T-354/24

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii , v zastúpení: M. Owsiany‑Hornung, splnomocnená zástupkyňa,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Francúzska republika , v zastúpení: B. Fodda, B. Travard a P. Chansou, splnomocnení zástupcovia,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, spoločnosť Mowi Poland S.A., v podstate domáha zrušenia bodu 3 písm. e) prílohy k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2024/1141 zo 14. decembra 2023, ktorým sa menia prílohy II a III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004, pokiaľ ide o špecifické hygienické požiadavky na určité mäso, produkty rybolovu, mliečne výrobky a vajcia (Ú. v. EÚ L, 2024/1141, ďalej len „napadnuté ustanovenie“).

Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Ak je potrebné, aby mali mrazené produkty rybolovu vyššiu teplotu ako –18 °C, aby bolo možné použiť stroje na krájanie alebo rezanie produktov rybolovu, môžu sa udržiavať pri takejto technologicky požadovanej teplote počas čo najkratšieho obdobia, ktoré v žiadnom prípade nesmie prekročiť 96 hodín. Skladovanie a preprava pri tejto teplote nie sú povolené.“

Návrhy účastníkov konania

5

Žalobkyňa v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil napadnuté ustanovenie,

–

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

7

Francúzska republika navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu.

Právny stav

Úvodné poznámky k hygienickým pravidlám vzťahujúcim sa na produkty rybolovu

11

Nariadenie č. 853/2004 stanovuje podľa svojho článku 1 ods. 1 osobitné predpisy o hygiene potravín živočíšneho pôvodu.

12

Pokiaľ ide o tieto podmienky, z článku 3 ods. 1 nariadenia č. 853/2004 vyplýva, že prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia dodržiavať príslušné ustanovenia príloh II a III k uvedenému nariadeniu.

13

Príloha III k nariadeniu č. 853/2004 stanovuje špecifické požiadavky vo vzťahu k rôznym potravinárskym odvetviam. Odvetvie produktov rybolovu sa riadi oddielom VIII uvedenej prílohy.

Mrazené produkty rybolovu sa musia uchovávať pri teplote najviac – 18 °C vo všetkých častiach produktu; v prípade celých rýb pôvodne zmrazených v soľnom roztoku určených na výrobu konzervovaných potravín sa však môžu uchovávať pri teplote najviac – 9 °C.

…“

15

Ako je uvedené v bode 4 vyššie, napadnuté ustanovenie mení túto kapitolu tak, že do nej dopĺňa tento bod:

„4. Ak je potrebné, aby mali čerstvé produkty rybolovu, rozmrazené nespracované produkty rybolovu alebo spracované produkty rybolovu nižšiu teplotu, ako je teplota topenia ľadu, aby bolo možné použiť stroje na krájanie alebo rezanie produktov rybolovu, môžu sa udržiavať pri takejto technologicky požadovanej teplote počas čo najkratšieho obdobia, ktoré v žiadnom prípade nesmie prekročiť 96 hodín. Skladovanie a preprava pri tejto teplote nie sú povolené.

Ak je potrebné, aby mali mrazené produkty rybolovu vyššiu teplotu ako – 18 °C, aby bolo možné použiť stroje na krájanie alebo rezanie produktov rybolovu, môžu sa udržiavať pri takejto technologicky požadovanej teplote počas čo najkratšieho obdobia, ktoré v žiadnom prípade nesmie prekročiť 96 hodín. Skladovanie a preprava pri tejto teplote nie sú povolené.“

18

Žalobkyňa v podstate tvrdí, že má aktívnu legitimáciu. Tvrdí, že delegované nariadenie 2024/1141 je regulačným aktom a že napadnuté ustanovenie sa jej priamo týka a nevyžaduje vykonávacie opatrenia.

19

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že prípustnosť žaloby podanej fyzickou alebo právnickou osobou proti aktu, ktorý jej nebol určený, sa v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ viaže na podmienku, že táto osoba má aktívnu legitimáciu, ktorá je prítomná v dvoch prípadoch. Na jednej strane možno podať takúto žalobu pod podmienkou, že tento akt sa jej priamo a osobne týka. Na druhej strane takáto osoba môže podať žalobu proti regulačnému aktu, ktorý sa jej priamo týka a nevyžaduje si vykonávacie opatrenia (pozri rozsudok z 30. júna 2022, Danske Slagtermestre/Komisia, C‑99/21 P , EU:C:2022:510 , bod 41 a citovanú judikatúru).

20

Treba preto určiť, či žalobkyňa má, ako tvrdí, aktívnu legitimáciu z dôvodu, že napadnuté ustanovenie je regulačným aktom, ktorý nevyžaduje vykonávacie opatrenia a ktorý sa jej priamo týka.

24

Pokiaľ ide o prvé kritérium, treba poznamenať, že v súlade s judikatúrou má ustanovenie priame účinky na právne postavenie jednotlivca, ak obmedzuje jeho práva alebo mu ukladá povinnosti (rozsudok zo 7. júla 2015, Federcoopesca a i./Komisia, T‑312/14 , EU:T:2015:472 , bod 36 ).

25

Treba teda preskúmať, či napadnuté ustanovenie obmedzuje práva žalobkyne alebo jej ukladá povinnosti.

26

V tejto súvislosti treba uviesť, že – ako vyplýva z bodu 15 vyššie – napadnuté ustanovenie na jednej strane výslovne stanovuje možnosť používať stuhnutie ako výrobnú fázu, pričom spresňuje, že udržiavanie produktov rybolovu pri teplote požadovanej touto technikou sa má obmedziť „počas čo najkratšieho obdobia, ktoré v žiadnom prípade nesmie prekročiť 96 hodín“, a na druhej strane stanovuje, že skladovanie, uskladnenie a preprava pri tejto teplote nie sú povolené.

30

Ako však vyplýva z článku 7 druhého odseku nariadenia č. 852/2004, ak sa podporuje používanie príručiek Únie, prevádzkovatelia potravinárskych podnikov ich môžu používať na dobrovoľnom základe.

31

To isté platí podľa tohto posledného uvedeného ustanovenia pre vnútroštátne príručky správnej praxe v zmysle článku 8 nariadenia č. 852/2004.

32

Okrem toho, ako tvrdí Komisia, oddiel 14.1.13 Kódexu postupov pre ryby a produkty rybolovu ( Codex Alimentarius ), ktorý vypracovala Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), prijatého v roku 2003 a naposledy zmeneného v roku 2016, stanovuje aj technické poradenstvo pri krájaní údeného lososa technikou stuhnutia a z odôvodnenia 15 nariadenia č. 852/2004 vyplýva, že požiadavky týkajúce sa systému HACCP by mali zohľadňovať zásady stanovené v Codex alimentarius .

36

Na úvod treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, sa na údeného lososa pred prijatím napadnutého ustanovenia uplatňoval oddiel VIII prílohy III k nariadeniu č. 853/2004. V tejto súvislosti treba konštatovať, že účastníci konania sa správne zhodujú na tom, že údený losos je „spracovaným produktom rybolovu“ v zmysle bodu 7.4 prílohy I k nariadeniu č. 853/2004. Ako však spresnila Francúzska republika, článok 1 ods. 1 nariadenia č. 853/2004 stanovuje osobitné pravidlá uplatniteľné na spracované alebo nespracované potraviny živočíšneho pôvodu. Okrem toho, ako uvádza Komisia, oddiel VIII prílohy III k nariadeniu č. 853/2004 stanovuje ustanovenia, ktoré sa uplatňujú na spracované produkty. Týka sa to najmä kapitoly IV tohto oddielu, v ktorej sa stanovujú požiadavky na určité spracované produkty rybolovu.

37

Z ustanovení účinných pred prijatím napadnutého ustanovenia teda nevyplýva, od ktorého okamihu sa má produkt rybolovu považovať za skladovaný.

41

Toto konštatovanie je posilnené skutočnosťou, že v časti týkajúcej sa kontextu dôvodovej správy k delegovanému nariadeniu 2024/1141 sa uvádza, že je vhodné „objasniť“ požiadavky, pokiaľ ide o „operáciu mierne znížiť teplotu pri krájaní čerstvých produktov rybolovu alebo spracovaných produktov rybolovu alebo zvýšiť teplotu mrazených produktov rybolovu a zákaz skladovania alebo prepravy produktov rybolovu pri tejto technologicky požadovanej dočasnej teplote“„aby sa predišlo pochybnostiam“.

42

Komisia v odpovedi na druhý žalobný dôvod žalobkyne navyše tvrdí, že napadnuté ustanovenie „špecifikuje hranicu medzi tým, čo možno považovať za nevyhnutné v rámci výrobnej etapy stuhnutia na jednej strane a skladovaním na strane druhej“.

43

46

Pokiaľ ide o oddiel VIII kapitolu VII bod 2 prílohy III k nariadeniu č. 853/2004, treba konštatovať, že ani nariadenie č. 853/2004, ani nariadenia č. 178/2002 a 852/2004, na ktoré odkazuje, nedefinujú pojem „mrazený produkt“.

47

Výklad tohto pojmu podaný Komisiou vychádza z technického dokumentu FAO, z časti o chladených produktoch a chladených produktoch s teplotou nižšou ako 0 °C dokumentu ESSA „Európska príručka o správnej praxi pre údené a/alebo solené a/alebo marinované ryby“, resp. z ilustrácie na webovej stránke Centre de coopération internationale en recherche agronomique pour le développement (Centrum medzinárodnej spolupráce v poľnohospodárskom výskume pre rozvoj) (CIRAD), a nie je podložený žiadnym odkazom na nariadenia uvedené v bode 46 vyššie.

48

Okrem toho, ako tvrdí žalobkyňa, v oddiele VIII kapitole VII bode 2 prílohy III k nariadeniu č. 853/2004, rovnako ako v iných ustanoveniach tejto prílohy, ako je oddiel I týkajúci sa mäsa domácich kopytníkov, kapitola VII bod 4, oddiel V týkajúci sa mletého mäsa, mäsových prípravkov a mechanicky separovaného mäsa, kapitola III bod 2 písm. c) bod ii) alebo oddiel VIII týkajúci sa produktov rybolovu, kapitola I časť I, C bod 1, je pojem „mrazený produkt“ spojený s teplotou nepresahujúcou –18 °C.

„Suroviny, zložky, medziprodukty a hotové výrobky, ktoré môžu podporovať množenie sa patogénnych mikroorganizmov alebo tvorbu toxínov, sa nesmú uchovávať pri teplotách, ktoré by mohli mať za následok riziko pre zdravie. Chladiarenský reťazec sa nesmie prerušovať. Na prispôsobenie sa praktickým podmienkam počas prípravy, prepravy, skladovania, vystavovania a podávania potravín sa však povoľuje obmedzený čas mimo regulovanej teploty, ak to nebude mať za následok riziko pre zdravie. Potravinárske podniky, ktoré vyrábajú spracované potraviny, manipulujú s nimi a balia ich, musia mať vhodné, dostatočne veľké miestnosti na skladovanie surovín oddelené od spracovaného materiálu, ako aj dostatočné oddelené chladiarenské skladovanie.“

52

Treba však konštatovať, že toto ustanovenie odkazuje na možnosť nevystavovať produkty teplotám, pri ktorých neexistuje zdravotné riziko, „na krátke obdobie“ bez uvedenia časového limitu.

53

Preto na rozdiel od toho, čo v podstate tvrdí Komisia podporovaná Francúzskou republikou, pred prijatím napadnutého ustanovenia z platných ustanovení jasne nevyplývalo, že by bolo zakázané uchovávať údeného lososa pri teplote potrebnej na stuhnutie počas obdobia dlhšieho ako 96 hodín.

54

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že žalobkyňa má aktívnu legitimáciu.

O právnom záujme žalobkyne na konaní

58

Podľa ustálenej judikatúry je žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou prípustná iba vtedy, ak má táto osoba právny záujem na zrušení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu je, aby samotné zrušenie aktu bolo spôsobilé vyvolať právne následky a aby tak žaloba mohla svojím výsledkom priniesť prospech tomu, kto ju podal (pozri rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P , EU:C:2015:609 , bod 55 a citovanú judikatúru).

59

V prejednávanej veci stačí konštatovať, že prípadné zrušenie napadnutého ustanovenia môže žalobkyni priniesť prospech, a to že nebude musieť splniť požiadavky uložené týmto ustanovením v súlade s článkom 3 ods. 1 nariadenia č. 853/2004.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody, ktoré sú založené:

–

prvý na porušení článku 290 ZFEÚ v rozsahu, v akom sa napadnuté ustanovenie týka podstatného prvku nariadenia č. 853/2004,

–

druhý na porušení zásady proporcionality zakotvenej v článku 5 ods. 4 ZEÚ,

–

V rámci štvrtého žalobného dôvodu žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia tým, že sa počas postupu vypracovania napadnutého ustanovenia neporadila s EFSA, porušila článok 13 nariadenia č. 853/2004.

65

Okrem toho tvrdeniami uvedenými v rámci prvého, druhého a tretieho žalobného dôvodu v podstate tvrdí, že časový limit 96 hodín stanovený napadnutým ustanovením sa nezakladá na žiadnom vedeckom údaji, že Komisia neposkytla odôvodnenie týkajúce sa tohto časového limitu a že táto inštitúcia sa mala poradiť s EFSA o časovom limite, ktorý sa má zohľadniť.

66

Komisia podporovaná Francúzskou republikou tvrdí, že napadnuté ustanovenie sa netýka otázky, ktorá by mohla mať významný vplyv na zdravie ľudí v zmysle článku 13 nariadenia č. 853/2004. Tento článok totiž obmedzuje poradu s EFSA len na určité prípady, a to keď vykonané zmeny majú dostatočne významný dopad. Keďže v prejednávanej veci napadnuté ustanovenie nemení ustanovenia účinné pred jeho prijatím, nemožno konštatovať žiadny významný dopad na zdravie. Tento výklad navyše potvrdzuje list výkonného riaditeľa EFSA z 12. júna 2024 adresovaný predsedníčke Európskeho parlamentu. Okrem toho napadnuté ustanovenie objasňuje právnu situáciu a netýka sa vedeckých otázok. Ďalej neexistuje vedecký dôkaz o pozitívnom vplyve postupov žalobkyne na zdravie spotrebiteľov.

67

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia podporovaná Francúzskou republikou, napadnuté ustanovenie zavádza nové povinnosti vo vzťahu k žalobkyni, ako vyplýva z bodov 26 až 54 vyššie.

71

Okolnosť, na ktorú poukazuje Komisia, podľa ktorej výkonný riaditeľ EFSA vo svojom liste adresovanom predsedníčke Parlamentu uviedol, že „zníženie mikrobiologických rizík je už upravené platnou právnou úpravou, ktorá stanovuje podmienky skladovania produktov rybolovu“, že „nariadenie… č. 853/2004 predpisuje teplotu približne 0 °C (topiaci sa ľad) pre čerstvé produkty a –18 °C pre mrazené produkty“ a že „v Codex Alimentarius sa vyžaduje, aby sa čerstvé produkty rybolovu skladovali pri teplote topiaceho sa ľadu a mrazené produkty rybolovu pri teplote –18 °C“, nemá na takýto výklad žiadny vplyv.

72

Okrem skutočnosti, že v súlade s článkom 22 ods. 2 nariadenia č. 178/2002 je úlohou EFSA poskytovať vedecké stanoviská, totiž takéto posúdenie nijako nespresňuje prípadné ustanovenia účinné pred prijatím napadnutého ustanovenia, ktoré definovali pojmy „skladovanie“ alebo „mrazený produkt“ a uvádzali, od ktorého okamihu sa má produkt rybolovu považovať za skladovaný, alebo ktoré spresňujú teplotu, pri ktorej sa má takýto výrobok považovať za mrazený produkt.

73

Pokiaľ ide najmä o posúdenie významného dopadu na zdravie ľudí, treba poznamenať, že hoci delegované nariadenie 2024/1141 neobsahuje žiadne odôvodnenie, pokiaľ ide o zavedenie požiadaviek týkajúcich sa stuhnutia, ako je spresnené v bode 41 vyššie, z časti týkajúcej sa kontextu odôvodnenia tohto nariadenia vyplýva, že je vhodné „objasniť“ požiadavky, pokiaľ ide o „operáciu mierne znížiť teplotu pri krájaní čerstvých produktov rybolovu alebo spracovaných produktov rybolovu alebo zvýšiť teplotu mrazených produktov rybolovu a zákaz skladovania alebo prepravy produktov rybolovu pri tejto technologicky požadovanej dočasnej teplote“„aby sa predišlo pochybnostiam“.

77

Z odôvodnenia 13 pôvodného znenia dôvodovej správy k delegovanému nariadeniu 2024/1141, na ktorú odkazuje žalobkyňa, okrem toho v podstate vyplýva, že „s cieľom zabrániť zneužívaniu spočívajúcemu vo využívaní výrobných požiadaviek na skladovanie produktov rybolovu pri teplote, ktorá nie je v súlade s oddielom VIII kapitolou VII bodom 2 prílohy III [k nariadeniu č. 853/2004], by sa mala teplota znížiť alebo v prípade už zmrazených produktov zvýšiť na účely čo najrýchlejšieho stuhnutia a skladovanie produktov rybolovu pri teplote uľahčujúcej krájanie alebo porciovanie by sa malo časovo obmedziť“.

78

Treba tiež uviesť, že hoci sa Komisia v rámci tejto žaloby výslovne nevyjadruje k tomu, či otázka, ktorej sa týka napadnuté ustanovenie, môže mať významný dopad na zdravie ľudí, v odpovedi na druhý žalobný dôvod žalobkyne tvrdí, že niektorí výrobcovia zneužívali na úkor spotrebiteľov toleranciu právnej úpravy Únie, pokiaľ ide o používanie stuhnutia vo výrobnom procese, keďže filety skladované pri teplote stuhnutia sú horšej kvality a spotrebiteľ, ktorý si myslí, že kupuje výrobok, ktorý nebol zmrazený, je uvedený do omylu.

Komisia v rámci svojich úvodných úvah o právnom rámci tiež tvrdí, že údený losos, ktorý bol schladený na teplotu nižšiu ako teplota mrazenia, sa má považovať za mrazený produkt a ako taký, pokiaľ je skladovaný, za produkt, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia o skladovaní mrazených produktov, a to oddiel VIII, kapitola VII bod 2 prílohy III k nariadeniu č. 853/2004. V tejto súvislosti spresňuje, že v dôsledku skladovania údeného lososa pri teplote určenej na krájanie na filety zostáva určitý percentuálny podiel vody, ktorý pri tejto teplote nekryštalizuje, čo môže v niektorých prípadoch umožniť rozvoj baktérií v tejto vode. Komisia dodáva, že skladovanie tohto produktu pri teplote stuhnutia môže v prípade kolísania teplôt spôsobiť bunkovú lýzu, teda rozpad buniek (ak kryštály ľadu poškodia bunkovú štruktúru), čo vedie k zvýšeniu zdravotných rizík a ovplyvňuje textúru, chuť a nutričnú hodnotu hotového produktu. Uvádza, že z dokumentácie dostupnej na internetovej stránke FAO vyplýva, že „rybie bielkoviny sa počas mrazenia a skladovania v chlade trvalo menia“, že „rýchlosť, akou dochádza k tejto denaturácii, závisí vo veľkej miere od teploty“, že „pri teplotách blízkych bodu mrazu, napríklad 28 °F [–2 °C], dochádza rýchlo k významným zmenám“ a že „dokonca aj pri 15 °F [–10 °C] sú zmeny také rýchle, že pôvodne kvalitný produkt sa môže znehodnotiť v priebehu niekoľkých týždňov“.

81

Komisia tiež tvrdí, že ak by sa pripustil výklad žalobkyne, podľa ktorého iba produkty, ktorých teplota bola znížená na –18 °C, možno považovať za mrazené, znamenalo by to, že produkty rybolovu, ktorých teplota bola znížená napríklad len na –17,5 °C, by nepodliehali povinnosti skladovania pri teplote –18 °C a mohli by sa predávať spotrebiteľom ako výrobky, ktoré neboli nikdy zmrazené, pričom táto situácia by bola „zjavne nebezpečná pre zdravie spotrebiteľov“ vzhľadom na riziko, ktorému by boli spotrebitelia vystavení v dôsledku možnosti, že ten istý výrobok mohol byť niekoľkokrát rozmrazený.

85

Ako vyplýva aj z písomných podaní Komisie, takýto účinok na zdravie ľudí sa navyše zdá byť významný. Komisia totiž spresňuje, že pripustenie výkladu uplatneného žalobkyňou, pokiaľ ide o oddiel VIII kapitolu VII bod 2 prílohy III k nariadeniu č. 853/2004, by viedlo k situácii, ktorá je „zjavne nebezpečná pre zdravie spotrebiteľov“.

86

Treba preto konštatovať, že Komisia bola pred prijatím napadnutého ustanovenia povinná poradiť sa s EFSA v súlade s článkom 13 nariadenia č. 853/2004.

87

Toto konštatovanie potvrdzuje skutočnosť, ako tvrdí samotná Komisia, že z odôvodnenia 27 nariadenia č. 853/2004 vyplýva, že právne predpisy Únie o hygiene potravín by sa mali opierať o vedecké poradenstvo.

91

Je pravda, ako tvrdí Komisia, že predsedníčka Parlamentu požiadala EFSA listom zo 14. mája 2024 v súlade s článkom 29 ods. 1 druhým pododsekom nariadenia č. 178/2002, aby vydal vedecké stanovisko k vplyvu postupov stuhnutia a rozmrazovania na pretrvanie a vývoj biologických rizík, na čo výkonný riaditeľ EFSA odpovedal listom z 12. júna 2024, v ktorom uviedol, že „nie je schopný identifikovať žiadne otvorené otázky týkajúce sa bezpečnosti potravín alebo rizika pre verejné zdravie za podmienok skladovania opísaných v žiadosti“.

92

Treba však konštatovať, že k takejto výmene došlo po prijatí delegovaného nariadenia 2024/1141, teda 14. decembra 2023, a preto v žiadnom prípade nemá vplyv na zákonnosť tohto nariadenia.

93

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba preto vyhovieť štvrtému žalobnému dôvodu a zrušiť napadnuté ustanovenie bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné tvrdenia a žalobné dôvody uvedené žalobkyňou.

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)

rozhodol takto:

1.

Bod 3 písm. e) prílohy k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2024/1141 zo 14. decembra 2023, ktorým sa menia prílohy II a III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004, pokiaľ ide o špecifické hygienické požiadavky na určité mäso, produkty rybolovu, mliečne výrobky a vajcia, sa zrušuje.

2.

Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Mowi Poland S.A.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: poľština.