T-289/24

62024TJ0289

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta rozšírená komora)

z 2. júla 2025 ( *1 )

„Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Trh s veľkoobchodnou distribúciou nápojov – Článok 22 nariadenia (ES) č. 139/2004 – Žiadosť orgánu ochrany hospodárskej súťaže členského štátu, ktorý podľa vnútroštátnych právnych predpisov nemá právomoc posúdiť koncentráciu, o postúpenie veci Komisii – Rozhodnutie Komisie posúdiť koncentráciu – Lehota na podanie žiadosti o postúpenie veci – Pojem ‚dozvedieť sa‘ – Informovanie účastníkov koncentrácie o žiadosti o postúpenie veci – Jazykový režim – Lehota na oznámenie rozhodnutia Komisie, či posúdi koncentráciu – Vplyv na obchod medzi členskými štátmi – Hrozba značného ovplyvnenia hospodárskej súťaže – Primeranosť postúpenia“

Vo veci T‑289/24,

Brasserie Nationale (anc. Brasseries Funck‑Bricher et Bofferding) , so sídlom v Bascharage (Luxembursko),

ktorú v konaní podporujú

Autorité de concurrence du Grand‑Duché de Luxembourg , so sídlom v Luxemburgu (Luxembursko), v zastúpení: P. Kinsch a V. Richard, advokáti,

a

Anheuser‑Busch InBev , so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: K. Veranneman a J.‑P. Roemen, advokáti,

vedľajší účastníci konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta rozšírená komora),

písomnú otázku Všeobecného súdu položenú účastníkom konania a ich odpovede na túto otázku podané do kancelárie Všeobecného súdu 25. a 27. septembra 2024,

–

žiadosti žalobkýň a Komisie o dôverné zaobchádzanie podané do kancelárie Všeobecného súdu 25. októbra a 4. novembra 2024,

po pojednávaní zo 6. marca 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

3

Munhowen, 100 % dcérska spoločnosť spoločnosti Brasserie Nationale, je luxemburská spoločnosť pôsobiaca v oblasti veľkoobchodnej distribúcie nápojov v Luxembursku a v susedných regiónoch Francúzska a Belgicka.

4

Spoločnosť Boissons Heintz, ktorej sídlo sa nachádza v Luxembursku, pôsobí v oblasti veľkoobchodnej distribúcie nápojov v Luxembursku.

O predmetnej koncentrácii

5

8

Dňa 22. decembra 2023 sa Brasserie Nationale obrátila na ACL, aby tento orgán informovala, že jej dcérska spoločnosť Munhowen chce nadobudnúť spoločnosť Boissons Heintz.

9

Dňa 10. januára 2024 sa uskutočnilo stretnutie medzi žalobkyňami a ACL.

10

Od 17. januára 2024 tretie strany poskytli ACL informácie o predmetnej koncentrácii.

14

Dňa 12. februára 2024 sa uskutočnila videokonferencia Komisie so žalobkyňami.

15

Dňa 14. februára 2024 Komisia zaslala žalobkyniam preklad informačného listu do francúzskeho jazyka.

16

Dňa 22. februára 2024 predložila Brasserie Nationale svoje pripomienky.

O napadnutom rozhodnutí

20

V prvom rade Komisia dospela k záveru, že žiadosť o postúpenie veci zo 7. februára 2024 bola podaná v lehote pätnástich pracovných dní stanovenej v článku 22 ods. 1 druhom pododseku nariadenia č. 139/2004. V tejto súvislosti Komisia uviedla, že predmetná koncentrácia bola ACL oznámená najskôr 17. januára 2024, teda v deň, keď ACL po prvýkrát dostal relevantné informácie o tejto koncentrácii a jej účinkoch, ktoré mu umožňovali predbežne posúdiť, či boli splnené podmienky týkajúce sa žiadosti o postúpenie veci podľa článku 22 ods. 1 prvého pododseku uvedeného nariadenia (body 20 a 28 až 30 napadnutého rozhodnutia).

21

V druhom rade, pokiaľ ide o definíciu relevantných trhov, Komisia v súlade so svojou skoršou rozhodovacou praxou identifikovala jednak trh výroby a dodávok piva do predajného kanála na priamu spotrebu (ďalej len „kanál CHR/on‑trade“) v Luxembursku a jednak trh s veľkoobchodnou distribúciou nápojov cez kanál CHR/on‑trade v Luxembursku. Okrem toho Komisia uviedla, že nemožno vylúčiť, že veľkoobchodná distribúcia piva v Luxembursku prostredníctvom kanála CHR/on‑trade predstavuje samostatný trh (body 43, 52 a 56 napadnutého rozhodnutia).

22

Komisia z toho vyvodila záver, že predmetná koncentrácia mohla značne ovplyvniť hospodársku súťaž na predchádzajúcom trhu výroby a dodávok piva prostredníctvom kanála CHR/on‑trade v Luxembursku, ako aj na nadväzujúcich trhoch s veľkoobchodnou distribúciou všetkých nápojov tým istým kanálom v Luxembursku (body 88 a 89 napadnutého rozhodnutia).

26

V piatom rade Komisia dospela k záveru, pričom zdôraznila svoju voľnú úvahu, pokiaľ ide o vyhovenie žiadosti o postúpenie veci, že predmetná koncentrácia bola vhodná na postúpenie. Po prvé totiž podľa Komisie uvedená koncentrácia mohla ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a hrozilo by, že značne ovplyvní hospodársku súťaž na luxemburskom území (bod 91 napadnutého rozhodnutia), po druhé Luxembursko nemá systém kontroly koncentrácií a na túto koncentráciu sa nevzťahuje žiadny iný systém kontroly koncentrácií (bod 92 napadnutého rozhodnutia), po tretie Komisia má dobré predpoklady na posúdenie relevantných trhov vzhľadom na nástroje a skúsenosti, ktorými disponuje v odvetviach výroby a dodávok nápojov (bod 93 napadnutého rozhodnutia), a po štvrté žiadosť o postúpenie veci je datovaná až niekoľko dní po uskutočnení tejto koncentrácie (bod 94 napadnutého rozhodnutia).

Návrhy účastníkov konania

27

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutie.

Právny stav

29

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú osem žalobných dôvodov, z ktorých prvý je založený na porušení jazykového režimu uplatniteľného na základe nariadenia Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve ( Ú. v. ES 17, 1958, s. 385 ; Mim. vyd. 01/001, s. 3), druhý na nedodržaní lehoty pätnástich pracovných dní stanovenej v článku 22 ods. 1 druhom pododseku nariadenia č. 139/2004, tretí na porušení lehoty stanovenej v článku 22 ods. 2 prvom pododseku uvedeného nariadenia, štvrtý na oneskorenom oznámení napadnutého rozhodnutia, piaty na porušení práv na obhajobu, ako aj zásad rovnosti zbraní, spravodlivého konania a legitímnej dôvery, šiesty na neexistencii vplyvu na obchod medzi členskými štátmi, siedmy na neexistencii hrozby značného ovplyvnenia hospodárskej súťaže na území Luxemburska a ôsmy na irelevantnosti úvah týkajúcich sa vhodnosti postúpenia veci.

O zastúpení žalobkýň nezávislým advokátom

30

Treba pripomenúť, že otázka zastúpenia žalobkýň je otázkou verejného poriadku a z tohto dôvodu ju môže Všeobecný súd kedykoľvek preskúmať ex offo [pozri v tomto zmysle uznesenia z 5. septembra 2013, ClientEarth/Rada, C‑573/11 P , neuverejnené, EU:C:2013:564 , bod 20 , a z 30. mája 2018, PJ/EUIPO – Erdmann & Rossi (Erdmann & Rossi), T‑664/16 , EU:T:2018:517 , bod 47 ].

34

V prejednávanej veci pán Jean‑Louis Schiltz, ktorý podpísal žalobu, na pojednávaní v odpovedi na ústnu otázku položenú Všeobecným súdom potvrdil, že je predsedom predstavenstva spoločnosti Brasserie Nationale, čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania. Takáto funkcia však nie je zlučiteľná so zastupovaním tejto spoločnosti pred súdmi Únie (uznesenie zo 4. decembra 2014, ADR Center/Komisia, C‑259/14 P , neuverejnené, EU:C:2014:2417 , bod 27 ; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok zo 4. februára 2020, Uniwersytet Wrocławski a Poľsko/REA, C‑515/17 P a C‑561/17 P , EU:C:2020:73 , bod 65 ). To isté platí pre zastupovanie spoločnosti Munhowen, ktorá je 100 % dcérskou spoločnosťou spoločnosti Brasserie Nationale (pozri bod 3 vyššie) a ktorej záujmy sa teda do veľkej miery prekrývajú so záujmami poslednej uvedenej spoločnosti. Existuje totiž riziko, že odborný názor tohto advokáta bude, prinajmenšom čiastočne, ovplyvnený jeho funkciou predsedu predstavenstva spoločnosti Brasserie Nationale (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 6. septembra 2012, Prezes Urzędu Komunikacji Elektronicznej a Poľsko/Komisia, C‑422/11 P a C‑423/11 P , EU:C:2012:553 , bod 25 ).

35

Pán Schiltz preto vzhľadom na to, že nespĺňa podmienky stanovené v článku 19 treťom odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ako ho vykladá judikatúra, nemohol zastupovať žalobkyne pred Všeobecným súdom. Táto okolnosť však nemá vplyv na tento spor, keďže žalobkyne boli počas celého konania zastúpené aj iným advokátom, ktorý spĺňal uvedené podmienky.

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení jazykového režimu podľa nariadenia č. 1

39

Podľa článku 22 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 139/2004 je Komisia povinná informovať príslušné orgány členských štátov a účastníkov koncentrácie o každej doručenej žiadosti o postúpenie veci podľa odseku 1 tohto článku.

40

Takáto informácia v písomnej forme predstavuje „dokument“ v zmysle článku 3 nariadenia č. 1. V dôsledku toho musí byť adresovaná dotknutým podnikom v jazyku členského štátu, v ktorého jurisdikcii pôsobia, a to aj v prípade, že sa orgán ochrany hospodárskej súťaže tohto členského štátu vzdal svojho práva, aby mu dokumenty týkajúce sa konania boli doručované v uvedenom jazyku.

41

V prejednávanej veci však informačný list, ktorým Komisia informovala Brasserie Nationale o žiadosti o postúpenie veci (pozri bod 13 vyššie) bol vypracovaný v angličtine, ktorá nie je úradným jazykom Luxemburského veľkovojvodstva, kde má táto spoločnosť svoje sídlo.

45

Pokiaľ ide o tieto škodlivé dôsledky, žalobkyne sa na pojednávaní obmedzili na tvrdenie, že ich ujma spočívala v skutočnosti, že ako malé a stredné podniky (MSP), ktoré nepracujú v angličtine, boli konfrontované s konaním, ktoré prebiehalo v tomto jazyku, čo malo za následok nedodržanie lehôt stanovených v článku 22 nariadenia č. 139/2004.

46

Od okamihu, keď žalobkyne informovali Komisiu o svojom želaní, aby komunikácia prebiehala vo francúzštine, však toto želanie bolo rešpektované prakticky počas celého správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia. Konkrétne videokonferencia z 12. februára 2024, ktorej cieľom bolo informovať žalobkyne o žiadosti o postúpenie veci, sa uskutočnila vo francúzštine. Komisia 14. februára 2024, teda menej ako týždeň po zaslaní informačného listu a pätnásť dní pred uplynutím lehoty stanovenej v článku 22 ods. 3 prvom pododseku nariadenia č. 139/2004, zaslala žalobkyniam preklad tohto listu do francúzskeho jazyka (pozri bod 15 vyššie). Okrem toho Brasserie Nationale 22. a 29. februára 2024 predložila svoje pripomienky vo francúzštine, čo jej umožnilo účinne a efektívne oznámiť svoje stanovisko v priebehu uvedeného správneho konania. Jedinou výnimkou je v tejto súvislosti potvrdenie o doručení zo 14. mája 2024, ktoré bolo vyhotovené v angličtine, ale zo svojej povahy neobsahuje žiadnu podstatnú informáciu.

47

Za týchto okolností žalobkyne nepreukázali, že by im v prejednávanej veci skutočnosť, že Komisia počas správneho konania použila iný jazyk, než sú jazyky členského štátu, v ktorého jurisdikcii pôsobia, spôsobilo ujmu v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 43 a 44 vyššie.

Žalobkyne tvrdia, že žiadosť o postúpenie veci nebola podaná v lehote pätnástich pracovných dní od oznámenia predmetnej koncentrácie v rozpore s článkom 22 ods. 1 druhým pododsekom nariadenia č. 139/2004. V podstate tvrdia, že po prvé Komisia a ACL vykladajú pojem „oznámenie“ príliš široko, po druhé, že ACL bol dostatočne informovaný o predmetnej koncentrácii pred dátumom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, po tretie, že Komisia s náležitou starostlivosťou neoverila dodržanie tejto lehoty uvedeným orgánom a po štvrté, že vypracovanie žiadosti o postúpenie veci porušuje zásady legitímnej dôvery a právnej istoty a je v rozpore s vôľou normotvorcu Únie.

51

Komisia, AB InBev a ACL tieto tvrdenia popierajú.

52

Podľa článku 22 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 139/2004 sa „takáto žiadosť… podáva v lehote najneskôr 15 pracovných dní odo dňa oznámenia koncentrácie, alebo ak oznámenie nie je potrebné, odo dňa, kedy sa inak o nej príslušné členské štáty dozvedeli“.

53

56

Žalobkyne konkrétne spochybňujú výklad, podľa ktorého „dozvedieť sa“ o koncentrácii v zmysle článku 22 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 139/2004 predpokladá aktívne poskytnutie relevantných informácií, aby vnútroštátny orgán ochrany hospodárskej súťaže mohol predbežne posúdiť, či sú splnené podmienky na podanie žiadosti o postúpenie veci. Domnievajú sa, že tento výklad znamená, že aj keď sa v dotknutom členskom štáte nevyžaduje žiadne oznámenie, dotknuté podniky musia z opatrnosti vždy podniknúť aktívne kroky, aby umožnili vnútroštátnemu orgánu vykonať túto predbežnú analýzu. Žalobkyne sa domnievajú, že ide o ekvivalent oznamovacej povinnosti, ktorý ide nad rámec požiadaviek článku 22 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 139/2004. Podľa žalobkýň prináleží uvedenému orgánu, aby vykonal predbežné posúdenie. Tento orgán, informovaný o koncentrácii, nemôže zostať nečinný a čakať, kým mu účastníci konania zašlú všetky potrebné a užitočné informácie.

57

Komisia, AB InBev a ACL túto argumentáciu spochybňujú.

58

Na účely výkladu pojmu „dozvedieť sa“ v zmysle článku 22 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 139/2004 treba v súlade s ustálenou judikatúrou pristúpiť k doslovnému, systematickému, teleologickému a historickému výkladu článku 22 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 139/2004 [pozri rozsudok z 25. júna 2020, A a i. (Veterné elektrárne v Aalter a Nevele), C‑24/19 , EU:C:2020:503 , bod 37 a citovanú judikatúru). V tomto kontexte treba zohľadniť skutočnosť, že texty práva Únie sú vydávané vo viacerých jazykoch a že všetky jazykové verzie sú záväzné, čo si môže vyžadovať porovnanie jazykových verzií (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. januára 2021, Hessischer Rundfunk, C‑422/19 a C‑423/19 , EU:C:2021:63 , bod 65 , a zo 14. júla 2016, Lotyšsko/Komisia, T‑661/14 , EU:T:2016:412 , bod 39 a citovanú judikatúru).

61

Okrem tohto historického hľadiska uvedený výklad neumožňuje objasniť znenie článku 22 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 139/2004. Na jednej strane totiž výraz „sa koncentrácia stala známou pre členský štát“, použitý v článku 22 ods. 4 pôvodného znenia nariadenia Rady (EHS) č. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ( Ú. v. ES L 395, 1989, s. 1 ; Mim. vyd. 08/001, s. 31) zodpovedá pojmu „dozvedieť sa“, uvedenému v článku 22 ods. 1 druhom pododseku nariadenia č. 139/2004. Na druhej strane výraz „bola koncentrácia oznámená členskému štátu“, ktorý bol zavedený nariadením Rady (ES) č. 1310/97 z 30. júna 1997, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 4064/89 ( Ú. v. ES L 180, 1997, s. 1 ; Mim. vyd. 08/001, s. 164) v článku 22 ods. 4 nariadenia č. 4064/89, bol tak nepresný a nejednoznačný ako výraz „sa [členské štáty o koncentrácii] dozvedeli“, použitý v článku 22 ods. 1 druhom pododseku nariadenia č. 139/2004. Okrem toho návrh oznámenia [oznámenie – neoficiálny preklad ] Komisie o postúpení veci v súvislosti s koncentráciami ( Ú. v. EÚ C 56, 2005, s. 2 ; ďalej len „oznámenie o postúpení veci“), ktorého poznámka pod čiarou 43 obsahuje výklad pojmu „dozvedieť sa“, ktorý žalobkyne spochybňujú, nie je relevantný na účely historického výkladu, keďže toto oznámenie bolo prijaté po prijatí nariadenia č. 139/2004, a teda nemohlo byť zohľadnené normotvorcom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2024, Illumina a Grail/Komisia, C‑611/22 P a C‑625/22 P , EU:C:2024:677 , bod 144 ).

62

63

Vzhľadom na tieto skutočnosti pojem „dozvedieť sa“ v zmysle článku 22 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 139/2004 vyžaduje, aby došlo k aktívnemu poskytnutiu informácií príslušnému orgánu dotknutého členského štátu, ktoré mu umožní vykonať predbežné posúdenie podmienok stanovených v prvom pododseku tohto odseku.

64

Vo štvrtom rade toto posúdenie potvrdzuje aj teleologický výklad článku 22 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 139/2004.

65

68

Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, vnútroštátne orgány, ktoré v prípade „dozvedenia sa“ podľa článku 22 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 139/2004 nie sú pôvodcami, ale adresátmi informácií, nemajú kontrolu nad plynutím lehoty stanovenej v tomto ustanovení. Naopak, účastníci koncentrácie môžu prostredníctvom toho, že zabezpečia, aby sa takéto vnútroštátne orgány dozvedeli o koncentrácii spôsobom, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v bode 63 vyššie, spôsobiť, že táto lehota začne plynúť. V prípade nedodržania uvedenej lehoty týmito orgánmi sa uvedení účastníci konania môžu odvolávať na túto okolnosť v rámci svojich pripomienok k žiadosti o postúpenie veci Komisii, a ak Komisia prijme uvedenú žiadosť, pred súdom Únie v rámci žaloby o neplatnosť podanej proti rozhodnutiu o schválení tejto žiadosti. Uvedené orgány preto nemôžu určiť začiatok plynutia lehoty na základe voľnej úvahy, ale podliehajú objektívnym kritériám, ktoré sú predmetom súdneho preskúmania.

69

Z toho v súlade s výkladom uvedeným v bode 63 vyššie vyplýva, že pojem „dozvedieť sa“ o koncentrácii v zmysle článku 22 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 139/2004 musí, pokiaľ ide o jeho formu, byť založený na aktívnom poskytnutí relevantných informácií príslušnému orgánu dotknutého členského štátu, a pokiaľ ide o jeho obsah, musí obsahovať dostatočné informácie, ktoré tomuto orgánu umožnia vykonať predbežné posúdenie podmienok stanovených v prvom pododseku tohto ustanovenia.

70

V dôsledku toho, ako správne tvrdí Komisia, lehota pätnástich pracovných dní stanovená v článku 22 ods. 1 druhom pododseku nariadenia č. 139/2004 začína plynúť od okamihu, keď boli zaslané všetky tieto informácie. V tomto kontexte je irelevantné, či uvedené informácie boli poskytnuté účastníkmi koncentrácie alebo tretími osobami alebo akýmkoľvek iným zdrojom.

74

Na rozdiel od toho, čo je stanovené v článku 14 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 139/2004 v prípade neoznámenia koncentrácie, v prípade „nedozvedenia sa“ nie je stanovená sankcia. Okrem toho, ako poznamenáva Komisia, neexistuje žiadna požiadavka, pokiaľ ide o formu, ktorú musí mať takéto „dozvedenie sa“. Môže spočívať napríklad v jednoduchej poznámke a obmedzení sa na stručné uvedenie skutočností umožňujúcich analýzu podmienok stanovených v článku 22 ods. 1 prvom pododseku nariadenia č. 139/2004, akými sú dotknutá koncentrácia, účastníci tejto koncentrácie, dotknuté trhy, vplyv na obchod medzi členskými štátmi a vplyv na hospodársku súťaž na území dotknutého členského štátu.

75

Informácie poskytované na účely „dozvedenia sa“ preto nie sú ani svojou formou, obsahom ani svojim cieľom rovnocenné s oznámením, ktoré podľa článku 4 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2023/914 z 20. apríla 2023, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 a zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 802/2004 ( Ú. v. EÚ L 119, 2023, s. 22 ), vyžaduje poskytnutie úplných informácií, ako sú informácie stanovené v tlačive CO a skrátenej forme tlačiva CO, uvedených v prílohách I a II k uvedenému nariadeniu, aby Komisia mohla s konečnou platnosťou posúdiť zlučiteľnosť koncentrácie s vnútorným trhom.

76

Okrem toho pojem „dozvedieť sa“ uvedený v článku 22 ods. 1 druhom pododseku nariadenia č. 139/2004 sa týka najmä koncentrácií, ktoré môžu mať negatívne účinky na území členského štátu, ktorý nemá vnútroštátne právne predpisy v oblasti kontroly koncentrácií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2024, Illumina a Grail/Komisia, C‑611/22 P a C‑625/22 P , EU:C:2024:677 , bod 164 ), čo je v súčasnosti len prípad Luxemburského veľkovojvodstva. Treba preto konštatovať, že pôsobnosť tohto pojmu zostáva obmedzená.

Žalobkyne spresňujú, že na tomto stretnutí bol ACL informovaný o tom, že predmetná koncentrácia bude ukončená koncom januára 2024. Kritizujú skutočnosť, že tento orgán vôbec nepoložil otázky týkajúce sa uvedenej koncentrácie a neoznámil žiadne konkrétne nadväzujúce kroky, ale obmedzil sa na odpoveď, že sa „zostane v kontakte“ s advokátmi spoločnosti Munhowen. Vzhľadom na to, že uvedený orgán nereagoval, účastníci predmetnej koncentrácie o tri týždne neskôr, teda 31. januára 2024, pristúpili k uskutočneniu tejto koncentrácie prevedením podielov a zaplatením ceny. Podľa žalobkýň bolo jednoduché, rozumné a v súlade so zásadami právnej istoty a účinnosti, aby ACL v období od 10. do 30. januára 2024 kontaktoval advokátov spoločnosti Munhowen s cieľom pokračovať v komunikácii alebo aby vysvetlil, že došlo k ťažkostiam.

80

ACL bol pasívny a nepodnikol žiadne pozitívne kroky, ani nepodal žiadnu žiadosť o získanie dodatočných informácií vo vzťahu k informáciám, ktoré už mal, ale čakal, kým sa prihlásia tretie osoby. Podľa žalobkýň z informácií ACL vyplýva, že na účely žiadosti o postúpenie veci bol rozhodujúca iniciatíva podniku, ktorý pre Brasserie Nationale predstavuje konkurenciu. ACL teda nechal uplynúť lehotu pätnástich pracovných dní stanovenú v článku 22 ods. 1 druhom pododseku nariadenia č. 139/2004 bez toho, aby reagoval.

81

Komisia, AB InBev a ACL túto argumentáciu spochybňujú.

82

84

Keďže ACL bol informovaný len o existencii koncentrácie a nebol povinný aktívne vyhľadávať informácie o predmetnej koncentrácii a o účastníkov koncentrácie, žalobkyne nemôžu tomuto orgánu vytýkať, že nevykonal „pozitívne kroky“. Za týchto podmienok sú články v tlači, na ktoré sa odvolávajú žalobkyne, a údajná jednoduchosť uvedenej koncentrácie irelevantné.

85

Okrem toho, hoci správy z odvetvových prieskumov ACL v odvetví veľkoobchodnej distribúcie a v odvetviach pivovarov a nápojových reštauračných zariadení mohli byť nepochybne užitočné na posúdenie určitých potenciálnych účinkov dotknutej koncentrácie na hospodársku súťaž v Luxembursku, treba poznamenať, že tieto správy na jednej strane pochádzali z roku 2019, a teda mali obmedzenú aktuálnosť, a na druhej strane nepokrývali všetky relevantné trhy, ako je uvedené v bode 21 vyššie, medzi ktoré patrí najmä trh s veľkoobchodnou distribúciou nápojov kanálom CHR/on‑trade v Luxembursku. Tento posledný uvedený trh bol osobitne relevantný na účely predbežnej analýzy uvedenej koncentrácie, keďže Munhowen a Boissons Heintz pôsobia v oblasti veľkoobchodnej distribúcie nápojov v Luxembursku (pozri body 3 a 4 vyššie). Rovnako informácie, ktoré ACL získal v rámci iných vyšetrovaní vedených od roku 2015, ako sú informácie týkajúce sa vzťahov medzi pivovarmi a prevádzkami Horeca v Luxembursku, neboli úplne aktuálne a týkali sa tohto trhu len v obmedzenej miere. V každom prípade, keďže uvedené odvetvové prieskumy a vyšetrovania sa netýkali tejto koncentrácie, bez vyhľadania doplňujúcich informácií neboli dostatočné na účely predbežnej analýzy podmienok, ktoré treba splniť na podanie žiadosti o postúpenie veci podľa článku 22 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 139/2004.

Komisia spochybňuje túto argumentáciu.

89

Treba uviesť, že Komisia v bodoch 20 až 30 napadnutého rozhodnutia preskúmala otázku, či bola žiadosť o postúpenie veci podaná v lehote pätnástich pracovných dní, stanovenej v článku 22 ods. 1 druhom pododseku nariadenia č. 139/2004.

90

Presnejšie, Komisia zohľadnila pripomienky spoločnosti Brasserie Nationale (bod 23 napadnutého rozhodnutia) a preskúmala, či dôkazy preukazujú, že Brasserie Nationale 10. januára 2024 zaslala ACL relevantné a dostatočné informácie, ktoré tomuto orgánu umožnili vykonať predbežné posúdenie podmienok, ktoré treba splniť na podanie žiadosti o postúpenie veci podľa článku 22 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 139/2004 (bod 24 napadnutého rozhodnutia). Komisia si tiež s týmto orgánom vymenila korešpondenciu o informáciách poskytnutých účastníkmi predmetnej koncentrácie. Konštatovala, že žalobkyne neposkytli konkrétne informácie umožňujúce posúdiť predmetnú koncentráciu a jej účinky na území Luxemburska (bod 25 a poznámka pod čiarou 23 napadnutého rozhodnutia). Komisia uviedla, že takéto informácie poskytli 17. a 25. januára 2024 tretie osoby (bod 27 napadnutého rozhodnutia). Na základe toho dospela k záveru, že o tejto koncentrácii sa ACL dozvedel najskôr 17. januára 2024 (bod 28 napadnutého rozhodnutia), takže žiadosť o postúpenie veci zo 7. februára 2024 bola podaná v lehote pätnástich pracovných dní, stanovenej v článku 22 ods. 1 druhom pododseku nariadenia č. 139/2004 (bod 29 napadnutého rozhodnutia).

91

94

Na úvod treba poznamenať, že článok 22 nariadenia č. 139/2004 umožňuje, ako vyplýva z jeho odseku 4 prvého pododseku, postúpenie koncentrácie Komisii po jej uskutočnení. V prípade neexistencie námietky nezákonnosti smerujúcej proti uvedenému ustanoveniu tak žalobkyne nemôžu vytýkať Komisii jeho uplatnenie na predmetnú koncentráciu z dôvodu, že táto koncentrácia sa už uskutočnila a podľa vnútroštátneho práva ju už nemožno spochybniť.

95

V rozsahu, v akom sa žalobkyne odvolávajú na zásadu právnej istoty a vôľu normotvorcu Únie, z bodov 65 až 68 a 72 vyššie vyplýva, že výklad prijatý v napadnutom rozhodnutí, ako aj v bode 69 vyššie je jednak nevyhnutný vzhľadom na uvedenú zásadu, ako aj na cieľ účinnosti a potrebného účinku článku 22 nariadenia č. 139/2004, a jednak zabezpečuje kontrolu koncentrácií v lehotách zlučiteľných tak s požiadavkami riadnej správy vecí verejných, ako aj s požiadavkami obchodného styku.

96

Pokiaľ ide o ochranu legitímnej dôvery, stačí pripomenúť, že na konštatovanie porušenia tejto zásady je potrebné, aby inštitúcia Únie jednotlivcovi poskytla presné uistenia, a tým v ňom vyvolala dôvodné očakávania. Bez ohľadu na formu oznámenia sú takýmito uisteniami také informácie, ktoré sú presné, bezpodmienečné a zhodujúce sa (pozri rozsudok zo 16. septembra 2021, FVE Holýšov I a i./Komisia, C‑850/19 P , neuverejnený, EU:C:2021:740 , bod 34 a citovanú judikatúru). Žalobkyne však nepreukázali existenciu akéhokoľvek uistenia, ktoré by im Komisia poskytla. Komisia teda tým, že žiadosti o postúpenie veci vyhovela napadnutým rozhodnutím, teda nemôže porušiť uvedenú zásadu.

Žalobkyne zastávajú názor, že skutočnosť, že dotknuté podniky boli o žiadosti o postúpenie veci informované vo francúzštine až 14. februára 2024 a že táto žiadosť im bola oznámená až 26. februára 2024, predstavuje porušenie článku 22 ods. 2 nariadenia č. 139/2004. Domnievajú sa, že k informovaniu o uvedenej žiadosti malo dôjsť už 7. februára 2024 alebo nasledujúci deň. Iba informovanie o žiadosti o postúpenie veci vo francúzštine je užitočným a platným oznámením.

100

Komisia spochybňuje túto argumentáciu.

101

Treba uviesť, že podľa článku 22 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 139/2004 „Komisia bezodkladne informuje príslušné orgány členských štátov a účastníkov koncentrácie o každej doručenej žiadosti [o postúpenie veci] podľa odseku 1 [uvedeného článku]“.

102

105

Po druhé, pokiaľ ide o formu informácie o žiadosti o postúpenie veci, treba poznamenať, že článok 22 ods. 2 prvý pododsek nariadenia č. 139/2004 nestanovuje pre takúto informáciu žiadne osobitné formálne požiadavky. Ako tvrdí Komisia, toto ustanovenie teda nevyžaduje, aby Komisia zaslala kópiu žiadosti o postúpenie veci vnútroštátnym orgánom alebo účastníkom koncentrácie, hoci takýto postup jej môže umožniť splniť jej informačnú povinnosť podľa uvedeného ustanovenia.

106

Po tretie, pokiaľ ide o časovú požiadavku stanovenú v článku 22 ods. 2 prvom pododseku nariadenia č. 139/2004, výraz „bezodkladne“ znamená „okamžite“, „rýchle“ a „bez odkladu“ (rozsudok z 28. septembra 2022, Grieger/Komisia, T‑517/21 , neuverejnený, EU:T:2022:588 , bod 39 ).

107

V tomto prípade Komisia zaslala svoj informačný list spoločnosti Brasserie Nationale 8. februára 2024, teda v deň nasledujúci po doručení žiadosti o postúpenie veci 7. februára 2024 (pozri body 12 a 13 vyššie). Tento list, predložený ako príloha A.6 k žalobe, obsahuje zhrnutie dôvodov, na základe ktorých ACL dospel k záveru, že predmetná koncentrácia ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi a hrozí, že značne ovplyvní hospodársku súťaž na luxemburskom území, a v dôsledku toho spĺňa podmienky na uplatnenie článku 22 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 139/2004.

111

Tretí žalobný dôvod treba preto zamietnuť.

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na oneskorenom oznámení napadnutého rozhodnutia

112

Žalobkyne tvrdia, že oznámenie napadnutého rozhodnutia spoločnosti Brasserie Nationale z 12. apríla 2024 bolo oneskorené.

113

Vzhľadom na toto ustanovenie bola Komisia, ako správne tvrdí, povinná len informovať účastníkov dotknutej koncentrácie o prijatí napadnutého rozhodnutia. Podľa bodu 79 oznámenia o postúpení veci, ktorým sa Komisia sama obmedzuje pri výkone svojej voľnej úvahy (pozri rozsudok zo 16. februára 2017, H&R ChemPharm/Komisia, C‑95/15 P , neuverejnený, EU:C:2017:125 , bod 57 ), táto informácia sa „uskutočňuje zaslaním listu účastníkom koncentrácie“.

117

V prejednávanej veci Komisia informovala žalobkyne o napadnutom rozhodnutí listom zo 14. marca 2024, teda v deň jeho prijatia (pozri tiež bod 19 vyššie). Vzhľadom na toto okamžité informovanie si Komisia splnila povinnosť, ktorá jej vyplývala z článku 22 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 139/2004.

118

V druhom rade treba poznamenať, že napadnuté rozhodnutie je určené ACL a že toto rozhodnutie nie je určené žalobkyniam.

119

Preto vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie bolo určené výlučne ACL, a nie účastníkom predmetnej koncentrácie, Komisia nebola povinná oznámiť im napadnuté rozhodnutie.

123

Keďže žalobkyne boli okamžite informované o prijatí napadnutého rozhodnutia a neboli adresátmi tohto rozhodnutia, nemôžu tvrdiť, že Komisia bola povinná im oznámiť uvedené rozhodnutie pred 12. aprílom 2024.

124

Štvrtý žalobný dôvod je preto potrebné zamietnuť.

O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení práv na obhajobu, ako aj zásad rovnosti zbraní, spravodlivého konania a ochrany legitímnej dôvery

128

Podľa článku 263 ZFEÚ však súd Únie nemá právomoc rozhodovať o zákonnosti aktu prijatého vnútroštátnym orgánom (rozsudky z 3. decembra 1992, Oleificio Borelli/Komisia, C‑97/91 , EU:C:1992:491 , bod 9 , a z 15. decembra 1999, Kesko/Komisia, T‑22/97 , EU:T:1999:327 , bod 83 ).

129

Treba tiež pripomenúť, že ak je Komisii predložená žiadosť o postúpenie veci podľa článku 22 ods. 1 nariadenia č. 139/2004, prináleží jej len overiť, či je táto žiadosť prima facie žiadosťou o postúpenie veci v zmysle tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 1999, Kesko/Komisia, T‑22/97 , EU:T:1999:327 , bod 84 ). Komisia sa teda musí pridŕžať žiadosti členského štátu o postúpenie veci a neprináleží jej overovať, či táto žiadosť bola podaná v súlade s uplatniteľnými procesnými právami, ktorých porušenie musí byť napadnuté na vnútroštátnych súdoch.

130

Za týchto okolností prípadné protiprávnosti, ktorých sa ACL dopustila v konaní vedúcom k prijatiu žiadosti o postúpenie veci, nemôžu mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V dôsledku toho je argumentácia žalobkýň neúčinná v rozsahu, v akom sa týka takýchto protiprávností.

134

Pokiaľ ide o výhradu, podľa ktorej ACL mohol zabrániť uskutočneniu predmetnej koncentrácie, treba pripomenúť, že táto výhrada je neúčinná (pozri body 127 až 129 vyššie). Ak by sa však mal chápať v tom zmysle, že žalobkyne touto výhradou tvrdia, že ACL mala podať žiadosť o postúpenie veci skôr, aby sa podľa článku 22 ods. 4 nariadenia č. 139/2004 začala uplatňovať povinnosť pozastavenia stanovená v článku 7 uvedeného nariadenia, stačí uviesť, že lehota pätnástich pracovných dní stanovená v článku 22 ods. 1 druhom pododseku nariadenia č. 139/2004 začala plynúť najskôr až od 17. januára 2024, a že ACL bol teda oprávnený podať túto žiadosť 7. februára 2024 (pozri bod 86 vyššie).

135

Pokiaľ ide o zásadu legitímnej dôvery, z bodu 96 vyššie vyplýva, že žalobkyne nepreukázali, že Komisia im poskytla presné uistenia, ktoré u nich vyvolali dôvodné očakávania. Pokiaľ ide o vyhlásenia ACL, tie v žiadnom prípade nemôžu ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia (pozri bod 129 vyššie).

136

Pokiaľ ide o ostatné výhrady, žalobkyne nevysvetľujú, v čom sú tvrdenia uvedené v rámci prvého až štvrtého žalobného dôvodu relevantné na účely piateho žalobného dôvodu. Vzhľadom na tieto vágne a nepodložené tvrdenia musia byť tieto výhrady zamietnuté.

Žalobkyne vytýkajú Komisii, že nepreskúmala, či dôsledkom dotknutej koncentrácie môže byť vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Komisia vychádzala len zo stavu hospodárskej súťaže ex ante , a nie z potenciálne nepriaznivých účinkov tejto koncentrácie. Podľa judikatúry by analýza týchto účinkov mala byť možná a založená na najpravdepodobnejšom hospodárskom vývoji pripísateľnom koncentrácii. Analýzu tejto príčinnej súvislosti vyžadovali aj usmernenia Komisie o uplatňovaní mechanizmu postupovania prípadov stanoveného v článku 22 nariadenia [č. 139/2004] na určité kategórie prípadov ( Ú. v. EÚ C 113, 2021, s. 1 , ďalej len „usmernenia k článku 22“).

140

141

V odpovedi na otázku Všeobecného súdu zo 6. septembra 2024 žalobkyne tvrdia, že rozsudok z 3. septembra 2024, Illumina a Grail/Komisia ( C‑611/22 P a C‑625/22 P , EU:C:2024:677 ), zdôrazňuje, že na to, aby koncentrácia patrila do pôsobnosti článku 22 nariadenia č. 139/2004, musí mať európsky význam.

142

Komisia a AB InBev spochybňujú tvrdenia žalobkýň.

143

Na úvod treba uviesť, že na to, aby jeden alebo viaceré členské štáty mohli postúpiť koncentráciu Komisii a aby Komisia mohla súhlasiť s jej posúdením, musia byť splnené dve hmotnoprávne podmienky. Podľa článku 22 ods. 1 a 3 nariadenia č. 139/2004 musí totiž dotknutá koncentrácia na jednej strane „ovplyvň[ovať] obchod medzi členskými štátmi“ a na druhej strane musí „hroz[iť], že značne ovplyvní hospodársku súťaž na území členského štátu alebo členských štátov, ktoré podávajú žiadosť [o postúpenie veci]“.

147

Podľa judikatúry je Komisia vzhľadom na povahu kontroly koncentrácií zavedenej nariadením č. 139/2004 povinná vykonať analýzu budúceho vývoja účinkov dotknutej koncentrácie, a teda v rámci článku 22 uvedeného nariadenia budúce účinky na obchod medzi členskými štátmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 1999, Kesko/Komisia, T‑22/97 , EU:T:1999:327 , bod 107 ).

148

Presnejšie na to, aby koncentrácia mohla ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, musí na základe súhrnu objektívnych právnych a skutkových okolností umožniť s dostatočnou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že by mohla mať priamy alebo nepriamy, skutočný alebo potenciálny vplyv na obchodné toky medzi členskými štátmi v takom smere, že by mohla poškodiť dosiahnutie cieľa jednotného trhu medzi štátmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 1999, Kesko/Komisia, T‑22/97 , EU:T:1999:327 , bod 103 a citovanú judikatúru).

149

Podľa judikatúry koncentrácia ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi najmä vtedy, keď sťažuje pôsobenie alebo prenikanie výrobcov alebo predajcov z iných členských štátov na vnútroštátny trh alebo bráni konkurentom pochádzajúcim z iných členských štátov usadiť sa na relevantnom trhu. Ak totiž osoba s dominantným postavením bráni konkurentom v prístupe na trh, nie je rozhodujúce, či k tomuto správaniu došlo na území jedného členského štátu, ak to môže mať vplyv na obchodné toky a na hospodársku súťaž na vnútornom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 1999, Kesko/Komisia, T‑22/97 , EU:T:1999:327 , body 104 a 105 a citovanú judikatúru).

Pokiaľ ide o analýzu hmotnoprávnych podmienok stanovených v článku 22 ods. 3 nariadenia č. 139/2004, treba uviesť, že výraz „pokiaľ zistí [dospeje k záveru – neoficiálny preklad ]“, uvedený v tomto ustanovení, ktorý sa ešte nenachádzal v článku 22 ods. 3 nariadenia č. 4064/89, tiež naznačuje, že Komisia disponuje v rámci uvedenej analýzy voľnou úvahou, ktorú musí vykonať v obmedzenej lehote desiatich pracovných dní na základe dostupných informácií. Na jednej strane totiž článok 22 ods. 3 nariadenia č. 139/2004 stanovuje, že v prípade nezaujatia stanoviska v tejto lehote sa predpokladá, že Komisia prijala rozhodnutie o schválení postúpenia veci. Na druhej strane, keďže nie je povinná aktívne vyhľadávať informácie týkajúce sa dotknutej koncentrácie (pozri bod 72 vyššie), Komisia musí pri svojej analýze vychádzať najmä z dostupných skutočností, a to z informácií poskytnutých v žiadosti o postúpenie veci, ktorá je sama založená na predbežnom posúdení vykonanom žiadajúcim členským štátom (pozri bod 69 vyššie) a prípadne v žiadostiach o pripojenie sa iných členských štátov podľa článku 22 ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 139/2004, ako aj v prípadných pripomienkach predložených účastníkmi koncentrácie.

153

S prihliadnutím na tieto úvahy treba preskúmať tvrdenia žalobkýň a overiť, či sa vyznačujú zjavne nesprávnym posúdením, ktorého by sa dopustila Komisia v rámci analýzy podmienky týkajúcej sa vplyvu na obchod medzi členskými štátmi, ako je stanovená v článku 22 ods. 1 a 3 nariadenia č. 139/2004.

154

V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenia založené na údajnej neexistencii výhľadovej analýzy budúcich účinkov dotknutej koncentrácie na obchod medzi členskými štátmi, treba uviesť, že Komisia po tom, čo v bodoch 57 až 62 napadnutého rozhodnutia uviedla zistenia ACL a pripomienky spoločnosti Brasserie Nationale súvisiace s podmienkou týkajúcou sa vplyvu na obchod medzi členskými štátmi, ako je stanovená v článku 22 ods. 1 a 3 nariadenia č. 139/2004, pristúpila v bodoch 63 až 69 napadnutého rozhodnutia k svojmu vlastnému preskúmaniu tejto podmienky.

156

Z toho vyplýva, že Komisia vykonala výhľadovú analýzu potenciálnych budúcich účinkov dotknutej koncentrácie na obchod medzi členskými štátmi v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 147 a 148 vyššie. Tieto účinky sú zdôraznené použitím výrazu „by mohla vyvolať“ a pojmu „môže“, ako sú použité v bodoch 67 a 69 napadnutého rozhodnutia. Ako je vysvetlené v uvedených bodoch, týkajú sa problémov zabránenia prístupu na trh, najmä pokiaľ ide o prístup na luxemburský trh, ktorý sa vyznačuje značnou mierou dovozu zo strany výrobcov nápojov z iných členských štátov bez distribučnej kapacity prostredníctvom kanálu CHR/on‑trade v Luxembursku, a vyplývajú z podstatnej celkovej trhovej sily účastníkov predmetnej koncentrácie na trhu s veľkoobchodnou distribúciou nápojov týmto kanálom, ako aj z ich vertikálnej integrácie pri výrobe a dodávkach piva.

157

V druhom rade treba preskúmať tvrdenia, ktorými sa žalobkyne snažia spochybniť dôvodnosť analýzy uskutočnenej Komisiou a týkajúcej sa vplyvu na obchod medzi členskými štátmi, ako je uvedená v bode 155 vyššie.

158

Po prvé treba poznamenať, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, Komisia v bodoch 58 až 61 napadnutého rozhodnutia nevyžadovala, aby dotknutá koncentrácia zlepšila situáciu hospodárskej súťaže ex ante , ale obmedzila sa na uvedenie konštatovaní ACL, pokiaľ ide o štruktúru a charakteristiky relevantných trhov.

Po štvrté, hoci žalobkyne tvrdia, že konštatovanie uvedené v bode 67 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého sú medzinárodní výrobcovia vo veľkej miere závislí od siete a miestnych aktív veľkoobchodných distribútorov, aby sa dostali na každé predajné miesto kanálu CHR/in‑trade v Luxembursku, je nepravdivé a bolo spochybnené, ide len o nepodložené tvrdenie. Pokiaľ ide o list z 22. februára 2024 adresovaný spoločnosťou Brasserie Nationale Komisii, na ktorý žalobkyne odkazujú, tento list sa vo svojom bode III.1 obmedzuje na spochybnenie „akejkoľvek možnosti spoločnosti Munhowen alebo [skupiny Brasserie Nationale], hoci aj nepriamej, zabrániť prístupu na trh“, pričom však nespresňuje konkrétne dôvody, na základe ktorých Brasserie Nationale zastáva názor, že riziko zabránenia prístupu na trh neexistuje. Žalobkyne teda nemôžu vytýkať Komisii, že neodpovedala na všetky tvrdenia spoločnosti Brasserie Nationale. V každom prípade Komisia nebola povinná odpovedať na každé tvrdenie, ktoré Brasserie Nationale uviedla v uvedenom liste, keďže na splnenie svojej povinnosti odôvodnenia podľa článku 296 ZFEÚ môže postačovať celková odpoveď [pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2022, Feralpi/Komisia, T‑657/19 , EU:T:2022:691 , bod 533 (neuverejnený) a citovanú judikatúru].

162

Po piate tvrdenie, podľa ktorého AB InBev mohla po uskutočnení predmetnej koncentrácie nahradiť svoje obchodné vzťahy so spoločnosťou Boissons Heintz, nijako nevypovedá o ťažkostiach, ktoré uvedená koncentrácia môže spôsobiť iným výrobcom, ktorí by chceli vstúpiť na trh s veľkoobchodnou distribúciou nápojov prostredníctvom kanálu CHR/on‑trade v Luxembursku, najmä pre pivo.

Po siedme, pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého vysoký podiel dovozu naznačuje, že relevantným geografickým trhom je „Širší región“, t. j. Luxembursko a susediace hraničné regióny Nemecka, Belgicka a Francúzska, ako uvádza Komisia, v bode 42 oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže (Ú. v. EÚ C, C/2024/1645, s. 1) z 22. februára 2024 je uvedené, že „samotná existencia dovozu alebo možnosť preorientovania sa na dovoz v danej geografickej oblasti… ešte nevyhnutne nevedie k rozšíreniu geografického trhu tak, aby zahŕňal oblasť, z ktorej tovar bol alebo mohol byť vyvezený. Zákazníci nachádzajúci sa v oblasti, z ktorej tovar bol alebo mohol byť vyvezený, môžu čeliť iným podmienkam hospodárskej súťaže ako zákazníci nachádzajúci sa v oblasti, do ktorej sa dovoz realizuje. Za takýchto okolností, ak boli geografické trhy vymedzené široko tak, aby zahŕňali oblasti vývozu a dodávok dovážaného tovaru, do relevantného trhu by sa mohli nesprávne zahrnúť oblasti, v ktorých by… správanie alebo koncentrácia mali na zákazníkov iný vplyv“.

165

Komisia preukázala existenciu odlišných podmienok hospodárskej súťaže v rozsahu, v akom v bode 68 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že štruktúra ponuky v Luxembursku bola odlišná od susedných krajín a že dopyt mal v Luxembursku v porovnaní so susednými krajinami odlišné vlastnosti. Žalobkyne nemôžu spochybniť toto konštatovanie tým, že sa obmedzia na nepodložené tvrdenie, že toto konštatovanie nezodpovedá skutočnosti.

166

Keďže argumentáciu žalobkýň treba chápať v tom zmysle, že smeruje k spochybneniu možného vplyvu na obchod medzi členskými štátmi v prípade, že relevantný geografický trh mal vnútroštátny význam, ako to bolo konštatované v prejednávanej veci, stačí pripomenúť, že v súlade s judikatúrou citovanou v bode 149 vyššie môže koncentrácia ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi aj vtedy, keď sťažuje pôsobenie alebo prenikanie výrobcov alebo predajcov z iných členských štátov na takýto vnútroštátny trh, alebo ak bráni konkurentom z iných členských štátov usadiť sa na takomto trhu.

170

Vzhľadom na tieto okolnosti, najmä na značnú kumulovanú trhovú silu účastníkov predmetnej koncentrácie, ako aj na ich vertikálnu integráciu pri výrobe a dodávkach piva, sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď v bode 67 napadnutého rozhodnutia usúdila, že predmetná koncentrácia by mohla sťažiť prístup na trh s veľkoobchodnou distribúciou nápojov prostredníctvom kanálu CHR/on‑trade v Luxembursku, najmä pokiaľ ide o pivo, pre výrobcov z iných členských štátov, ktorí nedisponujú distribučnou sieťou prostredníctvom tohto kanálu v Luxembursku. V dôsledku toho vzhľadom na judikatúru uvedenú v bode 149 vyššie sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia ani vtedy, keď v bode 69 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že uvedená koncentrácia mohla ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

171

Šiesty žalobný dôvod je preto potrebné zamietnuť.

O siedmom žalobnom dôvode založenom na neexistencii hrozby značného ovplyvnenia hospodárskej súťaže na území Luxemburska

172

174

Po druhé, pokiaľ ide o horizontálne účinky týkajúce sa trhu s distribúciou piva prostredníctvom kanálu CHR/on‑trade v Luxembursku, Brasserie Nationale spochybňuje vymedzenie uvedeného trhu, pričom sa domnieva, že Komisia je a priori oprávnená prijať toto vymedzenie v rámci svojej predbežnej analýzy. V nadväznosti na svoju predchádzajúcu kritiku žalobkyne uvádzajú, že v rámci kontroly koncentrácií nie je relevantnou otázkou to, či možno zlepšiť situáciu hospodárskej súťaže, ale to, či predmetná koncentrácia nepriaznivo ovplyvňuje hospodársku súťaž v Luxembursku. Uvedená kontrola teda nemôže napraviť situáciu hospodárskej súťaže, ktorá existovala na trhu pred touto koncentráciou.

175

178

V tejto súvislosti treba poznamenať, že táto hmotnoprávna podmienka sa svojím znením odlišuje od relevantného kritéria na vyhlásenie koncentrácie za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, ako je stanovené v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 139/2004. Konkrétnejšie, na rozdiel od tohto posledného uvedeného ustanovenia, uvedená hmotnoprávna podmienka nespočíva na značnom narušení účinnej hospodárskej súťaže, ale len na tom, že „hrozí“ značné ovplyvnenie hospodárskej súťaže.

179

Tento rozdiel vysvetľuje skutočnosť, že jediným účelom rozhodnutia podľa článku 22 nariadenia č. 139/2004 je na základe dostupných informácií a v obmedzenej lehote desiatich pracovných dní rozhodnúť o tom, či koncentráciu postúpiť Komisii (pozri bod 152 vyššie). Nie je teda porovnateľná s rozhodnutím, ktorým sa podľa článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2004 rozhoduje o zlučiteľnosti koncentrácie s vnútorným trhom, ani neprejudikuje takéto rozhodnutie.

180

Ako teda vyplýva z bodu 44 oznámenia o postúpení veci, koncentrácia spĺňa druhú hmotnoprávnu podmienku článku 22 ods. 1 a 3 nariadenia č. 139/2004, ak predbežná analýza poukazuje na skutočné riziko, že táto koncentrácia bude mať značné nepriaznivé účinky na hospodársku súťaž na území členského štátu alebo členských štátov, ktoré podávajú žiadosť o postúpenie veci, a preto si zaslúži dôkladné preskúmanie. Ako sa tiež uvádza v uvedenom bode 44, takéto predbežné údaje môžu mať charakter jasných dôkazov takéhoto prípadného závažného nepriaznivého vplyvu, ale nepredurčujú výsledok dôkladného preskúmania.

O analýze horizontálnych účinkov

184

Na úvod z bodu 12 usmernení na posudzovanie horizontálnych fúzií podľa nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ( Ú. v. EÚ C 31, 2004, s. 5 ; Mim. vyd. 08/003, s. 10, ďalej len „usmernenia o horizontálnych fúziách“), ktorými je Komisia viazaná, vyplýva, že sa neodchyľujú od noriem Zmluvy a nariadenia č. 139/2004 (pozri rozsudok zo 7. júna 2013, Spar Österreichische Warenhandels/Komisia, T‑405/08 , neuverejnený, EU:T:2013:306 , bod 58 a citovanú judikatúru), že na účely posúdenia predvídateľného vplyvu koncentrácie na dotknuté trhy Komisia analyzuje jej potenciálne protisúťažné účinky, akými sú koordinované a nekoordinované účinky, a faktory, ktoré môžu zabrániť takýmto účinkom, akými sú kúpna sila, veľkosť prekážok vstupu a potenciálny nárast efektívnosti, na ktoré sa odvolávajú účastníci konania.

185

V prvom rade, pokiaľ ide o trh s veľkoobchodnou distribúciou nápojov cez kanál CHR/on‑trade v Luxembursku, Komisia v bode 73 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že predmetná koncentrácia mohla vyvolať nekoordinované účinky vyplývajúce z horizontálneho prekrývania na tomto trhu.

186

188

Po tretie v rozsahu, v akom Komisia v bodoch 76 a 77 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že účastníci dotknutej koncentrácie sú priamymi konkurentmi, ktorí majú významnú trhovú silu a ktorých portfóliá ochranných známok sa značne prekrývajú, treba uviesť, že ide o skutočnosť, ktorú treba zohľadniť v súlade s bodom 28 usmernení o horizontálnych fúziách. Je síce pravda, že ako vyplýva aj z uvedeného bodu 28, je menej pravdepodobné, že koncentrácia významne obmedzí účinnú súťaž, ak sú výrobky účastníkov koncentrácie a výrobky konkurenčných výrobcov vo zvýšenej miere vzájomne zastupiteľné. Vágne a nepodložené tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého sú všetci distribútori schopní distribuovať nápoje veľkých medzinárodných značiek, však nestačí na preukázanie takejto zvýšenej miery zastupiteľnosti, ani na spochybnenie prekrývania portfólií spoločností Boissons Heintz a Munhowen, ako je uvedené v bode 76 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka 31 ochranných známok, najmä luxemburských ochranných známok vzťahujúcich sa na pivo a minerálnu vodu.

189

191

V tejto súvislosti Všeobecný súd poznamenáva, že žalobkyne pripúšťajú, že náklady vo výške 500000 USD (približne 435248 eur) na skladovacie priestory sú mysliteľné. V rozsahu, v akom sa domnievajú, že Komisia mala preskúmať, či táto suma sama osebe predstavovala prekážku, stačí uviesť, že nespochybňujú potrebu ďalších investícií, vrátane vozového parku nákladných vozidiel. Zdá sa, že vzhľadom na tieto potrebné náklady majú distribútori v Luxembursku v porovnaní so svojimi potenciálnymi konkurentmi výhody, ktoré môžu podľa bodu 70 usmernení o horizontálnych fúziách predstavovať prekážky vstupu na trh.

192

Je pravda, ako uvádzajú žalobkyne, že na vstup na trh môžu byť potenciálne použité sklady nachádzajúce sa v Širšom regióne. Ako však Komisia konštatovala v bode 79 napadnutého rozhodnutia, na trh v poslednej dobe nevstúpil žiadny nový konkurent, čo podľa uvedeného bodu 70 týchto usmernení tiež môže preukázať existenciu prekážok vstupu na trh.

193

V každom prípade treba pripomenúť, že podľa bodu 68 uvedených usmernení na to, aby bol vstup nového konkurenta na trh posúdený ako dostatočné konkurenčné obmedzenie pre účastníkov koncentrácie, sa musí preukázať, že je pravdepodobný a bude včasný a dostatočne účinný na to, aby zabránil alebo zmaril akékoľvek potenciálne protisúťažné dopady koncentrácie. Žalobkyne však takéto dôkazy nepredložili. Naopak, dokonca pripúšťajú, že existujú výhradné práva, ktoré spájajú podniky z odvetvia Horeca s pivovarníckymi podnikmi, čo môže sťažiť vstup nového konkurenta na trh, ako to vyplýva z bodu 69 týchto usmernení. To nie je spochybnené skutočnosťou, že AB InBev mohla nahradiť svoje obchodné vzťahy, keďže táto skutočnosť nepreukazuje ani vstup nových konkurentov, ani existenciu dostatočného konkurenčného tlaku na účastníkov dotknutej koncentrácie.

197

Na druhej strane sa žalobkyne domnievajú, že napadnuté rozhodnutie len opisuje situáciu, ktorá existovala pred predmetnou koncentráciou, a že neanalyzuje, či táto koncentrácia nepriaznivo ovplyvňuje hospodársku súťaž v Luxembursku. Je pravda, že ak jeden z účastníkov tejto koncentrácie mal na relevantnom trhu dominantné postavenie už pred koncentráciou, táto situácia je z podstaty veci mimo záberu analýzy účinkov koncentrácie na hospodársku súťaž. To však neplatí v prípade, ak dominantné postavenie na relevantnom trhu vyplýva z koncentrácie alebo ak ho koncentrácia posilňuje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. mája 2019, KPN/Komisia, T‑370/17 , EU:T:2019:354 , bod 113 a citovanú judikatúru). V prejednávanej veci sa Komisia zaoberala najmä týmto posledným uvedeným prípadom. Budúce a potenciálne účinky uvedenej koncentrácie sú zdôraznené výrazom „sa zdá, že vedú k vysokým kombinovaným podielom účastníkov koncentrácie na trhu“, ako je použitý v bode 81 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho, ako je uvedené v bode 186 vyššie, kumulované podiely na trhu predstavujú dôležitý faktor pravdepodobnosti, že koncentrácia môže mať nekoordinované účinky.

198

Z toho vyplýva, že tvrdenia uvádzané žalobkyňami nemôžu preukázať existenciu zjavne nesprávneho posúdenia Komisie pri analýze horizontálnych účinkov dotknutej koncentrácie.

199

Predovšetkým je nesporné, že na jednej strane predmetná koncentrácia vedie k veľkému kombinovanému podielu účastníkov tejto koncentrácie na luxemburskom trhu s veľkoobchodnou distribúciou nápojov a piva prostredníctvom kanálu CHR/on‑trade (pozri body 186 a 195 vyššie) a na druhej strane konkurenti týchto účastníkov majú veľmi obmedzené podiely na trhu (pozri body 187 a 195 vyššie). Existencia veľkých podielov na trhu je pritom veľmi významná a vzťah medzi trhovými podielmi účastníkov koncentrácie a trhovými podielmi ich konkurentov, a to najmä tých, ktorí sú bezprostredne za nimi, predstavuje platnú indíciu o existencii dominantného postavenia alebo značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. decembra 2023, Naturstrom/Komisia, T‑60/21 , neuverejnený, EU:T:2023:839 , bod 342 ).

Komisia v bode 84 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že predmetná koncentrácia by mohla vyvolať riziko zabránenia prístupu k zákazníkom, vyplývajúce z nehorizontálneho prekrývania medzi trhom výroby a dodávok piva prostredníctvom kanálu CHR/on‑trade na jednej strane a luxemburským trhom s veľkoobchodnou distribúciou nápojov (vrátane piva) a menším trhom, obmedzeným len na veľkoobchodnú distribúciu piva prostredníctvom toho istého kanálu na druhej strane.

203

Podľa bodu 59 usmernení o posudzovaní nehorizontálnych fúzií podľa nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi spoločnosťami ( Ú. v. EÚ C 265, 2008, s. 6 , ďalej len „usmernenia o nehorizontálnych fúziách“), ktorými je Komisia viazaná na základe judikatúry citovanej v bode 184 vyššie pri posudzovaní pravdepodobnosti scenára protisúťažného zabránenia prístupu k zákazníkom, Komisia skúma po prvé, či by subjekt vytvorený koncentráciou mal schopnosť zabrániť prístup na nadväzujúce trhy, po druhé, či by mal záujem tak urobiť, a po tretie, či by stratégia zabránenia prístupu na trh mala významný negatívny vplyv na spotrebiteľov na nadväzujúcom trhu.

204

Z bodov 85 až 87 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v prejednávanej veci Komisia tieto tri kumulatívne podmienky preskúmala a žalobkyne tento prístup nekritizovali.

205

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, že Komisia nezohľadnila existujúce alternatívy v Luxembursku, z bodu 85 napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, bez toho, aby to žalobkyne spochybnili, že žiadny z konkurenčných distribútorov a veľkoobchodníkov nemá podiel na trhu vyšší ako 5 %, a teda že títo distribútori nepredstavujú vierohodnú alternatívu z dôvodu ich relatívne obmedzenej veľkosti. Z dôvodov uvedených v bodoch 192 a 193 vyššie nemožno na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, distribútorov zo Širšieho regiónu považovať za dostatočný konkurenčný tlak. Preto skutočnosť, že AB InBev mohla nahradiť svoje obchodné vzťahy, je irelevantná. Rovnako je irelevantné, že AB InBev sama nenadobudla Boissons Heintz uplatnením svojho predkupného práva, keďže ide o samostatné hospodárske rozhodnutie tohto podniku. Hospodársky subjekt na predchádzajúcom trhu totiž nemožno nútiť, aby sám vstúpil na nadväzujúci trh, aby zlepšil podmienky prístupu na tento trh.

207

Po druhé Komisia v bode 86 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že subjekt vytvorený dotknutou koncentráciou by mohol mať motiváciu zabrániť prístupu svojich konkurentov na predchádzajúci trh výroby a dodávok prostredníctvom kanálu CHR/on‑trade, čo sa týka dostatočného množstva zákazníkov v Luxembursku. V uvedenom bode uviedla, že Brasserie Nationale mala podiel na trhu 40 až 50 % a že mala ročnú výrobnú kapacitu 240000 hektolitrov, zatiaľ čo objem jej produkcie piva v roku 2022 predstavoval len 155000 hektolitrov. Žalobkyne popierajú toto konštatovanie a tvrdia, že vzhľadom na medzinárodné skupiny je zvýšenie ich produkcie o 100 % nerealistické a že zvýšenie produkcie spoločnosti Brasserie Nationale nie je pre hospodársku súťaž nepriaznivé. Dodávajú, že Brasserie Nationale patrí len medzi MSP a že všetku trhovú silu má AB InBev.

211

Po tretie Komisia v bode 87 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že akákoľvek stratégia zabránenia prístupu k zákazníkom by mohla mať značný vplyv na predchádzajúci trh výroby a dodávok piva prostredníctvom kanálu CHR/on‑trade a na odvetvie piva vo všeobecnosti. Konkrétne dospela k záveru, že vzhľadom na významné postavenie spoločnosti Brasserie Nationale na tomto trhu nemožno vylúčiť, že táto spoločnosť môže získať dodatočné objemy vyplývajúce z vylúčenia konkurentov pôsobiacich na predchádzajúcom trhu a že akákoľvek stratégia zabránenia prístupu k zákazníkom by sa mohla premietnuť do vyšších cien alebo obmedzenejšieho výberu pre konečných zákazníkov, najmä z dôvodu neexistencie prístupu konkurentov na predchádzajúci alebo nadväzujúci trh, alebo do zvýšenia nákladov pre konkurentov na nadväzujúcom trhu. Žalobkyne spochybňujú túto úvahu tvrdením, že vzhľadom na to, že konkurentmi na predchádzajúcom trhu sú veľké medzinárodné skupiny, ako sú AB InBev, Carlsberg Group alebo Heineken, nie je pravdepodobné, že Brasserie Nationale by mohla zvýšiť svoje ceny bez toho, aby sa jej zákazníci obrátili na konkurentov.

212

Predovšetkým vzhľadom na značnú trhovú silu a dôležitú úlohu účastníkov predmetnej koncentrácie ako distribučného kanála na jednej strane (pozri body 205 a 206 vyššie) a vysoký podiel spoločnosti Brasserie Nationale na predchádzajúcom trhu na druhej strane (pozri body 207 a 208 vyššie), Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď v bodoch 85 a 86 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že subjekt vytvorený dotknutou koncentráciou by mal tak schopnosť zabrániť prístupu svojich konkurentov na predchádzajúcom trhu k dostatočnému počtu zákazníkov v Luxembursku, ako aj záujem tak urobiť. Komisia sa tiež nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď v bode 87 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že takáto stratégia zabránenia prístupu k zákazníkom by mohla značne ovplyvniť účinnú hospodársku súťaž na predchádzajúcom trhu a na trhu s pivom vo všeobecnosti, najmä z dôvodu negatívnych dôsledkov vyplývajúcich z neexistencie prístupu konkurentov na predchádzajúcom trhu na nadväzujúci trh (pozri bod 211 vyššie).

215

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba dospieť k záveru, že žalobkyniam sa nepodarilo spochybniť predbežné analýzy týkajúce sa horizontálnych a nehorizontálnych účinkov dotknutej koncentrácie a že Komisia mohla v bode 88 napadnutého rozhodnutia dospieť k záveru, že táto koncentrácia by mohla „značne ovplyvniť hospodársku súťaž na predchádzajúcom trhu výroby a dodávok piva prostredníctvom kanálu CHR/on‑trade v Luxembursku, ako aj na nadväzujúcom trhu s veľkoobchodnou distribúciou všetkých nápojov prostredníctvom tohto kanála v Luxembursku a nadväzujúcom trhu s veľkoobchodnou distribúciou piva prostredníctvom uvedeného kanálu v Luxembursku“ bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

Žalobkyne sa domnievajú, že hoci uvedený článok historicky mohol napraviť neexistenciu kontroly koncentrácií v niektorých členských štátoch, ako je Luxembursko, toto nemožno z právneho hľadiska pripustiť 20 rokov po prijatí nariadenia č. 139/2004. Zastávajú názor, že ak by Rada Európskej únie, Komisia a Európsky parlament chceli stanoviť, že kontrola koncentrácií je povinná v každom členskom štáte, mali 20 rokov na to, aby to zabezpečili. V odpovedi na ústnu otázku položenú Všeobecným súdom na pojednávaní žalobkyne spresnili, že svojou argumentáciou nesmerujú k spochybneniu všeobecnej možnosti Luxemburského veľkovojvodstva podať žiadosť o postúpenie veci podľa článku 22 ods. 1 uvedeného nariadenia ako takú.

219

Komisia a AB InBev spochybňujú tvrdenia žalobkýň.

220

Na úvod treba pripomenúť, že článok 22 nariadenia č. 139/2004 umožňuje členským štátom, ktoré nemajú vnútroštátnu právnu úpravu kontroly koncentrácií, požiadať Komisiu o kontrolu koncentrácií, ktoré môžu mať negatívne účinky na ich území, pokiaľ tieto koncentrácie ovplyvňujú aj obchod medzi členskými štátmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2024, Illumina a Grail/Komisia, C‑611/22 P a C‑625/22 P , EU:C:2024:677 , body 147 , 164 a 199 ).

221

Komisia bola teda oprávnená posúdiť vhodnosť postúpenia predmetnej koncentrácie s prihliadnutím na skutočnosti, ktorými sa vyznačovala situácia v prejednávanej veci. Presnejšie, žalobkyne nemôžu vytýkať Komisii, že v bode 92 napadnutého rozhodnutia zohľadnila skutočnosť, že Luxemburské veľkovojvodstvo nemá systém kontroly koncentrácií a že v prípade neprijatia žiadosti o postúpenie veci by sa na predmetnú koncentráciu a jej účinky nevzťahoval žiadny iný systém kontroly koncentrácií.

225

Ôsmy žalobný dôvod je preto potrebné zamietnuť.

O trovách

226

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené rozhodnúť, že znášajú svoje vlastné trovy konania, a uložiť im povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii, v súlade s jej návrhmi.

Žaloba sa zamieta.

2.

Brasserie Nationale (anc. Brasseries Funck‑Bricher et Bofferding) a Munhowen SA znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

3.

Anheuser‑Busch InBev a Autorité de concurrence du Grand‑Duché de Luxembourg znášajú svoje vlastné trovy konania.

Costeira

Obsah

Okolnosti predchádzajúce sporu

O dotknutých subjektoch

O predmetnej koncentrácii

O žiadosti o postúpenie veci Komisii

O napadnutom rozhodnutí

O začiatku plynutia lehoty pätnástich pracovných dní v prejednávanej veci

O overení dodržania lehoty pätnástich pracovných dní zo strany Komisie

O údajnom porušení zásad legitímnej dôvery a právnej istoty

O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 22 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 139/2004

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na oneskorenom oznámení napadnutého rozhodnutia

O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení práv na obhajobu, ako aj zásad rovnosti zbraní, spravodlivého konania a ochrany legitímnej dôvery

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.