobnému poriadku, ktorého nezákonnosť Súdny dvor konštatoval v rozsudku z 18. apríla 2024, Dumitrescu a i./Komisia a Súdny dvor ( C‑567/22 P až C‑570/22 P , EU:C:2024:336 ), rozdielne zaobchádzanie napadnuté žalobkyňou nespočíva na diskriminačnom kritériu zakázanom najmä článkom 21 Charty základných práv Európskej únie, ale je založené na objektívnych dôvodoch uvedených v bodoch 78 až 84 vyššie.

95

Hoci rozlišovacie kritérium napadnuté v prejednávanej veci nie je diskriminačné a je založené na objektívnych dôvodoch, Všeobecný súd uvádza, že opäť na rozdiel od toho, ako bolo rozhodnuté v súvislosti s článkom 8 ods. 2 druhým pododsekom prílohy VII k služobnému poriadku, toto kritérium tiež nie je „bez vzťahu“ alebo „bez akejkoľvek súvislosti“ so sledovanými cieľmi. Prijatím článku 28 prílohy XIII k služobnému poriadku a v súlade s cieľmi zachovania poistno‑matematickej rovnováhy DSIEÚ, rozpočtovej disciplíny a konsolidácie verejných financií chcel normotvorca, aby ročná akruálna dôchodková sadzba dotknutých úradníkov, iba pokiaľ ide o obdobie ich služobného pomeru v tomto postavení, bola znížená a dĺžka ich kariéry bola predĺžená práve z dôvodu, že rozpočtové náklady na dôchodky úradníkov sú vyššie ako rozpočtové náklady na dôchodky zamestnancov (pozri body 7, 8 a 84 vyššie).

96

Okrem toho, hoci Všeobecný súd nevylučuje, že v určitých osobitných situáciách môže mať zamestnanec podobnú kariéru ako úradník, či už z hľadiska dĺžky trvania, platovej triedy, odmeny a povinností, nič to nemení na tom, že vo všeobecnosti to tak nie je. Aj keď podľa ustálenej judikatúry majú z prijatia abstraktnej a všeobecne záväznej právnej úpravy vyplývať náhodné nevýhody v okrajových situáciách, napriek tomu nemožno vytýkať normotvorcovi Únie, že použil kategorizáciu, keďže nie je vo svojej podstate diskriminačná so zreteľom na cieľ, ktorý sleduje (rozsudky zo 16. októbra 1980, Hochstrass/Súdny dvor, 147/79 , EU:C:1980:238 , bod 14 , a z 15. apríla 2010, Gualtieri/Komisia, C‑485/08 P , EU:C:2010:188 , bod 81 ).

100

Ich práva na dôchodok, ktoré nadobudli počas obdobia ich služobného pomeru ako zamestnanci, totiž zostávajú zachované. Okrem toho je logické, že pred svojím vymenovaním ešte nenadobudli práva na dôchodok ako úradníci. Až po svojom vymenovaní nadobudli dotknutí úradníci práva na dôchodok v tomto postavení.

101

Okrem toho, keď boli ešte zamestnancami, nedostali žiadnu presnú a bezpodmienečnú záruku, že ak by sa rozhodli stať sa úradníkmi, ročná akruálna dôchodková sadzba a ich vek odchodu do dôchodku by zostali nezmenené.

102

Okrem toho, že sú dodržané ich nadobudnuté práva a legitímne očakávania, ako je to v prípade ostatných zamestnancov zamestnaných k 1. máju 2004 alebo k 1. januáru 2014, Všeobecný súd ďalej konštatuje, že podľa článku 28 prílohy XIII k služobnému poriadku je zvýšenie veku odchodu do dôchodku dotknutých úradníkov finančne kompenzované poistno‑matematickou úpravou práv na dôchodok, ktoré nadobudli v čase, keď boli zamestnancami. V praxi sa na ich práva na dôchodok, ktoré nadobudli ako zamestnanci, uplatňuje koeficient od 1 do 1,178 v závislosti od osobnej situácie každého z dotknutých úradníkov (pozri bod 17 vyššie), ako to bolo v prípade žalobkyne (pozri bod 34 vyššie). V skutočnosti teda uvedené nadobudnuté práva nie sú ani zďaleka porušené, ale sú zachované (koeficient rovnajúci sa 1), alebo dokonca zvýšené (koeficient vyšší ako 1) uplatnením tohto koeficientu.

O druhej časti druhého žalobného dôvodu

106

Žalobkyňa tvrdí, že článok 28 prílohy XIII k služobnému poriadku porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že zaobchádza rovnako so všetkými zamestnancami, ktorí sa stali úradníkmi po 1. máji 2004 alebo po 1. januári 2014, bez zohľadnenia prípadného prerušenia ich poistenia v DSIEÚ pred ich vymenovaním. Situáciu žalobkyne však nemožno prirovnať k situácii zamestnanca, u ktorého došlo k prerušeniu jeho poistenia v DSIEÚ a následne bol vymenovaný za úradníka. Žalobkyňa totiž nikdy neprestala byť poistená v DSIEÚ.

107

Komisia podporovaná Parlamentom a Radou spochybňuje túto argumentáciu.

108

111

Okrem toho zamestnanci, ktorí sa stali úradníkmi po prerušení ich poistenia v DSIEÚ, a zamestnanci, ktorí sa stali úradníkmi bez prerušenia tohto poistenia, sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, pokiaľ ide o ochranu ich nadobudnutých práv. V oboch prípadoch totiž títo zamestnanci odvádzali príspevky do DSIEÚ s perspektívou nižšieho veku odchodu do dôchodku, ako je vek, ktorý sa na nich napokon uplatní. Ich nadobudnuté práva sú teda rovnakej povahy a líšia sa len počtom odpracovaných rokov, ktoré každý z nich dosiahol. Zamestnanci, ktorí sa stali úradníkmi, preto musia mať nárok na poistno‑matematickú úpravu bez ohľadu na to, či ich vymenovaniu za úradníkov predchádzalo prerušenie ich poistenia v DSIEÚ.

112

Rovnako zamestnanci, ktorí sa stali úradníkmi po prerušení ich poistenia v DSIEÚ, a zamestnanci, ktorí sa stali úradníkmi bez prerušenia ich poistenia v tomto systéme, sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, pokiaľ ide o ich legitímne očakávania. Vzhľadom na to, že sa stali úradníkmi po 1. máji 2004 alebo po 1. januári 2014, nemohli totiž legitímne očakávať, že sa na nich bezprostredne po ich vymenovaní uplatní článok 21 a článok 22 ods. 1 prílohy XIII k služobnému poriadku, hoci tieto dva články obsahujú prechodné opatrenia, ktorých cieľom je len zachovať nadobudnuté práva a legitímne očakávania, ktoré existovali pred nadobudnutím účinnosti reformy z roku 2004 alebo reformy z roku 2014.

113

V každom prípade, ako už bolo uvedené v rámci preskúmania prvého žalobného dôvodu, neprerušené či prerušené poistenie v DSIEÚ nepredstavuje jediné kritérium na určenie osôb, na ktoré sa vzťahujú rôzne prechodné ustanovenia uvedené v prílohe XIII k služobnému poriadku (pozri body 63 a 64 vyššie).

O trovách

117

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom Komisie.

118

Okrem toho podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku znášajú inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, svoje vlastné trovy konania. Z toho vyplýva, že Parlament a Rada znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

3.

Európsky parlament a Rada Európskej únie znášajú svoje vlastné trovy konania.

Svenningsen

Mac Eochaidh

Laitenberger

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 2. júla 2025.