T-491/24

62024TJ0491

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)

z 22. októbra 2025 ( *1 )

„Ochranná známka Európskej únie – Námietkové konanie – Medzinárodný zápis označujúci Európsku úniu – Obrazová ochranná známka CMS Italy – Staršie obrazové medzinárodné ochranné známky zobrazujúce mačkovitú šelmu skáčucu doľava – Relatívny dôvod zamietnutia – Poškodenie dobrého mena – Článok 8 ods. 5 nariadenia (ES) č. 207/2009 – Intenzita dobrého mena – Povinnosť EUIPO výslovne zohľadniť predpoklad, ktorý je najpriaznivejší pre účastníka, ktorý nemal úspech v konaní pred ním – Povinnosť náležitej starostlivosti“

Vo veci T‑491/24,

Puma SE , so sídlom v Herzogenaurachu (Nemecko), v zastúpení: M. Schunke a P. Trieb, advokáti,

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),

na poradách v zložení: predsedníčka komory M. J. Costeira, sudcovia M. Kănčeva (spravodajkyňa) a P. Zilgalvis,

tajomník: G. Mitrev, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na písomné otázky Všeobecného súdu položené žalobkyni a EUIPO a na ich odpovede doručené do kancelárie Všeobecného súdu 14. a 21. mája 2025,

po pojednávaní z 19. júna 2025,

Dňa 21. decembra 2012 ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO, spoločnosť CMS Costruzione macchine speciali SpA, v rámci prihlášky na ochranu medzinárodného zápisu č. 1150538 vyznačil Európsku úniu s dátumom prednosti 14. decembra 2012.

3

Ochrannou známkou, vo vzťahu ku ktorej došlo k tomuto vyznačeniu, je táto obrazová ochranná známka:

4

Prihlasovaná ochranná známka označuje výrobky a služby, ktoré patria do tried 7, 11 a 37 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis ochranných známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a pre každú z týchto tried zodpovedajú tomuto opisu:

–

Dňa 21. novembra 2013 podala žalobkyňa na základe nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1 ) námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre tovary a služby uvedené v bode 4 vyššie.

6

Námietka bola založená najmä na týchto starších ochranných známkach (ďalej len „staršie ochranné známky“):

–

medzinárodná obrazová ochranná známka vyobrazená nižšie, zapísaná 17. júna 1992 pod číslom 593987 (ďalej len „staršia ochranná známka č. 1“) a riadne obnovená, s účinkami v Beneluxe, Bulharsku, Českej republike, Estónsku, Grécku, Španielsku, Francúzsku, Chorvátsku, Taliansku, na Cypre, v Lotyšsku, Litve, Maďarsku, Rakúsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku, na Slovensku, vo Fínsku a v Spojenom kráľovstve a označujúca najmä tieto výrobky patriace do tried 18, 25 a 28:

–

trieda 25: „Odevy, obuv a pokrývky hlavy; súčasti a komponenty obuvi, podrážky a ortopedické vložky do obuvi, podpätky, sáry čižiem; protišmykové pomôcky na obuv, skoby a hroty; podšívky a vrecká na odevy; korzetové výrobky; vysoké topánky, domáca obuv, papuče; hotové predmety pre obuv, vychádzková, športová a voľnočasová, tréningová, joggingová, gymnastická, kúpacia a fyziologická obuv (zaradené v tejto triede), obuv na tenis; gamaše a chrániče predkolenia, kožené gamaše a chrániče predkolenia, legíny, ovinovačky, gamaše na cvičenie; tréningové oblečenie, gymnastické dresy, futbalové trenírky a tričká, tenisové tričká a krátke nohavice, plavky a plážové oblečenie, pánske spodky a plavky a dámske plavky, vrátane dvojdielnych, športové a vychádzkové oblečenie (vrátane pleteného oblečenia a z džersej), aj pre fyzický tréning, jogging alebo vytrvalostný beh a gymnastické cvičenia, šortky a lýtkové nohavice na šport, pleteniny, svetre, tričká, teplákové bundy, tenisové a lyžiarske oblečenie; tepláky a vychádzkové oblečenie, tepláková súprava do každého počasia, pančuchy (pančuchové nohavice pre mužov), futbalové ponožky, rukavice, vrátané kožených rukavíc, a jej imitácie alebo koženky, klobúky a čiapky, gumičky do vlasov, čelenky do vlasov a čelenky proti poteniu, šatky, šály, šatky na hlavu, šatky na krk, opasky, kabáty a vetrovky, plášte do dažďa, kabáty, montérky, saká, sukne, lýtkové nohavice a nohavice, pulóvre a spojené koordinované komplety viacerých častí odevov a spodnej bielizne; spodná bielizeň“,

–

trieda 25: „Odevy, vysoká obuv, topánky a papuče“,

–

trieda 28: „Hry, hračky; posilňovacie zariadenia, gymnastické a športové potreby (nezahrnuté do iných tried), vrátane športových lôpt“.

7

Dôvodom uvedeným na podporu námietky bol dôvod citovaný v článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009. Námietka smerujúca proti všetkým výrobkom a službám uvedeným v bode 4 vyššie bola založená na všetkých výrobkoch, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka č. 2, a na časti výrobkov, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka č. 1, t. j. výrobkov patriacich do tried 18, 25 a 28. Dobré meno sa uplatňovalo pre všetky výrobky, na ktorých sa zakladala námietka, a pre všetky krajiny, v ktorých boli staršie ochranné známky chránené. Na účely preukázania tohto dobrého mena bolo v prílohe k námietke priložených osemnásť dokumentov, vrátane predchádzajúcich rozhodnutí námietkového oddelenia.

8

Uznesením z 22. mája 2019, Puma/EUIPO – CSM (CMS Italy) ( T‑161/16 , EU:T:2019:350 ), Všeobecný súd prvé rozhodnutie zrušil. Vzhľadom na závery vyplývajúce z rozsudku z 28. júna 2018, EUIPO/Puma ( C‑564/16 P , EU:C:2018:509 ), týkajúceho sa inej prihlášky ochrannej známky, Všeobecný súd na jednej strane konštatoval, že odvolací senát sa dopustil pochybenia, keď nezohľadnil predchádzajúce rozhodnutia EUIPO, ktoré žalobkyňa predložila námietkovému oddeleniu s cieľom preukázať dobré meno uvádzaných starších ochranných známok, a na druhej strane, že z dôvodu ich neprípustnosti nesprávne zamietol dôkazy predložené v rámci odvolacieho konania.

12

Rozhodnutím z 24. septembra 2020 (ďalej len „druhé rozhodnutie“) štvrtý odvolací senát opätovne zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu námietkového oddelenia o zamietnutí námietky.

13

Napadnutým rozhodnutím piaty odvolací senát opätovne zamietol odvolanie žalobkyne. Po prvé po tom, čo uviedol, že je povinný vykonať nové celkové posúdenie existencie a intenzity dobrého mena starších ochranných známok, rozhodol prijať dodatočné dôkazy predložené v rámci odvolacieho konania a konštatoval, že Všeobecný súd v zrušujúcom rozsudku potvrdil porovnanie kolidujúcich ochranných známok. Po druhé odvolací senát po posúdení všetkých dôkazov o dobrom mene starších ochranných známok, vrátane predchádzajúcich rozhodnutí námietkového oddelenia a doplňujúcich dôkazov, ktoré mu boli predložené, konštatoval, že spoločné preskúmanie dôkazov predložených žalobkyňou preukazuje „prinajmenšom“ priemerný stupeň dobrého mena starších ochranných známok pre športovú obuv a športové oblečenie, minimálne v Nemecku, Taliansku, Španielsku, Spojenom kráľovstve a Českej republike. Po tretie zamietol námietku z dôvodu, že existencia spojitosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami nebola preukázaná napriek „aspoň“ priemernému stupňu dobrého mena starších ochranných známok. Po štvrté „pre úplnosť“ tiež zamietol námietku z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala, že boli splnené ostatné podmienky, a to neoprávnene získaný prospech vyplývajúci z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena starších ochranných známok alebo poškodenie ich rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena.

Návrhy účastníkov konania

15

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil napadnuté rozhodnutie,

–

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania v prípade uskutočnenia pojednávania.

Právny stav

17

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa v podstate jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009. Tento jediný žalobný dôvod sa v podstate delí na štyri časti týkajúce sa po prvé podobnosti kolidujúcich ochranných známok, po druhé intenzity dobrého mena starších ochranných známok, po tretie existencie spojitosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami a po štvrté existencie zásahu do dobrého mena starších ochranných známok.

18

20

V prejednávanej veci Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať najskôr druhú časť jediného žalobného dôvodu týkajúcu sa intenzity dobrého mena starších ochranných známok.

21

V druhej časti jediného žalobného dôvodu žalobkyňa spochybňuje posúdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého je intenzita dobrého mena starších ochranných známok prinajmenšom priemerná. Táto časť sa v podstate skladá z troch výhrad. Prvou výhradou žalobkyňa vytýka odvolaciemu senátu, že nezohľadnil zásadný význam stupňa dobrého mena starších ochranných známok pre uplatnenie článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009. Neposkytnutie odpovede odvolacím senátom, pokiaľ ide o stupeň tohto dobrého mena, je „v rozpore s právom“. V rámci druhej výhrady tvrdí, že staršie ochranné známky majú v skutočnosti veľmi vysoký stupeň dobrého mena, ktorý je preukázaný veľkým počtom predložených dôkazov. V rámci tretej výhrady vytýka odvolaciemu senátu, že neuznal, že staršie ochranné známky majú vysokú rozlišovaciu spôsobilosť z dôvodu, že ich bežná alebo priemerná vnútorná rozlišovacia spôsobilosť je značne zvýšená ich extenzívnym používaním.

22

V bode 62 napadnutého rozhodnutia odvolací senát konštatoval, že spoločné preskúmanie dôkazov predložených žalobkyňou preukazuje „prinajmenšom priemerný stupeň dobrého mena“ starších ochranných známok, pokiaľ ide o športovú obuv a športové oblečenie. Podľa nej dokumenty posudzované ako celok nestačili na preukázanie dobrého mena pre iné výrobky, keďže nepreukazovali, že príslušná skupina verejnosti dostatočne pozná ochrannú známku, čo bolo možné preukázať prieskumami trhu. Celkovo z predložených dôkazov vyplýva, že staršie ochranné známky boli predmetom intenzívneho a dlhodobého používania a mali „prinajmenšom priemerný stupeň dobrého mena“, pokiaľ ide o športovú obuv a športové oblečenie. V bode 63 uvedeného rozhodnutia odvolací senát dospel k záveru, že z dôkazov predložených žalobkyňou celkovo vyplýva „aspoň priemerný stupeň dobrého mena“ starších ochranných známok, minimálne v Nemecku, Taliansku, Španielsku, Spojenom kráľovstve a Českej republike.

25

Podľa ustálenej judikatúry ochranná známka má dobré meno v zmysle práva Únie, ak ju pozná podstatná časť verejnosti, ktorú zaujímajú výrobky alebo služby, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, na podstatnej časti relevantného územia. Existencia dobrého mena sa musí posúdiť s ohľadom na všetky relevantné faktory prejednávanej veci, ako sú najmä podiel ochrannej známky na trhu, intenzitu, zemepisný rozsah a dobu jej používania, ako aj výšku investícií, ktoré podnik vynaložil na jej reklamu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2018, EUIPO/Puma, C‑564/16 P , EU:C:2018:509 , body 55 a 56 a citovanú judikatúru).

29

Okrem toho treba pripomenúť, že hoci dobré meno staršej ochrannej známky, vrátane jej intenzity, predstavuje jednu z kumulatívnych podmienok uplatnenia článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, patrí medzi faktory, ktoré sa musia zohľadniť jednak pri posúdení existencie súvislosti vo vnímaní verejnosti medzi staršou ochrannou známkou a napadnutou ochrannou známkou, a jednak pri posúdení nebezpečenstva, že dôjde k niektorému z troch zásahov uvedených v tomto ustanovení [pozri rozsudok z 28. septembra 2016, Lacamanda Group/EUIPO – Woolley (HENLEY), T‑362/15 , neuverejnený, EU:T:2016:576 , bod 21 a citovanú judikatúru].

30

Posúdenie existencie dobrého mena staršej ochrannej známky teda predstavuje nevyhnutnú etapu v rámci posúdenia uplatniteľnosti článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009. V dôsledku toho si uplatnenie tohto ustanovenia nevyhnutne vyžaduje prijatie konečného rozhodnutia jednak o existencii alebo neexistencii takéhoto dobrého mena, čo v zásade vylučuje, aby sa preskúmanie týkajúce sa prípadného uplatnenia uvedeného ustanovenia uskutočnilo na základe vágneho predpokladu, teda predpokladu, ktorý sa nezakladá na potvrdení dobrého mena s určitou intenzitou [pozri rozsudok z 28. septembra 2016, HENLEY, T‑362/15 , neuverejnený, EU:T:2016:576 , bod 22 a citovanú judikatúru; pozri tiež analogicky rozsudok z 22. januára 2025, Rain Carbon Germany/EUIPO – Novaresine (NOVARESINE INNOVATION GOES GREEN), T‑1188/23 , neuverejnený, EU:T:2025:49 , body 91 a 92 ].

31

V tejto súvislosti treba konštatovať, že keď EUIPO, tak ako v prejednávanej veci, skúma uplatnenie článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, nestačí, aby konštatoval, že staršia ochranná známka má „prinajmenšom priemerný“ stupeň dobrého mena, ale prináleží mu buď presne určiť stupeň intenzity tohto dobrého mena (priemerný, vysoký, prípadne veľmi vysoký), ktorý predstavuje relevantný faktor pre celkové posúdenie spojitosti, alebo aspoň výslovne zohľadniť predpoklad, ktorý je najpriaznivejší pre účastníka konania, ktorý nemal úspech v konaní pred ním, v prejednávanej veci žalobkyňu. Treba spresniť, že pojem „účastník konania, ktorý nemal v konaní úspech“ v tomto kontexte označuje účastníka konania, ktorého tvrdenia týkajúce sa intenzity dobrého mena EUIPO odmieta.

V prípadoch, keď EUIPO dospeje k záveru, že neexistuje spojitosť alebo že nedochádza k poškodeniu dobrého mena predmetnej staršej ochrannej známky, môže kvalifikovať stupeň dobrého mena ako „najviac“, zohľadniť maximálny stupeň, t. j. vysoký stupeň, a uviesť argumentáciu a fortiori , pokiaľ ide o predpoklady menej priaznivé pre účastníka konania, ktorý nemal úspech, ktorým je osoba, ktorá podala námietky, t. j. stredný (alebo nízky) stupeň. Naopak, v takýchto prípadoch EUIPO nie je oprávnený kvalifikovať stupeň dobrého mena ako „prinajmenšom“ priemerný bez toho, aby výslovne zohľadnil predpoklad, ktorý je najpriaznivejší pre „účastníka, ktorý nemal úspech“, v prejednávanej veci osobu, ktorá podala námietky, akým je vysoký, či dokonca veľmi vysoký stupeň dobrého mena. Skutočnosť, že nebol výslovne zohľadnený predpoklad najpriaznivejší pre osobu, ktorá podala námietky, môže skresliť celkové posúdenie existencie spojitosti, pre ktorú je intenzita dobrého mena staršej ochrannej známky relevantným faktorom, alebo celkové posúdenie existencie poškodenia dobrého mena.

35

38

V prejednávanej veci však treba konštatovať, že odvolací senát pri všeobecnom posúdení spojitosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami výslovne nezohľadnil predpoklad najpriaznivejší pre účastníka, ktorý nemal úspech v konaní, konkrétne žalobkyňu (ktorá sa mimochodom práve na takýto predpoklad odvolávala), a to predpoklad „veľmi vysokého“ stupňa dobrého mena.

39

Prejednávaná vec sa tak líši od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 2. októbra 2015, The Tea Board/ÚHVT – Delta Lingerie (Darjeeling) ( T‑627/13 , neuverejnené, EU:T:2015:740 , bod 83 ). V tejto veci, na ktorú sa EUIPO odvolával na pojednávaní, odvolací senát výslovne vychádzal nie z nejasnej domnienky, ale z hypotetického predpokladu, že dotknuté staršie ochranné známky majú dobré meno konkrétnej intenzity, a to mimoriadne vysokej intenzity, ktorá zodpovedá intenzite, ktorú sa žalobkyňa, ktorá nemala v uvedenej veci úspech, snažila preukázať pred príslušnými oddeleniami EUIPO.

40

Zistenie uvedené v bode 38 vyššie nemožno vyvrátiť ostatnými tvrdeniami EUIPO.

V tejto súvislosti treba uviesť, že je pravda, že v rozsudku z 19. júna 2008, MINERAL SPA ( T‑93/06 , neuverejnený, EU:T:2008:215 , body 34 až 36 ), Všeobecný súd skutočne konštatoval existenciu „prinajmenšom veľmi veľkého“ stupňa dobrého mena a zastával názor, že stačí na presné určenie stupňa dobrého mena staršej ochrannej známky. Na rozdiel od odvolacieho senátu v prejednávanej veci však Všeobecný súd následne konštatoval existenciu poškodenia dobrého mena, keď konštatoval (prinajmenšom) „veľmi vysoký“ stupeň dobrého mena, a tak výslovne vychádzal z predpokladu, ktorý je najpriaznivejší pre účastníka, ktorý nemal úspech, a to majiteľa napadnutej ochrannej známky. Rovnako je pravda, že v rozsudku zo 6. júla 2022, ALOve ( T‑288/21 , neuverejnený, EU:T:2022:420 , body 26 a 72 ), Všeobecný súd skutočne konštatoval, že staršia ochranná známka má „prinajmenšom priemerný“ stupeň dobrého mena. Na rozdiel od odvolacieho senátu v prejednávanej veci však Všeobecný súd následne dospel k záveru, že došlo k poškodeniu dobrého mena, pričom konštatoval (prinajmenšom) priemerný stupeň dobrého mena, a vychádzal tak z predpokladu, ktorý je najpriaznivejší pre účastníka, ktorý nemal úspech, a to majiteľa napadnutej ochrannej známky. Okrem toho, hoci je pravda, že v časti zrušujúceho rozsudku „Skutočnosti predchádzajúce sporu“ Všeobecný súd pripomenul, že štvrtý odvolací senát sa v druhom rozhodnutí domnieval, že dôkazy, ktoré mu boli predložené, preukazujú „nanajvýš určité dobré meno“ pre „športovú obuv“ patriacu do triedy 25, nič to nemení na tom, že sa k tejto otázke vôbec nevyjadril v časti „Právny stav“ zrušujúceho rozsudku. Napokon, hoci je pravda, že v rozsudku z 9. septembra 2020, PRIMUS ( T‑669/19 , neuverejnený, EU:T:2020:408 , body 77 a 107 ), Všeobecný súd najprv konštatoval, že staršie ochranné známky majú „určité dobré meno“, následne spresnil, že toto dobré meno sa má „považovať za priemerné“, a napokon na rozdiel od odvolacieho senátu v prejednávanej veci konštatoval existenciu poškodenia dobrého mena.

46

Po tretie sa EUIPO domnieva, že záver odvolacieho senátu, podľa ktorého staršie ochranné známky majú „prinajmenšom priemerný stupeň dobrého mena“ pre „športovú obuv“ a „športové odevy“ patriace do triedy 25, znamená, že pre tieto výrobky môže byť stupeň dobrého mena naozaj veľmi vysoký. V odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu sa EUIPO domnieva, že odvolací senát „implicitne, ale nevyhnutne“ zohľadnil vysoký stupeň dobrého mena starších ochranných známok, na ktoré sa odvolávala žalobkyňa.

47

V tejto súvislosti stačí uviesť, že takéto zohľadnenie najpriaznivejšieho predpokladu pre účastníka, ktorý nemal úspech v konaní pred EUIPO, by z jeho strany malo byť výslovné a jasné, a nie implicitné alebo nejasné.

48

50

Pokiaľ ide o výňatok citovaný z bodu 78 napadnutého rozhodnutia, okrem toho, že sa nachádza v posúdení existencie zásahu, týka sa konkrétne „iných“ výrobkov patriacich do triedy 25, ako je športová obuv a športové oblečenie. Nemôže teda len na základe príslovky „tiež“ preukázať výslovné a jasné zohľadnenie vysokého, prípadne veľmi vysokého stupňa dobrého mena, pokiaľ ide o športovú obuv a športové oblečenie, pri celkovom posúdení spojitosti.

51

V tejto súvislosti treba spresniť, pokiaľ ide o existenciu zásahu v zmysle tretej podmienky článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 (pozri bod 19 vyššie), že odvolací senát vo svojom posúdení vykonanom „pre úplnosť“ v bodoch 74 až 78 napadnutého rozhodnutia výslovne nezohľadnil predpoklad najpriaznivejší pre žalobkyňu, pokiaľ ide o intenzitu dobrého mena starších ochranných známok. Odvolací senát totiž v bode 77 tohto rozhodnutia uviedol „aspoň priemerný stupeň dobrého mena, ktorý majú staršie ochranné známky pre [športovú] obuv a športové oblečenie“, a v citovanom výňatku z bodu 78 uvedeného rozhodnutia uviedol predpoklad „vysokého stupňa dobrého mena“ pre „iné“ výrobky než športovú obuv a športové oblečenie.

52

Po piate EUIPO na pojednávaní tvrdil, že žalobkyňa sa pred jeho oddeleniami neodvolávala na vysoký stupeň dobrého mena.

56

Podľa ustálenej judikatúry sa však existencia spojitosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami – ktorá predstavuje podstatnú, hoci implicitnú podmienku pre uplatnenie článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 – musí posudzovať celkovo, pričom sa musia zohľadniť všetky rozhodujúce faktory prejednávanej veci. Medzi tieto faktory možno uviesť najmä intenzitu dobrého mena staršej ochrannej známky (pozri zrušujúci rozsudok, bod 139 a citovanú judikatúru).

57

V prejednávanej veci vzhľadom na nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil odvolací senát v súvislosti s intenzitou dobrého mena starších ochranných známok (pozri bod 54 vyššie) Všeobecnému súdu neprináleží vyjadrovať sa k intenzite tohto dobrého mena ani k celkovému posúdeniu existencie spojitosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, ktoré vykonal odvolací senát. Odvolaciemu senátu teda prináleží posúdiť tieto aspekty na účely rozhodnutia, ktoré má vydať v rámci odvolania, ktoré pred ním prebieha (pozri v tomto zmysle zrušujúci rozsudok, bod 140 a citovanú judikatúru).

58

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Všeobecný súd nie je oprávnený sám posúdiť intenzitu dobrého mena starších ochranných známok, keďže v súlade s článkom 65 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 Všeobecný súd vykonáva preskúmanie zákonnosti rozhodnutí EUIPO. Ak dospeje k záveru, že pri rozhodnutí, ktoré bolo v konaní pred ním napadnuté žalobou, došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, musí ho zrušiť. Nemôže však zamietnuť žalobu tým, že svojím vlastným odôvodnením nahradí odôvodnenie príslušného oddelenia EUIPO, ktoré je autorom napadnutého aktu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. septembra 2016, HENLEY, T‑362/15 , neuverejnený, EU:T:2016:576 , bod 25 a citovanú judikatúru).

Keďže EUIPO nemal vo veci úspech, je opodstatnené uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobkyne. Okrem toho žalobkyňa navrhla uložiť EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré jej vznikli pred odvolacím senátom. V tejto súvislosti stačí uviesť, že odvolaciemu senátu prináleží, aby s prihliadnutím na tento rozsudok rozhodol o trovách súvisiacich s konaním, ktoré pred ním prebieha [pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. mája 2018, Uribe‑Etxebarría Jiménez/EUIPO – Núcleo de comunicaciones y control (SHERPA), T‑577/15 , EU:T:2018:305 , bod 94 a citovanú judikatúru].

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)

rozhodol takto:

1.

Rozhodnutie piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) zo 4. júla 2024 (vec R 2215/2019‑5) sa zrušuje.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.