T-368/24

žalobca,

proti

Európskemu parlamentu , v zastúpení: S. Seyr, I. Lázaro Betancor a K. Zejdová, splnomocnení zástupcovia,

žalovanému,

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),

v zložení: predseda komory J. Svenningsen (spravodajca), sudcovia C. Mac Eochaidh a M. Stancu,

Svojou žalobou založenou na článku 270 ZFEÚ sa žalobca EO domáha na jednej strane zrušenia rozhodnutia z 15. septembra 2023, ktorým Európsky parlament vypovedal jeho zmluvu dočasného zamestnanca (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), a na druhej strane náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorú údajne utrpel v dôsledku tohto rozhodnutia.

Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Žalobca je bývalým dočasným zamestnancom v zmysle článku 2 písm. c) Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „PZOZ“) politickej skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (ďalej len „skupina S&D“).

3

Pri výkone svojej funkcie politického poradcu skupiny S&D bol zapojený najmä do vypracovania uznesenia Európskeho parlamentu z 24. novembra 2022 o situácii v oblasti ľudských práv v súvislosti s majstrovstvami sveta FIFA v Katare ( Ú. v. EÚ C 167, 2023, s. 99 , ďalej len „uznesenie z 24. novembra 2022“).

7

Dňa 16. decembra 2022 žalobca informoval svojho vedúceho oddelenia o svojom pobyte v Katare. Spoločne informovali generálneho tajomníka skupiny S&D.

8

Dňa 20. decembra 2022 predsedníčka skupiny S&D ako orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len „OOUPZ“) vypočula žalobcu a postavila ho mimo výkonu funkcie na dobu neurčitú so zrážkou z platu podľa článkov 23 a 24 prílohy IX k Služobnému poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“).

9

V ten istý deň predsedníctvo skupiny S&D uverejnilo tlačovú správu s názvom „Nulová tolerancia korupcie“, v ktorej sa uvádza, že „v plnej miere podporuje pozastavenie výkonu funkcie člena [svojho] personálu v dôsledku závažného pochybenia súvisiaceho s prebiehajúcim súdnym vyšetrovaním“ (ďalej len „tlačová správa z 20. decembra 2022“).

13

Dňa 31. mája 2023 OOUPZ informoval žalobcu o svojom úmysle vypovedať jeho zmluvu na základe článku 47 písm. c) bodu i) PZOZ, pričom ho oslobodil od povinnosti vykonávať službu počas trvania desaťmesačnej výpovednej lehoty z dôvodu, že vzťah dôvery medzi ním a skupinou S&D sa narušil. Pozval ho na pohovor plánovaný na 7. júna 2023, aby ho vypočul pred prijatím rozhodnutia. Ak sa žalobca nechcel zúčastniť na tomto pohovore, bol vyzvaný, aby predložil svoje písomné pripomienky.

14

Dňa 2. júna 2023 právna zástupkyňa žalobcu požiadala o odloženie tohto pohovoru z dôvodu, že k navrhovanému dátumu nebola k dispozícii. Požiadala tiež OOUPZ, aby jej poskytol všetky dokumenty, na ktorých sa zakladal úmysel vypovedať zmluvu žalobcu.

15

Dňa 15. júna 2023 bol žalobca pozvaný na plánovaný pohovor 29. júna 2023. Nasledujúci deň právna zástupkyňa žalobcu odpovedala, že v tento deň nie je k dispozícii. Požiadala o odloženie pohovoru a zopakovala svoju žiadosť o prístup k dokumentom, na ktorých sa zakladal zámer OOUPZ vypovedať zmluvu žalobcu.

19

Dňa 7. septembra 2023 OOUPZ zrušil pozastavenie výkonu funkcie žalobcu a informoval ho, že rozhodnutie podľa článku 3 prílohy IX k služobnému poriadku ešte nebolo prijaté z dôvodu prebiehajúceho trestného vyšetrovania, celkovej zložitosti situácie a jeho povinnosti zohľadniť všetky relevantné skutočnosti v spise.

20

Dňa 15. septembra 2023 OOUPZ prijal napadnuté rozhodnutie na základe článku 47 písm. c) bodu i) PZOZ z dôvodu narušenia vzťahu dôvery medzi skupinou S&D a žalobcom.

21

Dňa 8. decembra 2023 podal žalobca proti napadnutému rozhodnutiu sťažnosť na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku.

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil napadnuté rozhodnutie a v prípade potreby výslovné rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti,

–

uložil Parlamentu povinnosť nahradiť utrpenú majetkovú a nemajetkovú ujmu,

–

zamietol žalobné návrhy na náhradu škody ako čiastočne neprípustné a v každom prípade nedôvodné,

–

uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny stav

O návrhoch na zrušenie

26

29

Ak narušenie vzťahu dôvery viedlo k výpovedi zmluvy dočasného zamestnanca, OOUPZ v tejto súvislosti prináleží spresniť skutkové okolnosti, ktoré odhaľujú alebo odôvodňujú toto narušenie, aby sa dotknutej osobe umožnilo posúdiť, či je výpoveď zmluvy dôvodná, a Všeobecnému súdu vykonať preskúmanie zákonnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. novembra 2019, WN/Parlament, C‑431/18 , neuverejnený, EU:T:2019:781 , bod 31 a citovanú judikatúru).

30

V prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že OOUPZ vypovedal zmluvu žalobcu s výpovednou dobou po tom, čo konštatoval, že vzťah dôvery medzi žalobcom a skupinou S&D ako celok bol nenapraviteľne narušený. Podľa OOUPZ toto narušenie vzťahu dôvery vyplýva zo správania žalobcu, ktorý prijal dar uvedený v bode 4 vyššie a navštívil Katar, teda zo správania, ktoré v kontexte vyšetrovaní belgických orgánov, týkajúcich sa prípadných nedovolených lobistických aktivít zo strany Kataru, poškodilo dobrú povesť tejto politickej skupiny.

31

Vo výslovnom rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti predsedníctvo skupiny S&D dodalo, že narušenie vzťahu dôvery vyplýva aj zo skutočnosti, že žalobca oneskorene informoval svojich nadriadených o svojej ceste do Kataru, čo urobil až týždeň po uverejnení novinových článkov týkajúcich sa vyšetrovania vedeného belgickými orgánmi a zatknutia akreditovaného asistenta, ktorý mu ponúkol vstupenky na predmetný futbalový zápas a uhradil jeho cestovné náklady a náklady na ubytovanie.

35

Piaty žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia preto treba zamietnuť.

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3 prílohy IX k služobnému poriadku a zneužití právomoci alebo konania

36

Žalobca tvrdí, že OOUPZ porušil článok 3 prílohy IX k služobnému poriadku, a v dôsledku toho sa prijatím napadnutého rozhodnutia dopustil zneužitia právomoci alebo konania. V tejto súvislosti tvrdí, že článok 3 prílohy IX k služobnému poriadku by bol zbavený potrebného účinku, ak by administratíva bola oprávnená vypovedať jeho zmluvu bez toho, aby prihliadala na správne vyšetrovanie začaté proti nemu, ako aj na vypočutie pred OOUPZ upravené v tomto článku. V prípade neexistencie rozhodnutia OOUPZ podľa uvedeného článku sa teda napadnuté rozhodnutie podobá skrytej disciplinárnej sankcii.

37

Súd Únie pritom opakovane rozhodol, že aj v prípade previnenia, ktoré môže odôvodniť prepustenie dočasného zamestnanca z disciplinárneho dôvodu, OOUPZ nie je povinný začať disciplinárne konanie proti danému zamestnancovi, ale môže namiesto toho využiť možnosť jednostranného ukončenia zmluvy, ako je upravená v článku 47 písm. c) bode i) PZOZ (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. júla 2011, Longinidis/Cedefop, T‑283/08 P , EU:T:2011:338 , bod 100 , a z 8. mája 2024, UF/Komisia, T‑24/23 , EU:T:2024:293 , bod 54 a citovanú judikatúru).

41

Je pravda, že po prijatí správy vypracovanej po skončení vyšetrovania začatého podľa článku 2 prílohy IX k služobnému poriadku je OOUPZ povinný prijať jeden z troch krokov opísaných v článku 3 tejto prílohy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2024, DD/FRA, C‑587/21 P , EU:C:2024:1017 , bod 40 ). V prejednávanej veci z listov OOUPZ zo 7. septembra 2023 a 15. marca 2024, uvedených v bodoch 19 a 22 vyššie, vyplýva, že v súlade s článkom 3 prílohy IX k služobnému poriadku mal OOUPZ v úmysle zohľadniť vyšetrovaciu správu, keď sa skutkové zistenia belgických orgánov stanú konečnými.

42

Existencia rozhodnutia, ktoré sa má prijať na základe článku 3 prílohy IX k služobnému poriadku, však nezakazuje OOUPZ vypovedať zmluvu dotknutej osoby na dobu neurčitú s výpovednou lehotou v súlade s článkom 47 písm. c) bodom i) PZOZ, ak OOUPZ zistí, že skutočnosti, o ktorých sa dozvedel, svedčia o narušení vzťahu dôvery, ktoré bráni pokračovaniu pracovného pomeru, a to bez ohľadu na to, či tieto skutočnosti môžu tiež odhaliť existenciu nesplnenia povinností dotknutej osoby podľa služobného poriadku.

46

Výpoveď zmluvy dotknutej osoby totiž nebráni OOUPZ vybrať si medzi tromi možnosťami stanovenými v článku 3 prílohy IX k služobnému poriadku, pričom túto voľbu má povinnosť urobiť najneskôr vtedy, keď sa skutkové zistenia belgických orgánov stanú konečnými.

47

Ak sa OOUPZ domnieva, že skutočnosti vytýkané žalobcovi sú dostatočne závažné na to, aby odôvodnili začatie disciplinárneho konania s poradou s disciplinárnou komisiou alebo bez nej v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. c) prílohy IX k služobnému poriadku, výpoveď jeho zmluvy pred prípadným začatím disciplinárneho konania má nanajvýš za následok len obmedzenie výberu sankcie, ktorú mu môže OOUPZ prípadne uložiť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2017, OU/Komisia, T‑569/16 , EU:T:2017:285 , bod 35 ).

48

Vzhľadom na vyššie uvedené treba prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 3 prílohy IX k služobnému poriadku a zneužití právomoci alebo konania zamietnuť.

51

Parlament spochybňuje túto argumentáciu.

52

Pokiaľ ide o protiprávnosť, ktorou je postihnuté uverejnenie tlačovej správy z 20. decembra 2022 a odstránenie profilu žalobcu z organizačnej štruktúry na internetovom sídle skupiny S&D, na úvod stačí uviesť, že cieľom týchto aktov nie je pripraviť výpoveď jeho zmluvy, a tieto akty teda ako také nesúvisia s predmetom tejto žaloby. Preto aj za predpokladu, že by tieto akty boli protiprávne, táto protiprávnosť nemôže mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia.

53

Táto argumentácia je teda neúčinná.

57

Žalobca, ktorému bola na pojednávaní položená otázka, aké boli výrazy použité v napadnutom rozhodnutí, ktoré podľa neho porušovali prezumpciu jeho neviny, sa obmedzil na to, že sa odvolal na odsek napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa spomína tlačová správa z 20. decembra 2022, a odkázal na výrazy použité v tejto tlačovej správe, podľa ktorých bol zamestnanec tejto skupiny suspendovaný „v dôsledku závažného pochybenia súvisiaceho s prebiehajúcim súdnym vyšetrovaním“.

58

V tejto časti napadnutého rozhodnutia sa však OOUPZ obmedzuje na zmienku o tlačovej správe z 20. decembra 2022, keď sumarizuje tvrdenia žalobcu, na ktoré sa žalobca odvolával vo svojich písomných pripomienkach z 20. júla 2023 uvedených v bode 18 vyššie. Okrem toho OOUPZ neprevzal výrazy, ktoré v tejto tlačovej správe použilo predsedníctvo skupiny S&D.

59

Táto časť napadnutého rozhodnutia teda neodhaľuje žiadne porušenie prezumpcie neviny žalobcu.

Parlament spochybňuje túto argumentáciu.

63

Po prvé argumentáciu žalobcu založenú na údajnom odmietnutí OOUPZ poskytnúť mu všetky dokumenty na podporu napadnutého rozhodnutia nemožno prijať.

64

V prvom rade totiž OOUPZ v liste z 31. mája 2023 žalobcovi oznámil, že jeho úmysel vypovedať žalobcovu zmluvu sa zakladal na informáciách, ktoré sám žalobca poskytol skupine S&D 16. decembra 2022. Následne v liste z 10. júla 2023 OOUPZ odpovedal na žiadosť žalobcu o prístup ku všetkým relevantným dokumentom, pričom mu potvrdil, že jeho úmysel prepustiť ho sa zakladá na skutočnostiach, ktoré boli oznámené generálnemu tajomníkovi skupiny S&D 16. decembra 2022. Na podporu existencie ujmy na dobrej povesti skupiny S&D napokon OOUPZ pripojil k tomuto listu články, ktoré vyšli v talianskej tlači, pričom menovite označil žalobcu za jednu z osôb zapojených do činností, ktoré sú predmetom vyšetrovania vedeného belgickými orgánmi.

65

Z judikatúry totiž vyplýva, že k uplatneniu práva byť vypočutý môže dôjsť v rámci ústnej a/alebo písomnej komunikácie na podnet OOUPZ, pričom tomuto orgánu prináleží, aby o nej poskytol dôkaz (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. novembra 2023, MG/EIB, C‑173/22 P , EU:C:2023:932 , bod 32 , a z 3. júna 2015, BP/FRA, T‑658/13 P , EU:T:2015:356 , bod 54 ).

69

V prejednávanej veci OOUPZ vyzval žalobcu, aby predložil písomné pripomienky pre prípad, že by sa nemohol zúčastniť na ústnom pohovore, a 20. júla 2023 žalobca predložil svoje písomné pripomienky k návrhu napadnutého rozhodnutia. V dôsledku toho žalobca nemôže vytýkať OOUPZ, že prijal toto rozhodnutie bez toho, aby ho predtým vypočul.

70

Tento záver nie je vyvrátený článkom 19 ods. 2 všeobecných vykonávacích ustanovení o výberových konaniach, prijímaní do zamestnania a zaraďovaní do platových tried úradníkov a ostatných zamestnancov Parlamentu, ktorý ukladá OOUPZ povinnosť pozvať dotknutú osobu na pohovor pred ukončením jej zmluvy.

71

Od 31. mája 2023, keď mu OOUPZ oznámil svoj zámer vypovedať jeho zmluvu, do 15. septembra 2023, keď bolo prijaté napadnuté rozhodnutie, bol totiž žalobca vypočutý v rámci písomnej komunikácie iniciovanej OOUPZ a počas tohto obdobia mal dostatočnú lehotu na predloženie svojich pripomienok k návrhu rozhodnutia o prepustení a na prípravu svojej obhajoby. Táto lehota sa zdá o to viac postačujúca, že skutkové okolnosti, ktoré viedli k vypovedaniu zmluvy, sú založené na skutočnostiach, o ktorých mal žalobca presné vedomosti, pretože o nich sám informoval svojich nadriadených.

75

Okolnosť, že k svojej elektronickej pošte mal prístup len od 11. do 17. júla 2023, ako aj skutočnosť, že počas celého dňa 14. júla 2023 mal problémy s pripojením, nemôžu vyvrátiť toto konštatovanie.

76

Obdobie šiestich dní, počas ktorého mal žalobca prístup k svojej elektronickej pošte, totiž nemožno kvalifikovať ako krátke. Okrem toho žalobca netvrdí, že požiadal o predĺženie svojho prístupu na dlhšie obdobie a že Parlament túto žiadosť zamietol.

77

Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je založené na zjavne nesprávnych dôvodoch. OOUPZ sa predovšetkým nesprávne domnieval, že prijal dar zo zdroja mimo Parlamentu, pretože tento dar bol od jeho kolegu a nemohol rozumne vedieť, že tento kolega je údajne skorumpovaný. Skutočnosť, že dostal dve vstupenky na futbalový zápas, preto nemôže byť verejnosťou vnímaná tak, že predstavuje konflikt záujmov alebo nedostatok nezávislosti. Ďalej nič neumožňuje predpokladať, že cieľom cesty do Kataru, ktorú mu ponúkol kolega, bolo odmeniť jeho prácu v Parlamente, najmä vzhľadom na skutočnosť, že nemal právomoc ovplyvniť rozhodovací proces. Naopak, keď pripravoval návrh uznesenia o situácii v oblasti ľudských práv v Katare v kontexte majstrovstiev sveta vo futbale, formuloval v tejto súvislosti viacero výhrad. Napokon existuje rozpor medzi napadnutým rozhodnutím, ktoré sa podľa OOUPZ zakladá na preukázaných skutočnostiach potvrdzujúcich narušenie vzťahu dôvery, a rozhodnutím odložiť prijatie rozhodnutia podľa článku 3 prílohy IX k služobnému poriadku z dôvodu, že skutočnosti ešte nie sú dostatočne preukázané.

80

Parlament spochybňuje túto argumentáciu.

81

V tejto súvislosti sa podľa judikatúry existencia vzťahu dôvery nezakladá na objektívnych skutočnostiach a svojou povahou sa vymyká súdnemu preskúmaniu, keďže Všeobecný súd nemôže svojím posúdením nahradiť posúdenie správneho orgánu. V rozsahu, v akom je však inštitúcia povinná pomocou odkazu na presné skutkové okolnosti vysvetliť dôvody, pre ktoré došlo k strate dôvery, súd Únie musí preskúmať, či sa tieto dôvody zakladajú na skutkových okolnostiach, ktoré sú vecne správne (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. októbra 2022, ES/Výbor regiónov, C‑539/21 P , neuverejnený, EU:C:2022:840 , bod 110 , a z 8. mája 2024, UF/Komisia, T‑24/23 , EU:T:2024:293 , bod 58 ).

85

Okrem toho treba ešte zdôrazniť, že niektoré novinové články uvádzajúce meno žalobcu v súvislosti so škandálom „Qatargate“ boli uverejnené pred 16. decembrom 2022, teda predtým, ako informoval svojich nadriadených o svojom pobyte v Katare a o podmienkach, za ktorých vycestoval do tejto krajiny, takže ani predsedníctvo skupiny S&D sa nedopustilo zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatovalo, že vzťah dôvery bol ovplyvnený okolnosťou, že žalobca oneskorene informoval svojich nadriadených o predmetných skutočnostiach.

86

Vzhľadom na tieto skutočnosti treba dospieť k záveru, že žalobca nepreukázal, že OOUPZ sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatoval nenapraviteľné narušenie vzťahu dôvery.

87

Tvrdenia žalobcu tento záver nevyvracajú.

91

Vzhľadom na vyššie uvedené treba druhý žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení zamietnuť.

O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality

92

Žalobca tvrdí, že výpoveď jeho zmluvy je neprimeraným opatrením vzhľadom na skutočnosť, že konal v dobrej viere, keď urýchlene informoval svojich nadriadených o skutočnostiach a plne spolupracoval s belgickými orgánmi.

93

Tretí žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality preto treba zamietnuť.

O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti starostlivosti

97

Žalobca tvrdí, že OOUPZ nezohľadnil vplyv, ktorý bude mať napadnuté rozhodnutie na jeho vyhliadky na zamestnanie, zdravotný stav, dobrú povesť, ako aj na jeho profesionálnu a finančnú situáciu.

98

Parlament spochybňuje túto argumentáciu.

102

Šiesty žalobný dôvod založený na porušení povinnosti starostlivosti sa teda musí zamietnuť, a v dôsledku toho musia byť návrhy na zrušenie zamietnuté v celom rozsahu.

O návrhoch na náhrady škody

103

Žalobca žiada náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorú utrpel v dôsledku napadnutého rozhodnutia.

104

107

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Okrem toho podľa článku 135 ods. 2 rokovacieho poriadku Všeobecný súd môže účastníkovi konania uložiť povinnosť nahradiť časť trov alebo celé trovy konania, aj keď mal vo veci úspech, pokiaľ to odôvodňuje jeho správanie vrátane správania pred podaním žaloby, najmä ak druhému účastníkovi konania spôsobil vznik trov konania, ktoré Všeobecný súd považuje za úmyselne spôsobené.

108

V prejednávanej veci žalobca nemal úspech vo svojich návrhoch a nespresnil, aké „správanie“ Parlamentu ho prinútilo podať túto žalobu. Je preto opodstatnené uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi Parlamentu.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)

Mac Eochaidh

Stancu

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. júna 2025.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.