T-351/24

62024TJ0351

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)

z 29. októbra 2025 ( *1 )

„Ochranná známka Európskej únie – Konanie o vyhlásenie neplatnosti – Slovná ochranná známka Európskej únie DEVIN – Absolútne dôvody neplatnosti – Opisný charakter – Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 207/2009 – Právo byť vypočutý v nadväznosti na zrušujúci rozsudok Všeobecného súdu – Rozlišovacia spôsobilosť nadobudnutá používaním – Článok 7 ods. 3 a článok 52 ods. 2 nariadenia č. 207/2009“

Vo veci T‑351/24,

Devin EAD , so sídlom v Devine (Bulharsko), v zastúpení: B. Van Asbroeck, G. de Villegas a R. Meys, advokáti,

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),

na poradách v zložení: predsedníčka komory M. J. Costeira, sudcovia U. Öberg (spravodajca) a P. Zilgalvis,

tajomník: V. Di Bucci,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na to, že účastníci konania nepredložili návrh na nariadenie pojednávania v lehote troch týždňov od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania, a vzhľadom na rozhodnutie podľa článku 106 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, že o žalobe sa rozhodne bez ústnej časti konania,

vyhlásil tento

3

Napadnutá ochranná známka označuje tovary zaradené do triedy 32 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajúce tomuto opisu: „Nealkoholické nápoje; minerálna voda; sódové vody; ovocné nápoje s príchuťou; šťavy; sirupy a iné prípravky na výrobu nápojov; nealkoholické aperitívy; pramenitá voda; ochutené vody; nealkoholické výťažky z ovocia; nealkoholické ovocné nápoje; stolové vody; vody [nápoje]; sódové vody; zeleninové šťavy [nápoje]; izotonické nápoj[e]; nealkoholické koktaily; nealkoholické ovocné nektáre; sódy (sýtené vody)“.

4

Dôvody uvádzané na podporu návrhu na vyhlásenie neplatnosti boli uvedené v článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1 ) v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. c), f) a g) toho istého nariadenia, a to vzhľadom na to, že napadnutá ochranná známka opisná pre tovary, na ktoré sa vzťahuje, je v rozpore s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi a môže klamať verejnosť.

5

Dňa 29. januára 2016 zrušovacie oddelenie vyhovelo návrhu na vyhlásenie neplatnosti na základe článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. c) toho istého nariadenia. Konkrétne sa domnievalo, že keďže široká verejnosť v Bulharsku a časť verejnosti susedných krajín chápe zemepisný názov Devin ako opis zemepisného pôvodu dotknutých tovarov, tieto ustanovenia sa na tento zemepisný názov vzťahujú.

9

Rozsudkom z 25. októbra 2018, Devin/EUIPO – Haskovo (DEVIN) ( T‑122/17 , EU:T:2018:719 ), Všeobecný súd zrušil rozhodnutie odvolacieho senátu z 2. decembra 2016. Všeobecný súd rozhodol, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď dospel k záveru, že napadnutá ochranná známka bola opisná vzhľadom na zemepisný pôvod, pokiaľ ide o priemerného spotrebiteľa z krajín susediacich s Bulharskom, t. j. z Grécka a Rumunska, ako aj zo všetkých ostatných členských štátov Európskej únie s jedinou výnimkou, Bulharska, a porušil tak článok 52 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. c) toho istého nariadenia.

10

Návrhom doručeným do kancelárie Súdneho dvora 19. decembra 2018 podala vedľajšia účastníčka konania odvolanie proti rozsudku z 25. októbra 2018, DEVIN ( T‑122/17 , EU:T:2018:719 ).

11

Uznesením z 11. júla 2019, Haskovo/Devin ( C‑800/18 P , neuverejnené, EU:C:2019:606 ), Súdny dvor toto odvolanie zamietol.

15

Rozsudkom zo 14. decembra 2022, Devin/EUIPO – Haskovo Chamber of Commerce and Industry (DEVIN) ( T‑526/20 , neuverejnený, EU:T:2022:816 ), Všeobecný súd čiastočne zrušil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO z 28. mája 2020 v rozsahu, v akom tento odvolací senát dospel k záveru, že napadnutá ochranná známka musí byť vyhlásená za neplatnú pre všetky tovary s výnimkou „minerálnej vody, ktorá je v súlade so špecifikáciami [CHZO] Devin Natural Mineral Water“. Všeobecný súd rozhodol, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď neposúdil, či v očiach príslušnej skupiny verejnosti existuje súvislosť medzi zemepisným názvom Devin, ktorý tvorí napadnutú ochrannú známku, a označenými tovarmi zaradenými do triedy 32 okrem „minerálnej vody, ktorá je v súlade so špecifikáciami [CHZO] Devin Natural Mineral Water“.

16

Návrhom doručeným do kancelárie Súdneho dvora 13. februára 2023 podala vedľajšia účastníčka konania odvolanie proti rozsudku zo 14. decembra 2022, DEVIN ( T‑526/20 , neuverejnený, EU:T:2022:816 ).

17

Uznesením z 27. júna 2023, Haskovo Chamber of Commerce and Industry/EUIPO a Devin ( C‑77/23 P , neuverejnené, EU:C:2023:519 ), Súdny dvor odvolanie neprijal.

21

Odvolací senát v druhom rade posúdil dôvod absolútnej neplatnosti založený na článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. c) toho istého nariadenia. V súlade s rozsudkom zo 14. decembra 2022, DEVIN ( T‑526/20 , neuverejnený, EU:T:2022:816 ), overil, či príslušná skupina verejnosti vníma alebo by v budúcnosti mohla vnímať napadnutú ochrannú známku ako iný údaj o zemepisnom pôvode tovarov, na ktoré sa vzťahuje uvedená ochranná známka, než je „minerálna voda, ktorá je v súlade so špecifikáciami [CHZO] Devin Natural Mineral Water“. V tejto súvislosti konštatoval, že v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky mohla príslušná skupina verejnosti vnímať túto ochrannú známku pre všetky tovary, na ktoré sa vzťahovala, ako odkaz na ich zemepisný pôvod a prípadne na zdravotné výhody spojené s používaním minerálnej vody a pramenitej vody pochádzajúcej z mesta Devin. Preto bola napadnutá ochranná známka ku dňu podania prihlášky opisná v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009.

22

Pokiaľ ide o rozlišovaciu spôsobilosť nadobudnutú používaním, odvolací senát uviedol, že žalobkyňa sa dovolávala rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním pre „minerálnu vodu [a] sódovú minerálnu vodu“, pričom sa takejto spôsobilosti nedomáhala pre ostatné tovary, na ktoré sa vzťahuje sporná ochranná známka. Odvolací senát tak s odkazom na dôkazy uvedené v spise konštatoval, že ku dňu podania prihlášky napadnutej ochrannej známky a tiež ku dňu podania návrhu na vyhlásenie neplatnosti uvedená ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním pre „minerálnu vodu [a] sódovú minerálnu vodu“ zaradenú do triedy 32.

primárne pre všetky tovary, na ktoré sa vzťahuje uvedená ochranná známka, zaradené do triedy 32,

–

subsidiárne pre tovary „minerálna voda; sódové vody; pramenitá voda; stolové vody; ochutené vody; ovocné nápoje s príchuťou; vody [nápoje]; sódové vody; sódy (sýtené vody)“, na ktoré sa vzťahuje táto ochranná známka, zaradené do triedy 32,

–

rozhodol, že EUIPO a vedľajšia účastníčka konania znášajú svoje vlastné trovy konania a že EUIPO je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobkyni.

24

Vedľajšia účastníčka konania navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu,

–

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny stav

Pokiaľ ide o procesné pravidlá, keďže podľa ustálenej judikatúry sa takéto pravidlá všeobecne uplatňujú od dátumu, kedy nadobudnú účinnosť (pozri rozsudok z 11. decembra 2012, Komisia/Španielsko, C‑610/10 , EU:C:2012:781 , bod 45 a citovanú judikatúru), spor sa riadi procesnými ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1 ). Okrem toho, keďže odvolanie bolo na odvolací senát podané 24. marca 2016, procesné ustanovenia hlavy V delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2018/625 z 5. marca 2018, ktorým sa dopĺňa nariadenie 2017/1001 a ktorým sa zrušuje delegované nariadenie (EÚ) 2017/1430 ( Ú. v. EÚ L 104, 2018, s. 1 ), sa v prejednávanej veci neuplatňujú, v dôsledku čoho sa na konanie pred odvolacím senátom uplatňovali ustanovenia nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva ( Ú. v. ES L 303, 1995, s. 1 ; Mim. vyd. 17/001, s. 189), zmeneného nariadením č. 1041/2005 ( Ú. v. EÚ L 172, 2005, s. 4 ).

O prípustnosti dôkazov predložených prvýkrát v konaní pred Všeobecným súdom

28

Na úvod treba preskúmať prípustnosť dôkazov predložených žalobkyňou na Všeobecnom súde, ktorú EUIPO a vedľajšia účastníčka konania spochybňujú. Žalobkyňa a vedľajšia účastníčka konania totiž tvrdia, že dôkazy uvedené v prílohách A.9.a až A.9.g k žalobe sú neprípustné, pretože boli po prvýkrát predložené v konaní pred Všeobecným súdom.

29

V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že uvedené dodatočné dôkazy sú prípustné, pretože smerujú k spochybneniu posúdenia odvolacieho senátu, podľa ktorého napadnutá ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním len pre „minerálnu vodu [a] sódovú minerálnu vodu“, pričom toto posúdenie bolo vykonané ex offo a bez toho, aby sa v plnom rozsahu zohľadnilo jej tvrdenie založené na rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním napadnutej ochrannej známky.

33

V tejto súvislosti prípustnosť argumentácie účastníkov konania, ako aj dôkazov, ktoré možno platne predložiť na posúdenie Všeobecnému súdu, závisí od predmetu sporu pred odvolacím senátom.

34

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že žalobkyňa musí mať možnosť napadnúť zistenia odvolacieho senátu pred Všeobecným súdom, keďže podľa článku 263 ZFEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie musí mať žalobca v zásade možnosť napadnúť na súdoch Únie akúkoľvek skutkovú a právnu otázku, na ktorej orgán Únie zakladá svoje rozhodnutia (rozsudok z 18. júna 2020, Primart/EUIPO, C‑702/18 P , EU:C:2020:489 , bod 46 ).

35

Navyše má žalobca právo predložiť Všeobecnému súdu dokumenty na účely podpory alebo spochybnenia správnosti všeobecne známej skutočnosti (rozsudok z 12. decembra 2014, Ludwig Schokolade/ÚHVT – Immergut (TrinkFix), T‑105/13 , neuverejnený, EU:T:2014:1070 , bod 128 ).

Žalobkyňa vo svojom prvom žalobnom návrhu navrhuje zmenu napadnutého rozhodnutia. Podľa článku 72 ods. 4 nariadenia 2017/1001 „môže [žalobu] podať každý účastník konania pred odvolacím senátom, ak mu jeho rozhodnutím nebolo vyhovené“.

39

V bodoch 1 a 2 výroku napadnutého rozhodnutia odvolací senát čiastočne vyhovel odvolaniu žalobkyne a zrušil rozhodnutie zrušovacieho oddelenia v rozsahu, v akom vyhlásilo napadnutú ochrannú známku za neplatnú pre „minerálnu vodu [a] sódovú minerálnu vodu“ zaradenú do triedy 32.

40

Žalobkyňa sa preto svojou žalobou v podstate domáha zmeny bodu 3 výroku napadnutého rozhodnutia, teda v časti, v ktorej odvolací senát zamietol odvolanie proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia, pokiaľ ide o ostatné tovary, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka [pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. februára 2015, 9Flats/ÚHVT – Tibesoca (9flats.com), T‑713/13 , neuverejnený, EU:T:2015:114 , body 16 až 19 , a zo 4. mája 2018, Bernard Krone Holding/EUIPO (Mega Liner), T‑187/17 , neuverejnený, EU:T:2018:254 , body 15 až 18 ].

41

O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení v rozsahu, v akom odvolací senát ex offo rozhodol o opisnom charaktere napadnutej ochrannej známky pre „pramenitú vodu“ zaradenú do triedy 32

43

Vo svojom prvom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát porušil článok 52 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. c) toho istého nariadenia tým, že ex offo preskúmal opisný charakter napadnutej ochrannej známky pre „pramenitú vodu“ zaradenú do triedy 32 a rozhodol, že táto ochranná známka je pre tento tovar opisná. Žalobkyňa uvádza, že na ochrannú známku Európskej únie sa podľa článkov 59 a 62 nariadenia 2017/1001 vzťahuje domnienka platnosti.

44

Osobe, ktorá podala návrh na vyhlásenie neplatnosti, teda prináleží, aby uviedla skutkové okolnosti, dôkazy a tvrdenia, ktoré spochybňujú platnosť predmetnej ochrannej známky. Vedľajšia účastníčka konania však prinajmenšom implicitne obmedzila svoje tvrdenie týkajúce sa opisného charakteru napadnutej ochrannej známky na iné tovary, na ktoré sa uvedená ochranná známka vzťahuje, než je „pramenitá voda“. Odvolací senát však rozhodol nad rámec predložených skutkových okolností, dôkazov a tvrdení, keď konštatoval, že napadnutá ochranná známka je pre tento tovar opisná.

45

V prejednávanej veci vedľajšia účastníčka konania vo svojom návrhu na vyhlásenie neplatnosti uviedla, že „napadnutú ochrannú známku bude príslušná skupina verejnosti vnímať vo vzťahu k tovarom, ktoré označuje ako zemepisný názov mesta Devin, názov minerálneho prameňa Devin a zapísané zemepisné označenie prírodnej minerálnej vody“ a že „z toho vyplýva, že z pohľadu príslušnej skupiny verejnosti existuje dostatočne priama a špecifická súvislosť medzi označením a všetkými tovarmi zaradenými do triedy 32“.

49

Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, vedľajšia účastníčka konania vo svojom návrhu na vyhlásenie neplatnosti tvrdila, že medzi zemepisným názvom Devin a všetkými tovarmi, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka, existuje vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti súvislosť, a v dôsledku toho uviedla dôvod neplatnosti založený na opisnom charaktere uvedenej ochrannej známky pre všetky tovary, na ktoré sa vzťahuje, vrátane „pramenitej vody“.

50

Tento záver nie je spochybnený tvrdením žalobkyne, podľa ktorého tým, že vedľajšia účastníčka konania predložila skutkové okolnosti, dôkazy a tvrdenia týkajúce sa všetkých tovarov, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka, okrem „pramenitej vody“, prinajmenšom implicitne obmedzila svoje tvrdenie o opisnom charaktere tejto ochrannej známky. Ako správne tvrdí EUIPO, tieto konkrétne skutkové okolnosti, dôkazy a tvrdenia len dopĺňali tvrdenia a dôkazy vedľajšej účastníčky konania smerujúce proti všetkým tovarom, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka.

51

54

EUIPO a vedľajšia účastníčka konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.

55

V bode 80 napadnutého rozhodnutia odvolací senát najprv konštatoval, že žalobkyňa sa dovolávala rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním pre „minerálnu vodu“, ako aj pre „sýtenú minerálnu vodu alebo sódovú minerálnu vodu“, ale nie pre ostatné tovary, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka. Odvolací senát následne vykonal analýzu dôkazov založených do spisu a v bode 88 uvedeného rozhodnutia dospel k záveru, že ku dňu podania prihlášky napadnutej ochrannej známky a tiež ku dňu podania návrhu na vyhlásenie neplatnosti uvedená ochranná známka nadobudla v očiach príslušnej skupiny verejnosti rozlišovaciu spôsobilosť používaním pre vyššie uvedené tovary.

56

Všeobecný súd pripomína, že podľa článku 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 a článku 52 ods. 2 tohto nariadenia dôkazné bremeno týkajúce sa rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním spočíva na majiteľovi predmetnej ochrannej známky [rozsudok z 22. marca 2023, Beauty Biosciences/EUIPO – Société de Recherche Cosmétique (BIO‑BEAUTÉ), T‑750/21 , neuverejnený, EU:T:2023:147 , bod 43 ]. Konkrétne bolo rozhodnuté, že ak sa žalobca odvoláva na rozlišovaciu spôsobilosť nadobudnutú používaním ochrannej známky, je jeho povinnosťou predložiť konkrétne a podložené dôkazy, ktoré preukazujú, že táto ochranná známka má takúto spôsobilosť (rozsudok z 25. októbra 2007, Develey/ÚHVT, C‑238/06 P , EU:C:2007:635 , bod 50 ).

60

Pokiaľ ide o zásadu právnej sily rozhodnutej veci, ktorá vyžaduje, aby nebola spochybnená konečná povaha súdneho rozhodnutia, treba na úvod uviesť, že táto zásada sa neuplatňuje na rozhodnutia EUIPO, ktoré majú správnu, a nie súdnu povahu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2025, Alberts/EUIPO – Techtex (Kartónové krabice [obaly]), T‑245/24 , neuverejnený, EU:T:2025:145 , bod 30 a citovanú judikatúru].

61

V každom prípade, ak by tvrdenie vedľajšej účastníčky konania malo byť chápané v tom zmysle, že zrušovacie oddelenie dospelo k záveru, že žalobkyňa sa dovolávala rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním len pre minerálnu vodu a že v prípade nespochybnenia tohto záveru v odvolaní žalobkyne pred odvolacím senátom by sa tento záver stal konečným a nadobudol by právnu silu rozhodnutej veci, treba konštatovať, že sa zdá, že vedľajšia účastníčka konania odkazuje na zhrnutie tvrdení žalobkyne vykonané zrušovacím oddelením, ktoré žalobkyňa v priebehu konania pred EUIPO nespochybnila. Zhrnutie tvrdení jedného z účastníkov konania však nepredstavuje skutkovú alebo právnu otázku, o ktorej rozhodlo zrušovacie oddelenie, a preto nemôže mať právnu silu rozhodnutej veci (pozri v tomto zmysle a analogicky uznesenie z 28. novembra 1996, Lenz/Komisia, C‑277/95 P , EU:C:1996:456 , bod 50 ).

62

V prejednávanej veci žalobkyňa vo svojich pripomienkach pred zrušovacím oddelením viackrát uviedla, že napadnutá ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť „pre tovary [zaradené] do triedy 32, teda pre minerálnu vodu“. Žalobkyňa zopakovala toto tvrdenie o rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním napadnutej ochrannej známky, ktoré bolo obmedzené na minerálnu vodu, aj vo svojich neskorších pripomienkach pred zrušovacím oddelením.

66

Generické pripomienky žalobkyne týkajúce sa uznania napadnutej ochrannej známky a skutočnosti, že dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila zrušovaciemu oddeleniu, sa nevzťahovali výlučne na „minerálnu vodu [alebo] sódovú minerálnu vodu“, odvolaciemu senátu neumožnili vyvodiť záver, že uplatnenie rozlišovacej spôsobilosti sa malo, na rozdiel od výslovných tvrdení žalobkyne v tomto ohľade, vzťahovať na všetky tovary zaradené do triedy 32.

67

V dôsledku toho treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého sa dovolávala rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním napadnutej ochrannej známky pre všetky tovary, na ktoré sa vzťahuje.

68

Tvrdenia žalobkyne tento záver nespochybňujú.

72

Napokon, pokiaľ ide o ďalšie dôkazy uvedené žalobkyňou s cieľom preukázať rozlišovaciu spôsobilosť získanú používaním napadnutej ochrannej známky pre iné tovary ako minerálna voda (prílohy A.9.a až A.9.g k žalobe), ako bolo uvedené v bode 37 vyššie, tieto dôkazy sú neprípustné.

73

Vzhľadom na vyššie uvedené treba druhý žalobný dôvod zamietnuť.

O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na obranu, práva byť vypočutý a zásady hospodárnosti konania

74

77

Podľa článku 94 ods. 1 druhej vety nariadenia 2017/1001 rozhodnutia EUIPO vychádzajú iba z dôvodov alebo dôkazov, ku ktorým mali účastníci konania možnosť vyjadriť sa. Toto ustanovenie predstavuje osobitné uplatnenie všeobecnej zásady ochrany práva na obranu zakotvenej okrem iného v článku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv, podľa ktorého osobám, ktorých záujmy sú dotknuté rozhodnutiami orgánov verejnej moci, musí byť umožnené účinne vyjadriť svoje stanovisko [rozsudok z 13. decembra 2016, Guiral Broto/EUIPO – Gastro & Soul (Café del Sol), T‑548/15 , neuverejnený, EU:T:2016:720 , bod 30 ].

78

Právo byť vypočutý sa totiž vzťahuje na všetky skutkové alebo právne okolnosti, ktoré tvoria základ rozhodovania, ale nie na konečné stanovisko, ktoré správny orgán zamýšľa zaujať [pozri rozsudok z 3. decembra 2003, Audi/ÚHVT (TDI), T‑16/02 , EU:T:2003:327 , bod 75 a citovanú judikatúru].

79

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že článok 94 ods. 1 druhá veta nariadenia 2017/1001 vôbec nevyžaduje, aby bol žalobca po opätovnom začatí konania pred EUIPO v dôsledku zrušenia rozhodnutia odvolacích senátov Všeobecným súdom opätovne vyzvaný na predloženie pripomienok k právnym a skutkovým otázkam, ku ktorým už mal možnosť vyjadriť sa v rámci skôr vedenej písomnej časti konania, pričom spis v tomto ohľade za daného stavu prevzal odvolací senát [pozri rozsudok z 25. novembra 2020, Group/EUIPO – Iliev (GROUP Company TOURISM & TRAVEL), T‑57/20 , neuverejnený, EU:T:2020:559 , bod 31 a citovanú judikatúru].

83

V dôsledku toho odvolací senát nebol v prejednávanej veci povinný opätovne vypočuť žalobkyňu v súvislosti s rozlišovacou spôsobilosťou nadobudnutou používaním napadnutej ochrannej známky, a konkrétnejšie v súvislosti s nadobudnutím tejto spôsobilosti pre iné tovary než „minerálnu vodu, ktorá je v súlade so špecifikáciami [CHZO] Devin Natural Mineral Water“, predtým, než odvolací senát v napadnutom rozhodnutí predložil svoje vlastné posúdenie.

84

Prvú časť tretieho žalobného dôvodu je preto potrebné zamietnuť.

– O druhej časti tretieho žalobného dôvodu založenej na porušení zásady hospodárnosti konania

85

Okrem toho, hoci judikatúra Súdneho dvora uznáva uplatniteľnosť zásady hospodárnosti konania v správnom konaní pred EUIPO, zdá sa, že táto judikatúra je obmedzená len na určité prípady. Súdny dvor najmä rozhodol, že by bolo v rozpore s touto zásadou nútiť účastníka konania, ktorý podal vzájomný návrh, aby v prípade späťvzatia žaloby hlavným žalobcom začal nové konanie na EUIPO (rozsudok z 13. októbra 2022, Gemeinde Bodman‑Ludwigshafen, C‑256/21 , EU:C:2022:786 , bod 56 ).

89

Súdny dvor navyše rozhodol, že by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania domnievať sa, že vzájomný návrh založený na dôvode neplatnosti uvedenom v článku 7 ods. 1 písm. a) až m) nariadenia 2017/1001, ktorý sa týka všetkých tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahuje zápis tejto ochrannej známky, by mohol viesť len k vyhláseniu čiastočnej neplatnosti ochrannej známky, na ktorej je založené predmetné konanie o porušení práv [rozsudok z 8. júna 2023, LM (Vzájomný návrh na vyhlásenie neplatnosti), C‑654/21 , EU:C:2023:462 , bod 44 ].

90

Hoci žalobkyňa v prejednávanej veci odkazuje na rozsudok z 8. júna 2023, LM (Vzájomný návrh na vyhlásenie neplatnosti) ( C‑654/21 , EU:C:2023:462 ), treba konštatovať, že jej návrh nie je vzájomným návrhom v zmysle nariadenia 2017/1001, ale že žalobkyňa uplatňuje rozlišovaciu spôsobilosť nadobudnutú používaním napadnutej ochrannej známky. V dôsledku toho judikatúra, o ktorú sa žalobkyňa opiera, nie je priamo ani analogicky uplatniteľná na prejednávanú vec.

91

– O prvej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na porušení zásady rovnosti zaobchádzania

94

Žalobkyňa sa odvoláva na zásadu rovnosti zaobchádzania zakotvenú v článkoch 20 a 21 Charty základných práv. V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že sa dovolávala rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním pre všetky tovary, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka, a predložila v tomto smere dôkazy. Tým, že odvolací senát dospel k záveru, že napadnutá ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním len pre „minerálnu vodu [a] sódovú minerálnu vodu“, a nie pre ostatné tovary, na ktoré sa napadnutá ochranná známka vzťahuje, zaobchádzal s porovnateľnými situáciami odlišne bez toho, aby to objektívne odôvodnil. Odvolací senát sa konkrétne domnieval, že rovnaké dôkazy, ktoré obsahovali rovnocenné informácie týkajúce sa rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním napadnutej ochrannej známky v Bulharsku, postačovali na preukázanie rozlišovacej spôsobilosti pre „minerálnu vodu [a] sódovú minerálnu vodu“, ale nie pre ostatné tovary, na ktoré sa uvedená ochranná známka vzťahuje.

95

EUIPO a vedľajšia účastníčka konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.

96

Navyše treba v každom prípade konštatovať, že žalobkyňa nevysvetľuje ani na aké dôkazy, ani na aké informácie sa týmto tvrdením zameriava. V tejto súvislosti žalobkyňa odkazuje len na body 41 až 47 žaloby, v ktorých uvádza, že predložila dôkaz o rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním.

100

Hoci je pravda, že žalobkyňa v bode 41 žaloby uviedla určité dôkazy, ktoré predložila spolu so svojimi pripomienkami pred zrušovacím oddelením, najmä pokiaľ ide o pramenitú vodu a balenú vodu, nepreukázala však, že ide o „rovnaké dôkazy[, ktoré obsahovali] rovnocenné informácie“ ako dôkazy, na základe ktorých odvolací senát konštatoval rozlišovaciu spôsobilosť nadobudnutú používaním pre „minerálnu vodu [a] sódovú minerálnu vodu“.

101

Hoci žaloba uvádza výhradu žalobkyne, neobsahuje žiadnu argumentáciu, ktorá ju podporuje. Zo znenia žaloby teda nevyplývajú dostatočne presné skutočnosti na to, aby Všeobecný súd mohol vykonať svoje preskúmanie a aby EUIPO mohol pripraviť svoju obranu.

102

105

EUIPO a vedľajšia účastníčka konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.

106

Zásada právnej istoty, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Únie, vyžaduje, aby právne pravidlá boli jasné, presné a mali predvídateľné účinky s cieľom umožniť dotknutým osobám orientáciu v situáciách a právnych vzťahoch v pôsobnosti právneho poriadku Únie (rozsudky z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia, C‑81/10 P , EU:C:2011:811 , bod 100 , a z 9. októbra 2014, Traum, C‑492/13 , EU:C:2014:2267 , bod 28 ).

107

Dôsledkom tejto zásady je zásada ochrany legitímnej dôvery, ktorá sa vzťahuje na každého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, že administratíva Únie poskytnutím presných, bezpodmienečných a súhlasných záruk z povolených a spoľahlivých zdrojov v jeho vedomí vytvorila opodstatnené očakávania [pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júla 2008, Reber/ÚHVT – Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli (Mozart), T‑304/06 , EU:T:2008:268 , bod 64 a citovanú judikatúru].

111

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadnemu zo žalobných dôvodov uvedených žalobkyňou nemožno vyhovieť, a preto je potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

O trovách

112

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

113

2.

Devin EAD znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Haskovo Chamber of Commerce and Industry.

3.

EUIPO znáša svoje vlastné trovy konania.

Costeira

Öberg