T-229/24

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii , v zastúpení: J.‑F. Brakeland, K. Talabér‑Ritz a S. Chantre, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata komora),

v zložení: predseda komory S. L. Kalėda (spravodajca), sudcovia T. Perišin a S. Verschuur,

Svojou žalobou podanou na základe článku 270 ZFEÚ sa žalobkyňa, pani Isabel Sánchez, v podstate domáha jednak zrušenia rozhodnutia výberovej komisie verejného výberového konania EPSO/AD/391/21 z 15. mája 2023, ktorým táto komisia po opätovnom preskúmaní rozhodla o nezapísaní jej mena do rezervného zoznamu, a jednak náhrady ujmy, ktorá jej údajne vznikla.

Okolnosti predchádzajúce sporu a skutkové okolnosti, ktoré nastali po podaní žaloby

O skutkových okolnostiach, ktoré viedli k prijatiu pôvodného rozhodnutia o nezapísaní do zoznamu

2

Dňa 10. mája 2021 sa žalobkyňa prihlásila do verejného výberového konania na základe kvalifikácie a formou testov EPSO/AD/391/21 na prijatie administrátorov (AD 7). Predmetom daného výberového konania bolo vypracovanie rezervných zoznamov, z ktorých by inštitúcie Európskej únie, najmä Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre podporu štrukturálnych reforiem a Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre migráciu a vnútorné záležitosti, mohli prijímať úradníkov. Oznámenie o výberovom konaní uverejnil Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) v Úradnom vestníku Európskej únie 8. apríla 2021 ( Ú. v. EÚ C 120A, 2021, s. 1 , ďalej len „oznámenie o výberovom konaní“). Zmena oddielu 5 oznámenia o výberovom konaní týkajúca sa „Hodnotiaceho centra“ bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie 8. marca 2022 ( Ú. v. EÚ C 111 A, 2022, s. 11 ).

3

6

Dňa 20. decembra 2022 žalobkyňa požiadala o neopravenú kópiu svojho písomného testu, ktorá jej bola doručená 5. januára 2023.

7

Dňa 22. decembra 2022 žalobkyňa podala žiadosť o preskúmanie hodnotenia jej výkonu v písomnom teste a pohovore týkajúcom sa daného odboru.

8

Rozhodnutím z 15. mája 2023 prijatým po preskúmaní výberová komisia potvrdila pôvodné rozhodnutie o nezapísaní do zoznamu, pokiaľ ide o body získané v skúškach v hodnotiacom centre.

O žiadostiach o prístup k dokumentom a osobným údajom žalobkyne v nadväznosti na pôvodné rozhodnutie o nezapísaní do zoznamu

12

Dňa 3. júla 2023 žalobkyňa podala žiadosť o prístup podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ( Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43 ; Mim. vyd. 01/003, s. 331), ktorá sa týkala najmä pohovoru týkajúceho sa daného odboru, normalizácie bodového hodnotenia (ďalej len „normalizácia“) a stretnutí medzi EPSO a výberovou komisiou výberového konania (ďalej len „pôvodná žiadosť o prístup k dokumentom“).

13

V ten istý deň žalobkyňa podala žiadosť o prístup k osobným údajom spracúvaným EPSO alebo výberovou komisiou v súvislosti s pohovorom týkajúcim sa daného odboru.

14

Dňa 14. februára 2024 žalobkyňa podala európskemu ombudsmanovi sťažnosť proti EPSO týkajúcu sa verejného výberového konania na základe kvalifikácie a formou testov EPSO/AD/391/21, najmä pokiaľ ide o pohovor týkajúci sa daného odboru a metodiky hodnotenia.

18

Listom z 18. marca 2024 Komisia odpovedala na opakovanú žiadosť o prístup k dokumentom a uviedla, že na jeden z dokumentov identifikovaných EPSO sa nevzťahuje predmet žiadosti, ale poskytla úplný prístup k dodatočnému dokumentu týkajúcemu sa normalizácie, ktorý má názov „Usmernenia v oblasti normalizácie“. Komisia potvrdila pôvodné rozhodnutie, pokiaľ ide o ostatné dokumenty.

19

Dňa 29. novembra 2024 ombudsman ukončil vyšetrovanie týkajúce sa sťažnosti podanej žalobkyňou, pričom dospel v podstate k záveru, že dokumenty, ktoré jej neboli sprístupnené, sa týkali činnosti a rozhodovania výberovej komisie.

Návrhy účastníčok konania

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť vzniknutú majetkovú ujmu zodpovedajúcu 50 % ušlého zisku vyplývajúceho zo straty príležitosti získať pracovné miesto úradníka,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť vzniknutú nemajetkovú ujmu vyčíslenú na 5000 eur,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny stav

O predmete žaloby

22

Svojím prvým žalobným návrhom žalobkyňa navrhuje zrušenie pôvodného rozhodnutia o nezapísaní do zoznamu.

23

Treba pritom pripomenúť, že ak uchádzač vo výberovom konaní požiada v súlade s pravidlom stanoveným v oznámení o výberovom konaní o preskúmanie rozhodnutia výberovej komisie, rozhodnutie prijaté výberovou komisiou po preskúmaní situácie uchádzača nahrádza jej pôvodné rozhodnutie, a teda predstavuje akt spôsobujúci ujmu (pozri rozsudok z 5. septembra 2018, Villeneuve/Komisia, T‑671/16 , EU:T:2018:519 , bod 24 a citovanú judikatúru).

27

Okrem toho okolnosť, že orgán oprávnený rozhodovať o sťažnosti žalobkyne bol v odpovedi na túto sťažnosť nútený doplniť alebo zmeniť dôvody rozhodnutia o preskúmaní, nemôže odôvodňovať, aby sa zamietnutie tejto sťažnosti považovalo za samostatný akt spôsobujúci ujmu žalobkyni, keďže odôvodnenie uvedeného zamietnutia sa malo začleniť do napadnutého rozhodnutia, proti ktorému bola táto sťažnosť namierená [pozri rozsudok z 9. júna 2021, Calhau Correia de Paiva/Komisia, T‑202/17 , EU:T:2021:323 , bod 35 (neuverejnený) a citovanú judikatúru].

28

V prejednávanej veci rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti iba potvrdzuje rozhodnutie o preskúmaní.

29

Treba preto konštatovať, že návrhy na zrušenie smerujú len proti rozhodnutiu výberovej komisie z 15. mája 2023, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o preskúmanie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Za týchto podmienok Všeobecný súd v záujme riadneho výkonu spravodlivosti zastáva názor, že žalobkyňa v podstate uvádza sedem žalobných dôvodov, z ktorých prvý je založený na neuverejnení metódy normalizácie v oznámení o výberovom konaní alebo na neexistencii jej predbežného určenia a predchádzajúceho oznámenia, druhý na protiprávnosti zásahu EPSO v súvislosti s normalizáciou, tretí na porušení článku 5 prílohy III k služobnému poriadku, štvrtý na porušení povinnosti odôvodnenia, piaty na porušení práva na obhajobu, šiesty na porušení zásady riadnej správy vecí verejných a siedmy na porušení zásady rovnosti zaobchádzania počas pohovoru týkajúceho sa daného odboru.

O prvom žalobnom dôvode založenom na neuverejnení metódy normalizácie v oznámení o výberovom konaní alebo na neexistencii jej predbežného určenia a predchádzajúceho oznámenia

33

V prejednávanej veci sa žalobkyňa v podstate domnieva, že normalizácia ako metóda hodnotenia mala byť uverejnená v oznámení o výberovom konaní alebo prinajmenšom mala byť určená a oznámená výberovou komisiou výberového konania ešte pred začatím skúšok. Takéto uverejnenie je v súlade s požiadavkou stanovenou v článku 1 ods. 1 písm. e) prílohy III k služobnému poriadku. Pravidlá upravujúce normalizáciu pritom boli stanovené až približne štyri mesiace po rozhodovaní týkajúcom sa výsledkov žalobkyne v skúškach v hodnotiacom centre.

34

37

Treba tiež pripomenúť, že činnosť výberovej komisie výberového konania zahŕňa vo všeobecnosti aspoň dve rôzne štádiá, a to po prvé preskúmanie prihlášok na účely výberu uchádzačov pripustených do výberového konania a po druhé preskúmanie spôsobilosti uchádzačov na obsadzované pracovné miesto na účely zostavenia rezervného zoznamu (rozsudok z 22. septembra 2021, JR/Komisia, T‑435/20 , EU:T:2021:608 , bod 52 ).

38

Druhé štádium činnosti výberovej komisie výberového konania má predovšetkým porovnávaciu povahu, a preto sa na ňu vzťahuje tajnosť, ktorá je vlastná tejto činnosti a je stanovená v článku 6 prílohy III k služobnému poriadku, ako ho vykladá Súdny dvor (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati, C‑254/95 P , EU:C:1996:276 , bod 28 a citovanú judikatúru).

39

Normalizácia, ktorá patrí do druhého štádia činnosti výberovej komisie, má za cieľ neutralizovať relatívnu subjektívnosť jednotlivých hodnotiteľov pri udeľovaní bodov, keďže niektorí sú objektívne prísnejší ako iní. Môže sa ukázať ako relevantná v závislosti od okolností vlastných každému postupu prijímania do služobného pomeru. Táto metóda sa snaží o uplatnenie zásady rovnosti zaobchádzania, keďže sa na jednej strane uplatňuje jednotne na všetkých uchádzačov, ktorí boli nezávisle hodnotení aspoň dvoma odlišnými hodnotiteľmi. Na druhej strane umožňuje vykonať porovnávacie hodnotenie uchádzačov na základe porovnateľných údajov, v tomto prípade bodov normalizovaných na úrovni všetkých uchádzačov výberového konania, s cieľom zabezpečiť jednotnosť hodnotenia (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 2. marca 2016, Loescher/Rada, F‑84/15 , EU:F:2016:29 , body 67 a 68 a citovanú judikatúru).

43

Okrem toho z judikatúry vyplýva, že normalizácia je metódou, ktorej cieľom je neutralizovať relatívnu subjektívnosť rôznych hodnotiteľov pri udeľovaní bodov, keďže niektorí sú objektívne prísnejší ako iní, a tak zabezpečiť jednotnosť hodnotenia (pozri bod 39 vyššie), čo žalobkyňa navyše nespochybňuje. Na rozdiel od toho, čo v podstate tvrdí žalobkyňa, uplatnenie takejto metódy pritom nepatrí pod pojem „hodnotenie skúšok“, ktorý sa týka pridelenia bodov jednotlivým skúškam alebo schopnostiam, ktoré sa majú hodnotiť.

44

Z toho vyplýva, že využitie normalizácie nemusí byť povinne uvedené v oznámení o výberovom konaní.

45

V druhom rade, pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne založenú na skutočnosti, že absencia predbežného určenia normalizácie a jej oznámenia uchádzačom je v rozpore s požiadavkou zabezpečiť hodnotenie uchádzačov na základe objektívnych a vopred známych kritérií, treba uviesť nasledujúce skutočnosti.

49

Vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje výberová komisia pri vykonávaní svojej činnosti, je vhodné, aby výberová komisia, pokiaľ oznámenie o výberovom konaní nestanovuje kritériá hodnotenia, stanovila takéto kritériá, alebo v prípade, že oznámenie o výberovom konaní ich stanovuje, ale bez uvedenia ich príslušnej váhy, určila ich váhu (pozri rozsudok z 22. septembra 2021, JR/Komisia, T‑435/20 , EU:T:2021:608 , bod 80 a citovanú judikatúru).

50

Po prvé treba uviesť, že žalobkyňa nespochybňuje, že cieľom použitia normalizácie je uplatniť zásadu rovnosti zaobchádzania v rámci druhého štádia činnosti výberovej komisie týkajúcej sa preskúmania spôsobilosti uchádzačov o pracovné miesto, ktoré sa má obsadiť.

51

V tejto súvislosti treba poznamenať, že rozhodnutie o použití normalizácie môže byť prijaté až po skúškach, keď sú členom výberovej komisie známe body udelené hodnotiteľmi a keď sa zistí, že medzi bodovými hodnoteniami jednotlivých hodnotiteľov existujú príliš veľké rozdiely. Ako teda žalobkyňa pripustila na pojednávaní, nie je možné hneď vedieť, či bude použitie normalizácie nevyhnutné, takže rozhodnutie o použití normalizácie nemôže výberová komisia prijať pred opravou skúšok.

55

Po druhé, pokiaľ ide o odkaz žalobkyne na bod 58 rozsudku zo 17. decembra 2025, CB/Komisia ( T‑37/24 , neuverejnený, EU:T:2025:1119 ), ktorého výklad treba doplniť bodom 59 uvedeného rozsudku, v týchto bodoch sa uvádza, že v situácii, keď nebola zabezpečená stabilita zloženia výberovej komisie a kontinuita jej predsedníctva, a keď neexistovala hodnotiaca stupnica alebo aspoň presné pokyny týkajúce sa hodnotiacich kritérií, nebolo možné zaručiť koherentné uplatňovanie týchto kritérií na všetkých uchádzačov.

56

V prejednávanej veci pritom žalobkyňa nepreukázala ani netvrdila takýto nedostatok stability zloženia výberovej komisie a kontinuity jej predsedníctva, ktorý by mohol narušiť jej činnosť. Odkaz na bod 58 rozsudku zo 17. decembra 2025, CB/Komisia ( T‑37/24 , neuverejnený, EU:T:2025:1119 ), teda v každom prípade nie je relevantný.

57

Z toho vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, že neexistencia predbežného určenia normalizácie a jej oznámenia uchádzačom je v rozpore so zásadami rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, koherencie bodového hodnotenia a objektívnosti hodnotenia.

61

V treťom rade žalobkyňa vo svojej odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania tvrdí, že v prejednávanej veci nijaký dokument nepreukazuje, že všetci členovia výberovej komisie boli prítomní pri prijatí výsledkov normalizačného postupu, zatiaľ čo podľa bodu 75 rozsudku zo 17. decembra 2025, CB/Komisia ( T‑37/24 , neuverejnený, EU:T:2025:1119 ), prináleží Komisii, aby predložila dôkaz o tom, že výberová komisia sa zišla v jej úplnom zložení, aby prijala konečné rozhodnutia.

62

Podľa článku 84 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu je pritom uvádzanie nových dôvodov prípustné počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Okrem toho žalobné dôvody, ktoré sú len rozšírením dôvodu uvedeného skôr, či už priamo alebo implicitne, v pôvodnej žalobe a ktoré úzko súvisia s týmto dôvodom, však musia byť vyhlásené za prípustné [pozri rozsudok z 5. októbra 2020, HeidelbergCement a Schwenk Zement/Komisia, T‑380/17 , EU:T:2020:471 , bod 87 (neuverejnený) a citovanú judikatúru].

63

V tejto súvislosti treba na jednej strane zdôrazniť, že bod 75 rozsudku zo 17. decembra 2025, CB/Komisia ( T‑37/24 , neuverejnený, EU:T:2025:1119 ), nadväzuje na ustálenú judikatúru citovanú v bode 73 uvedeného rozsudku, podľa ktorej je vzhľadom na porovnávaciu povahu vypracovania rezervného zoznamu nevyhnutné, aby sa výberová komisia zišla v jej úplnom zložení na záverečnom rozhodovaní. Táto judikatúra, pripomenutá okrem toho v súvislosti s nedostatkom stability v zložení výberovej komisie, je teda ustálená.

O druhom žalobnom dôvode založenom na protiprávnosti zásahu EPSO v súvislosti s normalizáciou

67

Žalobkyňa tvrdí, že zásah EPSO do opravy testov prostredníctvom úpravy bodov po tom, čo výberová komisia ukončila hodnotenie uchádzačov, je v rozpore s pravidlami uvedenými v oznámení o výberovom konaní, v ktorom sa takýto zásah nespomína, ako aj s článkom 1 ods. 1 písm. e) a článkom 7 ods. 2 prílohy III k služobnému poriadku. EPSO údajne prekročil svoju úlohu, ktorá má v podstate organizačnú povahu, tým, že poskytol pomoc pri uplatňovaní normalizácie bez jasných a vopred určených pravidiel. Navyše kritériá normalizácie sa v rozpore s tým, čo vyžaduje článok 27 služobného poriadku, nezakladajú na zásluhách uchádzačov, ale na zásluhách hodnotiteľov, na ktorých EPSO zakladá svoje úpravy. Okrem toho rozhodnutie výberovej komisie odchýliť sa po zásahu EPSO od objektívnych kritérií hodnotenia stanovených v oznámení o výberovom konaní je v rozpore s článkom 41 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

68

Komisia zastáva názor, že žalobkyňa v rozpore s článkom 76 písm. d) rokovacieho poriadku jasne neuvádza dôvody, pre ktoré sa domnieva, že toto ustanovenie bolo porušené tým, že úloha EPSO v normalizačnom postupe nebola uvedená v oznámení o výberovom konaní. Tento žalobný dôvod treba preto zamietnuť ako neprípustný. Komisia v každom prípade spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

69

V súlade s článkom 7 ods. 1 až 3 prílohy III k služobnému poriadku poskytuje totiž EPSO jednotlivým inštitúciám pomoc pri vymedzovaní a organizovaní výberových konaní na miesta úradníkov v súlade so všeobecnými ustanoveniami vydanými uvedenými inštitúciami (pozri rozsudok zo 14. decembra 2022, SY/Komisia, T‑312/21 , EU:T:2022:814 , bod 51 a citovanú judikatúru).

73

V prejednávanej veci v rámci článku 7 ods. 1 prílohy III k služobnému poriadku, ako vyplýva zo zápisnice zo zasadnutia z 11. októbra 2022, členovia výberovej komisie diskutovali o štatistickej analýze a normalizácii bodov, ktorú vysvetlil EPSO, v prípade všetkých uchádzačov pripustených do hodnotiaceho centra na písomnú skúšku, pohovor s dôrazom na všeobecné schopnosti a pohovor s dôrazom na schopnosti riešiť rôzne situácie, a následne sa rozhodli potvrdiť body vyplývajúce z tejto normalizácie. Pohovor týkajúci sa daného odboru nebol predmetom tejto metódy, keďže ho hodnotili súčasne dvaja hodnotitelia.

74

Na pojednávaní Komisia spresnila, že EPSO analyzoval body udelené hodnotiteľmi z hľadiska štatistiky pre každú skúšku osobitne a poskytol výberovej komisii profil hodnotenia každého hodnotiteľa pre každú z troch skúšok. Výberová komisia mohla na základe dokumentu v programe PowerPoint, ktorý pripravil EPSO, konštatovať, že existujú rozdiely v profiloch hodnotenia jednotlivých hodnotiteľov, čo naznačuje, že tieto hodnotenia boli ovplyvnené ich subjektívnosťou. Výberová komisia sa teda domnievala, že takáto rôznorodosť nie je zlučiteľná so zásadou rovnosti zaobchádzania, a rozhodla sa uplatniť normalizačný postup.

78

Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že kritériá normalizácie sa na rozdiel od toho, čo vyžaduje článok 27 služobného poriadku, nezakladajú na zásluhách uchádzačov, ale na nedostatku objektívnosti hodnotiteľov, na ktorom EPSO zakladá svoje úpravy, treba konštatovať, že žalobkyňa nespochybňuje, že normalizácia má za cieľ uplatnenie zásady rovnosti zaobchádzania tým, že sa snaží neutralizovať relatívnu subjektívnosť jednotlivých hodnotiteľov, a tým zabezpečiť jednotnosť hodnotenia, a nevysvetľuje, ako by takéto úsilie mohlo poškodiť prijatie do služobného pomeru založené na zásluhách uchádzačov. Treba totiž uviesť, že body prijaté výberovou komisiou po normalizácií odrážajú jej posúdenia výkonov uchádzačov na základe ich zásluh.

79

Po štvrté treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne založené na porušení článku 41 Charty z dôvodu rozhodnutia výberovej komisie odchýliť sa po zásahu EPSO od kritérií hodnotenia uvedených v oznámení o výberovom konaní, keďže v bode 69 vyššie bolo konštatované, že výberová komisia sa od uvedeného oznámenia neodchýlila.

80

Zo všetkého, čo bolo uvedené, bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou z dôvodu nejasnosti argumentácie žalobkyne, vyplýva, že druhý žalobný dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

V tejto súvislosti zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa v rámci tretieho žalobného dôvodu namieta nezrovnalosť v postupe prijímania do služobného pomeru z dvoch dôvodov. Na jednej strane neuverejnenie metódy normalizácie, ako vyplýva z prvého žalobného dôvodu, spôsobilo nezrovnalosť v postupe prijímania do služobného pomeru. Na druhej strane rezervný zoznam obsahuje len mená uchádzačov, ktorí po normalizácii dosiahli najvyšší počet bodov, a nie mená uchádzačov, ktorí dosiahli všetky požadované minimálne počty bodov a najvyšší počet bodov v testoch v hodnotiacom centre.

84

Ako však vyplýva z prvého žalobného dôvodu, na jednej strane postup prijímania do služobného pomeru, tak ako bol vykonaný napadnutým rozhodnutím, nie je postihnutý žiadnou nezrovnalosťou z dôvodu použitia normalizácie bez uverejnenia v oznámení o výberovom konaní alebo bez predbežného určenia pred začatím skúšok. Na druhej strane iba body prijaté výberovou komisiou po normalizácii odrážajú jej posúdenia výkonov uchádzačov počas rôznych skúšok, pričom body pridelené hodnotiteľmi pred rozhodovaním výberovej komisie sú len priebežnými bodmi.

85

Rezervný zoznam, ako ho zostavila výberová komisia, je preto v súlade s článkom 5 prílohy III k služobnému poriadku v rozsahu, v akom obsahuje mená uchádzačov, ktorí dosiahli všetky požadované minimálne počty bodov (aspoň 123 bodov podľa oznámenia o výberovom konaní), ako aj najvyšší počet bodov v testoch v hodnotiacom centre.

86

89

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry neexistencia odôvodnenia alebo nedostatočné odôvodnenie spadá pod porušenie podstatných formálnych náležitostí a predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý súd Únie môže, či dokonca musí, zohľadniť ex offo (pozri rozsudok z 9. júna 2021, Lianopoulou/Komisia, T‑880/19 , neuverejnený, EU:T:2021:325 , bod 40 a citovanú judikatúru).

90

Námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou preto treba zamietnuť.

91

Ďalej treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa nevyžaduje, aby odôvodnenie presne uvádzalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, sa má posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale aj na jeho kontext, ako aj na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (pozri rozsudok z 11. júna 2020, Komisia/Di Bernardo, C‑114/19 P , EU:C:2020:457 , bod 29 a citovanú judikatúru).

95

Okrem toho žalobkyňa v prílohe k pôvodnému rozhodnutiu o nezapísaní do zoznamu dostala svoj preukaz schopností, ktorý v súlade s tým, čo je uvedené v uvedenom rozhodnutí, preberá rozdelenie bodov, ktoré získala, ako aj jej výkon za každú všeobecnú a osobitnú schopnosť hodnotenú počas skúšok v hodnotiacom centre.

96

Napadnuté rozhodnutie tak spĺňa požiadavky stanovené judikatúrou citovanou v bode 93 vyššie.

97

Tento záver nemožno spochybniť tvrdením žalobkyne založeným na skutočnosti, že použitie normalizácie si vyžadovalo dodatočné odôvodnenie.

101

Štvrtý žalobný dôvod treba teda zamietnuť ako nedôvodný.

O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na obhajobu

102

Žalobkyňa poukazuje na porušenie svojho práva na obhajobu z dôvodu neoznámenia relevantných skutočností alebo z dôvodu, že tieto skutočnosti jej boli oznámené oneskorene. Nemohla teda identifikovať prípadné aritmetické chyby vo výpočte svojich bodov. Okrem toho netransparentnosť zásahu EPSO do systému hodnotenia skúšok bráni akejkoľvek zmysluplnej kontrole. Okrem toho odmietnutie prístupu k presnej formulácii poslednej otázky pohovoru týkajúceho sa daného odboru jej znemožnilo, aby na ňu mohla odkazovať v priebehu celého správneho konania.

103

Treba tiež pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry porušenie práva na obhajobu vedie k zrušeniu rozhodnutia vydaného na konci predmetného správneho konania iba vtedy, ak by bez tejto vady mohlo toto konanie dospieť k inému výsledku (pozri rozsudok z 18. júna 2020, Komisia/RQ, C‑831/18 P , EU:C:2020:481 , bod 105 a citovanú judikatúru).

107

Na preukázanie toho, že ide o taký prípad, musí žalobkyňa vysvetliť, aké sú tvrdenia a dôkazy, ktoré by uplatnila, ak by jej právo na obhajobu bolo dodržané, a v prípade potreby preukázať, že tieto tvrdenia a dôkazy mohli v jej prípade viesť k inému výsledku [pozri rozsudok z 3. júla 2019, PT/EIB, T‑573/16 , EU:T:2019:481 , bod 269 (neuverejnený) a citovanú judikatúru].

108

Od žalobcu namietajúceho porušenie svojho práva na obhajobu však nemožno požadovať, aby preukázal, že rozhodnutie dotknutej inštitúcie Únie by malo iný obsah, ale iba to, že takáto hypotéza nie je úplne vylúčená (pozri rozsudok z 18. júna 2020, Komisia/RQ, C‑831/18 P , EU:C:2020:481 , bod 106 a citovanú judikatúru).

109

Okrem toho treba uviesť, že žalobkyňa mohla na základe všeobecných pravidiel uvedených v prílohe III k oznámeniu o výberovom konaní včas požiadať o preskúmanie pôvodného rozhodnutia o nezapísaní do zoznamu a mohla oznámiť svoje výhrady (pozri body 7 a 8 vyššie).

113

V tejto súvislosti treba uviesť, že postup preskúmania, ktorého cieľom je umožniť uchádzačovi uviesť všetky skutkové a právne okolnosti, o ktorých sa domnieva, že môžu ovplyvniť rozhodnutie, ktoré môže byť voči nemu prijaté a ktoré môže viesť ku kladnej odpovedi zo strany výberovej komisie, v dôsledku čoho môže byť uchádzač opätovne zaradený do výberového konania v tej fáze, z ktorej bol vylúčený, umožňuje zabezpečiť dodržanie práva na obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. septembra 2018, PH/Komisia, T‑613/16 , neuverejnený, EU:T:2018:529 , body 199 až 207 ).

114

V tomto ohľade treba pripomenúť, že rozhodnutie prijaté výberovou komisiou na konci postupu preskúmania je aktom spôsobujúcim ujmu dotknutej osobe, ktorý je predmetom tejto žaloby, ako vyplýva z bodu 29 vyššie.

115

Okrem toho je pravda, ako Komisia pripustila na pojednávaní, že matematický vzorec použitý v rámci normalizácie je verejne dostupný a nevzťahuje sa naň tajnosť rokovania výberovej komisie. Treba konštatovať, že tento vzorec nebol žalobkyni oznámený, keď bola listom z 18. marca 2024 informovaná o vykonaní normalizačného postupu.

119

Treba však uviesť, že matematický vzorec použitý v rámci normalizácie, posudzovaný samostatne, nepredstavuje skutočnosť, voči ktorej by žalobkyňa mala mať možnosť brániť sa. Ako bolo uvedené v bode 98 vyššie, keďže normalizácia spočíva v porovnávacej metóde, ktorá si vyžaduje poznať priebežné body žalobkyne a ostatných uchádzačov, hoci takéto body nemožno zverejniť, treba konštatovať, že jednoduchý vzorec normalizácie nepredstavuje nevyhnutnú informáciu umožňujúcu žalobkyni spochybniť spôsob, akým normalizácia ovplyvnila jej body.

120

V každom prípade sa žalobkyňa obmedzuje na tvrdenie o možnosti aritmetickej chyby vo fáze normalizácie, ktorá mohla prispieť k nezapísaniu jej mena do rezervného zoznamu, bez toho, aby spochybňovala metódu normalizácie použitú výberovou komisiou alebo predložila prvý nepriamy dôkaz o takej aritmetickej chybe. Keďže základom napadnutého rozhodnutia sú len záverečné body prijaté výberovou komisiou výberového konania, toto tvrdenie nemôže spĺňať požiadavky pripomenuté v bodoch 107 a 108 vyššie.

121

Preto bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou, treba piaty žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady riadnej správy vecí verejných

125

Žalobkyňa tvrdí, že administratíva porušila zásadu riadnej správy vecí verejných zakotvenú v článku 41 Charty z dôvodu oneskorenia pri vybavovaní jej žiadostí o prístup k dokumentom a osobným údajom podaných v nadväznosti na pôvodné rozhodnutie o nezapísaní do zoznamu, ako aj jej sťažnosti proti napadnutému rozhodnutiu. Na jednej strane vytýka administratíve jej oneskorenú odpoveď na jej sťažnosť, ktorá jej bola doručená 24. januára 2024, zatiaľ čo pôvodné rozhodnutie o nezapísaní do zoznamu bolo prijaté 19. decembra 2022. Na druhej strane kritizuje nezrovnalosti v odpovediach na jej žiadosť o prístup k dokumentom, pokiaľ ide o obsah dokumentu s názvom „Decision Table F1“ a konanie zasadnutí výberovej komisie k žiadostiam o preskúmanie, ako aj lehotu na odpoveď. EPSO podľa jej názoru zatajil podstatné podrobnosti o normalizácii a zverejnil ich až po uplynutí lehoty na podanie sťažnosti. EPSO tak nezabezpečil primeranú úroveň transparentnosti, ktorá by jej umožnila overiť, či bola počas výberového konania dodržaná zásada rovnosti zaobchádzania.

126

Komisia vznáša námietku neprípustnosti založenú na porušení článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku, keďže žalobný dôvod založený na porušení zásady riadnej správy vecí verejných neobsahuje v tejto súvislosti žiadnu konkrétnu výhradu proti napadnutému rozhodnutiu. Komisia v každom prípade spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

130

Pokiaľ však ide o lehotu, ktorá uplynula medzi podaním sťažnosti a rozhodnutím o jej zamietnutí, treba pripomenúť, že podľa článku 90 služobného poriadku neposkytnutie odpovede v tejto štvormesačnej lehote sa považuje za nepriamo prijaté rozhodnutie o zamietnutí, ktoré môže byť predmetom súdneho preskúmania. Treba tiež pripomenúť, že žaloba na Všeobecný súd musí byť podaná v lehote troch mesiacov. Táto lehota začína plynúť odo dňa uplynutia lehoty na odpoveď, ak sa žaloba týka nepriamo prijatého rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti. Podľa článku 91 ods. 3 druhej zarážky služobného poriadku, ak sťažnosť bude zamietnutá výslovným rozhodnutím po tom, ako bola zamietnutá konkludentne prijatým rozhodnutím, no pred uplynutím lehoty na podanie odvolania [žaloby – neoficiálny preklad ], lehota na podanie odvolania [žaloby – neoficiálny preklad ] začne bežať znovu (pozri rozsudok z 2. apríla 2020, Barata/Parlament, T‑81/18 , neuverejnený, EU:T:2020:137 , body 83 a 84 ).

131

Pokiaľ ide o rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti, treba konštatovať, že hoci rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti bolo prijaté po uplynutí štvormesačnej lehoty na odpoveď, toto oneskorenie nemôže mať vplyv na samotný obsah rozhodnutia prijatého na konci správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2018, Curto/Parlament, T‑275/17 , EU:T:2018:479 , bod 104 ).

132

Toto tvrdenie je preto nedôvodné.

Okrem toho žalobkyňa nemôže vytýkať Komisii, že až do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti zatajovala podstatné podrobnosti o normalizácii. Zo spisu totiž vyplýva, že žalobkyňa podala žiadosť o prístup k dokumentom týkajúcu sa najmä normalizácie až 3. júla 2023, teda takmer dva mesiace po prijatí napadnutého rozhodnutia 15. mája 2023. V nadväznosti na túto žiadosť jej bol 17. augusta 2023 doručený dokument s názvom „Pravidlá tretieho hodnotenia – Vplyv hodnotiteľa – Normalizácia“ (pozri bod 14 vyššie). Následne v odpovedi na jej opakovanú žiadosť o prístup k dokumentom z 31. augusta 2023 jej bol 18. marca 2024 doručený dokument s názvom „Usmernenia v oblasti normalizácie“ (pozri bod 18 vyššie). Keďže sa žalobkyňa domnieva, že tieto dokumenty dostala príliš neskoro na to, aby ich mohla účinne použiť v rámci svojej sťažnosti, je to spôsobené najmä oneskoreným podaním jej žiadosti o prístup k nim, a nie správaním Komisie.

136

Po tretie, pokiaľ ide o údajné nezrovnalosti v odpovediach na jej žiadosť o prístup k dokumentom, na ktoré žalobkyňa poukazuje, žalobkyňa nevysvetľuje, v čom tieto nezrovnalosti ovplyvňujú zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

137

Toto tvrdenie teda treba považovať za neúčinné.

138

141

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že posúdenia, ktoré vykonáva výberová komisia výberového konania pri hodnotení spôsobilosti uchádzačov a rozhodnutia, ktorými výberová komisia konštatuje neúspech uchádzača na skúške, sú výrazom hodnotiaceho úsudku. Tieto posúdenia sú súčasťou širokej miery voľnej úvahy, ktorou disponuje výberová komisia výberového konania a podlieha preskúmaniu súdom Únie iba v prípade zjavného porušenia pravidiel, ktoré upravujú činnosť výberovej komisie (pozri rozsudok zo 7. septembra 2022, Rauff‑Nisthar/Komisia, T‑341/21 , neuverejnený, EU:T:2022:516 , bod 45 a citovanú judikatúru).

142

Okrem toho v súlade so zásadami riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania prináleží inštitúciám Únie zabezpečiť všetkým uchádzačom výberového konania riadny a nerušený priebeh skúšok (pozri rozsudok z 24. apríla 2001, Torre a i./Komisia, T‑159/98 , EU:T:2001:121 , bod 46 a citovanú judikatúru).

143

Podľa ustálenej judikatúry však nezrovnalosť, ktorá sa vyskytne v priebehu skúšok výberového konania, má vplyv na zákonnosť uvedených skúšok iba v prípade, ak táto nezrovnalosť má podstatný charakter alebo ak žalobca preukáže, že táto nezrovnalosť mohla skresliť výsledky skúšok (pozri rozsudok zo 14. mája 2025, Zardini/Komisia, T‑9/24 , neuverejnený, EU:T:2025:496 , bod 74 a citovanú judikatúru).

147

Treba pritom konštatovať, že žalobkyňa nevysvetlila dôvody, pre ktoré táto zmena otázky predstavuje podstatnú nezrovnalosť, ktorá môže spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle judikatúry citovanej v bode 143 vyššie.

148

Navyše výberová komisia v odpovedi na žiadosť o preskúmanie potvrdila, že problém, na ktorý žalobkyňa poukazuje, nemal nepriaznivý vplyv na jej celkové hodnotenie a že s ostatnými uchádzačmi sa zaobchádzalo rovnako.

149

Hoci je pravda, že účastníkovi konania, ktorý nesie dôkazné bremeno, teda v prejednávanej veci žalobkyni, nemožno uložiť dôkazné bremeno, ktoré nie je možné uniesť, nič to nemení na tom, že žalobkyňa sa obmedzuje na tvrdenie, bez toho, aby predložila akýkoľvek dôkaz na podporu svojho tvrdenia, že zmena formulácie jednej z otázok pohovoru týkajúceho sa daného odboru počas skúšok predstavuje sama osebe porušenie zásady rovnosti zaobchádzania.

153

Podľa žalobkyne totiž „otázka bola zopakovaná dvakrát, pretože bola nezrozumiteľná“, takže „predseda výberovej komisie musel zasiahnuť a otázku preformulovať tretíkrát“. Z tohto vysvetlenia teda vyplýva, že predseda výberovej komisie okamžite zasiahol, aby napravil predmetnú chybu, ktorá sa okrem iného týkala len jedného výrazu. Výberová komisia sa tak mohla, ako sa uvádza v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti, po preskúmaní jej bodov dospieť k záveru, že ani obmedzený čas, ktorý žalobkyňa mala, ani údajná „zámena“, ktorú zmieňuje, nemali „nepriaznivý vplyv“ na jej celkové hodnotenie.

154

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je preto potrebné zamietnuť siedmy žalobný dôvod ako nedôvodný a v dôsledku toho aj návrhy na zrušenie v celom rozsahu.

O návrhoch na náhradu ujmy

155

Komisia odmieta tvrdenia žalobkyne.

159

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci návrhu na náhradu škody podaného úradníkom alebo zamestnancom je predpokladom vzniku zodpovednosti inštitúcie splnenie súboru podmienok, ktoré sa týkajú nezákonnosti správania vytýkaného inštitúcii, existencie údajnej škody a existencie príčinnej súvislosti medzi správaním a uvádzanou škodou. Tieto tri podmienky vzniku zodpovednosti sú kumulatívne, čo znamená, že pokiaľ jedna z nich nie je splnená, zodpovednosť inštitúcie nemôže vzniknúť (pozri rozsudok z 19. októbra 2022, JS/CRU, T‑271/20 , neuverejnený, EU:T:2022:652 , bod 179 a citovanú judikatúru).

160

Podľa ustálenej judikatúry sa návrhy na náhradu majetkovej alebo nemajetkovej ujmy musia zamietnuť, ak úzko súvisia s návrhmi na zrušenie, ktoré samotné boli zamietnuté ako neprípustné alebo nedôvodné (pozri rozsudok z 19. októbra 2022, MV/Komisia, T‑624/20 , neuverejnený, EU:T:2022:653 , bod 145 a citovanú judikatúru).

161

164

Komisia s tým nesúhlasí, pričom sa odvoláva na chýbajúce odôvodnenie užitočnosti tohto dokumentu na účely konania.

165

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Všeobecnému súdu prináleží rozhodnúť o potrebe využiť svoju právomoc prijať opatrenia na zabezpečenie priebehu konania s cieľom doplniť informácie, ktoré má k dispozícii, pričom otázka dôkazného charakteru procesných dokumentov patrí do jeho právomoci nezávislého posúdenia skutkového stavu (pozri rozsudok zo 6. decembra 2023, QI/Komisia, T‑807/21 , neuverejnený, EU:T:2023:786 , bod 176 a citovanú judikatúru).

166

V prejednávanej veci sa žalobkyňa domnieva, že dokument, o ktorý žiada, je nevyhnutný na preukázanie a podporu siedmeho žalobného dôvodu založeného na „porušení zásady rovnosti zaobchádzania počas pohovoru týkajúceho sa daného odboru“ z dôvodu vecnej nezrovnalosti (pozri bod 139 vyššie).

170

Návrh na prijatie opatrenia na zabezpečenie priebehu konania sa preto musí zamietnuť.

171

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žaloba sa musí zamietnuť v celom rozsahu.

O trovách

172

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Pani Isabel Sánchez je povinná nahradiť trovy konania.

Kalėda

Perišin