T-563/24

žalobkyňa,

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) , v zastúpení: D. Stojanova‑Valčanova, splnomocnená zástupkyňa,

žalovanému,

ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO:

Olav GmbH , so sídlom v Kolíne (Nemecko),

Rozsudok

1

Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ žalobkyňa, spoločnosť Gürok Turizm ve Madencilik AŞ, navrhuje zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 22. augusta 2024 (vec R 214/2024‑4) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Žalobkyňa je majiteľkou ochrannej známky Európskej únie č. 011224821, zapísanej 7. marca 2013 v nadväznosti na prihlášku, ktorú 28. septembra 2012 podala Gürallar YAPI Malzemeleri V e Kimya Sanayii Anonim Sirketi, jej právna predchodkyňa, pre toto obrazové označenie:

–

v triede 19: „nekovové stavebné materiály; nekovové rúry pre stavebníctvo; asfalt, smola a bitúmen; nekovové prenosné stavby; pomníky okrem kovových; tvarované stavebné materiály a materiály pre výstavbu ciest, vyrobené z betónu, sadry, hliny, pôdy, piesku, prírodného kameňa, umelého kameňa, dreva, plastu alebo syntetických materiálov; budovy, žrde, bariéry; prírodné alebo syntetické nekovové povrchové nátery na stavebné účely v podobe tabúľ alebo pruhov (priľnavé za tepla); sklené bloky pre budovy, sklené tvárnice, sklené obkladačky, sklené panely, sklené panely na stavebné účely“,

–

v triede 21: „domáce a kuchynské potreby a nádoby; hrebene a špongie; kefy, štetky a štetce okrem maliarskych; materiály na výrobu kief; prostriedky a pomôcky na čistenie; oceľová vlna a drôtenky; surové sklo a sklo ako polotovar okrem skla pre stavebníctvo; výrobky zo skla, porcelánu a kameniny, ktoré nie sú zahrnuté v iných triedach; kuchynský riad, poháre, škatuľky na pečivo [keksy], poháre, šálky, podnosy, stojany na vajíčka, šálky na kávu, panvice, karafy, fľaše, formy na zákusky a koláče, čajníky, stolové príbory (okrem nožov, vidličiek a lyžíc) zo skla a porcelánu, t. z. misky, čaše, taniere, soľničky a koreničky, misky na polevu, džbány a vázy; sošky, sochy a umelecké predmety zo skla a porcelán“,

–

v triede 35: „reklamné služby; obchodný manažment, obchodná správa; obchodná administratíva; kancelárske práce; zhromažďovanie, v záujme iných, nasledujúcich výrobkov: ručné náradie a náčinie, prístroje na osvetľovanie, vykurovanie, výrobu pary, varenie, chladenie, sušenie, vetranie, na vodárenské a sanitárne účely, stavebné materiály, nekovové pevné rúry pre budovy, nekovové prenosné budovy, nekovové monumenty, domáce alebo kuchynské náčinie a nádoby, sklené, porcelánové a keramické riady (s výnimkou ich prepravy), umožňujúc tak zákazníkom pohodlne prezerať a zakúpiť tieto výrobky; všetky uvedené služby môžu byť poskytované prostredníctvom maloobchodných predajní, veľkoobchodných predajní, dobierkových katalógov alebo elektronických médií, napríklad prostredníctvom internetových stránok alebo televíznych nákupných programov“,

5

Rozhodnutím z 28. novembra 2023 zrušovacie oddelenie čiastočne vyhovelo návrhu a rozhodlo o zrušení spornej ochrannej známky pre všetky výrobky uvedené v bode 3 vyššie, s výnimkou pre „domáce a kuchynské nádoby; výrobky zo skla, ktoré nie sú zahrnuté v iných triedach; kuchynský riad, poháre, škatuliek na pečivo [keksy], poháre, šálky, šálky na kávu, karafy, fľaše, stolové príbory (okrem nožov, vidličiek a lyžíc) zo skla, t. z. misky, čaše, taniere, džbány“ zaradené do triedy 21.

6

Dňa 28. januára 2024 podala Olav GmbH proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia odvolanie na EUIPO na základe článkov 66 až 71 nariadenia 2017/1001 v rozsahu, v akom zrušenie spornej ochrannej známky nebolo vyhlásené pre výrobky uvedené v bode 5 vyššie.

7

Napadnutým rozhodnutím odvolací senát zrušil rozhodnutie zrušovacieho oddelenia, pričom v podstate konštatoval, že dôkazy predložené žalobkyňou nedosahujú požadovanú prahovú hodnotu dôkaznej sily umožňujúcu preukázať rozsah používania spornej ochrannej známky a že neexistencia dodatočných vysvetlení a krížových odkazov zo strany žalobkyne bráni tomu, aby sa uvedené dôkazy mohli považovať za spoľahlivé, objektívne a dostatočné.

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania,

–

zaviazal Olav GmbH na náhradu trov konania.

9

EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutie.

10

12

Na pojednávaní žalobkyňa predložila Všeobecnému súdu dodatočný žalobný návrh smerujúci subsidiárne k zmene napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd podobne ako zrušovacie oddelenie konštatoval, že sporná ochranná známka bola predmetom riadneho používania na základe dôkazov predložených v konaní pred podaním žaloby.

13

Podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, uplatniteľného na konanie na Všeobecnom súde podľa článku 53 prvého odseku toho istého štatútu, ako aj článku 76 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu musí návrh na začatie konania uvádzať najmä predmet sporu a obsahovať návrhy navrhovateľky. Návrhy musia byť formulované presne a jednoznačne, keďže v prípade, ak by to tak nebolo, hrozilo by, že Všeobecný súd rozhodne infra alebo ultra petita a mohlo by dôjsť k porušeniu práv žalovaného [pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 21. októbra 2015, Petco Animal Supplies Stores/ÚHVT – Gutiérrez Ariza (PETCO), T‑664/13 , EU:T:2015:791 , bod 24 a citovanú judikatúru]. Okrem toho novým návrhom predloženým po prvý raz na pojednávaní sa nemôže vyhovieť, pretože inak by bol žalovaný zbavený možnosti pripraviť si vyjadrenie, a tým by bolo porušené právo na obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. marca 2005, Komisia/AMI Semiconductor Belgium a i., C‑294/02 , EU:C:2005:172 , bod 75 a z 15. septembra 2021, ADR Center/Komisia, T‑364/15 , neuverejnený, EU:T:2021:593 , bod 65 a citovanú judikatúru).

14

Možno teda zohľadniť len návrhy uvedené v návrhu na začatie konania a dôvodnosť žaloby sa musí preskúmať výlučne na základe návrhov uvedených v tomto návrhu. Článok 84 ods. 1 rokovacieho poriadku umožňuje uvádzanie nových dôvodov len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Z judikatúry vyplýva, že táto podmienka sa týka a fortiori akejkoľvek zmeny návrhov a v prípade neexistencie právnych a skutkových okolností, ktoré vyšli najavo v priebehu písomnej časti konania možno vziať do úvahy iba návrhy uvedené v návrhu na začatie konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. októbra 2015, PETCO, T‑664/13 , EU:T:2015:791 , bod 25 a citovanú judikatúru).

Svojím jediným návrhom sa EUIPO pripája k návrhom žalobkyne na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

18

Ak však EUIPO nemá aktívnu legitimáciu požadovanú na podanie žaloby proti rozhodnutiu odvolacieho senátu, nemožno od neho požadovať, aby bol povinný systematicky brániť každé napadnuté rozhodnutie odvolacieho senátu alebo aby povinne navrhoval zamietnutie akejkoľvek žaloby podanej proti takémuto rozhodnutiu. Nič nebráni tomu, aby sa EUIPO priklonil k návrhu žalobkyne, alebo vec jednoducho ponechal na rozhodnutie Všeobecnému súdu, pričom predloží všetky tvrdenia, ktoré považuje za potrebné Všeobecnému súdu objasniť. EUIPO však nemôže podávať návrhy, ktorými sa domáha zrušenia alebo zmeny rozhodnutia odvolacieho senátu v bode, ktorý nebol uvedený v žalobe a nemôže ani uplatňovať dôvody, ktoré neobsahovala žaloba [pozri rozsudok z 25. októbra 2005, Peek & Cloppenburg/ÚHVT (Cloppenburg), T‑379/03 , EU:T:2005:373 , bod 22 a citovanú judikatúru].

19

V prejednávanej veci treba poznamenať, že žalobkyňa odvolaciemu senátu v podstate vytýka, že v rámci konania vo veci zrušenia stanovil takú vysokú požiadavku kvality dôkazu, že predstavuje mimoriadne ťažkú a nepraktickú záťaž na účely preukázania riadneho používania spornej ochrannej známky. Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď sa domnieval, že dôkazy týkajúce sa rozsahu používania uvedenej ochrannej známky neboli dostatočné na to, aby sa toto používanie považovalo za riadne.

20

23

EUIPO tiež tvrdí, že odvolací senát uložil žalobkyni neprimerané dôkazné bremeno.

24

EUIPO však namieta neprípustnosť dôkazov a tvrdení predložených žalobkyňou v bodoch 41 a 42 žaloby, ktoré boli po prvýkrát predložené pred Všeobecným súdom.

25

V prejednávanej veci žalobkyňa s cieľom predložiť dôkaz o riadnom používaní spornej ochrannej známky predložila tieto dôkazy:

–

výber faktúr, sprievodných listov k balíkom a iných obchodných dokumentov z rokov 2017 až 2022 (prílohy 4 až 9),

–

dva katalógy výrobkov obsahujúce slovo „lav“ z rokov 2014 a 2023 (prílohy 10 a 11),

–

výpis z tureckého obchodného registra z 10. apríla 2014 týkajúci sa zlúčenia právnickej osoby žalobkyne v prejednávanej veci a spoločnosti Gürallar YAPI Malzemeleri V e Kimya Sanayii Anonim Sirketi (príloha 12).

29

Po štvrté žalobkyňa odvolaciemu senátu vytýka, že sa v podstate dopustil nesprávneho posúdenia, keď v bode 76 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že predložené faktúry nepreukazujú, že výrobky údajne označené spornou ochrannou známkou boli niekedy ponúkané na nejakom predajnom mieste v Únii, a už vôbec nie kúpené konečným spotrebiteľom, a že bolo navyše ťažké zistiť, kedy boli výrobky údajne dodané „do Európy“ skutočne predávané v akejkoľvek maloobchodnej predajni. Okrem toho sa podľa žalobkyne odvolací senát dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď po prvýkrát v konaní pred podaním žaloby usúdil, že bola povinná predložiť dôkaz o predaji predmetných výrobkov priamo konečným spotrebiteľom.

30

Po piate žalobkyňa spochybňuje posúdenia odvolacieho senátu vyplývajúce z bodov 82 až 84 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých v podstate je pravda, že kódy výrobkov a opisy uvedené na faktúre môžu odkazovať na výrobky uvedené v katalógu a uvádzané na trh pod ochrannou známkou, ktorej riadne používanie sa musí preukázať, no táto situácia bola hypotetická ako taká a zjavne nepredstavovala spoľahlivý a objektívny dôkaz o skutočnom a dostatočnom používaní, ktorý sa vyžadoval na preukázanie riadneho používania.

31

Podľa žalobkyne nebolo primerané uložiť jej povinnosť preukázať súvislosť medzi každým z 2919 riadkov uvedených na faktúrach, v ktorých sa uvádzajú výrobky, na ktoré sa vzťahuje sporná ochranná známka, a odkazmi a fotografiami uvedenými v katalógoch. Žalobkyňa okrem toho tvrdí, že existujú opisy výrobkov, ktoré súvisia s odkazmi uvedenými v sprievodných listoch k balíkom nachádzajúcich sa v prílohách 4 až 9. Takáto povinnosť by predstavovala mimoriadne ťažkú a nepraktickú záťaž. Okrem toho žalobkyňa v podstate tvrdí, že odvolací senát nemal nijaký dôvod zdržať sa overovania krížových odkazov vykonaných zrušovacím oddelením, ani ho neurobiť sám v rámci svojej analýzy.

35

V druhom rade, pokiaľ ide o dôkazné bremeno a mieru dokazovania, EUIPO uvádza, že odvolací senát po prvé v bodoch 35 a 36 napadnutého rozhodnutia uznal, že dokumenty uvedené v prílohách 4 až 9 sú z veľkej časti explicitné a obsahujú kódy výrobkov, ako aj odkazy na spornú ochrannú známku, po druhé v bodoch 49 a 50 napadnutého rozhodnutia uznal, že faktúry a obchodné dokumenty preukazujú, že výrobky predával majiteľ uvedenej ochrannej známky alebo sa predávali s jeho súhlasom rôznym subjektom vo viacerých členských štátoch Únie, takže dôkazy poskytovali dostatok údajov týkajúcich sa územného rozsahu údajného používania, po tretie v bode 53 napadnutého rozhodnutia uznal, že sporná ochranná známka sa objavila v označení výrobku uvedenom na faktúrach a obchodných dokumentoch, v katalógoch a na snímkach obrazovky stránok z webového sídla žalobkyne a že používanie tejto ochrannej známky bolo verejné, externé a zjavné pre skutočných alebo potenciálnych zákazníkov výrobkov, a po štvrté v bode 64 napadnutého rozhodnutia uznal, že predložené katalógy preukazujú používanie spornej ochrannej známky pre druh ňou označených výrobkov.

36

V treťom rade EUIPO konštatoval, že odvolací senát naopak v bodoch 83, 84 a 87 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala rozsah používania spornej ochrannej známky, keďže nepredložila vysvetlenia alebo dôkazy umožňujúce preukázať jasnú súvislosť medzi konkrétnymi výrobkami uvedenými v jednotlivých faktúrach a zostávajúcou dokumentáciou vrátane rôznych kódov výrobkov. Okrem toho EUIPO poznamenal, že odvolací senát sa domnieval, že krížové odkazy mohli pripísať faktúram požadovanú dôkaznú hodnotu, ktorá chýbala v pripomienkach žalobkyne, a že zrušovacie oddelenie rozhodlo len na základe pravdepodobnosti alebo domnienok.

39

V dôsledku toho EUIPO nepredložil pripomienky v reakcii na ostatné tvrdenia žalobkyne a navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutie.

40

Podľa článku 18 ods. 1 prvého pododseku nariadenia 2017/1001 a článku 58 ods. 1 písm. a) toho istého nariadenia práva majiteľa ochrannej známky Európskej únie sa vyhlásia za zrušené na základe návrhu podaného EUIPO, ak sa ochranná známka v súvislosti s výrobkami alebo so službami, pre ktoré bola zapísaná, počas piatich rokov nepretržite riadne nepoužívala v Únii a pre jej nepoužívanie neexistujú žiadne oprávnené dôvody.

41

Pokiaľ ide o kritériá posúdenia riadneho používania, článok 10 ods. 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2018/625 z 5. marca 2018, ktorým sa dopĺňa nariadenie 2017/1001 a ktorým sa zrušuje delegované nariadenie (EÚ) 2017/1430 ( Ú. v. EÚ L 104, 2018, s. 1 ), sa uplatňuje mutatis mutandis na konania vo veci zrušenia podľa článku 19 ods. 1 toho istého nariadenia. Článok 10 ods. 3 uvedeného delegovaného nariadenia stanovuje, že dôkaz o používaní preukazuje miesto, čas, rozsah a charakter použitia staršej ochrannej známky.

45

Nevyžaduje sa, aby každý dôkaz obsahoval informácie o každej zo štyroch skutočností, ktorých sa musí týkať dôkaz o riadnom používaní, a to o mieste, čase, charaktere a rozsahu používania. Súbor dôkazov je schopný preukázať skutočnosti, aj keď každý dôkaz zohľadnený samostatne nedokáže preukázať správnosť týchto skutočností [pozri rozsudok z 5. marca 2019, Meblo Trade/EUIPO – Meblo Int (MEBLO), T‑263/18 , neuverejnený, EU:T:2019:134 , bod 84 a citovanú judikatúru]. Okrem toho, že otázka, či ochranná známka je predmetom riadneho používania, sa musí posúdiť globálne, zohľadňujúc pritom všetky dostupné skutočnosti. Nejde tu teda o izolovanú analýzu každého dôkazu, ale o spoločnú analýzu vykonanú s cieľom zistiť čo najpravdepodobnejší a najzrozumiteľnejší zmysel [pozri rozsudok z 21. novembra 2013, Recaro/ÚHVT – Certino Mode (RECARO), T‑524/12 , neuverejnený, EU:T:2013:604 , bod 31 a citovanú judikatúru].

46

Na úvod, ako bolo potvrdené na pojednávaní, keďže čas, miesto a charakter používania spornej ochrannej známky nie sú v rámci tohto konania spochybnené, treba preskúmať predložené dôkazy a tvrdenia účastníkov konania v rozsahu, v akom sa týkajú rozsahu riadneho používania a dôkazné bremeno o tomto používaní, ktoré znáša majiteľ uvedenej ochrannej známky.

47

Za týchto podmienok treba po prvé pripomenúť, že medzi účastníkmi konania je nesporné a z bodov 6 a 40 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že relevantné obdobie týkajúce sa trvania používania spornej ochrannej známky je od 8. decembra 2017 do 7. decembra 2022.

51

Okrem toho po piate sa odvolací senát v bodoch 54 až 62 napadnutého rozhodnutia domnieval, že dôkazy predložené žalobkyňou v podstate preukazujú používanie označenia tak, ako bolo zapísané.

52

Pokiaľ však ide o rozsah používania spornej ochrannej známky, odvolací senát sa na rozdiel od zrušovacieho oddelenia domnieval, že na základe dôkazov ako celku nemohol dospieť k záveru, že riadne používanie uvedenej ochrannej známky bolo preukázané v dostatočnej miere pre relevantné výrobky, ktoré sú predmetom odvolania, a že uvedené používanie navyše nemožno v tomto zmysle preukázať len na základe pravdepodobnosti alebo domnienok.

53

V tejto súvislosti po prvé, pokiaľ ide o katalógy predložené v prílohách 10 a 11, odvolací senát sa v bodoch 71 až 73 napadnutého rozhodnutia domnieval, že boli poskytnuté v angličtine a v turečtine, že sa vzťahovali na roky 2014 a 2023 a že jasne preukazovali spornú ochrannú známku vo forme slovnej ochrannej známky alebo obrazového označenia vo vzťahu k rôznym skleneným výrobkom, ale že nebolo možné vyvodiť nijaký záver, pokiaľ ide o rozsah takéhoto používania, keďže bolo ťažké určiť miesta, kde boli katalógy vytlačené alebo uverejnené, alebo preukázať miesto a povahu ich distribúcie. Okrem toho odvolací senát dospel k záveru, že katalógy nepreukazujú, že predmetné výrobky boli skutočne ponúkané pod spornou ochrannou známkou počas relevantného obdobia a na relevantnom území. V tejto súvislosti odvolací senát tiež vytýkal žalobkyni, že nepredložila dodatočné informácie.

V tomto zmysle po tretie odvolací senát v podstate v bode 83 napadnutého rozhodnutia vytýkal žalobkyni, že neposkytla viac podrobností o obsahu faktúr a o výrobkoch, ktoré sú v nich osobitne uvedené, pričom nezohľadnil prácu v súvislosti s odkazmi vykonanú zrušovacím oddelením. Z tohto dôvodu sa odvolací senát domnieval, že žalobkyňa nebola schopná vysvetliť existenciu jasného, vyjadreného a preukázaného spojenia umožňujúceho zistiť, na ktoré výrobky v katalógoch odkazujú kódy, a že z týchto kódov nebolo možné vyvodiť konkrétne výrobky, o ktoré išlo, a aký bol rozsah ich používania. Podľa odvolacieho senátu neexistencia takýchto vysvetlení zmenila a oslabila dôkaznú hodnotu faktúr. V bode 84 napadnutého rozhodnutia sa tiež domnieval, že všetky predložené dôkazy nepostačovali na to, aby predstavovali súbor spoľahlivých a objektívnych dôkazov o skutočnom používaní. Okrem toho podľa odvolacieho senátu uvedený celok nespĺňal požiadavky vyžadované na preukázanie riadneho používania spornej ochrannej známky. V dôsledku toho sa odvolací senát domnieval, že bol v podstate nútený obmedziť svoje preskúmanie, keďže toto preskúmanie nemohlo byť založené na domnienkach alebo pravdepodobnostiach z dôvodu nedostatku presvedčivých dôkazov.

56

Napokon po štvrté odvolací senát v bode 85 napadnutého rozhodnutia vytýkal žalobkyni, že predložila dokumenty s mimoriadne nízkou kvalitou, ktoré boli veľmi ťažko čitateľné a zrozumiteľné, a v bode 86 uvedeného rozhodnutia, že predložila faktúry, ktoré obsahovali kódy výrobkov neobsahujúce údaj „lv‑“ odkazujúci na spornú ochrannú známku. V dôsledku toho sa odvolací senát domnieval, že celkové fakturované sumy nezodpovedajú výlučnému predaju výrobkov, na ktoré sa uvedená ochranná známka vzťahuje.

60

Po druhé odvolací senát sa v napadnutom rozhodnutí dopustil rozporu v odôvodnení, keď v bodoch 72 a 73 uvedeného rozhodnutia dospel k záveru, že katalógy predložené v prílohách 10 a 11 nepreukazujú, že dotknuté výrobky boli skutočne ponúkané na predaj na relevantnom území, zatiaľ čo v bodoch 70 a 71 toho istého rozhodnutia na základe uvedených katalógov konštatoval, že žalobkyňa pôsobí v sklárskom priemysle a vyváža svoje výrobky do 140 krajín vrátane členských štátov Únie, pričom okrem iného konštatoval existenciu kancelárie pre uvádzanie na trh a predaj časti uvedených výrobkov v Taliansku.

61

V treťom rade na rozdiel od toho, čo tvrdí EUIPO, z bodu 76 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací senát mal v úmysle požadovať ako dôkaz o používaní spornej ochrannej známky akýkoľvek dôkaz umožňujúci preukázať predaj predmetných výrobkov konečným spotrebiteľom na území Únie. Domnievať sa pritom, že používanie ochrannej známky navonok v zmysle judikatúry spočíva nevyhnutne v používaní zameranom na konečných spotrebiteľov, by znamenalo z ochrany podľa nariadenia 2017/1001 vylúčiť ochranné známky, ktoré sa používajú iba vo vzťahoch medzi spoločnosťami. Príslušná skupina verejnosti, ktorej majú byť ochranné známky určené, totiž nezahŕňa iba konečných spotrebiteľov, ale aj špecialistov, priemyselných zákazníkov a iných profesionálnych užívateľov [pozri rozsudok z 1. marca 2023, Worldwide Brands/EUIPO – Wan (CAMEL), T‑552/21 , neuverejnený, EU:T:2023:98 , bod 88 a citovanú judikatúru).

62

Odvolací senát sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď žalobkyni v podstate uložil povinnosť predložiť dôkaz o predaji dotknutých výrobkov konečným spotrebiteľom ako dôkaz o riadnom používaní spornej ochrannej známky. Z toho okrem toho vyplýva, že dôkaz o predaji dotknutých výrobkov konečným spotrebiteľom nie je v prejednávanej veci relevantný, takže je potrebné zamietnuť skutočnosti a tvrdenia uvedené žalobkyňou v bodoch 41 a 42 žaloby bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o ich prípustnosti.

66

Po druhé v bodoch 49 a 50 napadnutého rozhodnutia odvolací senát konštatoval, že všetky faktúry a obchodné dokumenty preukazujú, že dotknuté výrobky boli predané žalobkyňou alebo s jej súhlasom rôznym subjektom vo viacerých členských štátoch Únie a že tieto dôkazy poskytovali dostatok údajov týkajúcich sa územného rozsahu údajného používania. Okrem toho v bode 53 uvedeného rozhodnutia odvolací senát potvrdil, že sporná ochranná známka sa objavuje v označení výrobkov uvedených na faktúrach a obchodných dokumentoch, v katalógoch a na snímkach obrazovky stránok z webového sídla žalobkyne a že používanie spornej ochrannej známky bolo pre verejnosť v Únii verejné, externé a zjavné. Napokon v bode 64 napadnutého rozhodnutia odvolací senát dospel k záveru, že katalógy preukazujú používanie spornej ochrannej známky pre rôzne výrobky označené touto ochrannou známkou.

67

Zo spisu EUIPO vyplýva, že žalobkyňa poskytla 902 strán faktúr týkajúcich sa predaja veľkého množstva výrobkov, na ktoré sa vzťahuje sporná ochranná známka, pričom väčšina rozpísaných odkazov sa výslovne vzťahuje na spornú ochrannú známku používaním prvku „lv“ pred kódom dotknutého výrobku, ktorý možno určiť porovnaním s katalógmi poskytnutými v prílohách 10 a 11.

68

Za okolností prejednávanej veci by totiž bolo neodôvodnené domnievať sa, že výrobky uvádzané na trh podnikom nemôžu byť výslovne rozpoznané ich kódom výrobkov v katalógoch ich výrobcu, keďže bolo údajne nemožné určiť miesto tlače uvedených katalógov a ich skutočnú distribúciu na relevantnom území počas relevantného obdobia. Okrem toho, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 64 vyššie, práve skutočnosť, že výrobky sú ponúkané na predaj počas dlhšieho obdobia, než je obdobie vymedzujúce relevantné obdobie, môže posilniť tvrdenia v prospech rozsahu používania spornej ochrannej známky.

71

Konkrétne jednak z bodov 81 a 82 napadnutého rozhodnutia a jednak zo strán 11 až 13 pripomienok žalobkyne týkajúcich sa dôkazu o používaní zo 14. apríla 2023 a zo strán 12 a 13 jej pripomienok k žalobe z 22. mája 2024 vyplýva, že zrušovaciemu oddeleniu a odvolaciemu senátu uviedla a vysvetlila, že referenčné čísla výrobkov uvedené na stranách 122 a 127 katalógu nachádzajúceho sa v prílohe 10 môžu byť predmetom krížových odkazov na faktúry, a poskytla zoznam výrobkov, na ktoré sa odkazuje a ktoré sa nachádzajú na obrázkoch. Okrem toho treba tiež poznamenať, že odvolací senát jasne a dostatočne neodôvodnil ani dôvody, pre ktoré sa odchýlil od posúdení zrušovacieho oddelenia, a odmietol dôvodnosť krížových odkazov, ktoré toto oddelenie stanovilo a ktoré mu umožnili na základe skutočností, ktoré považoval za konkrétne a podstatné, charakterizovať rozsah používania spornej ochrannej známky. Odvolací senát preto svoje rozhodnutie aj nedostatočne odôvodnil.

72

Okrem toho odvolací senát tým, že žalobkyni v bodoch 72 a 83 napadnutého rozhodnutia vytkol, že úmyselne nepredložila dodatočné informácie alebo že sa vedome rozhodla neposkytnúť viac podrobností, pokiaľ ide o presné odkazy uvedené na faktúrach, zamýšľal na základe bodov 73 až 85 uvedeného rozhodnutia uložiť žalobkyni povinnosť vykonať krížové odkazy na všetkých 2919 riadkoch faktúr s každým z príslušných výrobkov, ktoré boli uvedené v katalógoch. Okrem toho, ako bolo potvrdené na pojednávaní, odvolací senát nepožiadal o žiadnu dodatočnú informáciu alebo vysvetlenie, takže žalobkyni nemôže vytýkať akékoľvek úmyselné neposkytnutie dôkazov alebo neuvedenie skutkových okolností, ako to podľa neho prináležalo žalobkyni urobiť. Odvolací senát pritom primerane mohol posúdiť rozsah riadneho používania spornej ochrannej známky na základe všetkých dôkazov posudzovaných ako celok, ktoré mu boli predložené, alebo na základe rôznych nepriamych dôkazov zistených v nasledujúcich štádiách jeho preskúmania, alebo aj na základe nepriamych dôkazov, ktoré žalobkyňa poskytla vo svojich nasledujúcich písomnostiach a ktoré zrušovacie oddelenie prebralo.

75

Za týchto okolností treba preto na jednej strane konštatovať, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o rozsah preskúmania dôkazov predložených žalobkyňou s cieľom preukázať rozsah používania spornej ochrannej známky, a na druhej strane, že odvolací senát mal v úmysle uložiť žalobkyni prehnanú požiadavku, pokiaľ ide o kvalitu dôkazu a neprimerané dôkazné bremeno v rámci konania vo veci zrušenia pre nedostatok riadneho používania.

79

V prejednávanej veci odvolací senát zaujal v bode 83 napadnutého rozhodnutia veľmi prísny prístup, keď od žalobkyne vyžadoval, aby preukázala jasnú súvislosť medzi rôznymi kódmi faktúr a dotknutými výrobkami, ktorá je „vysvetlená, vyjadrená a preukázaná“. Odvolací senát však nemôže bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, uložiť v rámci konania vo veci zrušenia založeného na článku 18 ods. 1 a článku 58 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001 požiadavku kvality dôkazu, ktorá prekračuje prípustnú prahovú hodnotu dôkazu o skutočnom a dostatočnom používaní, ktoré by bolo potvrdené dostatočnými dôkazmi alebo súborom nepriamych dôkazov vyplývajúcich zo vzájomnej závislosti jednotlivých relevantných faktorov v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 44 a 45 vyššie.

80

Po šieste treba pripomenúť, ako to urobil EUIPO vo svojom vyjadrení k žalobe (pozri bod 38 vyššie), že uplatnenie právnych požiadaviek týkajúcich sa dôkazného bremena, ktoré znáša majiteľ ochrannej známky v rámci konania vo veci zrušenia na účely preukázania riadneho používania spornej ochrannej známky, nesmie viesť k tomu, aby mu bolo uložené neprimerané dôkazné bremeno.

81

Uloženie neprimeraného alebo nadmerného dôkazného bremena totiž môže viesť k porušeniu práva na riadnu správu vecí verejných, ktoré je súčasťou všeobecných zásad práva Únie a ktoré je tiež zakotvené v článku 41 Charty základných práv Európskej únie [pozri analogicky rozsudky z 19. októbra 2022, Louis Vuitton Malletier/EUIPO – Wisniewski (Vyobrazenie šachovnicového vzoru II), T‑275/21 , neuverejnený, EU:T:2022:654 , bod 31 ; zo 6. marca 2024, Lidl Stiftung/EUIPO – MHCS (Odtieň oranžovej), T‑652/22 , neuverejnený, EU:T:2024:152 , bod 87 , a uznesenie z 1. júla 2025, Santos/EUIPO (Tvar lisu na citrusové plody), T‑668/24 , neuverejnený, EU:T:2025:668 , bod 31 ].

Keďže napadnuté rozhodnutie bolo zrušené, je opodstatnené rozhodnúť, že EUIPO znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobkyni, v súlade s jej návrhmi.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)

rozhodol takto:

1.

Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 22. augusta 2024 (vec R 214/2024‑4) sa zrušuje.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.