T-530/24
ECLI:EU:T:2025:993
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62024TJ0530
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024TJ0530
ROZSUDOK
VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
z 29. októbra 2025 ( *1 )
[Znenie opravené uznesením z 13. novembra 2025]
„Verejná služba – Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Článok 73 služobného poriadku – Úraz – Odmietnutie ohlásenia o úraze – Oneskorené ohlásenie – Prekročenie lehoty desiatich pracovných dní od vzniku úrazu – Pojem ‚legitímny dôvod“‘
Vo veci T‑530/24,
FU , v zastúpení: S. Orlandi, advokát,
žalobkyňa,
proti
Európskemu parlamentu , v zastúpení: M. Mão Cheia Carreira a D. Boythar, splnomocnené zástupkyne,
žalovanému,
ktorého v konaní podporujú:
Rada Európskej únie , v zastúpení: M. Bauer a M. Alver, splnomocnení zástupcovia,
a
Európska komisia , v zastúpení: J.‑F. Brakeland a O. Dani, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastníci konania,
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
na poradách v zložení: predseda komory R. da Silva Passos, sudcovia N. Półtorak a T. Pynnä (spravodajkyňa),
tajomník: V. Di Bucci,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na to, že účastníci konania nepredložili návrh na nariadenie pojednávania v lehote troch týždňov od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania, a keďže sa na základe článku 106 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu rozhodlo, že o žalobe sa rozhodne bez ústnej časti konania,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Svojou žalobou podanou na základe článku 270 ZFEÚ sa žalobkyňa, FU, domáha zrušenia rozhodnutia Európskeho parlamentu z 30. novembra 2023, ktorým Európsky parlament odmietol z dôvodu omeškania jej ohlásenie o úraze z 27. novembra 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
Okolnosti predchádzajúce sporu
2
Dňa 20. augusta 2023 počas cesty do Grécka žalobkyňa, úradníčka Parlamentu, pocítila bolesť v kolene pri doskoku.
3
Dňa 21. augusta 2023 žalobkyňa navštívila lekára v Grécku, ktorý jej okrem iného odporučil, aby pred vyšetrením magnetickou rezonanciou (MR) počkala na to, aby koleno odpuchlo.
4
Dňa 12. septembra 2023 sa žalobkyňa, ktorá po návrate z cesty stále trpela bolesťami kolena, obrátila na svojho ošetrujúceho lekára, ktorý ju požiadal, aby absolvovala lekárske vyšetrenia, ktoré vykonal iný lekár.
5
Dňa 12. októbra 2023 žalobkyňa podstúpila MR.
6
Dňa 19. októbra 2023 lekár špecializujúci sa na ortopédiu na základe výsledkov MR odporučil žalobkyni poradiť sa s chirurgom s cieľom získať druhé stanovisko a prípadne zvážiť chirurgický zákrok.
7
Chirurg 24. októbra 2023 potvrdil nevyhnutnosť chirurgického zákroku.
8
Dňa 15. novembra 2023 iný lekár špecialista tiež odporučil chirurgický zákrok.
9
Dňa 27. novembra 2023 žalobkyňa ohlásila svoj úraz Parlamentu (ďalej len „ohlásenie o úraze“). V ohlásení o úraze ošetrujúci lekár žalobkyne spresnil, že v deň vyšetrenia nebolo možné odhadnúť závažnosť zranenia.
10
Dňa 30. novembra 2023 menovací orgán (ďalej len „MO“) napadnutým rozhodnutím informoval žalobkyňu o odmietnutí jej ohlásenia o úraze, ktoré bolo posúdené ako oneskorene podané.
11
Dňa 27. februára 2024 žalobkyňa podala proti napadnutému rozhodnutiu sťažnosť, ktorá bola zamietnutá rozhodnutím Parlamentu z 12. júla 2024, ktoré bolo žalobkyni oznámené v ten istý deň.
Návrhy účastníkov konania
12
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
–
zrušil napadnuté rozhodnutie,
–
uložil Parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.
13
Parlament, podporovaný Radou Európskej únie, navrhuje, aby Všeobecný súd:
–
zamietol žalobu,
–
uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
14
Európska komisia navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu.
Právny stav
15
[Opravené uznesením z 13. novembra 2025] Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody založené po prvé na porušení povinnosti odôvodnenia, ako aj článku 15 ods. 2 spoločných pravidiel pre poistenie úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania (ďalej len „pravidlá poistenia“) a na zjavne nesprávnom posúdení, po druhé na porušení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality a po tretie a subsidiárne na námietke nezákonnosti článku 15 ods. 2 pravidiel poistenia.
O prípustnosti žaloby
16
Parlament bez toho, aby formálne vzniesol námietku neprípustnosti, uvádza dva dôvody na spochybnenie prípustnosti žaloby.
O prvom dôvode neprípustnosti založenom na nejasnosti žaloby
17
Parlament tvrdí, že žalobkyňa neštruktúrovala svoju žalobu na jasne identifikovaných žalobných dôvodoch, ani nepostupovala podľa poradia uvedeného na začiatku svojej žaloby, ani neusporiadala svoje tvrdenia pod nadpisy zodpovedajúce názvom týchto žalobných dôvodov. Okrem toho tvrdí, žalobkyňa tiež vyvodila závery na základe dôvodov, ktoré neboli z právneho hľadiska dostatočne rozvinuté, ako je napríklad porušenie článkov 4 a 7 pravidiel poistenia, porušenie povinnosti starostlivosti a práva na riadnu správu vecí verejných, ako aj porušenie povinnosti odôvodnenia.
18
Žalobkyňa túto argumentáciu spochybňuje.
19
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 76 písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu stanovuje, že žaloba podaná v prvostupňovom konaní musí obsahovať „dôvody a tvrdenia, na ktorých je žaloba založená, ako aj stručné zhrnutie uvedených dôvodov“. Podľa ustálenej judikatúry súdu Európskej únie neprislúcha, aby odpovedal na tvrdenia uvedené účastníkom konania, ktoré nie sú dostatočne jasné a presné, pokiaľ nie sú nijako rozvinuté a nie sú sprevádzané osobitnou argumentáciou na ich podporu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2024, FFPE section Conseil/Rada, T‑179/23 , EU:T:2024:897 , bod 128 a citovanú judikatúru).
20
Hoci žalobkyňa v prejednávanej veci uvádza tri žalobné dôvody uvedené v bode 15 vyššie, je pravda, že žaloba sa nezakladá na postupnom uvádzaní týchto žalobných dôvodov a že tieto žalobné dôvody nie sú uvedené pod samostatnými názvami. Uvedenie tvrdení v texte žaloby však umožňuje dostatočne zrozumiteľným spôsobom identifikovať tri oznámené žalobné dôvody a tvrdenia uvedené na ich podporu.
21
Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa údajného porušenia článkov 4 a 7 pravidiel poistenia, žalobkyňa tvrdí, že prípady oneskoreného ohlásenia úrazu nepredstavujú prípad vylúčenia z poistenia alebo z plnení upravených v uvedených článkoch. V tejto súvislosti treba konštatovať, že hoci argumentácia nie je podložená vlastnými úvahami, zdá sa, že súvisí s údajne nesprávnym výkladom článku 15 ods. 2 pravidiel poistenia uvádzaným v rámci prvého žalobného dôvodu týkajúceho sa porušenia uvedeného článku a zjavne nesprávneho posúdenia.
22
To isté platí pre údajné porušenie zásady starostlivosti a porušenie práva na riadnu správu vecí verejných. V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že reštriktívny výklad článku 15 ods. 2 pravidiel poistenia by bol v rozpore s právom na riadnu správu vecí verejných, ktoré má ukladať administratíve povinnosť spravodlivo vybavovať záležitosti každej osoby, ako aj s povinnosťou starostlivosti administratívy voči svojim zamestnancom, ktorá by ju mala nútiť k dôkladnému preskúmaniu všetkých okolností prejednávanej veci.
23
Napokon, pokiaľ ide o porušenie povinnosti odôvodnenia, žalobkyňa tvrdí, že MO porušil svoju povinnosť odôvodnenia tým, že nespresnil pojem „oprávnený dôvod“, ani kritériá uplatňujúce sa v prejednávanej veci. V tejto súvislosti je táto argumentácia úzko spojená s tou, ktorá sa týka pojmu „oprávnený dôvod“, uvedeného v článku 15 ods. 2 pravidiel poistenia, rozvinutou v rámci prvého žalobného dôvodu, v dôsledku čoho sa treba domnievať, že s ňou súvisí.
24
V dôsledku toho treba tento prvý dôvod neprípustnosti zamietnuť.
O druhom dôvode neprípustnosti založenom na nedodržaní pravidla zhody
25
Parlament tvrdí, že žalobkyňa nedodržala pravidlo zhody medzi sťažnosťou a žalobou. Žalobkyňa vo svojej sťažnosti údajne neuviedla žiadne tvrdenie týkajúce sa údajného porušenia zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, údajného porušenia článkov 4 a 7 pravidiel poistenia a údajného porušenia povinnosti odôvodnenia, ako aj námietky nezákonnosti článku 15 ods. 2 pravidiel poistenia.
26
Žalobkyňa túto argumentáciu spochybňuje.
27
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pravidlo zhody medzi sťažnosťou a žalobou vyžaduje, aby žalobný dôvod vznesený pred súdom Únie už bol uvedený v rámci konania pred podaním žaloby, aby administratíva mohla poznať výhrady, ktoré dotknutá osoba vyjadruje voči napadnutému rozhodnutiu, inak je neprípustný. V žalobách v oblasti verejnej služby teda návrhy predložené pred súdom Únie môžu obsahovať len námietky, ktoré spočívajú na rovnakom dôvode, ako je dôvod, na ktorom spočívajú námietky uvedené v sťažnosti, pričom však tieto námietky môžu byť na súde Únie rozvinuté predložením dôvodov a tvrdení, ktoré nemusia byť nevyhnutne obsiahnuté v sťažnosti, ale úzko s ňou súvisia. Okrem toho treba zdôrazniť na jednej strane to, že vzhľadom na to, že konanie pred podaním žaloby má neformálny charakter a dotknuté osoby vo všeobecnosti konajú v tomto štádiu bez pomoci advokáta, administratíva nesmie vykladať sťažnosti reštriktívnym spôsobom, ale musí ich naopak preskúmať ústretovo, a na druhej strane to, že cieľom článku 91 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) nie je striktne a definitívne vymedzovať prípadnú sporovú fázu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. novembra 2024, WS/EUIPO, T‑221/23 , neuverejnený, EU:T:2024:820 , body 47 až 49 a citovanú judikatúru).
28
Ako bolo spresnené v bodoch 21 až 23 vyššie, tvrdenia týkajúce sa porušenia článkov 4 a 7 pravidiel poistenia, povinnosti starostlivosti a práva na riadnu správu vecí verejných, ako aj údajného porušenia povinnosti odôvodnenia žalobkyňa uvádza na podporu prvého žalobného dôvodu. Tento žalobný dôvod spočíva v tom istom, v čom spočívajú námietky uvedené v sťažnosti. Pokiaľ ide o údajné porušenie zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, námietka sa viaže na to isté, na čom spočívajú námietky uvedené v sťažnosti. Preto sa nemožno domnievať, že tieto tvrdenia predstavujú nové žalobné dôvody vo vzťahu k sťažnosti.
29
Pokiaľ ide o námietku nezákonnosti vznesenú v rámci tretieho žalobného dôvodu, z judikatúry vyplýva, že štruktúra incidenčného právneho prostriedku, ktorý predstavuje námietka nezákonnosti, v zásade odôvodňuje, aby takáto námietka nezákonnosti vznesená po prvýkrát pred súdom Únie bola vyhlásená za prípustnú odchylne od pravidla zhody medzi žalobou a sťažnosťou (rozsudok zo 16. decembra 2020, RN/Komisia, T‑442/17 , neuverejnený, EU:T:2020:618 , bod 60 ).
30
Skutočnosť, že námietka nezákonnosti článku 15 ods. 2 pravidiel poistenia bola po prvýkrát vznesená v štádiu žaloby, teda nevedie k neprípustnosti tejto námietky.
31
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba zamietnuť dôvod neprípustnosti založený na nedodržaní pravidla zhody.
O veci samej
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia, ako aj článku 15 ods. 2 pravidiel poistenia a na zjavne nesprávnom posúdení
32
Na jednej strane žalobkyňa tvrdí, že začiatok plynutia lehoty, v ktorej musí byť podané ohlásenie o úraze, by mal byť stanovený vo vzťahu k okamihu, keď sa poistenec dozvie, že utrpel úraz. Ona si však mala uvedomovať význam svojho zranenia z dôvodu nezávažnej povahy úrazu a oneskoreného objavenia sa príznakov len postupne. Omeškanie s ohlásením o úraze teda bolo podľa nej nedobrovoľné. Lehota na podanie ohlásenia o úraze mala byť primeraná vzhľadom na nevedomosť o poškodení jej telesnej integrity do 15. novembra 2023.
33
Na druhej strane žalobkyňa tvrdí, že omeškanie s ohlásením o úraze je tiež odôvodnené skutočnosťou, že sa nemohla poradiť s lekárom schopným vykonať požadované zistenia. V súlade s článkom 15 ods. 1 pravidiel poistenia a podľa samotného formulára ohlásenia o úraze musí byť k ohláseniu o úraze pripojená lekárska správa, v ktorej sa spresňuje povaha zranení a pravdepodobné následky úrazu.
34
Parlament, podporovaný Radou a Komisiou, túto argumentáciu spochybňuje.
35
Pravidlá poistenia boli prijaté inštitúciami Únie na základe článku 73 ods. 1 služobného poriadku.
36
Článok 2 ods. 1 pravidiel poistenia definuje „úraz“ ako „náhlu udalosť, ktorá nepriaznivo ovplyvňuje telesné alebo duševné zdravie poistenca, ktorej príčina alebo jedna z príčin má pôvod mimo organizmu postihnutého“.
37
Okrem toho článok 15 ods. 1 pravidiel poistenia, nazvaný „Ohlásenie o úraze“, stanovuje, že „poistenec, ktorý utrpel úraz, alebo osoby oprávnené na plnenie, musia ohlásiť úraz administratíve inštitúcie, do ktorej poistenec patrí“. Odsek 2 toho istého článku stanovuje, že:
„Ohlásenie sa musí podať do desiatich pracovných dní odo dňa, keď došlo k úrazu. Táto lehota však môže byť prekročená v prípade vyššej moci alebo z akéhokoľvek iného legitímneho dôvodu, ak poistenec predloží dôkaz o úraze a preukáže príčinnú súvislosť medzi úrazom a poškodením svojej telesnej a psychickej integrity.“
38
Z článku 15 ods. 2 pravidiel poistenia vyplýva, že lehota desiatich pracovných dní, v ktorej musí byť podané ohlásenie, začína plynúť odo dňa, keď došlo k úrazu, a nie odo dňa, keď sa poistenec dozvie o svojom úraze. Okrem toho článok 15 ods. 2 pravidiel poistenia stanovuje, že poistenec môže prekročiť desaťdňovú lehotu na podanie ohlásenia v prípade vyššej moci alebo z akéhokoľvek iného legitímneho dôvodu, ak poistenec predloží dôkaz o úraze a preukáže príčinnú súvislosť medzi úrazom a poškodením svojej telesnej a duševnej integrity.
39
Pojem „oprávnený dôvod“ na oneskorené ohlásenie úrazu nie je definovaný v poistných pravidlách ani v judikatúre. Tento pojem by sa mal aplikovať striktne, a to z dvoch dôvodov: na jednej strane preto, lebo predstavuje výnimku z ustálenej povinnosti predložiť ohlásenie o úraze v lehote desiatich pracovných dní, a na druhej strane preto, lebo ide o pojem týkajúci sa ustanovení práva Únie, ktoré zakladajú nárok na finančné dávky (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 2023, OP/Parlament, T‑143/22 , EU:T:2023:313 , bod 99 a citovanú judikatúru). Podľa judikatúry týkajúcej sa žiadosti o prevod nadobudnutých práv na dôchodok musí úradník na účely odôvodnenia nedodržania lehoty v situácii, ktorú nemožno považovať za prípad vyššej moci, preukázať, že čelil výnimočnej situácii vyplývajúcej z dôvodov, ktoré mu nemožno pripísať. Podmienky vyžadované na odôvodnenie takejto situácie sú menej prísne ako tie, ktoré sa vyžadujú na preukázanie prípadu vyššej moci a dotknutej osobe prislúcha preukázať existenciu alebo výskyt vonkajších udalostí, ktoré jej bránili v dodržaní povinnosti, zatiaľ čo na preukázanie existencie vyššej moci musí táto osoba preukázať nielen výskyt nezvyčajných udalostí nezávislých od jej vôle, ale aj to, že konala s náležitou starostlivosťou, aby sa zabezpečila proti následkom týchto udalostí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. októbra 2024, CF/Komisia, T‑51/24 , neuverejnený, EU:T:2024:686 , bod 77 ).
40
V tejto súvislosti treba pojem „legitímny dôvod“ vykladať v tom zmysle, že poistený musí preukázať, že čelil výnimočnej situácii vyplývajúcej z príčin, ktoré mu nemožno pripísať a ktoré sú dôvodom jeho neschopnosti predložiť ohlásenie o úraze do desiatich pracovných dní od úrazu.
41
V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne založené na nedostatku odôvodnenia, žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nespresňuje pojem „legitímny dôvod“ a uplatňujúce sa kritériá. Z tohto rozhodnutia však vyplýva, že ohlásenie o úraze bolo odmietnuté z dôvodu oneskoreného podania a že lehota na ohlásenie úrazu sa počíta odo dňa úrazu, a nie odo dňa, keď poistenec pociťoval zhoršenie svojho zdravotného stavu, ani dňa, keď bola získaná úplná diagnóza. Takisto sa v ňom konštatuje, že žalobkyňa sa dozvedela o úraze v ten istý deň a že nepredložila nijaký dôkaz o prípade vyššej moci, ani o žiadnom legitímnom dôvode, ktorý by jej bránil predložiť ohlásenie o úraze v stanovenej lehote. Napadnuté rozhodnutie preto obsahuje jasné a jednoznačné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré dôvody uvedené žalobkyňou nepredstavujú legitímny dôvod na odôvodnenie omeškania s predložením ohlásenia o úraze, čo jej umožnilo oboznámiť sa s dôvodmi tohto rozhodnutia a Všeobecnému súdu pristúpiť k preskúmaniu zákonnosti tohto rozhodnutia. Z toho vyplýva, že Parlament neporušil povinnosť odôvodnenia zakotvenú v článku 296 druhom odseku ZFEÚ a článku 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. novembra 2017, Icap a i./Komisia, T‑180/15 , EU:T:2017:795 , bod 287 a citovanú judikatúru).
42
V druhom rade vzhľadom na bod 40 vyššie sa žalobkyňa nesprávne domnieva, že samotné predloženie dôkazu o úraze postačuje na odôvodnenie omeškania ohlásenia o úraze. Z toho tiež vyplýva, že v prípade, ak oneskorené podanie ohlásenia o úraze nie je odôvodnené vyššou mocou alebo iným legitímnym dôvodom, má za následok odmietnutie krytia úrazu. Ako však spresňujú Parlament, Rada a Komisia, aj keď poistenec nemá nárok na doplnkové krytie z úrazového poistenia, pokiaľ neexistuje dôkaz o prípade vyššej moci alebo z akéhokoľvek iného legitímneho dôvodu, je naďalej oprávnený na náhradu svojich liečebných nákladov zo spoločného systému zdravotného poistenia.
43
V prejednávanej veci, pokiaľ ide o otázku, či omeškanie pri podaní ohlásenia o úraze mohlo byť odôvodnené legitímnymi dôvodmi, treba uviesť, že žalobkyňa vo svojom ohlásení o úraze opísala symptómy, a to opuch kolena a ťažkosti pri chodení, ktoré mohla zistiť už nasledujúci deň po úraze. Vysvetlila, že lekár, na ktorého sa v ten deň obrátila v zdravotníckom zariadení, jej odporučil, aby po svojom návrate z cesty absolvovala MR. Tvrdí, že bolesti pretrvávali aj po jej návrate. Za týchto okolností nemohla pred uplynutím lehoty desiatich pracovných dní odo dňa úrazu, ktorý utrpela, nevedieť o úraze v zmysle článku 2 ods. 1 pravidiel poistenia. Nemôže teda tvrdiť, že si oneskorene uvedomila závažnosť svojich zranení, aby preukázala, že omeškanie jej ohlásenia o úraze bolo odôvodnené legitímnym dôvodom.
44
Okrem toho je pravda, že z formulára ohlásenia o úraze vyplýva, že k nemu musí byť priložené lekárske stanovisko vydané lekárom. Na to, aby bolo možné ohlásiť úraz, však nie je vôbec potrebné stanoviť úplnú diagnózu. Článok 15 ods. 1 pravidiel poistenia totiž uvádza iba lekárske potvrdenie „spresňujúce charakter zranení a pravdepodobné následky úrazu“. Z ohlásenia o úraze však vyplýva, že žalobkyňa sa v desaťdňovej lehote stanovenej v článku 15 ods. 1 pravidiel poistenia dostavila do zdravotníckeho zariadenia, ale nepreukázala, že lekár, na ktorého sa obrátila, jej odmietol poskytnúť lekárske potvrdenie.
45
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy žalobkyňa nepreukázala existenciu vyššej moci alebo legitímneho dôvodu, ktorý by jej bránil dodržať lehotu desiatich pracovných dní stanovenú v článku 15 ods. 2 pravidiel poistenia. Parlament sa tým, že sa domnieval, že žalobkyňa neuviedla legitímny dôvod opodstatňujúci omeškanie, s ktorým podala ohlásenie o úraze, nedopustil nesprávneho posúdenia ani nepresného uplatnenia článku 15 pravidiel poistenia. V tejto súvislosti napadnuté rozhodnutie nevychádza z nesprávneho posúdenia.
46
Takéto konštatovanie nemôžu spochybniť dodatočné tvrdenia uvádzané žalobkyňou.
47
Žalobkyňa tvrdí, že prípady oneskoreného ohlásenia úrazu nepredstavujú prípad vylúčenia z poistného krytia alebo plnení stanovených v článkoch 4 a 7 pravidiel poistenia. V tejto súvislosti treba poznamenať, že články 4 a 7 pravidiel poistenia stanovujú hmotnoprávne podmienky akceptácie úrazu, ktoré sú nezávislé od lehoty stanovenej v článku 15 ods. 2 pravidiel poistenia.
48
Okrem toho podľa žalobkyne je výklad článku 15 ods. 2 pravidiel poistenia uvedený v napadnutom rozhodnutí v rozpore s právom na riadnu správu vecí verejných, ktoré ukladá administratíve povinnosť spravodlivo vybavovať záležitosti každej osoby, ako aj s povinnosťou starostlivosti administratívy voči jej zamestnancom, ktorá ju núti k dôkladnému preskúmaniu všetkých okolností prejednávanej veci. Ako vyplýva z bodu 41 vyššie, MO vykonal dôkladné preskúmanie okolností prejednávanej veci a bez ďalšieho vysvetlenia poskytnutého žalobkyňou nebolo preukázané, že výklad článku 15 ods. 2 pravidiel poistenia bol v rozpore so zásadou riadnej správy vecí verejných a povinnosťou starostlivosti.
49
Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvý žalobný dôvod treba zamietnuť.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality
50
Svojím druhým žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že boli porušené zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality.
51
Parlament podporovaný Radou sa domnieva, že druhý žalobný dôvod je neprípustný.
52
V tejto súvislosti sa žalobkyňa na podporu tohto žalobného dôvodu obmedzuje jednak na tvrdenie, že Parlament uplatnil kritérium „legitímneho dôvodu“ stanovené v článku 15 ods. 2 pravidiel poistenia svojvoľne, a jednak na tvrdenie, že odmietnutie jej ohlásenia o úraze porušuje zásadu proporcionality, keďže prekročenie lehoty nevyplýva z nedbanlivosti, bez ďalšieho vysvetlenia.
53
Preto vzhľadom na to, že žalobkyňa nerozvinula svoju argumentáciu, treba druhý žalobný dôvod zamietnuť ako neprípustný na základe judikatúry pripomenutej v bode 19 vyššie.
O treťom žalobnom dôvode založenom na námietke nezákonnosti článku 15 pravidiel poistenia
54
Subsidiárne žalobkyňa vznáša námietku nezákonnosti proti článku 15 ods. 2 pravidiel poistenia. Ak by sa mal tento článok vykladať tak, že striktne stanovuje lehotu desiatich pracovných dní na ohlásenie úrazu, toto ustanovenie by sa malo vyhlásiť za nezákonné vzhľadom na neodôvodnený a neprimeraný zásah do práva zo služobného poriadku na poistné krytie proti riziku úrazu, uvedeného v článku 73 služobného poriadku. Formulácia tohto ustanovenia podľa nej bráni reštriktívnemu výkladu, pokiaľ ide o dôvody, ktoré možno zohľadniť pri preskúmaní odôvodnenosti prekročenia lehoty na ohlásenie. Toto ustanovenie vykladané tak, ako to robí MO, sa podobá nekalej podmienke spôsobujúcej nerovnováhu medzi príslušnými právami poistencov a poisťovateľa a porušuje právo na sociálne zabezpečenie zakotvené v článku 73 služobného poriadku.
55
Parlament, podporovaný Radou a Komisiou, túto argumentáciu spochybňuje.
56
Námietka nezákonnosti vznesená žalobkyňou sa týka neuplatniteľnosti článku 15 ods. 2 pravidiel poistenia z dôvodu nesúladu uvedeného článku s článkom 73 služobného poriadku, a to v rozsahu, v akom stanovuje, že ohlásenie o úraze musí byť podané v lehote desiatich pracovných dní odo dňa, keď došlo k úrazu.
57
V tejto súvislosti najskôr z článku 73 ods. 1 služobného poriadku jasne vyplýva, že úradník je poistený pre prípad úrazu „podliehajúc pravidlám vypracovaným na základe spoločnej dohody menovacích orgánov inštitúcií“. Tento článok, ktorý slúžil ako právny základ na prijatie pravidiel poistenia a stanovenie podmienok náhrady vynaložených výdavkov, teda patrí do právomoci, ktorú inštitúciám priznáva článok 73 služobného poriadku.
58
Ďalej z lehoty stanovenej v článku 15 ods. 2 pravidiel poistenia existujú výnimky, a to prípady vyššej moci a existencia legitímnych dôvodov.
59
Okrem toho, ako tvrdia Parlament, Komisia a Rada, stanovenie časovej podmienky na predloženie ohlásenia o úraze predstavuje opatrenie nevyhnutné na predchádzanie prípadov zneužitia práva a podvodov. Cieľom takejto podmienky je totiž umožniť inštitúciám overiť s dostatočnou istotou existenciu ohláseného úrazu, ako aj existenciu príčinnej súvislosti medzi úrazom a zraneniami.
60
Napokon v rozsahu, v akom môžu poistenci pripojiť k svojmu ohláseniu o úraze lekárske potvrdenie o prvom zistení, ktoré môže byť následne doplnené, desaťdňová lehota nie je neprimeraná.
61
Lehota stanovená v článku 15 ods. 2 pravidiel poistenia, v ktorej treba s výnimkou prípadu vyššej moci alebo legitímneho dôvodu ohlásiť úraz na účely získania náhrady vynaložených výdavkov, preto nemôže byť v rozpore s článkom 73 ods. 1 služobného poriadku.
62
Preto treba zamietnuť námietku nezákonnosti ako nedôvodnú, v dôsledku čoho sa žaloba v celom rozsahu zamieta.
O trovách
63
Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Parlamentu, v súlade s jeho návrhmi.
64
Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Rada a Komisia teda znášajú svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
rozhodol takto:
1.
Žaloba sa zamieta.
2.
FU znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskemu parlamentu.
3.
Rada Európskej únie a Európska komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.
da Silva Passos
Półtorak
Pynnä
Rozsudok
bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 29. októbra 2025.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: francúzština.