T-188/24
ECLI:EU:T:2025:686
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62024TJ0188
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024TJ0188
ROZSUDOK
VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora)
z 9. júla 2025 ( *1 )
„Hospodárska súťaž – Kartely – Správne konanie – Rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje inšpekcia – Článok 20 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1/2003 – Predmet a účel inšpekcie – Povinnosť odôvodnenia – Dostatočne závažné nepriame dôkazy – Ochrana súkromia – Súdne preskúmanie“
Vo veci T‑188/24,
Compagnie générale des établissements Michelin , so sídlom v Clermont‑Ferrand (Francúzsko), v zastúpení: E. Sarrazin, J. Brousseau a J.‑P. Gunther, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii , v zastúpení: T. Baumé, N. Cambien a M. Domecq, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),
v zložení: predsedníčka komory A. Marcoulli, sudkyne V. Tomljenović a L. Spangsberg Grønfeldt (spravodajkyňa),
tajomník: L. Ramette, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania, predovšetkým:
–
žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 8. apríla 2024,
–
prvé opatrenia na zabezpečenie priebehu konania zo 16. decembra 2024 a odpovede žalobkyne a Komisie podané do kancelárie Všeobecného súdu 16. a 20. januára 2025,
–
druhé opatrenia na zabezpečenie priebehu konania zo 4. februára 2025 a odpovede žalobkyne a Komisie podané do kancelárie Všeobecného súdu 21. a 19. februára 2025,
po pojednávaní z 5. marca 2025,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Spoločnosť Compagnie générale des établissements Michelin vo svojej žalobe založenej na článku 263 ZFEÚ navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie C(2024) 243 final z 10. januára 2024, ktorým sa jej, ako aj všetkým spoločnostiam, ktoré priamo alebo nepriamo ovláda, nariaďuje, aby sa podrobili inšpekcii v súlade s článkom 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (vec AT.40863 – Hoops) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
I. Okolnosti predchádzajúce sporu
2
Žalobkyňa vykonáva činnosť najmä v odvetví výroby a predaja pneumatík pre osobné a nákladné vozidlá v Európskom hospodárskom priestore (EHP) a na celom svete.
3
Dňa 10. januára 2024 prijala Európska komisia v rámci vyšetrovania začatého z vlastného podnetu napadnuté rozhodnutie, ktorým nariadila žalobkyni, aby sa podrobila inšpekcii v súlade s článkom 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 a 102 ZFEÚ] ( Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205).
4
Článok 1 napadnutého rozhodnutia znie takto:
„[Žalobkyňa je povinná] podrobiť sa inšpekcii týkajúcej sa [jej] prípadnej účasti na dohodách alebo postupoch, ktoré sú v rozpore s článkom 101 [ZFEÚ] a článkom 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Údajné dohody a/alebo zosúladené postupy sa [mali týkať] koordinácie cien (najmä veľkoobchodných cien) za nové náhradné pneumatiky pre osobné a nákladné vozidlá v EHP medzi hlavnými výrobcami pneumatík. Údajné dohody a/alebo zosúladené postupy [mali zahŕňať] úmyselné využívanie verejnej komunikácie podnikov na vzájomné informovanie sa o ich budúcich zámeroch a cenových stratégiách s cieľom ovplyvniť ich cenovú politiku. Táto inšpekcia sa môže konať v ktorýchkoľvek priestoroch [žalobkyne], a predovšetkým v priestoroch nachádzajúcich sa vo Francúzsku.“
5
V článku 2 ods. 2 napadnutého rozhodnutia Komisia pripomína právomoc zabaviť dokumenty, ktorá je priznaná jej inšpektorom počas inšpekcie. Článok 3 napadnutého rozhodnutia spresňuje, že inšpekcia môže začať 30. januára 2024 alebo o niečo neskôr.
6
Relevantné dôvody napadnutého rozhodnutia sú uvedené v týchto odôvodneniach:
„(2)
Komisia má k dispozícii informácie, ktoré naznačujú, že hlavní výrobcovia pneumatík v EHP, vrátane [žalobkyne], sa [mali zúčastňovať] a ešte stále sa môžu zúčastňovať na protisúťažných dohodách a/alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa koordinácie cien (najmä veľkoobchodných cien) nových náhradných pneumatík pre osobné a nákladné vozidlá predávané v EHP.
(3)
Konkrétne, podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, si výrobcovia pneumatík, vrátane [žalobkyne], [mali vymieňať] obchodne citlivé informácie (vrátane prostredníctvom verejne dostupných kanálov) o svojich zámeroch a cenových stratégiách s cieľom ovplyvniť svoju cenovú politiku.
(4)
Toto správanie [malo začať] minimálne v [uvedený rok], ale nemožno vylúčiť, že začalo už skôr a ešte stále prebieha (ďalej len ‚hlavné obdobie‘). Okolnosti naznačujú predchádzajúcu koordináciu týkajúcu sa týchto výrobkov minimálne [počas predchádzajúceho obdobia] [(ďalej len ‚predchádzajúce obdobie‘, ktoré o niekoľko rokov predchádza hlavnému obdobiu)].
(5)
Dôkazy, ktoré má Komisia, naznačujú, že správanie sa týka nových náhradných pneumatík pre osobné a nákladné vozidlá, ktoré sú v predaji v EHP.
…
(8)
… V každom podniku vedúci zamestnanci a obmedzený počet iných zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti, vrátane tých, ktorí pomáhajú pri internej príprave verejných vyhlásení podniku, [mohli] mať jasnú vedomosť o existencii údajných dohôd o koordinácii a ich presnom predmete, dôvodoch a fungovaní. … Vzhľadom na to, že obmedzujúce dohody a zosúladené postupy sú porušením súťažného práva EÚ, ktoré môže viesť k peňažným sankciám, existuje riziko, že ak by informácie boli zhromažďované na základe žiadosti o informácie alebo ak by inšpekcia bola oznámená vopred, budú relevantné informácie poškodené alebo zničené. Platí to pre informácie týkajúce sa podozrení z koordinácie budúceho správania na trhoch, pokiaľ ide o ceny (najmä veľkoobchodné ceny) relevantných výrobkov, ako aj podozrení týkajúcich sa rozhodnutia výrobcov oznámiť konkurentom verejnými prostriedkami budúcu cenovú politiku.“
7
Dňa 30. januára 2024 sa inšpektori Komisie, sprevádzaní zástupcami Autorité de la concurrence (Úrad pre hospodársku súťaž, Francúzsko), dostavili do priestorov žalobkyne, aby jej doručili napadnuté rozhodnutie a vykonali inšpekciu. V tomto kontexte Komisia navštívila kancelárie, zhromaždila zariadenia (notebooky, mobilné telefóny, tablety, úložné zariadenia), vypočula viacero osôb a vyhotovila kópie obsahu získaného materiálu.
8
Dňa 2. februára 2024 bola inšpekcia pozastavená.
9
Po pozastavení inšpekcie žalobkyňa zaslala Komisii dokument z 2. februára 2024, v ktorom formulovala výhrady voči obsahu napadnutého rozhodnutia a priebehu inšpekcie, pričom napadla tak vecný a časový rozsah údajného porušenia, ako aj niektoré žiadosti, ktoré urobili inšpektori Komisie počas inšpekcie.
10
Dňa 4. marca 2024 inšpekcia pokračovala v priestoroch Komisie v Bruseli (Belgicko). Inšpekcia bola ukončená 7. marca 2024.
II. Návrhy účastníkov konania
11
Žalobkyňa v poslednej verzii svojich písomných podaní v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:
–
zrušil napadnuté rozhodnutie,
–
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
12
Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
–
zamietol žalobu,
–
uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
III. Právny stav
13
Na úvod treba z procesného hľadiska uviesť, že vo vyjadrení k žalobe Komisia oznámila vysvetlenia a faktické skutočnosti, aby umožnila Všeobecnému súdu určiť, či má k dispozícii dostatočne závažné nepriame dôkazy pre podozrenie z porušenia pravidiel hospodárskej súťaže a teda pre odôvodnenie svojho rozhodnutia využiť svoju právomoc vykonať inšpekciu v priestoroch žalobkyne.
14
Po tomto oznámení Všeobecný súd prijal dva súbory opatrení na zabezpečenie priebehu konania, aby získal jednak pripomienky žalobkyne k týmto vysvetleniam a skutočnostiam a jednak spresnenia Komisie týkajúce sa určitých tvrdení urobených v napadnutom rozhodnutí.
15
Na základe prvých opatrení na zabezpečenie priebehu konania mala žalobkyňa možnosť písomne upraviť argumentáciu uvedenú v žalobe so zreteľom na vysvetlenia, o ktorých sa dozvedela z vyjadrenia k žalobe a jeho príloh. Na základe druhých opatrení na zabezpečenie priebehu konania mala žalobkyňa možnosť písomne sa vyjadriť k vysvetleniam a faktickým skutočnostiam, ktoré Komisia uviedla v odpovedi na prvé opatrenia na zabezpečenie priebehu konania. Aj pojednávanie umožnilo žalobkyni, aby sa vyjadrila k pripomienkam, ktoré predložila Komisia na základe druhých opatrení na zabezpečenie priebehu konania k odpovediam, ktoré žalobkyňa poskytla na prvé opatrenia na zabezpečenie priebehu konania.
16
Návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia teda treba preskúmať so zreteľom na vysvetlenia a faktické skutočnosti oznámené Komisiou, ktorých obsah bude uvedený ďalej pri preskúmaní ich kvalifikácie ako dostatočne závažných nepriamych dôkazov na odôvodnenie rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje povinnosť podrobiť sa inšpekcii.
17
Na podloženie návrhu na zrušenie žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody, z ktorých prvý sa zakladá na porušení článku 296 ZFEÚ a článku 20 ods. 4 nariadenia č. 1/2003 z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, a druhý na porušení základného práva na rešpektovanie jej obydlia a komunikácie, nazývaného aj „právo na nedotknuteľnosť obydlia“ alebo „právo na súkromie“ z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a neprimerané.
18
V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci aktom napadnutým prejednávanou žalobu je naozaj rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje dotknutá inšpekcia, a hoci všetky žalobné dôvody, ktoré uvádza žalobkyňa, smerujú výlučne k zrušeniu tohto rozhodnutia, niektoré poznámky a tvrdenia, ktoré žalobkyňa formulovala počas písomnej časti konania, sa vzťahujú na priebeh inšpekcie, ktorú Komisia vykonala pri výkone napadnutého rozhodnutia.
19
V tomto ohľade treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry spôsob, akým bolo vykonané rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje inšpekcia, nemá vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia a podnik sa teda nemôže odvolávať na nezákonnosť, ku ktorej došlo v priebehu preverovania na podloženie návrhov na zrušenie smerujúcich proti aktu, na základe ktorého Komisia toto preverenie vykonala (pozri rozsudok z 20. júna 2018, České dráhy/Komisia, T‑325/16 , EU:T:2018:368 , bod 22 a citovanú judikatúru; v tomto ohľade pozri rovnako návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Pitruzzella vo veci Les Mousquetaires a ITM Entreprises/Komisia, C‑682/20 P , EU:C:2022:578 , body 67 a 68 ).
20
Keďže však žalobkyňa netvrdí, že samotný priebeh inšpekcie je dôvodom, pre ktorý je napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnené alebo pre ktorý bolo jej súkromie nedovoleným spôsobom porušené, treba sa domnievať, že žalobkyňa upozornila na priebeh inšpekcie iba preto, aby ilustrovala údajnú nedostatočnú jasnosť alebo presnosť odôvodnenia alebo rozsahu zásahu umožneného rozhodnutím, ktorým jej bolo nariadené, aby sa podrobila inšpekcii (pozri analogicky rozsudok z 20. júna 2018, České dráhy/Komisia, T‑325/16 , EU:T:2018:368 , body 23 a 24 ).
21
Z tohto hľadiska teda treba posúdiť poznámky a tvrdenia, o ktoré ide, v rámci preskúmania žalobných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
A. O prvom dôvode založenom na nedostatku odôvodnenia
22
Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nerešpektuje povinnosť odôvodnenia vzhľadom na jeho mimoriadnu stručný, všeobecný, vágny a nejednoznačný obsah. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresné a extenzívne kvôli použitiu výrazov „a/alebo“, „najmä“, „vrátane“ a „minimálne“. Z tohto dôvodu je vecný a časový rozsah údajného porušenia nejednoznačný, neodôvodnený alebo neprimeraný, čo žalobkyni bránilo, aby jasne pochopila, čo jej bolo vytýkané a preto jej odňalo možnosť plne chrániť jej práva.
23
Komisia popiera tvrdenia žalobkyne.
1.
Úvodné pripomienky
24
Na úvod treba pripomenúť, že odôvodnenie aktov inštitúcií Európskej únie vyžadované článkom 296 ZFEÚ musí byť prispôsobené povahe predmetného aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá právny akt prijala, tak, aby umožnili dotknutej osobe pochopiť dôvody prijatého opatrenia a príslušnému súdu preskúmať ho (pozri rozsudok z 25. júna 2014, Nexans a Nexans France/Komisia, C‑37/13 P , EU:C:2014:2030 , bod 31 a citovanú judikatúru).
25
Požiadavka odôvodnenia musí byť posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môže mať osoba, ktorej je akt určený. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, sa má posudzovať nielen s prihliadnutím na jeho znenie, ale tiež s prihliadnutím na jeho kontext, ako aj všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (pozri rozsudok z 25. júna 2014, Nexans a Nexans France/Komisia, C‑37/13 P , EU:C:2014:2030 , bod 32 a citovanú judikatúru).
26
Treba tiež zohľadniť právny rámec, v ktorom sa vykonávajú inšpekcie Komisie. Článok 4 a článok 20 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 totiž Komisii priznávajú právomoci vykonávať inšpekciu, aby mohla plniť svoju úlohu chrániť vnútorný trh pred skreslením hospodárskej súťaže a sankcionovať prípadné porušenia pravidiel hospodárskej súťaže na tomto trhu (pozri rozsudok z 25. júna 2014, Nexans a Nexans France/Komisia, C‑37/13 P , EU:C:2014:2030 , bod 33 a citovanú judikatúru).
27
Pokiaľ ide konkrétnejšie o rozhodnutia Komisie o inšpekcii, z článku 20 ods. 4 nariadenia č. 1/2003 tak vyplýva, že tieto rozhodnutia musia okrem iného uvádzať predmet a účel inšpekcie. Táto osobitná povinnosť odôvodnenia predstavuje, ako spresnil Súdny dvor, podstatnú požiadavku nielen na to, aby sa preukázala dôvodnosť zásahu zamýšľaného v dotknutých podnikoch, ale aj na to, aby sa im umožnilo pochopiť rozsah ich povinnosti spolupráce pri zachovaní ich práva na obhajobu (pozri rozsudok z 25. júna 2014, Nexans a Nexans France/Komisia, C‑37/13 P , EU:C:2014:2030 , bod 34 a citovanú judikatúru).
28
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Komisia nie je povinná oznámiť osobe, ktorej je určené rozhodnutie o inšpekcii, všetky informácie týkajúce sa údajných porušení, ktoré má k dispozícii, ani striktne právne kvalifikovať tieto porušenia, pokiaľ jasne uvedie podozrenia, ktoré má v úmysle preveriť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 2014, Nexans a Nexans France/Komisia, C‑37/13 P , EU:C:2014:2030 , bod 35 a citovanú judikatúru).
29
Hoci povinnosťou Komisie je samozrejme čo najpresnejšie uviesť, čo sa hľadá, a ktoré skutočnosti musí preveriť, nie je naopak nevyhnutné, aby rozhodnutie o inšpekcii uvádzalo presné vymedzenie relevantného trhu ani presnú právnu kvalifikáciu údajných porušení alebo určenie obdobia, počas ktorého k týmto porušeniam malo dôjsť, pod podmienkou, že toto rozhodnutie o inšpekcii obsahuje podstatné náležitosti uvedené v bodoch 24 až 28 vyššie (pozri rozsudok z 25. júna 2014, Nexans a Nexans France/Komisia, C‑37/13 P , EU:C:2014:2030 , bod 36 a citovanú judikatúru).
30
Vzhľadom na to, že inšpekcie sa vykonávajú na začiatku vyšetrovania, totiž Komisia ešte vo všeobecnosti nemá k dispozícii presné informácie na to, aby vydala konkrétne právne stanovisko, a musí najprv preveriť dôvodnosť svojich podozrení, ako aj rozsah skutočností, ktoré nastali, pričom účelom inšpekcie je práve zhromaždenie dôkazov týkajúcich sa porušenia, o existencii ktorého má podozrenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 2014, Nexans a Nexans France/Komisia, C‑37/13 P , EU:C:2014:2030 , bod 37 a citovanú judikatúru).
2.
O výhrade založenej na stručnom alebo všeobecnom odôvodnení
31
V tomto prípade treba uviesť, že napadnuté rozhodnutie obsahuje osobitné odôvodnenie týkajúce sa predmetu a účelu inšpekcie, ktoré má v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 24 až 30 vyššie za cieľ preukázať odôvodnenosť zásahu zamýšľaného v priestoroch žalobkyne a umožniť jej pochopiť rozsah jej povinnosti spolupráce pri zachovaní jej práva na obhajobu. Uvedené odôvodnenie má teda rešpektovať povinnosť Komisie jasne uviesť podozrenia, ktoré chce overiť a uviesť čo najpresnejšie, čo sa hľadá, a ktoré skutočnosti musí preveriť, pričom však Komisia nie je povinná oznámiť žalobkyni pri doručení rozhodnutia o inšpekcii všetky informácie, ktoré má k dispozícii alebo v tomto rozhodnutí striktne právne kvalifikovať porušenie, o existencii ktorého existuje zatiaľ iba podozrenie a ktoré nie je nijako preukázané.
32
V tejto súvislosti z článku 1 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa uvádza predmet a účel inšpekcie, vyplýva, že podozrenia Komisie sa týkajú prípadnej účasti žalobkyne na dohodách alebo postupoch, ktoré sú v rozpore s článkom 101 ZFEÚ a článkom 53 Dohody o EHP, ktoré sa majú týkať „koordinácie cien (najmä veľkoobchodných cien) za nové náhradné pneumatiky pre osobné a nákladné vozidlá v EHP medzi hlavnými výrobcami pneumatík“ (ďalej len „údajná koordinácia“).
33
Odôvodnenie
obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí poskytuje aj viacero spresnení, ktoré umožňujú lepšie vymedziť koordináciu, o existencii ktorej mala Komisia podozrenie, ktorá sa týka „najmä veľkoobchodných cien“ (článok 1 a odôvodnenie 2 napadnutého rozhodnutia), zahŕňa „úmyselné využívanie verejnej komunikácie podnikov na vzájomné informovanie sa o svojich budúcich zámeroch a cenových stratégiách s cieľom ovplyvniť ich cenovú politiku“ (článok 1 napadnutého rozhodnutia) a viedla predovšetkým k „výmenám obchodne citlivých informácií [medzi výrobcami pneumatík] (vrátane prostredníctvom verejne dostupných kanálov) o ich zámeroch a cenových stratégiách s cieľom ovplyvniť ich cenovú politiku“ (odôvodnenie 3 napadnutého rozhodnutia).
34
Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, takéto odôvodnenie nemožno považovať za stručné alebo všeobecné, keďže uvádza podozrenia z údajnej koordinácie, ktoré chcela Komisia overiť počas inšpekcie a uvádza, čo sa hľadalo, ako aj ktoré skutočnosti sa mali overiť.
3.
O výhrade založenej na vágnom, nejednoznačnom, nepresnom alebo extenzívnom odôvodnení a jeho dôsledkoch na pochopenie toho, čo je vytýkané
35
Pokiaľ ide o otázku, či je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia jasné a čo najpresnejšie, v štádiu preskúmania odôvodnenia sa treba ubezpečiť, že opis údajnej koordinácie, ktorý v ňom Komisia urobila, neobsahuje také nepresnosti alebo nejednoznačnosti, že žalobkyňa by nemohla pochopiť rozsah svojej povinnosti spolupráce a zároveň zachovať svoje právo na obhajobu v zmysle judikatúry uvedenej v bodoch 24 až 30 vyššie.
36
V tejto súvislosti použitie alternatívnej spojky „a/alebo“ v opise formy, ktorú mala údajná koordinácia, ku ktorej mohlo podľa Komisie dôjsť tak prostredníctvom dohôd medzi podnikmi, ako aj prostredníctvom zosúladených postupov, nemá pre žalobkyňu žiadny konkrétny dôsledok. V tomto prípade totiž presná právna kvalifikácia údajnej koordinácie ako dohody medzi podnikmi alebo zosúladeného postupu závisí od posúdenia, ktoré nemožno vyžadovať v čase vyhotovenia rozhodnutia o inšpekcii (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 2014, Nexans a Nexans France/Komisia, C‑37/13 P , EU:C:2014:2030 , body 36 a 37 ). Navyše a v každom prípade sa nezdá, že by výsledok tejto kvalifikácie mohol v tomto prípade zmeniť rozsah povinnosti spolupráce, ktorú má žalobkyňa alebo rozsah jej práva na obhajobu počas inšpekcie. Žalobkyňa na otázku v tejto súvislosti na pojednávaní nedokázala identifikovať taký dôsledok vo vzťahu k nej v prejednávanej veci.
37
Pokiaľ ide o použitie výrazov „najmä“ alebo „vrátane“ na opísanie podozrení Komisie, ich použitie uľahčuje pochopenie informácií, ktorých súčasťou sú tieto výrazy, a to „najmä veľkoobchodné ceny“ a „vrátane prostredníctvom verejne dostupných kanálov“ tým, že umožňuje pre žalobkyňu lepšie vymedziť, čo jej je vytýkané v čase, keď jej je nariadené, aby sa podrobila inšpekcii.
38
Tieto informácie jednak objasňujú obsah údajnej koordinácie. Podozrenia Komisie sa teda týkajú porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré má spočívať v koordinácii cien nových náhradných pneumatík pre osobné a nákladné vozidlá predávané v EHP. Uvedením, že údajná koordinácia sa týka „najmä“, teda spôsobom, ktorý stojí za zmienku, veľkoobchodných cien, Komisia spresňuje, čo je vytýkané žalobkyni. Aj zdôraznením, že ku koordinácii cien hlavných výrobcov pneumatík, vrátane žalobkyne, došlo prostredníctvom výmeny obchodne citlivých informácií o ich zámeroch a cenových stratégiách, ktoré zahŕňali, čo je význam výrazu „vrátane“, výmeny na verejne dostupných kanáloch alebo úmyselné využívanie verejnej komunikácie podnikov, Komisia vysvetľuje údajnú koordináciu.
39
Okrem toho použitie výrazov „najmä“ alebo „vrátane“ umožňuje pochopiť, že informácie, ktoré má Komisia k dispozícii, sa netýkajú iba skutočností, ktoré po nich nasledujú. Podozrenia Komisie sa tak týkajú všeobecnejšie koordinácie cien nových náhradných pneumatík pre osobné a nákladné vozidlá v EHP medzi výrobcami, a nielen veľkoobchodných cien, a predpokladajú, že na výmeny obchodne citlivých informácií o zámeroch a cenových stratégiách týchto výrobcov mohli byť použité aj iné prostriedky ako verejne dostupné kanály.
40
Použitie výrazov „najmä“ alebo „vrátane“ umožňuje domnievať sa, že poskytnuté príklady nepredstavujú vyčerpávajúce informácie o vecnom rozsahu údajného porušenia.
41
Pokiaľ ide o použitie výrazu „minimálne“ na definovanie časového rozmeru údajnej koordinácie, z prvej vety odôvodnenia 4 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že táto koordinácia mala začať „minimálne“ počas hlavného obdobia, že nemožno vylúčiť, že začala už skôr a že ešte stále prebiehala v čase prijatia napadnutého rozhodnutia. Z druhej vety tohto odôvodnenia tiež vyplýva, že existujú skutočnosti, ktoré svedčia o predchádzajúcej koordinácii týkajúcej sa nových náhradných pneumatík pre osobné a nákladné vozidlá predávané v EHP, ku ktorej dochádzalo „minimálne“ počas predchádzajúceho obdobia.
42
V tomto prípade treba uviesť, že keď sa Komisia zo svojej vlastnej iniciatívy rozhodla poskytnúť určité informácie o časovom rozmere údajnej koordinácie, domnievala sa, že spomenúť tieto informácie v napadnutom rozhodnutí bolo nevyhnutné na to, aby žalobkyňa mohla pochopiť rozsah svojej povinnosti spolupráce a zachovať svoje právo na obhajobu počas inšpekcie. Tieto informácie sú tak súčasťou odôvodnenia a ako také umožňujú určiť skutočnosti, ktoré sa mali overiť.
43
Treba teda konštatovať, že odôvodnenie uvedené v bode 41 vyššie umožňuje žalobkyni pochopiť rozsah napadnutého rozhodnutia a Všeobecnému súdu preskúmať ho. Toto odôvodnenie totiž uvádza jednak to, že údajná koordinácia „začala minimálne“ počas hlavného obdobia, pričom nemožno vylúčiť, že „začala už skôr“ a že „ešte stále prebieha“ a jednak to, že existujú skutočnosti, ktoré svedčia o prechádzajúcej koordinácii, ku ktorej dochádzalo „minimálne“ počas predchádzajúceho obdobia. Uvedené odôvodnenie tiež umožňuje pochopiť, čo Komisia potvrdila na Všeobecnom súde, že buď údajné porušenie mohlo trvať dlho, teda od začiatku predchádzajúceho obdobia do konca hlavného obdobia, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí, alebo že údajné porušenie začalo minimálne počas predchádzajúceho obdobia a znovu začalo minimálne počas hlavného obdobia a že v tomto prípade treba overiť, či ide porušenie, ktoré pokračovalo alebo sa opakovalo, a to aj počas prechodného obdobia medzi prechádzajúcim obdobím a hlavným obdobím, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí.
44
Takéto významy, ktoré žalobkyňa mohla pochopiť, umožňujú domnievať sa, že žalobkyňa sa nenachádzala v situácii, v ktorej by jej bolo zabránené jasne pochopiť podozrenia Komisie a teda by bola po doručení napadnutého rozhodnutia zbavená možnosti plne chrániť svoje právo na obhajobu.
45
V tejto súvislosti treba uviesť, ako to robí Komisia, že toto odôvodnenie umožnilo žalobkyni tvrdiť, že nebol spomenutý ani najmenší nepriamy dôkaz týkajúci sa obdobia medzi dvomi obdobiami uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
46
Rovnako možno všeobecnejšie uviesť, že argumentácia žalobkyne týkajúca sa nejednoznačnosti, neodôvodnenosti alebo neprimeranosti odôvodnenia vecného a časového rozsahu údajného porušenia v skutočnosti neuvádza problém s porozumením, ale zakladá sa v podstate skôr na myšlienke, že informácie poskytnuté Komisiou v napadnutom rozhodnutí týkajúce sa obsahu jej podozrení nie sú podložené dostatočne závažnými nepriamymi dôkazmi.
47
Takéto otázky, ktoré sa netýkajú existencie odôvodnenia ako takého, ale existencie nepriamych dôkazov spôsobilých odôvodniť uvádzané podozrenia, budú preskúmané ďalej v rámci druhého žalobného dôvodu so zreteľom na vysvetlenia a faktické skutočnosti, ktoré oznámila Komisia, aby umožnila súdne preskúmanie rozhodnutia administratívnej povahy, ktorým sa osobe, ktorej je určené, nariaďuje, aby sa podrobila inšpekcii z dôvodov, ktoré sú uvedené v tomto rozhodnutí.
48
Z uvedeného vyplýva, že treba zamietnuť prvý žalobný dôvod ako nedôvodný, keďže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v súlade s článkom 296 ZFEÚ umožňuje žalobkyni pochopiť dôvody prijatého opatrenia a Všeobecnému súdu preskúmať ho. Toto odôvodnenie tiež v súlade s článkom 20 ods. 4 nariadenia č. 1/2003 uvádza predmet a účel inšpekcie spôsobom dostatočným na preukázanie odôvodnenosti zásahu zamýšľaného v priestoroch žalobkyne a na to, aby sa jej umožnilo pochopiť rozsah jej povinnosti spolupráce pri zachovaní jej práva na obhajobu.
B. O druhom dôvode založenom na porušení práva žalobkyne na rešpektovanie obydlia a komunikácie
49
Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nerešpektuje právo na rešpektovanie jej obydlia a jej komunikácie, nazývané tiež „základné právo na nedotknuteľnosť obydlia“. Tento žalobný dôvod má dve časti. Po prvé, napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, pretože Komisia nemá k dispozícii dostatočne závažné nepriame dôkazy, ktoré by jej umožnili mať podozrenie o účasti žalobkyne na porušení práva hospodárskej súťaže. Po druhé, napadnuté rozhodnutie predstavuje neprimeraný zásah do jej fungovania a výkonnosti. Žalobkyňa predovšetkým v podstate tvrdí, že vzhľadom na podobnosť medzi príkladom vyplývajúcim z usmernení o uplatňovaní článku 101 [ZFEÚ] na dohody o horizontálnej spolupráci ( Ú. v. EÚ C 259, 2023, s. 1 , ďalej len „usmernenia z roku 2023“) a údajnou koordináciou je jediným cieľom prejednávanej veci iba zhmotniť teoretický prípad uvedený v tomto príklade bez zohľadnenia osobitostí skúmanej situácie.
1.
Úvodné pripomienky
50
Treba uviesť, že právnická osoba sa rovnako ako fyzická osoba môže dovolávať základného práva na nedotknuteľnosť obydlia, ktoré patrí do kontextu ochrany súkromia.
51
Treba totiž pripomenúť, že požiadavka ochrany proti svojvoľným alebo neprimeraným zásahom verejnej moci do sféry súkromnej činnosti osoby, či už fyzickej alebo právnickej, predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie (pozri rozsudok z 20. júna 2018, České dráhy/Komisia, T‑325/16 , EU:T:2018:368 , bod 34 a citovanú judikatúru; rozsudok potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom z 30. januára 2020, České dráhy/Komisia, C‑538/18 P a C‑539/18 P , neuverejnený, EU:C:2020:53 ).
52
Rovnako treba uviesť, že základné právo na nedotknuteľnosť obydlia predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá je vyjadrená v článku 7 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ktorý zodpovedá článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (pozri rozsudok z 18. júna 2015, Deutsche Bahn a i./Komisia, C‑583/13 P , EU:C:2015:404 , bod 19 a citovanú judikatúru).
53
Podľa článku 7 Charty tak má každý právo na rešpektovanie svojho obydlia a komunikácie. Článok 52 ods. 1 Charty v tejto súvislosti spresňuje, že akékoľvek obmedzenie výkonu tohto práva musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu tohto práva, ako aj zásadu proporcionality, podľa ktorej ho možno obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.
54
Rovnako podľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má každý právo na rešpektovanie svojho obydlia a komunikácie a štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti.
55
V praxi, s cieľom chrániť sféru činnosti právnickej osoby pred svojvoľnými alebo neprimeranými zásahmi verejnej moci a rešpektovať základné právo na nedotknuteľnosť obydlia, teda právo právnickej osoby na rešpektovanie jej obydlia a komunikácie, treba jednak pripomenúť, že cieľom rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje inšpekcia, musí byť zhromaždenie dokumentácie potrebnej na overenie existencie určitého skutkového a právneho stavu a jeho rozsahu, o ktorých už Komisia má k dispozícii informácie predstavujúce dostatočne závažné nepriame dôkazy umožňujúce nadobudnúť podozrenie z porušenia pravidiel hospodárskej súťaže (pozri rozsudok z 20. júna 2018, České dráhy/Komisia, T‑325/16 , EU:T:2018:368 , bod 35 a citovanú judikatúru).
56
Inými slovami, získanie dostatočne závažných nepriamych dôkazov odôvodňujúcich podozrenie z porušenia pravidiel hospodárskej súťaže je nevyhnutným predpokladom, aby mohla Komisia nariadiť inšpekciu podľa článku 20 ods. 4 nariadenia č. 1/2003 (rozsudok z 20. júna 2018, České dráhy/Komisia, T‑325/16 , EU:T:2018:368 , bod 36 ).
57
Okrem toho, stále v súlade so zásadami uvedenými v bodoch 51 až 56 vyššie, treba uviesť, že znenie rozhodnutia nariaďujúceho inšpekciu nesmie prekračovať rozsah porušenia, o ktorom možno mať na základe takých nepriamych dôkazov podozrenie (rozsudok z 20. júna 2018, České dráhy/Komisia, T‑325/16 , EU:T:2018:368 , bod 37 ).
58
Keďže totiž odôvodnenie rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje inšpekcia, vymedzuje rozsah právomocí priznaných zamestnancom Komisie, možno vyhľadávať len tie dokumenty, ktoré patria do predmetu inšpekcie (rozsudok z 18. júna 2015, Deutsche Bahn a i./Komisia, C‑583/13 P , EU:C:2015:404 , bod 60 ). Všeobecná zásada uvedená v bode 51 vyššie teda bráni takým formuláciám v rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje inšpekcia, ktoré by rozsah týchto právomocí rozširovali nad rámec toho, čo vyplýva z dostatočne závažných nepriamych dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii v čase prijatia takého rozhodnutia (pozri rozsudok z 20. júna 2018, České dráhy/Komisia, T‑325/16 , EU:T:2018:368 , bod 41 a citovanú judikatúru).
59
Práve v tomto kontexte treba posúdiť argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa arbitrárnosti alebo neprimeranosti napadnutého rozhodnutia so zreteľom na právo na rešpektovanie jej obydlia a komunikácie.
2.
O podobnosti medzi príkladom uvedeným v usmerneniach z roku 2023 a údajnou koordináciou
60
Žalobkyňa pochybuje o odôvodnení, nevyhnutnosti alebo proporcionalite napadnutého rozhodnutia, keďže sa zdá, že jeho predmetom je uviesť do praxe príklad, ktorý nemá základ v judikatúre a nebol predmetom verejnej konzultácie. Krátko pred inšpekciou tak Komisia poskytla príklad nového prípadu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže v usmerneniach z roku 2023. Tento príklad nebol zahrnutý v návrhu usmernení predloženom na verejnú konzultáciu a neobsahuje žiaden odkaz na judikatúru, ani na rozhodovaciu prax. Podobnosť medzi týmto príkladom a napadnutým rozhodnutím, ktoré v podstate odkazuje na informácie týkajúce sa prepisov z earnings calls (konferenčné hovory o finančných výsledkoch), na jednostranné verejné oznamy o zvýšení cien a na údajnú disciplínu odvetvia pri zachovaní marží, je teda prekvapujúca.
61
Komisia tvrdí, že aj keby uvádzaná podobnosť existovala, žalobkyňa nevysvetľuje, ako to spôsobuje arbitrárnosť a neprimeranosť napadnutého rozhodnutia.
62
V tomto prípade treba najprv uviesť, že Komisia vo svojom predstavení vysvetlení a faktických skutočností umožňujúcich odôvodniť napadnuté rozhodnutie začala tvrdením, že podľa jej názoru verejné vyhlásenia podnikov mohli uľahčiť koordináciu a doplniť, alebo dokonca nahradiť tajnú komunikáciu na účely vykonania protisúťažných kolúzií. Aby zvážila takúto možnosť, Komisia pripomenula, že v časti svojich usmernení z roku 2023 týkajúcej sa zlučiteľnosti výmen informácií uviedla príklad týkajúci sa „jednostranných verejných oznamov“. Tento príklad, ktorý zodpovedá príkladu 4 v bode 432 usmernení z roku 2023, je takýto:
„ Situácia : Generáln[a riaditeľ[ka] [GR] významného výrobcu homogénneho produktu v pravidelnom telefonickom hovore o zárobkoch verejne poukazuje na potrebu reagovať na nedávne zvýšenie cien surovín a riešiť aktuálne marže, ktoré sú príliš nízke, prostredníctvom zvýšenia cien v rámci celého odvetvia. Uvádza, že by pristúpila na akékoľvek zvýšenie cien, ktoré by konkurenti oznámili na trhu. Takisto vyjadruje svoje presvedčenie, že odvetvie je ‚dostatočne disciplinované‘ na to, aby vedelo, čo je teraz potrebné na ‚opätovné dosiahnutie správnych marží‘. Uvádza, že odvetvie koniec koncov úspešne presadilo zvýšenie cien aj pred desiatimi rokmi, keď bolo v podobnej situácii.
Analýza : Vyhlásenia GR v rámci hovoru o zárobkoch možno chápať ako jednostrannú výzvu na kolúziu. Skutočnosť, že oznámenie sa uskutočňuje na verejnosti, ako taká nevylučuje, že by mohlo ísť o zosúladený postup v zmysle článku 101 ods. 1 [ZFEÚ]. Dané vyhlásenia môžu predstavovať potenciálny ústredný bod pre koordináciu medzi konkurentmi. Ak by napríklad ostatní konkurenti súčasne s tým robili vyhlásenia alebo sa správali na trhu tak, že by dávali najavo, že výzvu na kolúziu zohľadnili pri stanovovaní svojho vlastného budúceho správania na trhu, a v závislosti od právneho a ekonomického kontextu by správanie mohlo predstavovať obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ods. 1 [ZFEÚ]. Iní konkurenti môžu obmedziť takéto riziko tým, že sa verejne dištancujú od daných oznámení alebo ich oznamujú orgánom verejnej moci.“
63
Rovnako treba konštatovať, že v napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla podozrenia z postupu odporujúceho článku 101 ZFEÚ, ktorý sa mal týkať „koordinácie cien… nových náhradných pneumatík pre osobné a nákladné vozidlá v EHP medzi hlavnými výrobcami pneumatík“, zahŕňal „úmyselné využívanie verejnej komunikácie podnikov na vzájomné informovanie sa o svojich budúcich cenových zámeroch a stratégiách s cieľom ovplyvniť ich cenovú politiku“ a viedol predovšetkým k „výmenám obchodne citlivých informácií [medzi výrobcami pneumatík] (vrátane prostredníctvom verejne dostupných kanálov) o [týchto] zámeroch a stratégiách“.
64
Pokiaľ však existuje určitá podobnosť medzi situáciou uvedenou v príklade 4 v bode 432 usmernení z roku 2023 a údajnou koordináciou, táto podobnosť nemôže ako taká umožňovať záver, že napadnuté rozhodnutie, o ktorom už na záver preskúmania prvého žalobného dôvodu bolo uvedené, že rešpektuje povinnosť odôvodnenia, bolo z tohto dôvodu arbitrárne alebo neprimerané.
65
Jednak totiž treba vo všeobecnosti pripomenúť, že Komisia ako inštitúcia zodpovedná za vykonávanie politiky hospodárskej súťaže má možnosť poskytnúť v usmerneniach pokyny k svojmu výkladu súladu správaní, ktoré ešte neboli sankcionované, s právom hospodárskej súťaže.
66
Okrem toho, pokiaľ ide konkrétnejšie o prejednávanú vec, z vysvetlení a skutočností oznámených Komisiou vo vyjadrení k žalobe vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v nadväznosti na postup, ktorý spočíval v identifikovaní konkrétnej situácie, ktorá spĺňala kritériá definované Komisiou v rámci jej úlohy vykonávať politiku hospodárskej súťaže.
67
Za týchto okolností žiadna skutočnosť v spise neumožňuje usudzovať, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na jediný účel, aby zhmotnilo príklad uvedený v usmerneniach z roku 2023. Naopak vysvetlenia a skutočnosti oznámené Komisiou vo vyjadrení k žalobe a v odpovedi na prvé opatrenia na zabezpečenie priebehu konania umožňujú skôr záver, že napadnuté rozhodnutie je výsledkom uplatnenia objektívne definovaných zásad a nezameriava na konkrétne odvetvie alebo podniky (pozri body 91 až 104 nižšie).
68
Podobnosť medzi príkladom uvedeným v usmerneniach z roku 2023 a údajnou koordináciou v prejednávanej veci v dôsledku toho nemôže ako taká spochybniť nevyhnutnosť alebo proporcionalitu napadnutého rozhodnutia. Argumentácia uvádzaná v tejto súvislosti žalobkyňou musí byť teda zamietnutá ako nedôvodná.
3.
O prvej časti založenej na arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia
69
Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie má arbitrárnu povahu, ktorá Komisii umožnila, aby podnikla prieskumnú expedíciu do jej priestorov a komunikácie. Po prvé, napadnuté rozhodnutie uvádza, že „Komisia má k dispozícii informácie“ a „dôkazy“ o údajnej koordinácii, pričom neuvádza ďalšie údaje o ich povahe, forme, dátume a autorovi. Po druhé, tento nedostatok podrobností, rovnako ako nepresný a útržkovitý opis údajnej koordinácie naznačuje, že Komisia nemala dostatočne závažné nepriame dôkazy na podloženie svojich podozrení. Je teda úlohou súdu Únie, aby určil, či Komisia mala také nepriame dôkazy. Po tretie, dôraz kladený na komunikáciu uskutočňovanú prostredníctvom verejne dostupných kanálov alebo na celkové málo podrobné posúdenie pojmu ceny prezrádza zjavnú neznalosť cenotvorby v priemyselnom odvetví, ktorá je zvlášť zložitá a nemožno ju obmedziť na niekoľko vyhlásení. Toto nepochopenie má za následok, že odôvodnenie inšpekcie opísané v napadnutom rozhodnutí nemá žiadny účinok.
70
Komisia popiera tvrdenia žalobkyne. Má k dispozícii dostatočne závažné nepriame dôkazy na to, aby mala podozrenie na existenciu protisúťažného správania uvedeného v napadnutom rozhodnutí a na odôvodnenie inšpekcie, ako to vyplýva zo skutočností oznámených Všeobecnému súdu.
71
V tomto prípade treba určiť jednak to, či Komisia mala k dispozícii dostatočne závažné nepriame dôkazy, ktorej jej umožňovali mať podozrenie, že žalobkyňa sa dopustila porušenia pravidiel hospodárskej súťaže a jednak to, či sa rozsah inšpekcie opísaný v napadnutom rozhodnutí obmedzoval na porušenie, o ktorom Komisia mohla mať podozrenie na základe takých nepriamych dôkazov.
a)
O neexistencii nevyhnutnosti oznámiť všetky informácie, ktoré mala Komisia k dispozícii v napadnutom rozhodnutí
72
Treba uviesť, že účastníci konania zhodne uznávajú, že hoci je úlohou Komisie, aby v rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje inšpekcia, poskytla určité informácie, a to vysvetlenie podozrení, o ktoré sa opiera a informáciu, že má k dispozícii nepriame dôkazy umožňujúce spoľahlivo podložiť tieto podozrenia, uvedené rozhodnutie napriek tomu nemusí uvádzať všetky informácie, ktoré má Komisia k dispozícii v tomto štádiu vyšetrovania. Medzi tým, čo musí byť vysvetlené v napadnutom rozhodnutí a tým, čo v ňom nie je nevyhnutné uvádzať, je potrebné nájsť rovnováhu.
73
Judikatúra viackrát pripomína takúto rovnováhu.
74
Hoci tak Komisia nie je povinná oznámiť príjemcovi rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje inšpekcia, všetky informácie, ktorými disponuje v súvislosti s údajným porušením, musí naopak v rozhodnutí o inšpekcii uviesť čo najpresnejšie podozrenia, ktoré chce overiť, teda, čo sa hľadá a skutočnosti, ktorých sa má inšpekcia týkať (pozri rozsudok z 20. júna 2018, České dráhy/Komisia, T‑325/16 , EU:T:2018:368 , body 38 a 39 a citovanú judikatúru).
75
Obdobne treba uviesť, že hoci na preukázanie dôvodnosti inšpekcie je Komisia v rozhodnutí nariaďujúcom inšpekciu povinná podrobne ukázať, že disponuje informáciami a závažnými nepriamymi dôkazmi, ktoré ju vedú k podozreniu, že sa podnik, na ktorý sa vzťahuje inšpekcia, dopustil porušenia, nemožno od nej požadovať, aby už vo fáze predbežného vyšetrovania uviedla okrem podozrení z porušenia, ktoré má v úmysle preveriť, aj nepriame dôkazy, to znamená informácie, ktoré ju viedli k úvahám o možnosti porušenia článku 101 ZFEÚ. Takouto povinnosťou by totiž bola spochybnená v judikatúre nastolená rovnováha medzi zachovaním efektivity vyšetrovania a zachovaním práva dotknutého podniku na obhajobu (pozri analogicky rozsudok z 20. júna 2018, České dráhy/Komisia, T‑325/16 , EU:T:2018:368 , bod 45 a citovanú judikatúru).
76
Z uvedeného vyplýva, že v napadnutom rozhodnutí mala Komisia vysvetliť obsah svojich podozrení vo forme, ktorá sa jej zdala vhodná a spresniť, že disponuje nepriamymi dôkazmi umožňujúcimi podložiť tieto podozrenia, ak by to bolo potrebné, a prípadne aj overiť, že takéto rozhodnutie nenáležite neporušuje právo na rešpektovanie obydlia a komunikácie.
77
V tejto súvislosti na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, nemožno Komisii vytýkať, že v napadnutom rozhodnutí uviedla, že „má k dispozícii informácie“ a „dôkazy“ o údajnej koordinácii alebo o niektorých jej aspektoch bez toho, aby okrem údajov, ktoré tam boli spomenuté, uviedla ďalšie údaje o povahe alebo forme týchto informácií a dôkazov alebo dokonca podrobnosti o ich dátume a autorovi. Takéto údaje alebo podrobnosti sa nevyžadujú v čase, keď Komisia doručí rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje inšpekcia.
b)
O dostatočnej závažnosti nepriamych dôkazov predložených Komisiou na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
1) Úvodné pripomienky
78
Treba uviesť, že účastníci konania sa zhodujú na tom, že keď má súd Únie tak, ako v prejednávanej veci, preskúmať rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje inšpekcia, aby overil, či nie je arbitrárne, musí sa ubezpečiť, že existujú dostatočne závažné nepriame dôkazy umožňujúce mať podozrenie o porušení pravidiel hospodárskej súťaže zo strany dotknutého podniku (pozri rozsudok z 20. júna 2018, České dráhy/Komisia, T‑325/16 , EU:T:2018:368 , bod 48 a citovanú judikatúru).
79
V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že keď podnik, ktorému je určené rozhodnutie prijaté na základe článku 20 ods. 4 nariadenia č. 1/2003, predloží určité skutočnosti spochybňujúce dostatočne závažnú povahu nepriamych dôkazov, ktorými Komisia disponovala na účely prijatia takéhoto rozhodnutia, Všeobecný súd musí tieto nepriame dôkazy preskúmať a overiť ich dostatočne závažnú povahu (pozri rozsudok z 20. júna 2018, České dráhy/Komisia, T‑325/16 , EU:T:2018:368 , bod 49 a citovanú judikatúru). Takéto overenie, ktoré si vyžaduje, aby Všeobecnému súdu boli odovzdané dostatočne závažné nepriame dôkazy, ktoré Komisia považuje za relevantné pre potreby tohto preukázania, bolo vykonané vo veciach, v ktorých boli vyhlásené rozsudky zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia ( T‑135/09 , EU:T:2012:596 ), a z 20. júna 2018, České dráhy/Komisia ( T‑325/16 , EU:T:2018:368 ), alebo aj vo veciach, v ktorých boli vyhlásené rozsudky z 5. októbra 2020, Casino, Guichard‑Perrachon a AMC/Komisia ( T‑249/17 , EU:T:2020:458 ), z 5. októbra 2020, Intermarché Casino Achats ( T‑254/17 , neuverejnený, EU:T:2020:459 ), a z 5. októbra 2020, Les Mousquetaires a ITM Entreprises ( T‑255/17 , EU:T:2020:460 ).
80
Ako totiž vyplýva z rozsudku z 18. júna 2015, Deutsche Bahn a i./Komisia ( C‑583/13 P , EU:C:2015:404 , body 30 až 36 ), existencia úplného súdneho preskúmania zákonnosti, vykonávaného a posteriori na základe dôkazov predložených žalobcom na podloženie uvádzaných žalobných dôvodov, a zameraného na riešenie právnych, ako aj skutkových otázok, umožňuje napraviť neexistenciu predchádzajúceho súdneho povolenia a zabezpečiť zlučiteľnosť opatrenia o inšpekcii so základným právom na nedotknuteľnosť obydlia.
81
V tomto prípade sa toto súdne preskúmanie vykonáva so zreteľom na podstatné charakteristiky údajnej koordinácie, ktoré Komisia vysvetlila v napadnutom rozhodnutí.
82
Z vecného hľadiska sa tak údajná koordinácia týkala „najmä veľkoobchodných cien“, zahŕňala „úmyselné využívanie verejnej komunikácie podnikov na vzájomné informovanie sa o svojich budúcich zámeroch a cenových stratégiách s cieľom ovplyvniť ich cenovú politiku“ a viedla predovšetkým k „výmenám obchodne citlivých informácií [medzi výrobcami pneumatík] (vrátane prostredníctvom verejne dostupných kanálov) o [týchto] zámeroch a stratégiách“.
83
Rovnako z časového hľadiska k údajnej koordinácii dochádzalo „minimálne“ počas hlavného obdobia a predchádzajúceho obdobia, pre ktoré Komisia uviedla zodpovedajúce roky.
84
Treba tiež pripomenúť, že v prejednávanej veci Komisia vo vyjadrení k žalobe uviedla vysvetlenia a faktické skutočnosti, aby umožnila Všeobecnému súdu určiť, či mala k dispozícii dostatočne závažné nepriame dôkazy na podloženie jej podozrení a na odôvodnenie inšpekcie, čo uľahčilo preskúmanie Všeobecného súdu.
85
Pokiaľ ide o otázku, či tieto vysvetlenia a faktické skutočnosti možno považovať za dostatočne závažné na odôvodnenie inšpekcie, treba pripomenúť nasledovné.
86
Po prvé, otázkou nie je, či súhlasné nepriame dôkazy umožňujú preukázať existenciu údajného protisúťažného správania vzhľadom na kritériá definované článkom 101 ods. 1 ZFEÚ, a nielen mať takéto podozrenie. Táto otázka je ešte predčasná, najmä preto, že v tomto štádiu vyšetrovania záleží na tom, či inšpekcia, ktorá má podložiť podozrenia, ktoré možno vyvodiť z týchto nepriamych dôkazov, mohla Komisii umožniť, aby zhromaždila informácie, ktoré mohli ešte chýbať na preukázanie údajného porušenia, čo teda odôvodňuje zásah Komisie do práva žalobkyne na rešpektovanie jej obydlia a komunikácie.
87
Z rozlišovania medzi dôkazmi porušenia a nepriamymi dôkazmi, na ktorých je založené rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje inšpekcia, totiž vyplýva, že tieto nepriame dôkazy nemusia preukazovať existenciu a obsah porušenia, pretože inak by boli právomoci zverené Komisii článkom 20 nariadenia č. 1/2003 úplne zbytočné (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 14. marca 2014, Cementos Portland Valderrivas/Komisia, T‑296/11 , EU:T:2014:121 , bod 59 ).
88
Okolnosť, že zohľadnené skutočnosti možno vykladať rôzne, preto nemôže brániť tomu, aby predstavovali dostatočne závažné nepriame dôkazy, pokiaľ sa výklad, ktorý uprednostňuje Komisia, javí byť prijateľným (pozri analogicky, k rozhodnutiu o žiadosti o informácie, rozsudok zo 14. marca 2014, Cementos Portland Valderrivas/Komisia, T‑296/11 , EU:T:2014:121 , bod 59 ). Pri posúdení tejto prijateľnosti treba mať na pamäti, že právomoc Komisie na vykonanie inšpekcie zahŕňa možnosť vyhľadávať rozličné informácie, ktoré ešte nie sú známe alebo plne identifikované (pozri rozsudok zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia, T‑135/09 , EU:T:2012:596 , bod 62 a citovanú judikatúru), pokiaľ tieto informácie možno po preskúmaní prepojiť s predmetom inšpekcie a s dostatočne závažnými nepriamymi dôkazmi, na ktorých sa zakladajú podozrenia z porušenia odôvodňujúce rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje inšpekcia.
89
Treba tiež pripomenúť, že rôzne nepriame dôkazy, ktoré umožňujú podozrenie z porušenia, sa nemajú posudzovať jednotlivo, ale vo svojom súhrne a že sa môžu navzájom potvrdzovať (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. novembra 2014, Alstom Grid/Komisia, T‑521/09 , EU:T:2014:1000 , bod 54 a citovanú judikatúru, a z 29. februára 2016, EGL a i./Komisia, T‑251/12 , neuverejnený, EU:T:2016:114 , bod 150 a citovanú judikatúru).
90
Po druhé, treba tiež zdôrazniť, že prejednávaná vec patrí do kontextu fázy predbežného vyšetrovania, teda času, keď Komisia ešte nezaujala stanovisko k existencii údajného porušenia. V tomto štádiu skutočnosť, že Komisia vykonala inšpekciu neznamená, že dotknutý podnik je vinný z protisúťažného správania a nemá žiadny vplyv na výsledok prebiehajúceho vyšetrovania. Treba tak pripomenúť, že na žalobkyňu sa vzťahuje prezumpcia neviny a že bude úlohou Komisie, aby prípadne v konečnom rozhodnutí preukázala existenciu porušenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ, na ktoré mala podozrenie v napadnutom rozhodnutí.
2) O metóde prijatej na identifikovanie podozrivých vyhlásení
91
Pred preskúmaním vysvetlení a faktických skutočností uvedených Komisiou treba rozhodnúť o tvrdeniach účastníkov konania týkajúcich sa metódy použitej na identifikovanie odvetvia pneumatík.
92
Treba totiž pripomenúť, že Komisia vo svojom opise vysvetlení a faktických skutočností umožňujúcich odôvodniť napadnuté rozhodnutie spresnila, že pozornosť venovaná protisúťažnej koordinácii prostredníctvom verejných kanálov (pozri bod 62 vyššie) ju viedla k tomu, že zaviedla monitorovanie trhu, aby analyzovala niekoľko státisícov earnings calls v rôznych odvetviach a vo viacerých zemepisných oblastiach, aby vyhľadávala podozrivé verejné vyhlásenia. Komisia v tejto súvislosti uviedla, že earnings calls sa organizujú pravidelne medzi vedením podniku a analytikmi, investormi a médiami s cieľom diskutovať o finančných výsledkoch tohto podniku a že prepisy ich obsahu sú verejne dostupné, keďže niektoré podniky ich zverejňujú na svojej internetovej stránke, alebo do nich možno nahliadnuť v platených databázach.
93
Podľa Komisie mala analýza, ktorú urobila, identifikovať situácie, v ktorých riaditelia konkurenčných podnikov používali zvlášť často a počas dlhšieho obdobia výrazy, ktoré mohli naznačovať tajnú dohodu. Podľa výsledku tejto analýzy sa odvetvie pneumatík v tomto ohľade líši od ostatných odvetví vysokým počtom podozrivých verejných vyhlásení zistených Komisiou.
94
Všeobecný súd v rámci prvých opatrení na zabezpečenie priebehu konania požiadal Komisiu, aby spresnila obsah krokov, ktoré vykonala na identifikovanie odvetvia pneumatík. Všeobecný súd tým vyhovel pripomienkam, ktoré súbežne predložila žalobkyňa k skutočnostiam oznámeným Komisiou vo vyjadrení k žalobe, a podľa ktorých boli odovzdané informácie týkajúce sa identifikácie odvetvia pneumatík veľmi vyhýbavé a neumožňovali vysvetliť jeho „problematickú“ povahu.
95
V odpovedi na túto žiadosť Komisia najprv uviedla, že vytvorila databázu pozostávajúcu zo státisícov earnings calls získaných od dodávateľa finančných údajov. Komisia tiež uviedla, že údaje tejto databázy kvantitatívne analyzovala na základe vyhľadávaných kľúčových výrazov za dlhé obdobie, ktoré zahŕňalo nielen hlavné obdobie, ale aj prechádzajúce obdobie (ďalej len „prešetrované obdobie“), aby identifikovala existenciu potenciálnych zosúladených postupov a teda odvetvia, v ktorých budú v rámci kvalitatívnej analýzy podrobnejšie preskúmané všetky earnings calls . Podľa toho, čo uviedla Komisia, boli použité dve kategórie vyhľadávaných kľúčových výrazov: prvá kategória pozostávajúca z takmer stovky dvojíc (teda dvoch po sebe idúcich slov) súvisiacich s relevantnými strategickými obchodnými rozhodnutiami a druhá kategória pozostávajúca z viac ako 400 dvojíc, ktorá mala identifikovať vyhlásenia týkajúce sa spôsobu, akým sa konkurenti správajú alebo budú v budúcnosti správať. Komisia vo svojej odpovedi uviedla niekoľko príkladov dvojíc slov použitých pre jednu a druhú z týchto kategórií.
96
K získaným výsledkom Komisia následne uviedla, že hoci polovica zo všetkých analyzovaných earnings calls neobsahovala žiadnu z dvojíc slov patriacich do vyššie uvedených kategórií, earnings calls hlavných výrobcov pneumatík sa vyznačovali významným počtom vyhlásení obsahujúcich aspoň jednu dvojicu súvisiacu so strategickými obchodnými rozhodnutiami a značný počet vyhlásení obsahoval aspoň jednu dvojicu súvisiacu s konkurenčným správaním. Navyše nezanedbateľná časť týchto earnings calls sa nachádzala v „top 5“ alebo „top 10“ earnings calls všetkých podnikov skúmaných počas prešetrovaného obdobia, ktoré najčastejšie spomínali tieto dvojice slov. Earnings calls hlavných výrobcov pneumatík sa tiež vyznačovali častým používaním dvojíc slov patriacich do jednej alebo druhej kategórie.
97
Na ilustráciu týchto výsledkov Komisia spomenula niekoľko earnings calls hlavných výrobcov pneumatík, ktoré všetky prebehli počas hlavného obdobia alebo tesne pred ním, a v prípade ktorých uviedla počet citovaných dvojíc slov, kategóriu dotknutej dvojice slov (obchodná stratégia alebo konkurenčné správanie) a umiestnenie týchto earnings calls na najvyššej úrovni earnings calls , ktoré najčastejšie spomínali dvojice slov tejto kategórie.
98
Práve na základe týchto skutočností sa Komisia domnievala, že hlavní výrobcovia pneumatík sa odlišujú od podnikov z ostatných odvetví vyšším počtom vyhlásení obsahujúcich dvojice slov, ktoré môžu naznačovať potenciálne zosúladené správanie, ktoré boli následne preskúmané kvalitatívne na účely lepšieho pochopenia kontextu identifikovaných dvojíc slov. Komisia v tejto súvislosti spresnila, že kvalitatívna analýza earnings calls týchto hlavných výrobcov pneumatík sa týkala tak earnings calls identifikovaných na základe kvantitatívnej analýzy, ako aj earnings calls , ktoré táto analýza neidentifikovala. Predchádzajúce údaje tak umožnili Komisii preukázať súvislosť, ktorá podľa jej názoru existovala medzi teoretickým správaním pozostávajúcim z jednostranných verejných oznamov a prejednávanou vecou.
99
Pripomienky predložené žalobkyňou k opisu krokov, ktoré vykonala Komisia v rámci svojej východiskovej kvantitatívnej analýzy, neumožňujú spochybniť metódu a výsledky analýzy vysvetlené vyššie.
100
Žalobkyňa vo svojich pripomienkach k spresneniam, ktoré poskytla Komisia, tvrdí, že kvantitatívna analýza vôbec nemôže určiť čo i len najmenší nepriamy dôkaz tajnej dohody. Tvrdí, že príklady dvojíc slov poskytnuté Komisiou nie sú vôbec problematické, keďže tieto dvojice často používajú výrobcovia z odvetvia pneumatík alebo z iných odvetví, a že príslušné vyhlásenia možno ľahko vysvetliť údajmi týkajúcimi sa výrobkov, trhu alebo obdobia, o ktoré ide. Žalobkyňa v tejto súvislosti prekladá výňatky z earnings calls podnikov vykonávajúcich činnosť v iných priemyselných odvetviach alebo iných výrobcov pneumatík, ktoré obsahujú vyhlásenia rovnakej povahy ako sú sporné vyhlásenia. Žalobkyňa tiež tvrdí, že takéto vyhlásenia majú mnoho dôvodov, ako je napríklad implementácia priemyselnej stratégie založenej na inovácii, existencia vonkajších inflačných tlakov alebo nevyhnutnosť odpovedať na otázky analytikov.
101
Treba však uviesť, že tieto pripomienky sa v podstate menej týkajú východiskovej kvantitatívnej analýzy ako skôr výsledkov kvalitatívnej analýzy vykonanej následne.
102
Ako totiž vysvetľuje Komisia, kvantitatívna analýza umožnila iba identifikovať odvetvie pneumatík v tom zmysle, že na základe preskúmania earnings calls , ktoré boli v jej databáze, sa earnings calls hlavných výrobcov pneumatík vyznačovali prinajmenšom významnou prítomnosťou jednej alebo viacerých dvojíc slov použitých ako vyhľadávané kľúčové výrazy. Ako však ďalej vysvetľuje Komisia, prítomnosť dvojice slov v earnings call nebola sama osebe postačujúca. Až po tzv. kvalitatívnej analýze, ktorú Komisia tiež kvalifikovala ako manuálne preskúmanie, sa predpokladalo, že príslušné vyhlásenie môže naznačovať potenciálnu tajnú dohodu. Komisia okrem toho spresňuje, že kvalitatívna analýza bola rozhodujúca pre identifikáciu vyhlásení, o ktoré ide v tomto prípade, keďže jej najmä umožnila lepšie pochopiť kontext, v ktorom sa nachádzali dvojice slov a vylúčiť dokumenty, ktoré neboli relevantné alebo tiež identifikovať potenciálne problematické verejné vyhlásenia hlavných výrobcov pneumatík, ktoré neumožnila identifikovať kvantitatívna analýza.
103
Zdá sa tak, že pripomienky žalobkyne sa týkajú hlavne kontextu, v ktorom sa nachádza vyhlásenie, ktoré bolo najprv identifikované najčastejšie pomocou dvojice slov a následne analyzované kvalitatívne, aby bolo možné dospieť k záveru, že podľa Komisie ide o vyhlásenie, ktoré môže naznačovať potenciálnu tajnú dohodu. Táto argumentácia bude preto preskúmaná nižšie v rámci posúdenia tvrdení týkajúcich sa arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré sa nezakladá na dostatočne závažných nepriamych dôkazoch na odôvodnenie podozrení, ktoré uvádza.
104
Napokon aj keby výrobcovia z iných odvetví alebo iní výrobcovia pneumatík mohli robiť vyhlásenia obsahujúce dvojice slov patriace do jednej alebo druhej z kategórií definovaných Komisiou, ako to tvrdí žalobkyňa, nemohlo by to Komisiu zbaviť možnosti preskúmať podrobnejšie, čo podľa svojich vyjadrení urobila z kvalitatívneho hľadiska, odvetvie pneumatík alebo tých výrobcov pneumatík, ktorí urobili vyhlásenia identifikované na základe jej kvantitatívnej analýzy.
3) O dostatočnej závažnosti oznámených nepriamych dôkazov
105
Za týchto okolností preskúmanie nepriamych dôkazov oznámených Komisiou a pripomienok predložených v tejto súvislosti umožňuje dospieť k dvom záverom týkajúcim sa ich dostatočnej závažnosti.
i) O existencii dostatočne závažných nepriamych dôkazov na podloženie podozrení týkajúcich sa koordinácie cien počas hlavného obdobia
106
Vzhľadom na uplatniteľné právo treba najprv pripomenúť, že protisúťažné správanie, na ktorého existenciu má Komisia podozrenie, spočíva v koordinácii cien a predovšetkým v „koordinácii cien (najmä veľkoobchodných cien) za nové náhradné pneumatiky pre osobné a nákladné vozidlá v EHP medzi hlavnými výrobcami pneumatík“.
107
Ak sa však tento typ správania preukáže, je zakázaný článkom 101 ods. 1 písm. a) ZFEÚ, či už má formu dohody medzi podnikmi alebo zosúladeného postupu, keď je jeho cieľom alebo následkom „priamo alebo nepriamo urč[iť] nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky“. Okrem toho v práve Únie považuje Komisia spoločnú vôľu určiť ceny na trhu určitým spôsobom prejavenú viacerými podnikmi za jedno z najzávažnejších narušení hospodárskej súťaže.
108
Navyše zo skutkového hľadiska treba konštatovať, že ako správne vysvetlila Komisia, niektoré vyhlásenia hlavných výrobcov pneumatík, ktorí sú predmetom jej vyšetrovania, pri príležitosti ich earnings calls a oznamov týkajúcich sa ceny pneumatík alebo surovín, ku ktorým všetkým došlo počas hlavného obdobia, predstavovali dostatočne závažné nepriame dôkazy na podloženie podozrení týkajúcich sa údajnej koordinácie počas tohto obdobia.
– K vyhláseniam predloženým Komisiou
109
Preskúmanie rôznych vyhlásení odhalených Komisiou vo viacerých earnings calls , ktoré prebehli počas časti roka hlavného obdobia, umožňuje konštatovať, že rôzni výrobcovia pneumatík verejne oznamovali svoje zámery a cenové stratégie.
110
Vo svojom opise vysvetlení a faktických skutočností umožňujúcich odôvodniť napadnuté rozhodnutie tak Komisia uviedla, že na základe preskúmania významného počtu prepisov earnings calls a prezentácií hlavných výrobcov pneumatík v EHP, vrátane žalobkyne, dospela k záveru, že viacero vyhlásení urobených týmito výrobcami bolo podozrivých, keďže títo výrobcovia sa pravidelne verejne vyjadrovali k spôsobu, akým ich konkurenti mali určovať svoje ceny, k svojej ochote konať na trhu ako líder alebo nasledovateľ v oblasti cien a k spôsobu, akým budú reagovať na zmeny ceny svojich konkurentov.
111
Na ilustráciu týchto tvrdení Komisia uviedla dve skupiny earnings calls , ktoré prebehli počas časti roka hlavného obdobia. Pre každý z týchto earnings calls Komisia poukázala na presný obsah vyhlásení, ktoré sa jej zdali relevantné na odôvodnenie jej podozrení. Komisia tiež spresnila, že sa domnieva, že tento typ vyhlásení neplní žiadnu zákonnú požiadavku a že na základe porovnania preskúmanie earnings calls podnikov pôsobiacich v iných odvetviach potvrdzuje, že pravidelnosť, s ktorou výrobcovia pneumatík robili takéto vyhlásenia, nezodpovedala štandardnému správaniu.
112
Následne v odpovedi na otázku Všeobecného súdu týkajúcu sa časového rozmeru údajnej koordinácie, Komisia uviedla iné earnings calls a prezentácie. Tieto dokumenty doplnili earnings calls , ktoré boli predtým oznámené spolu s vyjadrením k žalobe tým, že sa vzťahovali na inú časť zvažovaného roka hlavného obdobia (pozri bod 111 vyššie). Pre každý z týchto dokumentov Komisia poukázala na presný obsah vyhlásení, ktorý sa jej javil relevantný na odôvodnenie jej podozrení, pokiaľ išlo o daný rok.
113
Komisia v tejto súvislosti odkazuje na vyhlásenia, ktoré začínajú výrazmi „chceme vyslať signál“ („we want to send a signal“), „plánujeme“ („we have plan to“), „stratégia sa zameriava na“ („the strategy is to focus on“); „snažíme sa pridržiavať“ („we strive to stick to“); „budeme sa čo najviac snažiť“ („we will do our best to“); „sme schopní“ („we are able to“), ako aj „nemáme v úmysle uberať sa“ („not our intention to go for“), a ktoré podľa nej používali výrobcovia pneumatík, na ktorých sa vzťahuje vyšetrovanie, aby verejne oznámili, ako sa začali správať alebo ako sa budú správať alebo dokonca v niektorých prípadoch aby naznačili konkurentom, aby sa takto správali.
114
Pri existencii takýchto vyhlásení týkajúcich sa hlavného obdobia bola Komisia oprávnená mať podozrenie, že bolo prinajmenšom pravdepodobné v zmysle rozumne mysliteľné, že cieľom týchto jednostranných verejných vyhlásení mohlo byť vyslať signál hlavným konkurentom, aby informácie o zámeroch a cenových stratégiách daných výrobcov, ktoré tieto vyhlásenia obsahovali, boli prevzaté alebo zohľadnené.
– K ostatným skutočnostiam predloženým Komisiou
115
Ako správne tvrdí Komisia, bolo rovnako prípustné domnievať sa, že podozrenia vyplývajúce z vyhlásení identifikovaných na základe kvalitatívnej analýzy, boli potvrdené jej pripomienkami urobenými na základe preskúmania niektorých oznamov týkajúcich sa cien pneumatík alebo poklesu alebo nárastu ceny surovín a energie.
116
Jednak totiž Komisia spresnila, že preskúmala cenové oznamy hlavných výrobcov pneumatík počas dotknutého obdobia a zistila, že k nim často dochádzalo krátko po sebe. Na ilustráciu týchto tvrdení Komisia predložila rôzne vyhlásenia zo špecializovanej internetovej stránky, ktoré uvádzali tieto oznamy, ku ktorým došlo v tom istom čase počas hlavného obdobia.
117
Okrem toho, na základe analýzy vývoja cien surovín a energie Komisia zdôraznila zosúladenie vyhlásení výrobcov v prípade, keď sa ceny surovín a energie zmenili. Komisia tak zistila, že earnings calls rôznych výrobcov obsahovali podobné vyhlásenia, ktoré naznačovali, že ceny pneumatík sa mali zvýšiť, keď došlo k zvýšeniu cien surovín a energie. Komisia rovnako zistila, že keď ceny surovín a energie klesli, výrobcovia urobili vyhlásenia, ktoré naznačovali, že sa treba vyhnúť zníženiu ceny. Na ilustráciu týchto tvrdení Komisia predložila dve earnings calls , ku ktorým došlo na začiatku roka hlavného obdobia a pre každý z nich poukázala na presný obsah vyhlásení, ktorý sa jej zdal relevantný na odôvodnenie týchto zistení. Komisia odkázala aj na prezentáciu urobenú v rámci jedného earnings call , aby poukázala na vývoj cien niektorých surovín najmä počas určitých rokov hlavného obdobia. Komisia okrem toho zdôraznila, že kvôli pandémii COVID‑19 došlo k podstatnému nárastu ceny surovín. V tomto kontexte sa komunikácia podnikov týkala rýchleho zvýšenia cien, ako to ilustrujú dva earnings calls , ku ktorým došlo počas jedného roka hlavného obdobia, a pre ktoré Komisia poukázala na presný obsah vyhlásení, ktorý sa jej zdal relevantný na odôvodnenie uvedeného zistenia.
– K pripomienkam predloženým žalobkyňou
118
Pripomienky predložené žalobkyňou k vyhláseniam odhaleným Komisiou a ostatným skutočnostiam, ktoré uvádza, nespochybňujú posúdenia Komisie, keďže tieto pripomienky sú príliš všeobecné alebo sa zakladajú na myšlienke, že Komisia musí mať v tomto štádiu k dispozícii dôkazy údajného porušenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, C‑89/85, C‑104/85, C‑114/85, C‑116/85, C‑117/85 a C‑125/85 až C‑129/85 , EU:C:1993:120 , body 70 a 71 a citovanú judikatúru) a nie dostatočne závažné nepriame dôkazy.
119
Po prvé totiž žalobkyňa, aby podložila, že vyhlásenia citované Komisiou nepredstavujú dostatočne závažné nepriame dôkazy existencie údajnej koordinácie tvrdí, že ide o bežné a pravidelné vyhlásenia tak v odvetví pneumatík, ako aj v iných priemyselných odvetviach.
120
Treba však uviesť, že aj keby v earnings calls iných výrobcov pneumatík alebo výrobcov z iných odvetví bolo možné identifikovať vyhlásenia rovnakej povahy a rovnako pravidelné ako tie, ktoré boli zistené v oznámených earnings calls , nemohlo by to Komisiu zbavovať možnosti overiť podozrenia vyplývajúce z dostatočne závažných nepriamych dôkazov, ktoré mala k dispozícii v súvislosti s výrobcami pneumatík, ktorých identifikovala.
121
Po druhé žalobkyňa uvádza, že všetky výňatky z earnings calls citované Komisiou pochádzajú z vyhlásení urobených počas časti týchto earnings calls venovanej otázkam a odpovediam. Takéto vyhlásenia teda neboli spontánne, ale reagovali na vyžiadania finančných analytikov, ktorí zastupujú investičné banky a nie konkurentov. Od podniku, ktorý sa zúčastňuje na earnings call a na jeho časti venovanej otázkam a odpovediam, sa očakáva, že uvedie a vysvetlí svoj pohľad so zreteľom na makroekonomický kontext. Takéto vyhlásenia spĺňajú aj, aspoň v prípade obchodných spoločností usadených vo Francúzsku, zákonnú požiadavku transparentnosti, ktorá vyžaduje, aby bola trhom nepretržite oznamovaná každá informácia, ktorá nebola zverejnená, a ktorá, ak by bola zverejnená, mohla by ovplyvniť cenu akcií dotknutého podniku na burze.
122
V tejto súvislosti treba jednak uviesť, že výklad vyhlásení, o ktoré ide, ktorý uprednostňuje Komisia, nespochybňuje právo podnikov organizovať earnings calls ako také. Tento výklad v prejednávanej veci neporušuje ani zákonnú požiadavku v oblasti finančnej transparentnosti. Zakladá sa totiž skôr na myšlienke, že hoci podniky môžu organizovať earnings calls a musia rešpektovať zákonné požiadavky v oblasti finančnej komunikácie, napriek tomu nemôžu využívať earnings calls na to, čo Komisia považuje za prípadný zosúladený postup. V tejto súvislosti je Komisia oprávnená domnievať sa, že žiadna potreba odpovedať na otázky analytikov, ani žiadna zákonná povinnosť v oblasti finančnej transparentnosti, nepovoľuje dotknutým podnikom dohodnúť sa, aby „priamo alebo nepriamo určili nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky“ v zmysle článku 101 ods. 1 písm. a) ZFEÚ.
123
Okrem toho, pokiaľ ide o otázku, či dotknuté vyhlásenia možno vysvetliť nie výkladom, ktorý uprednostňuje Komisia, ale inými výkladmi navrhnutými žalobkyňou, a to príležitostnou potrebou odpovedať na otázku analytika alebo globálnou požiadavkou transparentnosti v oblasti finančnej komunikácie, treba uviesť, že takáto otázka je v tomto štádiu vyšetrovania predčasná. V tomto prípade stačí uviesť, že tvrdenie žalobkyne, že dotknuté vyhlásenia, a predovšetkým vyhlásenia, o ktorých sa Komisia domnieva, že sa týkajú spôsobu, akým mali konkurenti určovať svoje ceny, ich konania ako líder alebo ako nasledovateľ v oblasti cien alebo spôsobu, akým daný výrobca reagoval na zmeny cien konkurentov, vyplývajú z potreby odpovedať na otázky analytikov alebo plnia zákonné požiadavky, nemôže stačiť na spochybnenie prijateľnosti výkladu, ktorý uprednostňuje Komisia, aby odôvodnila napadnuté rozhodnutie (pozri bod 87 vyššie).
124
Po tretie žalobkyňa tvrdí, že vyhlásenia citované Komisiou obsahujú iba všeobecné informácie o konkurenčnom prostredí v odvetví pneumatík s odkazmi na cenový tlak a inflačný kontext a o jej cenovej politike spojenej s jej „prémiovým postavením“. Prvé informácie sú všeobecné a známe. Týkajú sa vonkajších faktorov známych analytikom, ktorí sa z nich snažia určiť dôsledky na hospodársku výkonnosť podnikov. Druhé informácie iba preberajú už niekoľko rokov jasné postavenie žalobkyne. Navyše vyhlásenia týkajúce sa vývoja cien konkurentov sú iba odrazom ekonomickej racionality každého podniku a prejavom normálnej hospodárskej súťaže. To vysvetľuje aj zistenia, ktoré Komisia vyvodila z oznamov týkajúcich sa cien pneumatík a cien výrobných vstupov.
125
Z toho vyplýva, že žalobkyňa sama uznáva, že to, čo uvádza na spochybnenie prijateľnosti výkladu uprednostňovaného Komisiou, je tvrdenie, že existujú „iné vierohodné odôvodnenia“ ako to, ktoré zohľadnila v tomto štádiu Komisia, aby vysvetlila obsah vyhlásení, ktoré cituje.
126
Vzhľadom na obsah zohľadnených verejných vyhlásení (pozri bod 113 vyššie), ktoré podľa výkladu uprednostňovaného Komisiou môžu naznačovať koordináciu týkajúcu sa cien pneumatík, ako aj na rôzne skutočnosti predložené na potvrdenie podozrení vyplývajúcich z týchto vyhlásení, bolo prípustné domnievať sa, že môže existovať údajná koordinácia a že preto treba vykonať overenie.
127
V tejto súvislosti budú iné vierohodné odôvodnenia uvádzané žalobkyňou preskúmané v neskoršom štádiu, ak sa ukáže, že podozrenia Komisia sú potvrdené výsledkami jej overení. Tieto iné vysvetlenia ako také nie sú dostatočné na vylúčenie prijateľnosti výkladu uprednostňovaného Komisiou.
128
Po štvrté, v nadväznosti na otázky formulované žalobkyňou najmä vzhľadom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (pozri bod 47 vyššie), treba pripomenúť, že v odpovedi na prvé opatrenia na zabezpečenie priebehu konania Komisia spresnila svoj výklad nepriamych dôkazov, ktoré mala k dispozícii, pokiaľ išlo o okruh cien dotknutých údajnou koordináciou.
129
V tomto ohľade Komisia uviedla, že jej vyšetrovanie sa sústredilo na informácie o budúcich zámeroch a cenových stratégiách, ktoré hlavní výrobcovia pneumatík oznamovali najmä prostredníctvom svojich earnings calls .
130
V tejto súvislosti Komisia uviedla, že si všimla, že v kontexte earnings calls hlavní výrobcovia pneumatík často odkazovali na „veľkoobchodné ceny“ ( sell‑in prices alebo wholesale prices ), ktoré sú prvými cenami uplatňovanými v hodnotovom reťazci. Vo všeobecnosti ide o ceny, ktoré výrobcovia pneumatík uplatňujú, keď pneumatiky opúšťajú ich továreň. Komisia tiež spresnila, že v tom istom kontexte zaznamenala pravidelné odkazy na sell‑out prices , teda ceny uplatňované v nasledujúcich fázach hodnotového reťazca.
131
Na ilustráciu týchto tvrdení Komisia predložila dva earnings calls konkurentov žalobkyne, z ktorých k prvému došlo počas hlavného obdobia a k druhému pred hlavným obdobím, ale bez spojitosti s prechádzajúcim obdobím. Z vyhlásení vyňatých z týchto earnings calls , na ktoré poukázala Komisia vyplýva, že situácia s cenami, zásobami alebo podielmi na trhu sa spomína tak so zreteľom na predaje uskutočňované pri odchode z továrne, ako aj predaje uskutočňované pri odchode z distribúcie.
132
V tomto kontexte Komisia spresnila, že sa domnievala, že v rámci inšpekcie nariadenej na overenie jej podozrení z údajnej koordinácie majú význam všetky ceny uplatňované v rámci celého hodnotového reťazca. V tomto ohľade Komisia uvádza, že vyhlásenia urobené v rámci earnings calls odrážajú smerovanie budúcich zámerov a cenových stratégií udávané najvyššou úrovňou riadenia dotknutých výrobcov. Toto globálne smerovanie môže byť ako také prevzaté v rámci celého hodnotového reťazca. Podľa Komisie sa totiž tieto vyhlásenia týkajú tak smerovania k nárastu cien alebo ich zachovaniu na určitej úrovni, ako aj stratégie zameranej skôr na ceny ako na hospodársku súťaž na základe objemov. Z týchto dôvodov Komisia tvrdí, že dotknuté vyhlásenia môžu byť relevantné tak pre určenie veľkoobchodných, ako aj maloobchodných cien.
133
Komisia okrem toho uviedla, že hlavní výrobcovia pneumatík v Európe sú vo všeobecnosti vertikálne integrovaní a teda vykonávajú činnosť tak na úrovni výroby pneumatík, ako aj na úrovni maloobchodného trhu. Majú teda záujem na tom, aby sa zvýšenia ceny na úrovni veľkoobchodného trhu premietli do následných maloobchodných cien na zaručenie cieľových marží v rámci celého hodnotového reťazca. Podľa Komisie teda nemožno vylúčiť, že cenové stratégie oznámené v dotknutých earnings calls mali byť na dosiahnutie želaného výsledku implementované v nasledujúcich fázach hodnotového reťazca.
134
V tejto súvislosti žalobkyňa vo svojich pripomienkach tvrdí, že spresnenia poskytnuté Komisiou sa mali nachádzať v napadnutom rozhodnutí. Všeobecnejšie žalobkyňa tiež podotýka, že pokiaľ ide o sell‑in prices , ako aj sell‑out prices , vyhlásenia citované Komisiou pojmovo nemôžu predstavovať dostatočne závažné nepriame dôkazy z rôznych dôvodov súvisiacich napríklad s tým, že dotknuté vyhlásenia odkazujú na pevné rozhodnutia o zmene ceny, že tieto vyhlásenia sú všeobecné a nepresné alebo že, pokiaľ ide o sell‑out prices , všetky maloobchodné predajné ceny pneumatík sú ľahko dostupnými verejnými údajmi.
135
Treba však zdôrazniť, že keď Komisia uviedla, že údajná koordinácia sa týkala „koordinácie cien (najmä veľkoobchodných cien) medzi hlavnými výrobcami pneumatík“, použila formuláciu, ktorá zodpovedá obsahu nepriamych dôkazov, ktoré mala k dispozícii, ktoré sú dostatočné závažné na odôvodnenie podozrení na existenciu potenciálneho zosúladeného postupu vyplývajúceho z určitých verejných vyhlásení urobených v rámci ich earnings calls výrobcami pneumatík, na ktorých sa vzťahuje napadnuté rozhodnutie.
136
Podľa spresnení, ktoré poskytla Komisia v štádiu overenia obsahu týchto nepriamych dôkazov súdom Únie, ktoré sú potvrdené informáciou poskytnutou žalobkyňou na pojednávaní, že časť jej predajov nových náhradných pneumatík v EHP je uskutočňovaná na maloobchodnej úrovni, teda bolo prípustné, aby sa Komisia domnievala, že jej podozrenia a dostatočne závažné nepriame dôkazy, ktoré mala k dispozícii, sa vzťahujú na celý hodnotový reťazec spomínaný počas earnings calls a nie iba alebo výlučne na predaje uskutočňované za veľkoobchodné ceny.
137
V tejto súvislosti budú rôzne vysvetlenia uvádzané žalobkyňou preskúmané v neskoršom štádiu, ak sa ukáže, že podozrenia Komisie sú potvrdené výsledkami jej overovaní. Tieto iné vysvetlenia ako také nie sú v tomto prípade v štádiu súdneho preskúmania napadnutého rozhodnutia dostatočné na vylúčenie prijateľnosti výkladu, ktorý uprednostňuje Komisia, týkajúceho sa rozsahu pojmu ceny, ktorý je uvedený v tomto rozhodnutí na odôvodnenie preverovania.
138
Na záver treba uviesť, že z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na obsah rôznych oznámených verejných vyhlásení, ako aj na rôzne skutočnosti uvedené na potvrdenie podozrení vyplývajúcich z týchto vyhlásení, je opodstatnený výklad uprednostňovaný Komisiou, podľa ktorého tieto nepriame dôkazy zohľadňované v súhrne umožňovali domnievať sa, že bolo možné, že hlavní výrobcovia pneumatík, na ktorých sa vzťahuje napadnuté rozhodnutie, koordinovali svoje ceny nových náhradných pneumatík pre osobné a nákladné vozidlá v EHP počas hlavného obdobia, pričom nebolo možné vylúčiť, že táto prípadná koordinácia začala už skôr a že ešte stále prebiehala v čase inšpekcie.
139
Za týchto okolností treba zamietnuť ako nedôvodnú výhradu založenú na arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že podozrenia vzťahujúce sa na hlavné obdobie v zmysle definovanom prvou vetou odôvodnenia 4, nie sú podložené dostatočne závažnými nepriamymi dôkazmi.
ii) O neexistencii dostatočne závažných nepriamych dôkazov na podloženie podozrení týkajúcich sa koordinácie cien počas predchádzajúceho obdobia
140
Pokiaľ ide o predchádzajúce obdobie a v nadväznosti na otázku Všeobecného súdu týkajúcu sa časového rozmeru údajnej koordinácie treba uviesť, že Komisia uznáva, ako to potvrdila na pojednávaní, že neodovzdala Všeobecnému súdu nepriame dôkazy z tohto obdobia.
141
Táto skutočnosť je relevantná pre posúdenie, keďže, ako podotýka žalobkyňa, z vysvetlení oznámených Komisiou vyplýva, že vyšetrované obdobie použité na kvantitatívnu analýzu státisícov earnings calls , ktoré získala, je dostatočne dlhé, aby zahŕňalo hlavné obdobie a aj predchádzajúce obdobie (pozri body 95 až 98 vyššie).
142
Treba teda zdôrazniť, že hoci Komisia bola schopná identifikovať určité earnings calls počas hlavného obdobia na základe dvoch kategórií dvojíc slov, ktoré definovala a následne vykonanej kvalitatívnej analýzy, neuviedla, že takéto earnings calls mohla identifikovať počas predchádzajúceho obdobia. Vzhľadom na počet a rozmanitosť dvojíc slov použitých na kvantitatívnu analýzu sa však možno domnievať, že ak by počas predchádzajúceho obdobia existovali relevantné earnings calls , boli by identifikované rovnako ako tie, ktoré sa týkali hlavného obdobia. Komisia napriek tomu neposkytla Všeobecnému súdu žiadne vysvetlenie v tejto súvislosti, ani zodpovedajúci dokument, hoci ju tento súd požiadal, aby vo forme, ktorú považuje za vhodnú na preukázanie dostatočne závažnej povahy nepriamych dôkazov, ktoré mala k dispozícii, predložila rôzne skutočnosti, na ktoré odkazovala v druhej vete odôvodnenia 4 napadnutého rozhodnutia, ktorá spomína predchádzajúce obdobie.
143
Za týchto okolností musí Všeobecný súd zohľadniť skutočnosť, že Komisia mu nebola schopná predložiť tak, ako to mohla urobiť v súvislosti s hlavným obdobím, verejné vyhlásenia hlavných výrobcov pneumatík urobené pri príležitosti earnings calls , ktoré prebehli počas predchádzajúceho obdobia
144
Okrem toho, pokiaľ ide o nepriame dôkazy vzťahujúce sa na podozrenia uvádzané v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s predchádzajúcim obdobím, Komisia tvrdí, že jej pozornosť na toto obdobie upriamili viaceré earnings calls , ktoré prebehli po tomto období.
145
Podľa toho, čo Komisia uviedla v tejto súvislosti, tieto earnings calls , ktoré prebehli po predchádzajúcom období, odkazovali na toto obdobie vo vyjadreniach hlavných výrobcov pneumatík uvedených v napadnutom rozhodnutí týkajúcich sa dôsledkov nárastov cien surovín.
146
Komisia tak odkázala na verejné vyhlásenie urobené konkurentom v rámci earnings call , ktorý prebehol počas hlavného obdobia, ktoré sa odvoláva na „cyklus [zodpovedajúci predchádzajúcemu obdobiu]“. Podľa tohto vyhlásenia straty zisku súvisiace so zvýšením cien surovín boli úplne nahradené v roku, ktorý nasledoval po tomto cykle.
147
Aj ďalšie earnings calls , oznámené Komisiou, odkazovali na prechádzajúce obdobie. Tri z týchto earnings calls prebehli počas predchádzajúcich rokov krátko pred hlavným obdobím a štvrtý z nich, ako aj prezentácia, počas hlavného obdobia. Podľa obsahu týchto vyhlásení, na ktorý poukázala Komisia, dotknutí hlavní výrobcovia pneumatík prirovnali vtedy aktuálnu situáciu situácii, ktorú každý z nich zažil v čase, keď na trhu došlo k významným nárastom týkajúcim sa surovín.
148
Podľa Komisie tieto odkazy môžu predstavovať nepriamy dôkaz koordinácie počas predchádzajúceho obdobia, čo žalobkyňa popiera vo svojich pripomienkach v tejto súvislosti.
149
V tomto ohľade treba uviesť, že vyhlásenia uvádzané Komisiou na potvrdenie existencie dostatočne závažných nepriamych dôkazov na preukázanie podozrení z koordinácie uvedených v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s predchádzajúcim obdobím nie sú rovnakej povahy ako vyhlásenia, ktoré boli preskúmané v súvislosti s hlavným obdobím. Toto zistenie potvrdila Komisia na pojednávaní.
150
Zatiaľ čo totiž koordinácia, na existenciu ktorej má Komisia podozrenie, sa zakladá na myšlienke, že hlavní výrobcovia pneumatík sa navzájom informovali o svojich budúcich zámeroch a cenových stratégiách a že nepriame dôkazy oznámené v súvislosti s hlavným obdobím odkazovali na verejné vyhlásenia, ktoré možno zohľadniť na preukázanie takejto koordinácie, rôzne vyhlásenia predložené v súvislosti s predchádzajúcim obdobím neodkazovali na budúce zámery alebo cenové stratégie, ktoré by mohli byť implementované počas tohto obdobia.
151
Z týchto vyhlásení, napríklad z najstaršieho vyhlásenia, ktoré cituje Komisia, totiž vyplýva, že dotknutý výrobca pripomína svojim partnerom, že to nie je prvýkrát, čo cena surovín stúpa a že v minulosti mohol tento nárast premietnuť ďalej. Ku koordinácii, ktorú môže mať za následok verejné vyhlásenie týkajúce sa premietnutia nárastu podľa výkladu, ktorý uprednostňuje Komisia, však môže dôjsť až v budúcnosti. V tomto prípade Komisia nepredkladá nepriame dôkazy umožňujúce domnievať sa, že počas predchádzajúceho obdobia v čase, keď ceny surovín tiež významne stúpli, sa hlavní výrobcovia pneumatík koordinovali podobným spôsobom ako to je zdokumentované následne počas hlavného obdobia alebo iným spôsobom ako je ten, ktorý mali použiť počas tohto hlavného obdobia.
152
Komisia navyše nepredložila Všeobecnému súdu žiadnu skutočnosť, ktorá by umožňovala uvažovať o inom type koordinácie než je údajná koordinácia v tomto prípade.
153
Na záver treba uviesť, že z uvedeného vyplýva, že vzhľadom jednak na neexistenciu relevantných skutočnosti pochádzajúcich z predchádzajúceho obdobia, hoci toto obdobie bolo predmetom vyšetrovaného obdobia, ktoré použila Komisia počas svojej kvantitatívnej analýzy (pozri bod 95 vyššie), a jednak na neexistenciu iných relevantných skutočností umožňujúcich preukázať existenciu prípadnej koordinácie počas predchádzajúceho obdobia, nie je dostatočne preukázaný výklad uprednostňovaný Komisiou, podľa ktorého bolo možné, že hlavní výrobcovia pneumatík, na ktorých sa vzťahuje napadnuté rozhodnutie, koordinovali svoje ceny nových náhradných pneumatík pre osobné a nákladné vozidlá v EHP počas predchádzajúceho obdobia.
154
Za týchto okolností treba považovať za dôvodnú výhradu založenú na arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že podozrenia vzťahujúce sa na predchádzajúce obdobie v zmysle definovanom druhou vetou odôvodnenia 4 nie sú podložené dostatočne závažnými nepriamymi dôkazmi. Napadnuté rozhodnutie musí byť teda v tomto ohľade čiastočne zrušené.
4.
O druhej časti založenej na neprimeranosti napadnutého rozhodnutia
155
Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nerešpektuje zásadu proporcionality z týchto dôvodov: neexistencia rizika pre dôkazy, neprimeraná prekážka riadneho fungovania podniku, neprimeraná publicita venovaná rozhodnutiam, ktorými sa nariaďuje inšpekcia a možné použitie menej obmedzujúceho opatrenia, a to žiadosti o informácie.
156
Na úvod treba pripomenúť, že zásada proporcionality, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Únie, vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie nepresahovali hranice toho, čo je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa, pričom ak sa ponúka výber medzi viacerými vhodnými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu a spôsobené ťažkosti nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom (pozri rozsudok z 25. novembra 2014, Orange/Komisia, T‑402/13 , EU:T:2014:991 , bod 22 a citovanú judikatúru).
157
Pokiaľ ide o rozhodnutie nariaďujúce inšpekciu, dodržanie zásady proporcionality predpokladá, aby plánované opatrenie nespôsobovalo neprimerané a neúnosné ťažkosti vo vzťahu k sledovanému cieľu. Predovšetkým voľba, ktorú má Komisia vykonať medzi žiadosťou o informácie a inšpekciou nariadenou rozhodnutím, nezávisí od takých okolností, akými je osobitná závažnosť situácie, mimoriadna naliehavosť alebo potreba absolútneho utajenia, ale od potreby vhodného vyšetrovania vzhľadom na osobitosti konkrétneho prípadu. Preto keď má rozhodnutie nariaďujúce inšpekciu Komisii umožniť len to, aby zhromaždila skutočnosti nevyhnutné na posúdenie prípadnej existencie porušenia Zmluvy, takéto rozhodnutie nie je v rozpore so zásadou proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. novembra 2014, Orange/Komisia, T‑402/13 , EU:T:2014:991 , bod 23 a citovanú judikatúru).
158
V zásade je to Komisia, kto má posúdiť, či je informácia nevyhnutná na odhalenie porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, a hoci už disponuje nepriamymi dôkazmi, alebo dokonca dôkazmi týkajúcimi sa existencie porušenia, môže sa oprávnene domnievať, že je nevyhnutné nariadiť doplňujúce overenia, ktoré jej umožnia lepšie vymedziť porušenie alebo jeho trvanie (pozri rozsudok z 25. novembra 2014, Orange/Komisia, T‑402/13 , EU:T:2014:991 , bod 24 a citovanú judikatúru).
159
V tomto prípade možno tvrdenia žalobkyne na podloženie porušenia zásady proporcionality rozdeliť do dvoch kategórií podľa toho, či má v nich výhrady voči nevyhnutnosti napadnutého rozhodnutia, ktorá predpokladá, že neexistuje iná menej obmedzujúca možnosť, alebo voči neprimeraným dôsledkom, ktoré má rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje inšpekcia na jej fungovanie a výkonnosť, čo následne preukazuje, že bolo výhodnejšie použiť menej obmedzujúce opatrenie.
a)
O výhradách založených na tom, že napadnuté rozhodnutie nebolo nevyhnutné
160
Žalobkyňa tvrdí jednak to, že riziko zatajenia alebo zničenia dôkazov uvádzané v napadnutom rozhodnutí neexistovalo, pretože hľadané informácie už boli Komisii známe alebo jej mohli byť ľahko známe a jednak, že existovala menej obmedzujúca možnosť ako prijatie takého rozhodnutia, a to v tomto prípade žiadosť o informácie podaná v súlade s článkom 18 nariadenia č. 1/2003, ktoré sankcionuje neposkytnutie odpovede alebo neúplnú odpoveď pokutou, ktorá môže dosahovať až 1 % celkového obratu dosiahnutého v predchádzajúcom obchodnom roku, čo spôsobuje veľkú účinnosť tohto ustanovenia použitého v iných veciach rovnakej povahy.
161
Komisia popiera tvrdenia žalobkyne.
162
V prvom rade, pokiaľ ide o to, že neexistovalo riziko pre dôkazy, treba pripomenúť, ako to zdôrazňuje Komisia, že napadnuté rozhodnutie jej malo umožniť, aby zhromaždila informácie potrebné na overenie existencie údajnej koordinácie.
163
V tejto súvislosti skutočnosť, že Komisia zhromaždila dostatočne závažné nepriame dôkazy na odôvodnenie inšpekcie jej nemôže brániť v tom, aby získala doplňujúce informácie alebo overila informácie, ktoré má k dispozícii počas inšpekcie.
164
Rovnako skutočnosť, že tieto nepriame dôkazy sa zakladajú hlavne na obsahu niektorých verejných vyhlásení, ktoré urobili výrobcovia pneumatík uvedení v napadnutom rozhodnutí počas svojich earnings calls , nemôže zbaviť Komisiu možnosti preskúmať relevantné dokumenty alebo vypočuť zúčastnené osoby, aby získala informácie nevyhnutné na doplnenie alebo overenie svojich podozrení.
165
V tejto súvislosti nemožno Komisii vytýkať, že sa snažila zhromaždiť takéto informácie u obmedzenej skupiny osôb, ktoré v rámci cieľového podniku mohli mať dôkazné prostriedky umožňujúce lepšie definovať predmet, dôvody a fungovanie údajnej koordinácie. Komisia v tejto súvislosti správne uvádza, že pre ňu bolo dôležité, aby získala informácie o interných diskusiách týkajúcich sa prípravy a monitorovania earnings calls a prípravy cenových rozhodnutí týkajúcich sa koordinácie cien medzi výrobcami pneumatík opísanej v tomto rozhodnutí.
166
V takejto situácii Komisia nemohla vylúčiť možnosť, že bez neoznámenej inšpekcie existovalo riziko, že niektoré relevantné informácie budú poškodené alebo zničené. V odôvodnení 8 napadnutého rozhodnutia sa napokon odkazuje na takéto riziko v prípade dôkazov týkajúcich sa „informácií o podozreniach z koordinácie budúceho správania na trhoch, pokiaľ ide o ceny (najmä veľkoobchodné ceny) dotknutých výrobkov, ako aj podozreniach týkajúcich sa rozhodnutia výrobcov oznámiť konkurentom verejnými prostriedkami budúcu cenovú politiku“.
167
Vzhľadom tak na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa obsahu údajnej koordinácie, ako aj na dostatočne závažné nepriame dôkazy potvrdzujúce jej podozrenia, preto Komisia nemohla vylúčiť, že existuje riziko zatajenia alebo zničenia hľadaných dôkazov a že na zohľadnenie tohto rizika bolo teda nevyhnutné prijať rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje inšpekcia.
168
V druhom rade, pokiaľ ide o možné využitie žiadosti o informácie namiesto rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje inšpekcia, treba sa domnievať, že takáto žiadosť by neumožnila zhromaždiť všetky informácie a dôkazné prostriedky nevyhnutné pre vyšetrovanie.
169
Ako totiž vyplýva z napadnutého rozhodnutia, v tomto prípade sa Komisia domnievala, že rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje inšpekcia bolo nevyhnutné na overenie všetkých skutočností týkajúcich sa údajnej koordinácie, kontextu, v ktorom mala prebiehať a identity dotknutých podnikov, aby sa zabránilo poškodeniu alebo zničeniu relevantných informácií, ku ktorému by mohlo dôjsť, ak by boli tieto informácie získavané prostredníctvom žiadosti o informácie alebo vopred oznámenej inšpekcie a aby sa zaručila efektivita inšpekcie tým, že sa umožní, aby bola bez predchádzajúceho upozornenia vykonávaná súčasne u všetkých podozrievaných podnikov.
170
Navyše, ako podotýka Komisia, existuje významný rozdiel medzi sumou pokuty, ktorú možno uložiť za porušenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ a sumou pokuty, ktorú možno uložiť za neposkytnutie odpovede na žiadosť o informácie. Vzhľadom na tento rozdiel nemožno vylúčiť, že podnik, ktorého sa týka žiadosť o informácie, môže byť v pokušení nevyhovieť jej s rizikom, že mu z tohto dôvodu bude uložená sankcia, čo mu môže umožniť, aby sa vyhol uloženiu sankcie za porušenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ.
171
Výber nástroja použitého na zhromaždenie informácií relevantných pre vyšetrovanie, či už ide o inšpekciu nariadenú rozhodnutím v súlade s článkom 20 ods. 4 nariadenia č. 1/2003 alebo o žiadosť o informácie prijatú na základe článku 18 tohto nariadenia, teda závisí od analýzy, ktorú urobí Komisia so zreteľom na konkrétnu situáciu, ktorá existuje v prebiehajúcom vyšetrovaní. Samotná skutočnosť, že Komisia mohla postupovať na základe žiadostí o informácie v iných veciach, uvádzaných žalobkyňou, nemôže v tejto súvislosti z dôvodov vysvetlených v napadnutom rozhodnutí postačovať na spochybnenie zákonnosti výberu urobeného v prejednávanej veci.
172
Z uvedeného vyplýva, že treba zamietnuť ako nedôvodné tvrdenia žalobkyne týkajúce sa toho, že napadnuté rozhodnutie nebolo nevyhnutné vzhľadom na neexistenciu rizika pre dôkazy alebo možnosť využiť menej obmedzujúce opatrenie.
b)
O výhradách založených na škodlivých dôsledkoch napadnutého rozhodnutia
173
Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie malo škodlivé dôsledky jednak na jej riadne fungovanie v priebehu inšpekcie a jednak na jej hospodársku výkonnosť v nadväznosti na publicitu, ktorá jej bola venovaná. V tejto súvislosti, so zreteľom na v tomto ohľade neprimerané dôsledky napadnutého rozhodnutia, sa nemožno domnievať, že toto rozhodnutie je v súlade so zásadou proporcionality.
174
Komisia popiera tvrdenia žalobkyne.
175
V prvom rade, pokiaľ ide o neprimerané narušenie riadneho fungovania podniku, ktorému je nariadené, aby sa podrobil inšpekcii, treba uviesť, že argumentácia žalobkyne v tejto súvislosti je skutkovo nepodložená.
176
Najprv totiž treba pripomenúť, že inšpekcie sa v zásade ukazujú nevyhnutné vtedy, keď má Komisia podozrenie na existenciu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže upravených Zmluvou o FEÚ. Takýto zásah verejného orgánu do práva podniku na rešpektovanie jeho obydlia a komunikácie tak zostáva primeraný, keď nevybočuje z odôvodnených medzí predmetu definovaného rozhodnutím o inšpekcii, čo znamená, že vykonanie takého rozhodnutia spôsobuje riadnemu fungovaniu podniku nevyhnutné ťažkosti, ktoré sú s nim neoddeliteľné späté, čo žalobkyňa nemôže ignorovať.
177
V tomto prípade sa však so zreteľom na dostatočne závažné nepriame dôkazy, ktoré mala Komisia k dispozícii, nie je namieste domnievať, že napadnuté rozhodnutie môže ako také neprimerane prekážať riadnemu fungovaniu žalobkyne.
178
Okrem toho treba uviesť, že sa zdá, že vysvetlenia, ktoré poskytla Komisia, môžu v každom prípade preukazovať, že ťažkosti spôsobené rozhodnutím nariadiť inšpekciu nie sú neprimerané a neúnosné vo vzťahu k cieľom sledovaným touto inšpekciou.
179
Komisia tak pre prípad potreby tvrdí, pričom žalobkyňa to nepopiera, že inšpekcia prebehla čo najmenej rušivo. Konkrétne uvádza, že zabavila pracovné prostriedky iba štyroch osôb a v krátkom čase ich vrátila. Mobilné telefóny týchto osôb boli totiž vrátene približne o 24 hodín (a vo všeobecnosti skôr) a aby im Komisia umožnila pokračovať v práci s ich zvyčajnými telefónnymi číslami, vrátila niektoré SIM karty ešte skôr ako mobilné telefóny. Pokiaľ ide o zabavené notebooky, jedna zo štyroch osôb dostala svoj notebook späť v ten istý deň a ostatné notebooky boli vrátené v lehote 48 hodín. Keďže všetky údaje sú uložené na serveroch žalobkyne, skutočnosť, že týmto osobám boli odňaté notebooky počas tohto krátkeho obdobia, im nemohla brániť v práci s inými prostriedkami. Navyše, hoci extrakcia údajov uložených na elektronických nosičoch si vyžadovala viac času ako obvykle, bolo to spôsobené bezpečnostným systémom zavedeným žalobkyňou, ktorý sťažoval extrakciu. V každom prípade žalobkyňa nemôže tvrdiť, že jej fungovanie bolo narušené z dôvodu, že pri tejto úlohe museli pomáhať dvaja zamestnanci jej informačného oddelenia.
180
V dôsledku toho treba zamietnuť ako nedôvodné tvrdenie žalobkyne týkajúce sa údajných škodlivých dôsledkov na jej riadne fungovanie.
181
V druhom rade, pokiaľ ide o škodlivé dôsledky na výkonnosť podniku, ktoré majú vyplývať z nadmernej publicity venovanej inšpekcii nariadenej Komisiou, na úvod treba uviesť, že takáto argumentácia sa týka skôr problematiky náhrady spôsobenej škody ako napadnutia zákonnosti aktu.
182
V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa tej istej argumentácie žalobkyne, publicita venovaná inšpekcii Komisiou vyplýva z aktu odlišného od napadnutého rozhodnutia. V tomto prípade ide o tlačové komuniké IP/24/561, nazvané „Komisia pristupuje k neohláseným inšpekciám v oblasti protisúťažných postupov v odvetví pneumatík“, uverejnené na internetovej stránke Komisie 30. januára 2024, v čase začiatku inšpekcie vykonávanej u žalobkyne (ďalej len „tlačové komuniké“).
183
Tlačové komuniké však v prejednávanej veci nie je napadnuté ako také.
184
Okrem toho, a ako to v každom prípade tvrdí Komisia, možno uviesť, že uverejnenie tlačového komuniké je bežnou praxou Komisie. Tiež možno uviesť, že Komisia nemenovala žalobkyňu, ale spomenula iba odvetvie pneumatík v Únii.
185
V tomto prípade sa v tlačovom komuniké spresňovalo, že „Komisia sa obáva toho, že podniky, na ktoré sa vzťahujú inšpekcie, koordinovali svoje ceny a to vrátane prostredníctvom verejnej komunikácie“.
186
V tlačovom komuniké sa tiež uvádzalo, že z neho netreba vyvodzovať žiadny záver o vine cielených podnikov, keďže „neohlásené inšpekcie sú predbežnou etapou vyšetrovaní podozrení na protisúťažné postupy“ a vykonanie takýchto inšpekcií „neznamená, že dotknuté podniky sú vinné z protisúťažného správania a nemá vplyv na samotný výsledok vyšetrovania“.
187
Za týchto okolností sa na účinky opísané žalobkyňou nemožno s úspechom odvolávať na preukázanie neprimeranosti napadnutého rozhodnutia v prejednávanej veci.
188
V dôsledku toho treba zamietnuť ako neúčinné tvrdenie žalobkyne týkajúce sa údajných škodlivých dôsledkov na jej výkonnosť v nadväznosti na uverejnenie tlačového komuniké Komisiou.
189
Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, v čom by bolo rozhodnutie o inšpekcii neprimerané. Druhú časť druhého žalobného dôvodu treba preto zamietnuť.
5.
Záver
190
Z uvedeného vyplýva, že bez dostatočne závažných nepriamych dôkazov umožňujúcich podložiť podozrenia, na ktoré sa odkazuje v druhej vete odôvodenia 4, musí byť napadnuté rozhodnutie v tejto súvislosti čiastočne zrušené z dôvodu jeho arbitrárnosti a porušenia práva žalobkyne na rešpektovanie jej obydlia a komunikácie.
191
V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
IV. O trovách
192
Podľa článku 134 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Všeobecný súd môže rozhodnúť, že účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka konania.
193
V prejednávanej veci a vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie musí byť čiastočne zrušené, podľa Všeobecného súdu treba rozhodnúť tak, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov,
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)
rozhodol takto:
1.
Rozhodnutie Komisie C(2024) 243 final z 10. januára 2024, ktorým sa spoločnosti Compagnie générale des établissements Michelin, ako aj všetkým spoločnostiam, ktoré priamo alebo nepriamo ovláda, nariaďuje, aby sa podrobili inšpekcii v súlade s článkom 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (vec AT.40863 – Hoops), sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka obdobia uvedeného v druhej vete odôvodnenia 4.
2.
V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3.
Compagnie générale des établissements Michelin a Európska Komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.
Marcoulli
Tomljenović
Spangsberg Grønfeldt
Rozsudok
bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. júla 2025.
Podpisy
Obsah
I. Okolnosti predchádzajúce sporu
II. Návrhy účastníkov konania
III. Právny stav
A. O prvom dôvode založenom na nedostatku odôvodnenia
1. Úvodné pripomienky
2. O výhrade založenej na stručnom alebo všeobecnom odôvodnení
3. O výhrade založenej na vágnom, nejednoznačnom, nepresnom alebo extenzívnom odôvodnení a jeho dôsledkoch na pochopenie toho, čo je vytýkané
B. O druhom dôvode založenom na porušení práva žalobkyne na rešpektovanie obydlia a komunikácie
1. Úvodné pripomienky
2. O podobnosti medzi príkladom uvedeným v usmerneniach z roku 2023 a údajnou koordináciou
3. O prvej časti založenej na arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia
a) O neexistencii nevyhnutnosti oznámiť všetky informácie, ktoré mala Komisia k dispozícii v napadnutom rozhodnutí
b) O dostatočnej závažnosti nepriamych dôkazov predložených Komisiou na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
1) Úvodné pripomienky
2) O metóde prijatej na identifikovanie podozrivých vyhlásení
3) O dostatočnej závažnosti oznámených nepriamych dôkazov
i) O existencii dostatočne závažných nepriamych dôkazov na podloženie podozrení týkajúcich sa koordinácie cien počas hlavného obdobia
– K vyhláseniam predloženým Komisiou
– K ostatným skutočnostiam predloženým Komisiou
– K pripomienkam predloženým žalobkyňou
ii) O neexistencii dostatočne závažných nepriamych dôkazov na podloženie podozrení týkajúcich sa koordinácie cien počas predchádzajúceho obdobia
4. O druhej časti založenej na neprimeranosti napadnutého rozhodnutia
a) O výhradách založených na tom, že napadnuté rozhodnutie nebolo nevyhnutné
b) O výhradách založených na škodlivých dôsledkoch napadnutého rozhodnutia
5. Záver
IV. O trovách
( *1 ) Jazyk konania: francúzština.