T-188/24

62024TJ0188

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora)

z 9. júla 2025 ( *1 )

„Hospodárska súťaž – Kartely – Správne konanie – Rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje inšpekcia – Článok 20 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1/2003 – Predmet a účel inšpekcie – Povinnosť odôvodnenia – Dostatočne závažné nepriame dôkazy – Ochrana súkromia – Súdne preskúmanie“

Vo veci T‑188/24,

Compagnie générale des établissements Michelin , so sídlom v Clermont‑Ferrand (Francúzsko), v zastúpení: E. Sarrazin, J. Brousseau a J.‑P. Gunther, advokáti,

tajomník: L. Ramette, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania, predovšetkým:

–

žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 8. apríla 2024,

–

prvé opatrenia na zabezpečenie priebehu konania zo 16. decembra 2024 a odpovede žalobkyne a Komisie podané do kancelárie Všeobecného súdu 16. a 20. januára 2025,

Spoločnosť Compagnie générale des établissements Michelin vo svojej žalobe založenej na článku 263 ZFEÚ navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie C(2024) 243 final z 10. januára 2024, ktorým sa jej, ako aj všetkým spoločnostiam, ktoré priamo alebo nepriamo ovláda, nariaďuje, aby sa podrobili inšpekcii v súlade s článkom 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (vec AT.40863 – Hoops) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Žalobkyňa vykonáva činnosť najmä v odvetví výroby a predaja pneumatík pre osobné a nákladné vozidlá v Európskom hospodárskom priestore (EHP) a na celom svete.

3

Dňa 10. januára 2024 prijala Európska komisia v rámci vyšetrovania začatého z vlastného podnetu napadnuté rozhodnutie, ktorým nariadila žalobkyni, aby sa podrobila inšpekcii v súlade s článkom 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 a 102 ZFEÚ] ( Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

Relevantné dôvody napadnutého rozhodnutia sú uvedené v týchto odôvodneniach:

„(2)

Komisia má k dispozícii informácie, ktoré naznačujú, že hlavní výrobcovia pneumatík v EHP, vrátane [žalobkyne], sa [mali zúčastňovať] a ešte stále sa môžu zúčastňovať na protisúťažných dohodách a/alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa koordinácie cien (najmä veľkoobchodných cien) nových náhradných pneumatík pre osobné a nákladné vozidlá predávané v EHP.

(3)

Konkrétne, podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, si výrobcovia pneumatík, vrátane [žalobkyne], [mali vymieňať] obchodne citlivé informácie (vrátane prostredníctvom verejne dostupných kanálov) o svojich zámeroch a cenových stratégiách s cieľom ovplyvniť svoju cenovú politiku.

(4)

7

Dňa 30. januára 2024 sa inšpektori Komisie, sprevádzaní zástupcami Autorité de la concurrence (Úrad pre hospodársku súťaž, Francúzsko), dostavili do priestorov žalobkyne, aby jej doručili napadnuté rozhodnutie a vykonali inšpekciu. V tomto kontexte Komisia navštívila kancelárie, zhromaždila zariadenia (notebooky, mobilné telefóny, tablety, úložné zariadenia), vypočula viacero osôb a vyhotovila kópie obsahu získaného materiálu.

8

Dňa 2. februára 2024 bola inšpekcia pozastavená.

9

Po pozastavení inšpekcie žalobkyňa zaslala Komisii dokument z 2. februára 2024, v ktorom formulovala výhrady voči obsahu napadnutého rozhodnutia a priebehu inšpekcie, pričom napadla tak vecný a časový rozsah údajného porušenia, ako aj niektoré žiadosti, ktoré urobili inšpektori Komisie počas inšpekcie.

zrušil napadnuté rozhodnutie,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

12

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

14

Po tomto oznámení Všeobecný súd prijal dva súbory opatrení na zabezpečenie priebehu konania, aby získal jednak pripomienky žalobkyne k týmto vysvetleniam a skutočnostiam a jednak spresnenia Komisie týkajúce sa určitých tvrdení urobených v napadnutom rozhodnutí.

15

Na základe prvých opatrení na zabezpečenie priebehu konania mala žalobkyňa možnosť písomne upraviť argumentáciu uvedenú v žalobe so zreteľom na vysvetlenia, o ktorých sa dozvedela z vyjadrenia k žalobe a jeho príloh. Na základe druhých opatrení na zabezpečenie priebehu konania mala žalobkyňa možnosť písomne sa vyjadriť k vysvetleniam a faktickým skutočnostiam, ktoré Komisia uviedla v odpovedi na prvé opatrenia na zabezpečenie priebehu konania. Aj pojednávanie umožnilo žalobkyni, aby sa vyjadrila k pripomienkam, ktoré predložila Komisia na základe druhých opatrení na zabezpečenie priebehu konania k odpovediam, ktoré žalobkyňa poskytla na prvé opatrenia na zabezpečenie priebehu konania.

16

Návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia teda treba preskúmať so zreteľom na vysvetlenia a faktické skutočnosti oznámené Komisiou, ktorých obsah bude uvedený ďalej pri preskúmaní ich kvalifikácie ako dostatočne závažných nepriamych dôkazov na odôvodnenie rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje povinnosť podrobiť sa inšpekcii.

20

Keďže však žalobkyňa netvrdí, že samotný priebeh inšpekcie je dôvodom, pre ktorý je napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnené alebo pre ktorý bolo jej súkromie nedovoleným spôsobom porušené, treba sa domnievať, že žalobkyňa upozornila na priebeh inšpekcie iba preto, aby ilustrovala údajnú nedostatočnú jasnosť alebo presnosť odôvodnenia alebo rozsahu zásahu umožneného rozhodnutím, ktorým jej bolo nariadené, aby sa podrobila inšpekcii (pozri analogicky rozsudok z 20. júna 2018, České dráhy/Komisia, T‑325/16 , EU:T:2018:368 , body 23 a 24 ).

21

Z tohto hľadiska teda treba posúdiť poznámky a tvrdenia, o ktoré ide, v rámci preskúmania žalobných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

A. O prvom dôvode založenom na nedostatku odôvodnenia

22

Na úvod treba pripomenúť, že odôvodnenie aktov inštitúcií Európskej únie vyžadované článkom 296 ZFEÚ musí byť prispôsobené povahe predmetného aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá právny akt prijala, tak, aby umožnili dotknutej osobe pochopiť dôvody prijatého opatrenia a príslušnému súdu preskúmať ho (pozri rozsudok z 25. júna 2014, Nexans a Nexans France/Komisia, C‑37/13 P , EU:C:2014:2030 , bod 31 a citovanú judikatúru).

25

Požiadavka odôvodnenia musí byť posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môže mať osoba, ktorej je akt určený. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, sa má posudzovať nielen s prihliadnutím na jeho znenie, ale tiež s prihliadnutím na jeho kontext, ako aj všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (pozri rozsudok z 25. júna 2014, Nexans a Nexans France/Komisia, C‑37/13 P , EU:C:2014:2030 , bod 32 a citovanú judikatúru).

26

Treba tiež zohľadniť právny rámec, v ktorom sa vykonávajú inšpekcie Komisie. Článok 4 a článok 20 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 totiž Komisii priznávajú právomoci vykonávať inšpekciu, aby mohla plniť svoju úlohu chrániť vnútorný trh pred skreslením hospodárskej súťaže a sankcionovať prípadné porušenia pravidiel hospodárskej súťaže na tomto trhu (pozri rozsudok z 25. júna 2014, Nexans a Nexans France/Komisia, C‑37/13 P , EU:C:2014:2030 , bod 33 a citovanú judikatúru).

30

Vzhľadom na to, že inšpekcie sa vykonávajú na začiatku vyšetrovania, totiž Komisia ešte vo všeobecnosti nemá k dispozícii presné informácie na to, aby vydala konkrétne právne stanovisko, a musí najprv preveriť dôvodnosť svojich podozrení, ako aj rozsah skutočností, ktoré nastali, pričom účelom inšpekcie je práve zhromaždenie dôkazov týkajúcich sa porušenia, o existencii ktorého má podozrenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 2014, Nexans a Nexans France/Komisia, C‑37/13 P , EU:C:2014:2030 , bod 37 a citovanú judikatúru).

2.

O výhrade založenej na stručnom alebo všeobecnom odôvodnení

31

V tomto prípade treba uviesť, že napadnuté rozhodnutie obsahuje osobitné odôvodnenie týkajúce sa predmetu a účelu inšpekcie, ktoré má v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 24 až 30 vyššie za cieľ preukázať odôvodnenosť zásahu zamýšľaného v priestoroch žalobkyne a umožniť jej pochopiť rozsah jej povinnosti spolupráce pri zachovaní jej práva na obhajobu. Uvedené odôvodnenie má teda rešpektovať povinnosť Komisie jasne uviesť podozrenia, ktoré chce overiť a uviesť čo najpresnejšie, čo sa hľadá, a ktoré skutočnosti musí preveriť, pričom však Komisia nie je povinná oznámiť žalobkyni pri doručení rozhodnutia o inšpekcii všetky informácie, ktoré má k dispozícii alebo v tomto rozhodnutí striktne právne kvalifikovať porušenie, o existencii ktorého existuje zatiaľ iba podozrenie a ktoré nie je nijako preukázané.

3.

O výhrade založenej na vágnom, nejednoznačnom, nepresnom alebo extenzívnom odôvodnení a jeho dôsledkoch na pochopenie toho, čo je vytýkané

35

Pokiaľ ide o otázku, či je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia jasné a čo najpresnejšie, v štádiu preskúmania odôvodnenia sa treba ubezpečiť, že opis údajnej koordinácie, ktorý v ňom Komisia urobila, neobsahuje také nepresnosti alebo nejednoznačnosti, že žalobkyňa by nemohla pochopiť rozsah svojej povinnosti spolupráce a zároveň zachovať svoje právo na obhajobu v zmysle judikatúry uvedenej v bodoch 24 až 30 vyššie.

36

39

Okrem toho použitie výrazov „najmä“ alebo „vrátane“ umožňuje pochopiť, že informácie, ktoré má Komisia k dispozícii, sa netýkajú iba skutočností, ktoré po nich nasledujú. Podozrenia Komisie sa tak týkajú všeobecnejšie koordinácie cien nových náhradných pneumatík pre osobné a nákladné vozidlá v EHP medzi výrobcami, a nielen veľkoobchodných cien, a predpokladajú, že na výmeny obchodne citlivých informácií o zámeroch a cenových stratégiách týchto výrobcov mohli byť použité aj iné prostriedky ako verejne dostupné kanály.

40

Použitie výrazov „najmä“ alebo „vrátane“ umožňuje domnievať sa, že poskytnuté príklady nepredstavujú vyčerpávajúce informácie o vecnom rozsahu údajného porušenia.

41

Pokiaľ ide o použitie výrazu „minimálne“ na definovanie časového rozmeru údajnej koordinácie, z prvej vety odôvodnenia 4 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že táto koordinácia mala začať „minimálne“ počas hlavného obdobia, že nemožno vylúčiť, že začala už skôr a že ešte stále prebiehala v čase prijatia napadnutého rozhodnutia. Z druhej vety tohto odôvodnenia tiež vyplýva, že existujú skutočnosti, ktoré svedčia o predchádzajúcej koordinácii týkajúcej sa nových náhradných pneumatík pre osobné a nákladné vozidlá predávané v EHP, ku ktorej dochádzalo „minimálne“ počas predchádzajúceho obdobia.

Treba teda konštatovať, že odôvodnenie uvedené v bode 41 vyššie umožňuje žalobkyni pochopiť rozsah napadnutého rozhodnutia a Všeobecnému súdu preskúmať ho. Toto odôvodnenie totiž uvádza jednak to, že údajná koordinácia „začala minimálne“ počas hlavného obdobia, pričom nemožno vylúčiť, že „začala už skôr“ a že „ešte stále prebieha“ a jednak to, že existujú skutočnosti, ktoré svedčia o prechádzajúcej koordinácii, ku ktorej dochádzalo „minimálne“ počas predchádzajúceho obdobia. Uvedené odôvodnenie tiež umožňuje pochopiť, čo Komisia potvrdila na Všeobecnom súde, že buď údajné porušenie mohlo trvať dlho, teda od začiatku predchádzajúceho obdobia do konca hlavného obdobia, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí, alebo že údajné porušenie začalo minimálne počas predchádzajúceho obdobia a znovu začalo minimálne počas hlavného obdobia a že v tomto prípade treba overiť, či ide porušenie, ktoré pokračovalo alebo sa opakovalo, a to aj počas prechodného obdobia medzi prechádzajúcim obdobím a hlavným obdobím, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí.

44

Takéto významy, ktoré žalobkyňa mohla pochopiť, umožňujú domnievať sa, že žalobkyňa sa nenachádzala v situácii, v ktorej by jej bolo zabránené jasne pochopiť podozrenia Komisie a teda by bola po doručení napadnutého rozhodnutia zbavená možnosti plne chrániť svoje právo na obhajobu.

45

V tejto súvislosti treba uviesť, ako to robí Komisia, že toto odôvodnenie umožnilo žalobkyni tvrdiť, že nebol spomenutý ani najmenší nepriamy dôkaz týkajúci sa obdobia medzi dvomi obdobiami uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

B. O druhom dôvode založenom na porušení práva žalobkyne na rešpektovanie obydlia a komunikácie

49

Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nerešpektuje právo na rešpektovanie jej obydlia a jej komunikácie, nazývané tiež „základné právo na nedotknuteľnosť obydlia“. Tento žalobný dôvod má dve časti. Po prvé, napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, pretože Komisia nemá k dispozícii dostatočne závažné nepriame dôkazy, ktoré by jej umožnili mať podozrenie o účasti žalobkyne na porušení práva hospodárskej súťaže. Po druhé, napadnuté rozhodnutie predstavuje neprimeraný zásah do jej fungovania a výkonnosti. Žalobkyňa predovšetkým v podstate tvrdí, že vzhľadom na podobnosť medzi príkladom vyplývajúcim z usmernení o uplatňovaní článku 101 [ZFEÚ] na dohody o horizontálnej spolupráci ( Ú. v. EÚ C 259, 2023, s. 1 , ďalej len „usmernenia z roku 2023“) a údajnou koordináciou je jediným cieľom prejednávanej veci iba zhmotniť teoretický prípad uvedený v tomto príklade bez zohľadnenia osobitostí skúmanej situácie.

1.

Úvodné pripomienky

50

Podľa článku 7 Charty tak má každý právo na rešpektovanie svojho obydlia a komunikácie. Článok 52 ods. 1 Charty v tejto súvislosti spresňuje, že akékoľvek obmedzenie výkonu tohto práva musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu tohto práva, ako aj zásadu proporcionality, podľa ktorej ho možno obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.

54

Rovnako podľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má každý právo na rešpektovanie svojho obydlia a komunikácie a štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti.

55

V praxi, s cieľom chrániť sféru činnosti právnickej osoby pred svojvoľnými alebo neprimeranými zásahmi verejnej moci a rešpektovať základné právo na nedotknuteľnosť obydlia, teda právo právnickej osoby na rešpektovanie jej obydlia a komunikácie, treba jednak pripomenúť, že cieľom rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje inšpekcia, musí byť zhromaždenie dokumentácie potrebnej na overenie existencie určitého skutkového a právneho stavu a jeho rozsahu, o ktorých už Komisia má k dispozícii informácie predstavujúce dostatočne závažné nepriame dôkazy umožňujúce nadobudnúť podozrenie z porušenia pravidiel hospodárskej súťaže (pozri rozsudok z 20. júna 2018, České dráhy/Komisia, T‑325/16 , EU:T:2018:368 , bod 35 a citovanú judikatúru).

56

Práve v tomto kontexte treba posúdiť argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa arbitrárnosti alebo neprimeranosti napadnutého rozhodnutia so zreteľom na právo na rešpektovanie jej obydlia a komunikácie.

2.

O podobnosti medzi príkladom uvedeným v usmerneniach z roku 2023 a údajnou koordináciou

60

Žalobkyňa pochybuje o odôvodnení, nevyhnutnosti alebo proporcionalite napadnutého rozhodnutia, keďže sa zdá, že jeho predmetom je uviesť do praxe príklad, ktorý nemá základ v judikatúre a nebol predmetom verejnej konzultácie. Krátko pred inšpekciou tak Komisia poskytla príklad nového prípadu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže v usmerneniach z roku 2023. Tento príklad nebol zahrnutý v návrhu usmernení predloženom na verejnú konzultáciu a neobsahuje žiaden odkaz na judikatúru, ani na rozhodovaciu prax. Podobnosť medzi týmto príkladom a napadnutým rozhodnutím, ktoré v podstate odkazuje na informácie týkajúce sa prepisov z earnings calls (konferenčné hovory o finančných výsledkoch), na jednostranné verejné oznamy o zvýšení cien a na údajnú disciplínu odvetvia pri zachovaní marží, je teda prekvapujúca.

61

63

Rovnako treba konštatovať, že v napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla podozrenia z postupu odporujúceho článku 101 ZFEÚ, ktorý sa mal týkať „koordinácie cien… nových náhradných pneumatík pre osobné a nákladné vozidlá v EHP medzi hlavnými výrobcami pneumatík“, zahŕňal „úmyselné využívanie verejnej komunikácie podnikov na vzájomné informovanie sa o svojich budúcich cenových zámeroch a stratégiách s cieľom ovplyvniť ich cenovú politiku“ a viedol predovšetkým k „výmenám obchodne citlivých informácií [medzi výrobcami pneumatík] (vrátane prostredníctvom verejne dostupných kanálov) o [týchto] zámeroch a stratégiách“.

64

Pokiaľ však existuje určitá podobnosť medzi situáciou uvedenou v príklade 4 v bode 432 usmernení z roku 2023 a údajnou koordináciou, táto podobnosť nemôže ako taká umožňovať záver, že napadnuté rozhodnutie, o ktorom už na záver preskúmania prvého žalobného dôvodu bolo uvedené, že rešpektuje povinnosť odôvodnenia, bolo z tohto dôvodu arbitrárne alebo neprimerané.

65

Jednak totiž treba vo všeobecnosti pripomenúť, že Komisia ako inštitúcia zodpovedná za vykonávanie politiky hospodárskej súťaže má možnosť poskytnúť v usmerneniach pokyny k svojmu výkladu súladu správaní, ktoré ešte neboli sankcionované, s právom hospodárskej súťaže.

3.

O prvej časti založenej na arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia

69

Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie má arbitrárnu povahu, ktorá Komisii umožnila, aby podnikla prieskumnú expedíciu do jej priestorov a komunikácie. Po prvé, napadnuté rozhodnutie uvádza, že „Komisia má k dispozícii informácie“ a „dôkazy“ o údajnej koordinácii, pričom neuvádza ďalšie údaje o ich povahe, forme, dátume a autorovi. Po druhé, tento nedostatok podrobností, rovnako ako nepresný a útržkovitý opis údajnej koordinácie naznačuje, že Komisia nemala dostatočne závažné nepriame dôkazy na podloženie svojich podozrení. Je teda úlohou súdu Únie, aby určil, či Komisia mala také nepriame dôkazy. Po tretie, dôraz kladený na komunikáciu uskutočňovanú prostredníctvom verejne dostupných kanálov alebo na celkové málo podrobné posúdenie pojmu ceny prezrádza zjavnú neznalosť cenotvorby v priemyselnom odvetví, ktorá je zvlášť zložitá a nemožno ju obmedziť na niekoľko vyhlásení. Toto nepochopenie má za následok, že odôvodnenie inšpekcie opísané v napadnutom rozhodnutí nemá žiadny účinok.

70

Komisia popiera tvrdenia žalobkyne. Má k dispozícii dostatočne závažné nepriame dôkazy na to, aby mala podozrenie na existenciu protisúťažného správania uvedeného v napadnutom rozhodnutí a na odôvodnenie inšpekcie, ako to vyplýva zo skutočností oznámených Všeobecnému súdu.

73

Judikatúra viackrát pripomína takúto rovnováhu.

74

Hoci tak Komisia nie je povinná oznámiť príjemcovi rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje inšpekcia, všetky informácie, ktorými disponuje v súvislosti s údajným porušením, musí naopak v rozhodnutí o inšpekcii uviesť čo najpresnejšie podozrenia, ktoré chce overiť, teda, čo sa hľadá a skutočnosti, ktorých sa má inšpekcia týkať (pozri rozsudok z 20. júna 2018, České dráhy/Komisia, T‑325/16 , EU:T:2018:368 , body 38 a 39 a citovanú judikatúru).

75

Obdobne treba uviesť, že hoci na preukázanie dôvodnosti inšpekcie je Komisia v rozhodnutí nariaďujúcom inšpekciu povinná podrobne ukázať, že disponuje informáciami a závažnými nepriamymi dôkazmi, ktoré ju vedú k podozreniu, že sa podnik, na ktorý sa vzťahuje inšpekcia, dopustil porušenia, nemožno od nej požadovať, aby už vo fáze predbežného vyšetrovania uviedla okrem podozrení z porušenia, ktoré má v úmysle preveriť, aj nepriame dôkazy, to znamená informácie, ktoré ju viedli k úvahám o možnosti porušenia článku 101 ZFEÚ. Takouto povinnosťou by totiž bola spochybnená v judikatúre nastolená rovnováha medzi zachovaním efektivity vyšetrovania a zachovaním práva dotknutého podniku na obhajobu (pozri analogicky rozsudok z 20. júna 2018, České dráhy/Komisia, T‑325/16 , EU:T:2018:368 , bod 45 a citovanú judikatúru).

1) Úvodné pripomienky

78

Treba uviesť, že účastníci konania sa zhodujú na tom, že keď má súd Únie tak, ako v prejednávanej veci, preskúmať rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje inšpekcia, aby overil, či nie je arbitrárne, musí sa ubezpečiť, že existujú dostatočne závažné nepriame dôkazy umožňujúce mať podozrenie o porušení pravidiel hospodárskej súťaže zo strany dotknutého podniku (pozri rozsudok z 20. júna 2018, České dráhy/Komisia, T‑325/16 , EU:T:2018:368 , bod 48 a citovanú judikatúru).

79

81

V tomto prípade sa toto súdne preskúmanie vykonáva so zreteľom na podstatné charakteristiky údajnej koordinácie, ktoré Komisia vysvetlila v napadnutom rozhodnutí.

82

Z vecného hľadiska sa tak údajná koordinácia týkala „najmä veľkoobchodných cien“, zahŕňala „úmyselné využívanie verejnej komunikácie podnikov na vzájomné informovanie sa o svojich budúcich zámeroch a cenových stratégiách s cieľom ovplyvniť ich cenovú politiku“ a viedla predovšetkým k „výmenám obchodne citlivých informácií [medzi výrobcami pneumatík] (vrátane prostredníctvom verejne dostupných kanálov) o [týchto] zámeroch a stratégiách“.

83

Rovnako z časového hľadiska k údajnej koordinácii dochádzalo „minimálne“ počas hlavného obdobia a predchádzajúceho obdobia, pre ktoré Komisia uviedla zodpovedajúce roky.

87

Z rozlišovania medzi dôkazmi porušenia a nepriamymi dôkazmi, na ktorých je založené rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje inšpekcia, totiž vyplýva, že tieto nepriame dôkazy nemusia preukazovať existenciu a obsah porušenia, pretože inak by boli právomoci zverené Komisii článkom 20 nariadenia č. 1/2003 úplne zbytočné (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 14. marca 2014, Cementos Portland Valderrivas/Komisia, T‑296/11 , EU:T:2014:121 , bod 59 ).

88

Okolnosť, že zohľadnené skutočnosti možno vykladať rôzne, preto nemôže brániť tomu, aby predstavovali dostatočne závažné nepriame dôkazy, pokiaľ sa výklad, ktorý uprednostňuje Komisia, javí byť prijateľným (pozri analogicky, k rozhodnutiu o žiadosti o informácie, rozsudok zo 14. marca 2014, Cementos Portland Valderrivas/Komisia, T‑296/11 , EU:T:2014:121 , bod 59 ). Pri posúdení tejto prijateľnosti treba mať na pamäti, že právomoc Komisie na vykonanie inšpekcie zahŕňa možnosť vyhľadávať rozličné informácie, ktoré ešte nie sú známe alebo plne identifikované (pozri rozsudok zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia, T‑135/09 , EU:T:2012:596 , bod 62 a citovanú judikatúru), pokiaľ tieto informácie možno po preskúmaní prepojiť s predmetom inšpekcie a s dostatočne závažnými nepriamymi dôkazmi, na ktorých sa zakladajú podozrenia z porušenia odôvodňujúce rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje inšpekcia.

89

Treba tiež pripomenúť, že rôzne nepriame dôkazy, ktoré umožňujú podozrenie z porušenia, sa nemajú posudzovať jednotlivo, ale vo svojom súhrne a že sa môžu navzájom potvrdzovať (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. novembra 2014, Alstom Grid/Komisia, T‑521/09 , EU:T:2014:1000 , bod 54 a citovanú judikatúru, a z 29. februára 2016, EGL a i./Komisia, T‑251/12 , neuverejnený, EU:T:2016:114 , bod 150 a citovanú judikatúru).

Treba totiž pripomenúť, že Komisia vo svojom opise vysvetlení a faktických skutočností umožňujúcich odôvodniť napadnuté rozhodnutie spresnila, že pozornosť venovaná protisúťažnej koordinácii prostredníctvom verejných kanálov (pozri bod 62 vyššie) ju viedla k tomu, že zaviedla monitorovanie trhu, aby analyzovala niekoľko státisícov earnings calls v rôznych odvetviach a vo viacerých zemepisných oblastiach, aby vyhľadávala podozrivé verejné vyhlásenia. Komisia v tejto súvislosti uviedla, že earnings calls sa organizujú pravidelne medzi vedením podniku a analytikmi, investormi a médiami s cieľom diskutovať o finančných výsledkoch tohto podniku a že prepisy ich obsahu sú verejne dostupné, keďže niektoré podniky ich zverejňujú na svojej internetovej stránke, alebo do nich možno nahliadnuť v platených databázach.

93

Podľa Komisie mala analýza, ktorú urobila, identifikovať situácie, v ktorých riaditelia konkurenčných podnikov používali zvlášť často a počas dlhšieho obdobia výrazy, ktoré mohli naznačovať tajnú dohodu. Podľa výsledku tejto analýzy sa odvetvie pneumatík v tomto ohľade líši od ostatných odvetví vysokým počtom podozrivých verejných vyhlásení zistených Komisiou.

94

Všeobecný súd v rámci prvých opatrení na zabezpečenie priebehu konania požiadal Komisiu, aby spresnila obsah krokov, ktoré vykonala na identifikovanie odvetvia pneumatík. Všeobecný súd tým vyhovel pripomienkam, ktoré súbežne predložila žalobkyňa k skutočnostiam oznámeným Komisiou vo vyjadrení k žalobe, a podľa ktorých boli odovzdané informácie týkajúce sa identifikácie odvetvia pneumatík veľmi vyhýbavé a neumožňovali vysvetliť jeho „problematickú“ povahu.

97

Na ilustráciu týchto výsledkov Komisia spomenula niekoľko earnings calls hlavných výrobcov pneumatík, ktoré všetky prebehli počas hlavného obdobia alebo tesne pred ním, a v prípade ktorých uviedla počet citovaných dvojíc slov, kategóriu dotknutej dvojice slov (obchodná stratégia alebo konkurenčné správanie) a umiestnenie týchto earnings calls na najvyššej úrovni earnings calls , ktoré najčastejšie spomínali dvojice slov tejto kategórie.

98

Práve na základe týchto skutočností sa Komisia domnievala, že hlavní výrobcovia pneumatík sa odlišujú od podnikov z ostatných odvetví vyšším počtom vyhlásení obsahujúcich dvojice slov, ktoré môžu naznačovať potenciálne zosúladené správanie, ktoré boli následne preskúmané kvalitatívne na účely lepšieho pochopenia kontextu identifikovaných dvojíc slov. Komisia v tejto súvislosti spresnila, že kvalitatívna analýza earnings calls týchto hlavných výrobcov pneumatík sa týkala tak earnings calls identifikovaných na základe kvantitatívnej analýzy, ako aj earnings calls , ktoré táto analýza neidentifikovala. Predchádzajúce údaje tak umožnili Komisii preukázať súvislosť, ktorá podľa jej názoru existovala medzi teoretickým správaním pozostávajúcim z jednostranných verejných oznamov a prejednávanou vecou.

99

Pripomienky predložené žalobkyňou k opisu krokov, ktoré vykonala Komisia v rámci svojej východiskovej kvantitatívnej analýzy, neumožňujú spochybniť metódu a výsledky analýzy vysvetlené vyššie.

Ako totiž vysvetľuje Komisia, kvantitatívna analýza umožnila iba identifikovať odvetvie pneumatík v tom zmysle, že na základe preskúmania earnings calls , ktoré boli v jej databáze, sa earnings calls hlavných výrobcov pneumatík vyznačovali prinajmenšom významnou prítomnosťou jednej alebo viacerých dvojíc slov použitých ako vyhľadávané kľúčové výrazy. Ako však ďalej vysvetľuje Komisia, prítomnosť dvojice slov v earnings call nebola sama osebe postačujúca. Až po tzv. kvalitatívnej analýze, ktorú Komisia tiež kvalifikovala ako manuálne preskúmanie, sa predpokladalo, že príslušné vyhlásenie môže naznačovať potenciálnu tajnú dohodu. Komisia okrem toho spresňuje, že kvalitatívna analýza bola rozhodujúca pre identifikáciu vyhlásení, o ktoré ide v tomto prípade, keďže jej najmä umožnila lepšie pochopiť kontext, v ktorom sa nachádzali dvojice slov a vylúčiť dokumenty, ktoré neboli relevantné alebo tiež identifikovať potenciálne problematické verejné vyhlásenia hlavných výrobcov pneumatík, ktoré neumožnila identifikovať kvantitatívna analýza.

103

Zdá sa tak, že pripomienky žalobkyne sa týkajú hlavne kontextu, v ktorom sa nachádza vyhlásenie, ktoré bolo najprv identifikované najčastejšie pomocou dvojice slov a následne analyzované kvalitatívne, aby bolo možné dospieť k záveru, že podľa Komisie ide o vyhlásenie, ktoré môže naznačovať potenciálnu tajnú dohodu. Táto argumentácia bude preto preskúmaná nižšie v rámci posúdenia tvrdení týkajúcich sa arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré sa nezakladá na dostatočne závažných nepriamych dôkazoch na odôvodnenie podozrení, ktoré uvádza.

106

Vzhľadom na uplatniteľné právo treba najprv pripomenúť, že protisúťažné správanie, na ktorého existenciu má Komisia podozrenie, spočíva v koordinácii cien a predovšetkým v „koordinácii cien (najmä veľkoobchodných cien) za nové náhradné pneumatiky pre osobné a nákladné vozidlá v EHP medzi hlavnými výrobcami pneumatík“.

107

Ak sa však tento typ správania preukáže, je zakázaný článkom 101 ods. 1 písm. a) ZFEÚ, či už má formu dohody medzi podnikmi alebo zosúladeného postupu, keď je jeho cieľom alebo následkom „priamo alebo nepriamo urč[iť] nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky“. Okrem toho v práve Únie považuje Komisia spoločnú vôľu určiť ceny na trhu určitým spôsobom prejavenú viacerými podnikmi za jedno z najzávažnejších narušení hospodárskej súťaže.

108

Navyše zo skutkového hľadiska treba konštatovať, že ako správne vysvetlila Komisia, niektoré vyhlásenia hlavných výrobcov pneumatík, ktorí sú predmetom jej vyšetrovania, pri príležitosti ich earnings calls a oznamov týkajúcich sa ceny pneumatík alebo surovín, ku ktorým všetkým došlo počas hlavného obdobia, predstavovali dostatočne závažné nepriame dôkazy na podloženie podozrení týkajúcich sa údajnej koordinácie počas tohto obdobia.

Na ilustráciu týchto tvrdení Komisia uviedla dve skupiny earnings calls , ktoré prebehli počas časti roka hlavného obdobia. Pre každý z týchto earnings calls Komisia poukázala na presný obsah vyhlásení, ktoré sa jej zdali relevantné na odôvodnenie jej podozrení. Komisia tiež spresnila, že sa domnieva, že tento typ vyhlásení neplní žiadnu zákonnú požiadavku a že na základe porovnania preskúmanie earnings calls podnikov pôsobiacich v iných odvetviach potvrdzuje, že pravidelnosť, s ktorou výrobcovia pneumatík robili takéto vyhlásenia, nezodpovedala štandardnému správaniu.

112

Následne v odpovedi na otázku Všeobecného súdu týkajúcu sa časového rozmeru údajnej koordinácie, Komisia uviedla iné earnings calls a prezentácie. Tieto dokumenty doplnili earnings calls , ktoré boli predtým oznámené spolu s vyjadrením k žalobe tým, že sa vzťahovali na inú časť zvažovaného roka hlavného obdobia (pozri bod 111 vyššie). Pre každý z týchto dokumentov Komisia poukázala na presný obsah vyhlásení, ktorý sa jej javil relevantný na odôvodnenie jej podozrení, pokiaľ išlo o daný rok.

113

Komisia v tejto súvislosti odkazuje na vyhlásenia, ktoré začínajú výrazmi „chceme vyslať signál“ („we want to send a signal“), „plánujeme“ („we have plan to“), „stratégia sa zameriava na“ („the strategy is to focus on“); „snažíme sa pridržiavať“ („we strive to stick to“); „budeme sa čo najviac snažiť“ („we will do our best to“); „sme schopní“ („we are able to“), ako aj „nemáme v úmysle uberať sa“ („not our intention to go for“), a ktoré podľa nej používali výrobcovia pneumatík, na ktorých sa vzťahuje vyšetrovanie, aby verejne oznámili, ako sa začali správať alebo ako sa budú správať alebo dokonca v niektorých prípadoch aby naznačili konkurentom, aby sa takto správali.

Jednak totiž Komisia spresnila, že preskúmala cenové oznamy hlavných výrobcov pneumatík počas dotknutého obdobia a zistila, že k nim často dochádzalo krátko po sebe. Na ilustráciu týchto tvrdení Komisia predložila rôzne vyhlásenia zo špecializovanej internetovej stránky, ktoré uvádzali tieto oznamy, ku ktorým došlo v tom istom čase počas hlavného obdobia.

117

Okrem toho, na základe analýzy vývoja cien surovín a energie Komisia zdôraznila zosúladenie vyhlásení výrobcov v prípade, keď sa ceny surovín a energie zmenili. Komisia tak zistila, že earnings calls rôznych výrobcov obsahovali podobné vyhlásenia, ktoré naznačovali, že ceny pneumatík sa mali zvýšiť, keď došlo k zvýšeniu cien surovín a energie. Komisia rovnako zistila, že keď ceny surovín a energie klesli, výrobcovia urobili vyhlásenia, ktoré naznačovali, že sa treba vyhnúť zníženiu ceny. Na ilustráciu týchto tvrdení Komisia predložila dve earnings calls , ku ktorým došlo na začiatku roka hlavného obdobia a pre každý z nich poukázala na presný obsah vyhlásení, ktorý sa jej zdal relevantný na odôvodnenie týchto zistení. Komisia odkázala aj na prezentáciu urobenú v rámci jedného earnings call , aby poukázala na vývoj cien niektorých surovín najmä počas určitých rokov hlavného obdobia. Komisia okrem toho zdôraznila, že kvôli pandémii COVID‑19 došlo k podstatnému nárastu ceny surovín. V tomto kontexte sa komunikácia podnikov týkala rýchleho zvýšenia cien, ako to ilustrujú dva earnings calls , ku ktorým došlo počas jedného roka hlavného obdobia, a pre ktoré Komisia poukázala na presný obsah vyhlásení, ktorý sa jej zdal relevantný na odôvodnenie uvedeného zistenia.

Treba však uviesť, že aj keby v earnings calls iných výrobcov pneumatík alebo výrobcov z iných odvetví bolo možné identifikovať vyhlásenia rovnakej povahy a rovnako pravidelné ako tie, ktoré boli zistené v oznámených earnings calls , nemohlo by to Komisiu zbavovať možnosti overiť podozrenia vyplývajúce z dostatočne závažných nepriamych dôkazov, ktoré mala k dispozícii v súvislosti s výrobcami pneumatík, ktorých identifikovala.

121

Po druhé žalobkyňa uvádza, že všetky výňatky z earnings calls citované Komisiou pochádzajú z vyhlásení urobených počas časti týchto earnings calls venovanej otázkam a odpovediam. Takéto vyhlásenia teda neboli spontánne, ale reagovali na vyžiadania finančných analytikov, ktorí zastupujú investičné banky a nie konkurentov. Od podniku, ktorý sa zúčastňuje na earnings call a na jeho časti venovanej otázkam a odpovediam, sa očakáva, že uvedie a vysvetlí svoj pohľad so zreteľom na makroekonomický kontext. Takéto vyhlásenia spĺňajú aj, aspoň v prípade obchodných spoločností usadených vo Francúzsku, zákonnú požiadavku transparentnosti, ktorá vyžaduje, aby bola trhom nepretržite oznamovaná každá informácia, ktorá nebola zverejnená, a ktorá, ak by bola zverejnená, mohla by ovplyvniť cenu akcií dotknutého podniku na burze.

122

V tejto súvislosti treba jednak uviesť, že výklad vyhlásení, o ktoré ide, ktorý uprednostňuje Komisia, nespochybňuje právo podnikov organizovať earnings calls ako také. Tento výklad v prejednávanej veci neporušuje ani zákonnú požiadavku v oblasti finančnej transparentnosti. Zakladá sa totiž skôr na myšlienke, že hoci podniky môžu organizovať earnings calls a musia rešpektovať zákonné požiadavky v oblasti finančnej komunikácie, napriek tomu nemôžu využívať earnings calls na to, čo Komisia považuje za prípadný zosúladený postup. V tejto súvislosti je Komisia oprávnená domnievať sa, že žiadna potreba odpovedať na otázky analytikov, ani žiadna zákonná povinnosť v oblasti finančnej transparentnosti, nepovoľuje dotknutým podnikom dohodnúť sa, aby „priamo alebo nepriamo určili nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky“ v zmysle článku 101 ods. 1 písm. a) ZFEÚ.

125

Z toho vyplýva, že žalobkyňa sama uznáva, že to, čo uvádza na spochybnenie prijateľnosti výkladu uprednostňovaného Komisiou, je tvrdenie, že existujú „iné vierohodné odôvodnenia“ ako to, ktoré zohľadnila v tomto štádiu Komisia, aby vysvetlila obsah vyhlásení, ktoré cituje.

126

Vzhľadom na obsah zohľadnených verejných vyhlásení (pozri bod 113 vyššie), ktoré podľa výkladu uprednostňovaného Komisiou môžu naznačovať koordináciu týkajúcu sa cien pneumatík, ako aj na rôzne skutočnosti predložené na potvrdenie podozrení vyplývajúcich z týchto vyhlásení, bolo prípustné domnievať sa, že môže existovať údajná koordinácia a že preto treba vykonať overenie.

127

V tejto súvislosti budú iné vierohodné odôvodnenia uvádzané žalobkyňou preskúmané v neskoršom štádiu, ak sa ukáže, že podozrenia Komisia sú potvrdené výsledkami jej overení. Tieto iné vysvetlenia ako také nie sú dostatočné na vylúčenie prijateľnosti výkladu uprednostňovaného Komisiou.

131

Na ilustráciu týchto tvrdení Komisia predložila dva earnings calls konkurentov žalobkyne, z ktorých k prvému došlo počas hlavného obdobia a k druhému pred hlavným obdobím, ale bez spojitosti s prechádzajúcim obdobím. Z vyhlásení vyňatých z týchto earnings calls , na ktoré poukázala Komisia vyplýva, že situácia s cenami, zásobami alebo podielmi na trhu sa spomína tak so zreteľom na predaje uskutočňované pri odchode z továrne, ako aj predaje uskutočňované pri odchode z distribúcie.

132

V tomto kontexte Komisia spresnila, že sa domnievala, že v rámci inšpekcie nariadenej na overenie jej podozrení z údajnej koordinácie majú význam všetky ceny uplatňované v rámci celého hodnotového reťazca. V tomto ohľade Komisia uvádza, že vyhlásenia urobené v rámci earnings calls odrážajú smerovanie budúcich zámerov a cenových stratégií udávané najvyššou úrovňou riadenia dotknutých výrobcov. Toto globálne smerovanie môže byť ako také prevzaté v rámci celého hodnotového reťazca. Podľa Komisie sa totiž tieto vyhlásenia týkajú tak smerovania k nárastu cien alebo ich zachovaniu na určitej úrovni, ako aj stratégie zameranej skôr na ceny ako na hospodársku súťaž na základe objemov. Z týchto dôvodov Komisia tvrdí, že dotknuté vyhlásenia môžu byť relevantné tak pre určenie veľkoobchodných, ako aj maloobchodných cien.

133

Komisia okrem toho uviedla, že hlavní výrobcovia pneumatík v Európe sú vo všeobecnosti vertikálne integrovaní a teda vykonávajú činnosť tak na úrovni výroby pneumatík, ako aj na úrovni maloobchodného trhu. Majú teda záujem na tom, aby sa zvýšenia ceny na úrovni veľkoobchodného trhu premietli do následných maloobchodných cien na zaručenie cieľových marží v rámci celého hodnotového reťazca. Podľa Komisie teda nemožno vylúčiť, že cenové stratégie oznámené v dotknutých earnings calls mali byť na dosiahnutie želaného výsledku implementované v nasledujúcich fázach hodnotového reťazca.

137

V tejto súvislosti budú rôzne vysvetlenia uvádzané žalobkyňou preskúmané v neskoršom štádiu, ak sa ukáže, že podozrenia Komisie sú potvrdené výsledkami jej overovaní. Tieto iné vysvetlenia ako také nie sú v tomto prípade v štádiu súdneho preskúmania napadnutého rozhodnutia dostatočné na vylúčenie prijateľnosti výkladu, ktorý uprednostňuje Komisia, týkajúceho sa rozsahu pojmu ceny, ktorý je uvedený v tomto rozhodnutí na odôvodnenie preverovania.

138

Na záver treba uviesť, že z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na obsah rôznych oznámených verejných vyhlásení, ako aj na rôzne skutočnosti uvedené na potvrdenie podozrení vyplývajúcich z týchto vyhlásení, je opodstatnený výklad uprednostňovaný Komisiou, podľa ktorého tieto nepriame dôkazy zohľadňované v súhrne umožňovali domnievať sa, že bolo možné, že hlavní výrobcovia pneumatík, na ktorých sa vzťahuje napadnuté rozhodnutie, koordinovali svoje ceny nových náhradných pneumatík pre osobné a nákladné vozidlá v EHP počas hlavného obdobia, pričom nebolo možné vylúčiť, že táto prípadná koordinácia začala už skôr a že ešte stále prebiehala v čase inšpekcie.

139

Za týchto okolností treba zamietnuť ako nedôvodnú výhradu založenú na arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že podozrenia vzťahujúce sa na hlavné obdobie v zmysle definovanom prvou vetou odôvodnenia 4, nie sú podložené dostatočne závažnými nepriamymi dôkazmi.

Treba teda zdôrazniť, že hoci Komisia bola schopná identifikovať určité earnings calls počas hlavného obdobia na základe dvoch kategórií dvojíc slov, ktoré definovala a následne vykonanej kvalitatívnej analýzy, neuviedla, že takéto earnings calls mohla identifikovať počas predchádzajúceho obdobia. Vzhľadom na počet a rozmanitosť dvojíc slov použitých na kvantitatívnu analýzu sa však možno domnievať, že ak by počas predchádzajúceho obdobia existovali relevantné earnings calls , boli by identifikované rovnako ako tie, ktoré sa týkali hlavného obdobia. Komisia napriek tomu neposkytla Všeobecnému súdu žiadne vysvetlenie v tejto súvislosti, ani zodpovedajúci dokument, hoci ju tento súd požiadal, aby vo forme, ktorú považuje za vhodnú na preukázanie dostatočne závažnej povahy nepriamych dôkazov, ktoré mala k dispozícii, predložila rôzne skutočnosti, na ktoré odkazovala v druhej vete odôvodnenia 4 napadnutého rozhodnutia, ktorá spomína predchádzajúce obdobie.

143

Za týchto okolností musí Všeobecný súd zohľadniť skutočnosť, že Komisia mu nebola schopná predložiť tak, ako to mohla urobiť v súvislosti s hlavným obdobím, verejné vyhlásenia hlavných výrobcov pneumatík urobené pri príležitosti earnings calls , ktoré prebehli počas predchádzajúceho obdobia

144

Okrem toho, pokiaľ ide o nepriame dôkazy vzťahujúce sa na podozrenia uvádzané v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s predchádzajúcim obdobím, Komisia tvrdí, že jej pozornosť na toto obdobie upriamili viaceré earnings calls , ktoré prebehli po tomto období.

145

Podľa Komisie tieto odkazy môžu predstavovať nepriamy dôkaz koordinácie počas predchádzajúceho obdobia, čo žalobkyňa popiera vo svojich pripomienkach v tejto súvislosti.

149

V tomto ohľade treba uviesť, že vyhlásenia uvádzané Komisiou na potvrdenie existencie dostatočne závažných nepriamych dôkazov na preukázanie podozrení z koordinácie uvedených v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s predchádzajúcim obdobím nie sú rovnakej povahy ako vyhlásenia, ktoré boli preskúmané v súvislosti s hlavným obdobím. Toto zistenie potvrdila Komisia na pojednávaní.

150

Zatiaľ čo totiž koordinácia, na existenciu ktorej má Komisia podozrenie, sa zakladá na myšlienke, že hlavní výrobcovia pneumatík sa navzájom informovali o svojich budúcich zámeroch a cenových stratégiách a že nepriame dôkazy oznámené v súvislosti s hlavným obdobím odkazovali na verejné vyhlásenia, ktoré možno zohľadniť na preukázanie takejto koordinácie, rôzne vyhlásenia predložené v súvislosti s predchádzajúcim obdobím neodkazovali na budúce zámery alebo cenové stratégie, ktoré by mohli byť implementované počas tohto obdobia.

151

154

Za týchto okolností treba považovať za dôvodnú výhradu založenú na arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že podozrenia vzťahujúce sa na predchádzajúce obdobie v zmysle definovanom druhou vetou odôvodnenia 4 nie sú podložené dostatočne závažnými nepriamymi dôkazmi. Napadnuté rozhodnutie musí byť teda v tomto ohľade čiastočne zrušené.

4.

O druhej časti založenej na neprimeranosti napadnutého rozhodnutia

155

Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nerešpektuje zásadu proporcionality z týchto dôvodov: neexistencia rizika pre dôkazy, neprimeraná prekážka riadneho fungovania podniku, neprimeraná publicita venovaná rozhodnutiam, ktorými sa nariaďuje inšpekcia a možné použitie menej obmedzujúceho opatrenia, a to žiadosti o informácie.

159

V tomto prípade možno tvrdenia žalobkyne na podloženie porušenia zásady proporcionality rozdeliť do dvoch kategórií podľa toho, či má v nich výhrady voči nevyhnutnosti napadnutého rozhodnutia, ktorá predpokladá, že neexistuje iná menej obmedzujúca možnosť, alebo voči neprimeraným dôsledkom, ktoré má rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje inšpekcia na jej fungovanie a výkonnosť, čo následne preukazuje, že bolo výhodnejšie použiť menej obmedzujúce opatrenie.

a)

O výhradách založených na tom, že napadnuté rozhodnutie nebolo nevyhnutné

160

Žalobkyňa tvrdí jednak to, že riziko zatajenia alebo zničenia dôkazov uvádzané v napadnutom rozhodnutí neexistovalo, pretože hľadané informácie už boli Komisii známe alebo jej mohli byť ľahko známe a jednak, že existovala menej obmedzujúca možnosť ako prijatie takého rozhodnutia, a to v tomto prípade žiadosť o informácie podaná v súlade s článkom 18 nariadenia č. 1/2003, ktoré sankcionuje neposkytnutie odpovede alebo neúplnú odpoveď pokutou, ktorá môže dosahovať až 1 % celkového obratu dosiahnutého v predchádzajúcom obchodnom roku, čo spôsobuje veľkú účinnosť tohto ustanovenia použitého v iných veciach rovnakej povahy.

164

Rovnako skutočnosť, že tieto nepriame dôkazy sa zakladajú hlavne na obsahu niektorých verejných vyhlásení, ktoré urobili výrobcovia pneumatík uvedení v napadnutom rozhodnutí počas svojich earnings calls , nemôže zbaviť Komisiu možnosti preskúmať relevantné dokumenty alebo vypočuť zúčastnené osoby, aby získala informácie nevyhnutné na doplnenie alebo overenie svojich podozrení.

165

V tejto súvislosti nemožno Komisii vytýkať, že sa snažila zhromaždiť takéto informácie u obmedzenej skupiny osôb, ktoré v rámci cieľového podniku mohli mať dôkazné prostriedky umožňujúce lepšie definovať predmet, dôvody a fungovanie údajnej koordinácie. Komisia v tejto súvislosti správne uvádza, že pre ňu bolo dôležité, aby získala informácie o interných diskusiách týkajúcich sa prípravy a monitorovania earnings calls a prípravy cenových rozhodnutí týkajúcich sa koordinácie cien medzi výrobcami pneumatík opísanej v tomto rozhodnutí.

166

V takejto situácii Komisia nemohla vylúčiť možnosť, že bez neoznámenej inšpekcie existovalo riziko, že niektoré relevantné informácie budú poškodené alebo zničené. V odôvodnení 8 napadnutého rozhodnutia sa napokon odkazuje na takéto riziko v prípade dôkazov týkajúcich sa „informácií o podozreniach z koordinácie budúceho správania na trhoch, pokiaľ ide o ceny (najmä veľkoobchodné ceny) dotknutých výrobkov, ako aj podozreniach týkajúcich sa rozhodnutia výrobcov oznámiť konkurentom verejnými prostriedkami budúcu cenovú politiku“.

170

Navyše, ako podotýka Komisia, existuje významný rozdiel medzi sumou pokuty, ktorú možno uložiť za porušenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ a sumou pokuty, ktorú možno uložiť za neposkytnutie odpovede na žiadosť o informácie. Vzhľadom na tento rozdiel nemožno vylúčiť, že podnik, ktorého sa týka žiadosť o informácie, môže byť v pokušení nevyhovieť jej s rizikom, že mu z tohto dôvodu bude uložená sankcia, čo mu môže umožniť, aby sa vyhol uloženiu sankcie za porušenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ.

171

Výber nástroja použitého na zhromaždenie informácií relevantných pre vyšetrovanie, či už ide o inšpekciu nariadenú rozhodnutím v súlade s článkom 20 ods. 4 nariadenia č. 1/2003 alebo o žiadosť o informácie prijatú na základe článku 18 tohto nariadenia, teda závisí od analýzy, ktorú urobí Komisia so zreteľom na konkrétnu situáciu, ktorá existuje v prebiehajúcom vyšetrovaní. Samotná skutočnosť, že Komisia mohla postupovať na základe žiadostí o informácie v iných veciach, uvádzaných žalobkyňou, nemôže v tejto súvislosti z dôvodov vysvetlených v napadnutom rozhodnutí postačovať na spochybnenie zákonnosti výberu urobeného v prejednávanej veci.

172

Z uvedeného vyplýva, že treba zamietnuť ako nedôvodné tvrdenia žalobkyne týkajúce sa toho, že napadnuté rozhodnutie nebolo nevyhnutné vzhľadom na neexistenciu rizika pre dôkazy alebo možnosť využiť menej obmedzujúce opatrenie.

175

V prvom rade, pokiaľ ide o neprimerané narušenie riadneho fungovania podniku, ktorému je nariadené, aby sa podrobil inšpekcii, treba uviesť, že argumentácia žalobkyne v tejto súvislosti je skutkovo nepodložená.

176

Najprv totiž treba pripomenúť, že inšpekcie sa v zásade ukazujú nevyhnutné vtedy, keď má Komisia podozrenie na existenciu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže upravených Zmluvou o FEÚ. Takýto zásah verejného orgánu do práva podniku na rešpektovanie jeho obydlia a komunikácie tak zostáva primeraný, keď nevybočuje z odôvodnených medzí predmetu definovaného rozhodnutím o inšpekcii, čo znamená, že vykonanie takého rozhodnutia spôsobuje riadnemu fungovaniu podniku nevyhnutné ťažkosti, ktoré sú s nim neoddeliteľné späté, čo žalobkyňa nemôže ignorovať.

177

V tomto prípade sa však so zreteľom na dostatočne závažné nepriame dôkazy, ktoré mala Komisia k dispozícii, nie je namieste domnievať, že napadnuté rozhodnutie môže ako také neprimerane prekážať riadnemu fungovaniu žalobkyne.

181

V druhom rade, pokiaľ ide o škodlivé dôsledky na výkonnosť podniku, ktoré majú vyplývať z nadmernej publicity venovanej inšpekcii nariadenej Komisiou, na úvod treba uviesť, že takáto argumentácia sa týka skôr problematiky náhrady spôsobenej škody ako napadnutia zákonnosti aktu.

182

V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa tej istej argumentácie žalobkyne, publicita venovaná inšpekcii Komisiou vyplýva z aktu odlišného od napadnutého rozhodnutia. V tomto prípade ide o tlačové komuniké IP/24/561, nazvané „Komisia pristupuje k neohláseným inšpekciám v oblasti protisúťažných postupov v odvetví pneumatík“, uverejnené na internetovej stránke Komisie 30. januára 2024, v čase začiatku inšpekcie vykonávanej u žalobkyne (ďalej len „tlačové komuniké“).

183

Tlačové komuniké však v prejednávanej veci nie je napadnuté ako také.

187

Za týchto okolností sa na účinky opísané žalobkyňou nemožno s úspechom odvolávať na preukázanie neprimeranosti napadnutého rozhodnutia v prejednávanej veci.

188

V dôsledku toho treba zamietnuť ako neúčinné tvrdenie žalobkyne týkajúce sa údajných škodlivých dôsledkov na jej výkonnosť v nadväznosti na uverejnenie tlačového komuniké Komisiou.

189

Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, v čom by bolo rozhodnutie o inšpekcii neprimerané. Druhú časť druhého žalobného dôvodu treba preto zamietnuť.

IV. O trovách

192

Podľa článku 134 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Všeobecný súd môže rozhodnúť, že účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka konania.

193

V prejednávanej veci a vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie musí byť čiastočne zrušené, podľa Všeobecného súdu treba rozhodnúť tak, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov,

3.

Compagnie générale des établissements Michelin a Európska Komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.

Marcoulli

Tomljenović

Spangsberg Grønfeldt

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. júla 2025.

1. Úvodné pripomienky

2. O výhrade založenej na stručnom alebo všeobecnom odôvodnení

3. O výhrade založenej na vágnom, nejednoznačnom, nepresnom alebo extenzívnom odôvodnení a jeho dôsledkoch na pochopenie toho, čo je vytýkané

B. O druhom dôvode založenom na porušení práva žalobkyne na rešpektovanie obydlia a komunikácie

1. Úvodné pripomienky

2. O podobnosti medzi príkladom uvedeným v usmerneniach z roku 2023 a údajnou koordináciou

i) O existencii dostatočne závažných nepriamych dôkazov na podloženie podozrení týkajúcich sa koordinácie cien počas hlavného obdobia

– K vyhláseniam predloženým Komisiou

– K ostatným skutočnostiam predloženým Komisiou

– K pripomienkam predloženým žalobkyňou

ii) O neexistencii dostatočne závažných nepriamych dôkazov na podloženie podozrení týkajúcich sa koordinácie cien počas predchádzajúceho obdobia

4. O druhej časti založenej na neprimeranosti napadnutého rozhodnutia