T-573/24
ECLI:EU:T:2026:295
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62024TJ0573
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024TJ0573
ROZSUDOK
VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)
z 29. apríla 2026 ( *1 )
„Odrody rastlín – Udelenie práva Spoločenstva k odrodám rastlín pre odrodu zemiakov Melrose – Nezaplatenie ročného poplatku načas – Zrušenie práv – Žiadosť o navrátenie do pôvodného stavu – Právomoc odvolacieho výboru – Pojem ‚osobitné okolnosti‘ – Podmienky doručovania rozhodnutí a oznámení CPVO“
Vo veci T‑573/24,
Romagnoli Fratelli SpA , so sídlom v Bologni (Taliansko), v zastúpení: E. Truffo a A. Iurato, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO) , v zastúpení: M. García‑Moncó Fuente, M. Fortin, A. Christ a A. Pontecorvi, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),
v zložení: predsedníčka komory P. Škvařilová‑Pelzl, sudcovia I. Nõmm (spravodajca) a D. Kukovec,
tajomník: V. Di Bucci,
so zreteľom na písomnú časť konania, najmä na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania z 26. novembra 2025 a odpovede žalobkyne a CPVO podané do kancelárie Všeobecného súdu 12. a 11. decembra 2025,
so zreteľom na to, že účastníci konania nepredložili návrh na nariadenie pojednávania v lehote troch týždňov od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania, a vzhľadom na rozhodnutie podľa článku 106 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, že o žalobe sa rozhodne bez ústnej časti konania,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ žalobkyňa, spoločnosť Romagnoli Fratelli SpA, navrhuje zrušiť rozhodnutie odvolacieho výboru Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO) z 3. augusta 2024 (vec A001/2023) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
Okolnosti predchádzajúce sporu a skutkové okolnosti, ktoré nastali po podaní žaloby
2
Dňa 10. decembra 2009 spoločnosť Meranini & C. Srl podala na CPVO žiadosť o udelenie práva Spoločenstva k odrode rastlín podľa nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach spoločenstva k odrodám rastlín ( Ú. v. ES L 227, 1994, s. 1 ; Mim. vyd. 03/016, s. 390). Táto žiadosť bola zapísaná pod číslom 2009/2240.
3
Odrodou rastlín, pre ktorú sa o udelenie práva Spoločenstva žiadalo, bola odroda zemiakov Melrose patriaca k druhu Solanum tuberosum L .
4
Rozhodnutím CPVO z 20. februára 2012 boli predmetnej odrode rastlín udelené práva Spoločenstva.
5
Od 24. apríla 2018 sa žalobkyňa po prevode predmetného práva Spoločenstva k odrode rastlín stala majiteľkou práv Spoločenstva k uvedenej odrode rastlín.
6
Dňa 27. októbra 2021 CPVO vydal výzvu na úhradu ročného poplatku za predmetné práva Spoločenstva k odrode rastlín, ktorú zaslal žalobkyni na osobný priestor CPVO s názvom „MyPVR“.
7
Keďže poplatok nebol zaplatený v stanovenej lehote, 10. januára 2022 bola žalobkyni v súlade s článkom 83 ods. 2 nariadenia č. 2100/94 zaslaná formálna upomienka prostredníctvom osobného priestoru MyPVR. V tejto upomienke CPVO vyzval žalobkyňu, aby do jedného mesiaca zaplatila dlžnú sumu ročného poplatku, aby sa predišlo zrušeniu predmetných práv Spoločenstva k odrode rastlín podľa článku 21 ods. 2 písm. c) uvedeného nariadenia.
8
Vzhľadom na to, že žalobkyňa si dokumenty týkajúce sa ročného poplatku nestiahla z osobného priestoru MyPVR, CPVO jej 16. februára 2022 zaslal ďalšiu upomienku e‑mailom, avšak bez predĺženia lehoty na zaplatenie.
9
Keďže ročný poplatok nebol zaplatený v stanovenej lehote, CPVO 21. marca 2022 zrušil predmetné práva Spoločenstva k odrode rastlín (ďalej len „rozhodnutie z 21. marca 2022“). Rozhodnutie týkajúce sa tohto zrušenia bolo žalobkyni oznámené 22. marca 2022 a považovalo sa za doručené 30. marca 2022.
10
Dňa 6. mája 2022 žalobkyňa podala žiadosť o navrátenie do pôvodného stavu podľa článku 80 nariadenia č. 2100/94, pokiaľ ide o lehotu na zaplatenie vyššie uvedeného ročného poplatku.
11
Rovnako 6. mája 2022 žalobkyňa zaplatila dovtedy nezaplatený ročný poplatok.
12
Rozhodnutím zo 7. novembra 2022 CPVO nevyhovel žiadosti žalobkyne o navrátenie do pôvodného stavu (ďalej len „rozhodnutie zo 7. novembra 2022“).
13
Dňa 5. januára 2023 žalobkyňa podala na Všeobecný súd žalobu proti rozhodnutiu zo 7. novembra 2022, ktorá bola zapísaná do registra pod číslom T‑2/23.
14
Dňa 6. januára 2023 žalobkyňa podala odvolanie na odvolací výbor CPVO proti rozhodnutiu z 21. marca 2022, ktorým CPVO zrušil predmetné práva Spoločenstva k odrode rastlín.
15
Rovnako 6. januára 2023 žalobkyňa podala žiadosť o navrátenie do pôvodného stavu týkajúcu sa lehoty stanovenej na podanie odvolania proti rozhodnutiu z 21. marca 2022, keďže dvojmesačná lehota na podanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu na odvolací výbor CPVO stanovená v článku 69 nariadenia č. 2100/94 uplynula.
16
Rozsudkom zo 17. apríla 2024, Romagnoli Fratelli/CPVO (Melrose) ( T‑2/23 , EU:T:2024:247 ), Všeobecný súd zamietol žalobu proti rozhodnutiu zo 7. novembra 2022. Dňa 14. júna 2024 žalobkyňa podala odvolanie proti tomuto rozsudku.
17
Dňa 3. augusta 2024 odvolací výbor prijal napadnuté rozhodnutie. Po prvé sa domnieval, že odvolanie proti rozhodnutiu z 21. marca 2022 bolo podané oneskorene. Pripomenul totiž, že uvedené rozhodnutie sa považovalo za doručené žalobkyni 30. marca 2022, že lehota na podanie odvolania teda uplynula 30. mája 2022 a že odvolanie bolo podané viac ako sedem mesiacov po uplynutí tejto lehoty. Po druhé odvolací výbor CPVO usúdil, že má právomoc sám rozhodnúť o žiadosti o navrátenie do pôvodného stavu. Po tretie, pokiaľ ide o vec samu, zamietol žiadosť o navrátenie do pôvodného stavu z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala, že čelila osobitným okolnostiam, ani že vyvinula všetku náležitú snahu vyžadovanú na to, aby boli splnené podmienky stanovené v článku 80 ods. 1 nariadenia č. 2100/94. Napokon po štvrté na základe zamietnutia žiadosti o navrátenie do pôvodného stavu dospel k záveru, že odvolanie proti rozhodnutiu z 21. marca 2022 sa musí zamietnuť ako neprípustné. Dňa 10. septembra 2024 bolo napadnuté rozhodnutie doručené žalobkyni.
18
Rozsudkom z 1. augusta 2025, Romagnoli Fratelli/CPVO ( C‑426/24 P , neuverejnený, EU:C:2025:619 ), Súdny dvor zamietol odvolanie proti rozsudku zo 17. apríla 2024, Melrose ( T‑2/23 , EU:T:2024:247 ).
Návrhy účastníkov konania
19
Žalobkyňa v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:
–
zrušil napadnuté rozhodnutie,
–
vyhlásil žiadosť o navrátenie do pôvodného stavu podanú na odvolací výbor CPVO za prípustnú,
–
obnovil predmetné práva Spoločenstva k odrode rastlín,
–
uložil CPVO povinnosť nahradiť trovy konania.
20
CPVO v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:
–
zamietol žalobu ako nedôvodnú,
–
uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
O prípustnosti dôkazných prostriedkov predložených prvýkrát na Všeobecnom súde
21
CPVO v podstate navrhuje, aby sa časť prílohy 10, ako aj prílohy 11 až 14 a 16 až 18 žaloby vyhlásili za neprípustné z dôvodu, že ich žalobkyňa nepredložila v priebehu administratívneho konania na CPVO.
22
Treba konštatovať, že prílohy 10 až 14 (s výnimkou organizačnej štruktúry žalobkyne v roku 2022 uvedenej na štvrtej strane prílohy 10) a 16 až 18 žaloby sa nenachádzajú v spise v konaní na CPVO.
23
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že zákonnosť aktu Únie treba posudzovať na základe informácií, ktoré mohla mať inštitúcia k dispozícii v okamihu, keď tento akt prijala. Nikto sa teda nemôže pred súdom Únie odvolávať na skutkové okolnosti, ktoré neboli uvedené v priebehu administratívneho konania (rozsudok zo 17. apríla 2024, Melrose, T‑2/23 , EU:T:2024:247 , bod 32 ; pozri tiež analogicky rozsudok z 8. marca 2023, Novasol/ECHA, T‑70/22 , neuverejnený, EU:T:2023:106 , bod 22 ).
24
V dôsledku toho, keďže prílohy spomenuté v bode 22 vyššie boli predložené prvýkrát až na Všeobecnom súde, nemožno ich na účely preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia zohľadniť, a preto musia byť zamietnuté.
O veci samej
25
Na úvod treba uviesť, že je nesporné, že odvolanie podané na odvolací výbor CPVO proti rozhodnutiu z 21. marca 2022 bolo podané viac ako sedem mesiacov po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Žiadosť o navrátenie do pôvodného stavu, ktorú žalobkyňa podala 6. januára 2023, tak smerovala k obnove jej práva na podanie odvolania proti rozhodnutiu z 21. marca 2022.
26
V tejto súvislosti odvolací výbor CPVO v bodoch 28 a 29 napadnutého rozhodnutia uviedol, že lehota, ktorá uplynula a ktorá bola dôvodom podania žiadosti o navrátenie do pôvodného stavu, sa týkala lehoty, ktorá sa mala dodržať vo vzťahu k nemu, a nie vo vzťahu k prvostupňovému orgánu v rámci CPVO. V dôsledku toho sa domnieval, že odvolanie proti rozhodnutiu z 21. marca 2022 a žiadosť o navrátenie do pôvodného stavu sú neoddeliteľné, a preto má právomoc túto žiadosť preskúmať.
27
Tento záver odvolacieho výboru CPVO, pokiaľ ide o jeho právomoc rozhodnúť o žiadosti o navrátenie do pôvodného stavu, s ktorou navyše súhlasia účastníci konania, treba potvrdiť.
28
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že kapitola VI štvrtej časti nariadenia č. 2100/94 stanovuje viaceré „podmienky týkajúce sa konania“.
29
Medzi ustanoveniami uvedenými v bode 28 vyššie sa nachádza článok 80 ods. 1 nariadenia č. 2100/94. Tento článok stanovuje: „ak prihlasovateľ o udelenie práva spoločenstva k odrodám rastlín alebo majiteľ alebo ktorýkoľvek iný účastník konania pred úradom aj napriek tomu, že za daných okolností [osobitných okolností – neoficiálny preklad ] vyvinul všetku náležitú snahu, nebol schopný dodržať lehotu stanovenú úradom, jeho práva sa na základe prihlášky [žiadosti – neoficiálny preklad ] obnovia, ak priamym následkom nedodržania časového limitu bola, v dôsledku tohto nariadenia, strata akéhokoľvek práva alebo možnosti odškodnenia“.
30
Treba zdôrazniť, že na rozdiel od iných ustanovení upravujúcich konanie uvedené v kapitole VI štvrtej časti nariadenia č. 2100/94, akým je článok 77 uvedeného nariadenia, ktoré odlišujú konanie „pred úradom“ od konania „pred odvolacím výborom“, z článku 80 ods. 1 tohto nariadenia nevyplýva, že by v ňom uvedený pojem „úrad“ vylučoval odvolací výbor. Rovnako ako pôsobnosť článku 75 nariadenia č. 2100/94, ktorý stanovuje, že „súčasťou rozhodnutí úradu sú odôvodnenia týchto rozhodnutí“, pôsobnosť článku 80 ods. 1 toho istého nariadenia možno vykladať tak, že zahŕňa odvolací výbor.
31
Skutočnosť, že žiadne ustanovenie nariadenia č. 2100/94 výslovne nestanovuje, že ak sa žiadosť o navrátenie do pôvodného stavu týka lehoty, ktorú žiadateľ nemohol dodržať pred odvolacím výborom CPVO, má tento výbor právomoc o nej rozhodnúť, neznamená, že uvedený výbor takúto právomoc nemá.
32
Po prvé treba totiž zdôrazniť, že článok 35 nariadenia č. 2100/1994, ktorý sa týka vnútorného rozdelenia právomocí, pokiaľ ide o rozhodnutia prijaté CPVO, vo svojom odseku 1 stanovuje všeobecnú právomoc predsedu CPVO pre všetky rozhodnutia, ktoré nepatria do právomoci odvolacích výborov, a vo svojom odseku 2 priznáva delegovanú právomoc výboru.
33
Článok 81 ods. 1 nariadenia č. 2100/94 stanovuje, že v prípade neexistencie procesných ustanovení v uvedenom nariadení alebo v ustanoveniach podľa neho prijatých, CPVO uplatňuje zásady procesného práva, ktoré sú všeobecne uznávané v členských štátoch. V oblasti navrátenia do pôvodného stavu však orgán príslušný rozhodnúť o žiadosti je spravidla na základe princípu paralelnosti právomocí ten orgán, ktorý bol príslušný konštatovať nedodržanie lehoty.
34
Výklad článku 35 v spojení s článkom 81 nariadenia č. 2100/1994 tak môže viesť k záveru, že normotvorca Únie implicitne zamýšľal umožniť odvolaciemu výboru CPVO preskúmať žiadosť o navrátenie do pôvodného stavu, ktorá sa týka lehoty, ktorú žiadateľ pred ním nebol schopný dodržať.
35
Po druhé článok 7 nariadenia Komisie (ES) č. 874/2009 zo 17. septembra 2009, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 2100/94, pokiaľ ide o konanie pred Úradom Spoločenstva pre odrody rastlín ( Ú. v. EÚ L 251, 2009, s. 3 ), nesporne stanovuje, že výbory rozhodujú o otázkach týkajúcich sa navrátenia do pôvodného stavu podľa článku 80 nariadenia č. 2100/94. Článok 7 nariadenia č. 874/2009 však stanovuje, že preskúmanie týchto otázok sa pridáva k rozhodnutiam, ktoré výbory prijímajú na základe delegovanej právomoci, ktorá im vyplýva z článku 35 ods. 2 nariadenia č. 2100/94. Článok 7 nariadenia č. 874/2009 v spojení s týmto posledným uvedeným ustanovením tak možno vykladať v tom zmysle, že výborom priznáva právomoc rozhodovať o otázkach navrátenia do pôvodného stavu len vo veciach, v ktorých im bola priznaná delegovaná právomoc podľa článku 35 ods. 2 nariadenia č. 2100/94. Takýto výklad je v súlade so zásadou, podľa ktorej sa vykonávacie nariadenie musí v čo najväčšej možnej miere vykladať v súlade s ustanoveniami základného nariadenia (rozsudky z 24. júna 1993, Dr Tretter, C‑90/92 , EU:C:1993:264 , bod 11 , a z 10. septembra 1996, Komisia/Nemecko, C‑61/94 , EU:C:1996:313 , bod 52 ). Podľa takéhoto výkladu článku 7 nariadenia č. 874/2009 však do právomoci výborov nepatrí otázka navrátenia do pôvodného stavu týkajúca sa lehoty, ktorú žiadateľ nebol schopný dodržať pred odvolacím výborom CPVO.
36
Treba dodať, že účel článku 7 nariadenia č. 874/2009 spočíva v potrebe identifikovať na úrovni CPVO príslušnú osobu (teda predsedu alebo osobu podliehajúcu jeho právomoci) alebo výbor príslušný rozhodnúť o žiadosti o navrátenie do pôvodného stavu, ak k nedodržaniu lehoty došlo pred týmto orgánom. Naopak, takáto identifikácia v uvedenom nariadení nie je vôbec užitočná, pokiaľ ide o žiadosť o navrátenie do pôvodného stavu týkajúcej sa lehoty, ktorá nebola dodržaná pred odvolacím výborom CPVO. Práve odvolací výbor CPVO je totiž jediný, kto má právomoc rozhodnúť o tejto otázke, a preto nemusí byť v tejto súvislosti výslovne identifikovaný v nariadení č. 2100/94.
37
Po tretie, ako vyplýva z dvadsiateho šiesteho odôvodnenia nariadenia č. 2100/94, „pri stanovovaní povinností a právomocí [CPVO], vrátane jeho odvolacieho orgánu, týkajúcich sa udeľovania, skončenia platnosti alebo overovania práv spoločenstva k odrodám rastlín a uverejňovania majú v čo najväčšom rozsahu ako vzor slúžiť pravidlá vytvorené pre ostatné systémy; to isté platí pre štruktúru úradu a jeho rokovací poriadok, spoluprácu s Komisiou a členskými štátmi, najmä prostredníctvom správnej rady, zapojenie skúšobných úradov do technických skúšok, ako aj pre potrebné rozpočtové opatrenia“.
38
V tejto súvislosti bola odvolaciemu senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) priznaná právomoc rozhodnúť o žiadosti o uvedenie do predchádzajúceho stavu, ak sa zmeškaný úkon, ktorý je predmetom uvedenej žiadosti, týka odvolania podaného oneskorene na tento senát. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1 ) totiž v článku 104 ods. 4 s názvom „Restitutio in integrum“ stanovuje, že „o žiadosti rozhodne oddelenie, ktoré je príslušné rozhodovať o zmeškanom úkone“ v súlade so zásadou paralelnosti právomocí pripomenutou v bode 33 vyššie.
39
V tomto zmysle treba, pokiaľ je to možné, vykladať aj právomoci CPVO, vrátane jeho odvolacích výborov, s prihliadnutím na vyššie uvedené pravidlá stanovené pre EUIPO nariadením 2017/1001, čo tiež vedie k záveru, že odvolací výbor CPVO by mal mať právomoc preskúmať žiadosť o navrátenie do pôvodného stavu týkajúcu sa lehoty, ktorú žiadateľ pred ním nebol schopný dodržať.
40
Z bodov 28 až 39 vyššie vyplýva, že odvolací výbor CPVO správne konštatoval, že má právomoc rozhodnúť o žiadosti o navrátenie do pôvodného stavu, ktorá bola založená na nedodržaní lehoty na podanie odvolania na tento výbor.
41
Žaloba je založená na štyroch žalobných dôvodoch, z ktorých prvý je založený na nesprávnom posúdení existencie vyššej moci spôsobenej pandémiou COVID‑19, druhý na nesprávnom posúdení existencie ospravedlniteľného omylu, tretí na nesprávnom alebo nepresnom posúdení dôkazov a štvrtý na porušení článku 65 nariadenia č. 874/2009.
42
Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať prvé tri žalobné dôvody spoločne a následne preskúmať štvrtý žalobný dôvod.
O prvom, druhom a treťom žalobnom dôvode, ktoré sú založené na nesprávnom posúdení existencie vyššej moci spôsobenej pandémiou COVID‑19, nesprávnom posúdení existencie ospravedlniteľného omylu a nesprávnom alebo nepresnom posúdení dôkazov
43
Svojím prvým, druhým a tretím žalobným dôvodom žalobkyňa odvolaciemu výboru CPVO v podstate vytýka, že nezohľadnil, že bola vystavená prípadu vyššej moci spôsobenému pandémiou COVID‑19. Domnieva sa totiž, že uvedený odvolací výbor nevykonal posúdenie založené na skutkových okolnostiach, ale uspokojil sa s konštatovaním, že predložené dôkazy neboli presvedčivé. V prvom rade sa však žalobkyňa odvoláva na početné absencie svojich zamestnancov zo zdravotných dôvodov. Poukazuje predovšetkým na absenciu jedinej zamestnankyne, ktorá bola zodpovedná za zmluvy a korešpondenciu s CPVO. V druhom rade tvrdí, že vzhľadom na jej postavenie stredného poľnohospodárskeho podniku akákoľvek forma nedostatku zamestnancov pre ňu predstavovala prípad vyššej moci. V tejto súvislosti dodáva, že finančné aj právne prekážky jej bránili nedostatok zamestnancov riešiť.
44
CPVO nesúhlasí s argumentáciou uvedenou na podporu týchto žalobných dôvodov.
45
Podľa článku 80 ods. 1 nariadenia č. 2100/94 ak prihlasovateľ o udelenie práva spoločenstva k odrodám rastlín alebo majiteľ alebo ktorýkoľvek iný účastník konania pred úradom aj napriek tomu, že za osobitných okolností vyvinul všetku náležitú snahu, nebol schopný dodržať lehotu stanovenú úradom, jeho práva sa na základe žiadosti obnovia, ak priamym následkom nedodržania časového limitu bola, v dôsledku tohto nariadenia, strata akéhokoľvek práva alebo možnosti odškodnenia.
46
Z článku 80 ods. 1 nariadenia č. 2100/94 vyplýva, že navrátenie do pôvodného stavu podlieha dvom kumulatívnym podmienkam, pričom prvou je, že dotknutá osoba vyvinula všetku náležitú snahu vyžadovanú osobitnými okolnosťami, a druhou, že zmeškanie uvedenej osoby priamo spôsobilo stratu práva alebo opravného prostriedku [pozri analogicky rozsudok z 15. septembra 2011, Prinz Sobieski zu Schwarzenberg/ÚHVT – British‑American Tobacco Polska (Romuald Prinz Sobieski zu Schwarzenberg), T‑271/09 , neuverejnený, EU:T:2011:478 , bod 53 a citovanú judikatúru].
47
Navyše dodržiavanie lehôt má kogentnú povahu a navrátenie do pôvodného stavu po ich uplynutí môže ohroziť právnu istotu. Podmienky uplatnenia navrátenia do pôvodného stavu sa preto musia vykladať reštriktívne [pozri v tomto zmysle a analogicky uznesenie z 9. decembra 2022, AMO Development/ÚHVT (Lekárske nástroje), T‑311/22 , neuverejnený, EU:T:2022:822 , bod 20 a citovanú judikatúru].
48
V prejednávanej veci žalobkyňa v rámci troch žalobných dôvodov predložených spoločne spochybňuje posúdenie odvolacieho výboru CPVO, pokiaľ ide o prvú podmienku uvedenú v bode 46 vyššie v rozsahu, v akom tento výbor dospel k záveru, že nepreukázala, že jednak čelila osobitným okolnostiam a že jednak vyvinula všetku náležitú snahu, ktorá sa za týchto okolností vyžaduje.
49
V prvom rade treba preskúmať tvrdenie založené na absencii zamestnancov žalobkyne vyplývajúcej z pandémie COVID‑19.
50
Po prvé odvolací výbor správne konštatoval, že žalobkyňa neuviedla presvedčivé tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že dané absencie objasňujú dôvod, pre ktorý nebola dodržaná lehota na podanie odvolania na tento výbor.
51
Žalobkyňa totiž nespochybňuje, že jej rozhodnutie z 21. marca 2022 bolo doručené 30. marca 2022. Mala teda povinnosť konkrétne preukázať dôvod, pre ktorý nebola schopná dodržať lehotu na podanie odvolania, ktorá plynula v období od 30. marca do 30. mája 2022.
52
Žalobkyňa však nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval, že k absenciám jej zamestnancov zo zdravotných dôvodov došlo v období od 30. marca do 30. mája 2022.
53
Po druhé, pokiaľ ide osobitne o tvrdenie založené na absencii jedinej zamestnankyne, ktorá bola zodpovedná za korešpondenciou s CPVO, z vyhlásenia dotknutej osoby predovšetkým vyplýva, že obdobie absencie, ktoré sa jej týkalo, sa vzťahovalo skôr na január 2022. Žalobkyňa nepredložila nijaký dokument označujúci obdobie, počas ktorého bola táto zamestnankyňa, ktorá mala byť zodpovedná za korešpondenciou s CPVO, neprítomná, a teda neschopná plniť úlohy, ktoré jej boli zverené v súvislosti s uvedenou korešpondenciou.
54
Žalobkyňa preto nepredložila dôkazy umožňujúce preukázať, že zamestnankyňa zodpovedná za korešpondenciu s CPVO bola neprítomná v období od marca do mája 2022 a že tak čelila osobitným okolnostiam z dôvodu pandémie COVID‑19, ktoré jej bránili dodržať lehotu na podanie odvolania proti rozhodnutiu z 21. marca 2022 na odvolací výbor CPVO.
55
Ďalej aj za predpokladu, že by táto zamestnankyňa bola neprítomná v období od 30. marca do 30. mája 2022, žalobkyňa neuviedla žiadnu skutočnosť, ktorá by umožňovala odôvodniť, že túto zamestnankyňu nebolo možné nahradiť.
56
Napokon treba konštatovať, že žalobkyňa nevysvetlila dôvody, pre ktoré neboli prijaté iné možné riešenia na pokrytie absencie jej zamestnankyne, ktorá bola zodpovedná za korešpondenciu s CPVO. Napríklad, aj keby bola neprítomnosť tejto zamestnankyne preukázaná, čo v prejednávanej veci nie je, žalobkyňa nijako nevysvetlila ani dôkazmi nepodložila, čo jej bránilo v tom, aby úlohy tejto zamestnankyne a identifikátory umožňujúce prístup na osobný priestor MyPVR odovzdala na dotknuté obdobie inému svojmu zamestnancovi.
57
V tejto súvislosti už Všeobecný súd rozhodol, že ak by sa preukázala nedostupnosť osoby v rámci spoločnosti, aj keby bola táto osoba poverená korešpondenciou s inštitúciou, nemožno takúto nedostupnosť považovať za okolnosť nezávislú od žalobkyne [pozri v tomto zmysle uznesenie z 24. marca 2022, Cheers Interactive (India)/ÚHVT – Furrion Property (Zobrazenie troch vodorovných čiernych pruhov), T‑544/21 , neuverejnený, EU:T:2022:202 , bod 36 ].
58
Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie založené na kybernetickom útoku, ktorému bola vystavená partnerská spoločnosť, v dôsledku ktorej bola žalobkyňa nepriamo dotknutá, žalobkyňa neuviedla a už vôbec nepreukázala, ako by mohol kybernetický útok, ku ktorému došlo koncom decembra 2021 a ktorý bol 7. januára 2022 predmetom trestného oznámenia podaného prokurátorovi v Taliansku, odôvodniť nedodržanie lehoty, ktorá uplynula o päť mesiacov neskôr, a to tým skôr, že je nesporné, že žalobkyni bolo rozhodnutie z 21. marca 2022 doručené 30. marca 2022.
59
Po štvrté treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého ju CPVO v podstate riadne neinformoval o uplatniteľných pravidlách a možnostiach odvolania. Predovšetkým CPVO v rozhodnutí z 21. marca 2022 jasne upozornil žalobkyňu na možnosť podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu v lehote dvoch mesiacov od nadobudnutia jeho účinnosti.
60
Ďalej, ako správne zdôrazňuje CPVO, žalobkyňa bola e‑mailom z 5. mája 2022 jasne informovaná o možnosti podať odvolanie a o podmienkach tohto podania. CPVO dokonca spresnil podmienky, ktoré treba splniť, aby bolo možné podať opravný prostriedok na neplatnosť a súčasne žiadosť o navrátenie do pôvodného stavu.
61
Napokon žiadne ustanovenie neukladá CPVO povinnosť informovať účastníka o procesných prostriedkoch, ktoré má k dispozícii, a už vôbec nie radiť tomuto účastníkovi, aby postupoval určitou procesnou cestou [pozri analogicky rozsudok zo 4. mája 2018, Laytoncrest/ÚHVT – Gifi Diffusion (SKYLEADER), T‑34/17 , neuverejnený, EU:T:2018:256 , bod 43 ].
62
V druhom rade žalobkyňa neúspešne tvrdí, že vzhľadom na to, že je z hľadiska veľkosti stredný podnik, nemala dostatočné finančné prostriedky na prijatie ďalších zamestnancov, ktorí by nahradili práceneschopných zamestnancov. Rovnako neúspešne poukazuje na právne prekážky, ktoré jej bránili v prijímaní zamestnancov.
63
Po prvé nejasná argumentácia žalobkyne totiž vedie k záveru, že akákoľvek forma nedostatku zamestnancov v rámci stredného poľnohospodárskeho podniku by sa mala považovať za prípad vyššej moci.
64
Takáto úvaha nemôže stačiť na to, aby konkrétnym spôsobom preukázala, že sú splnené podmienky uplatnenia inštitútu navrátenia do pôvodného stavu a že CPVO sa v tejto súvislosti dopustil nesprávneho posúdenia. Ako bolo zdôraznené v bode 47 vyššie, treba pripomenúť, že tieto podmienky sa musia vykladať reštriktívne.
65
Po druhé tvrdenie, podľa ktorého žalobkyni bolo právne znemožnené prijímať zamestnancov z dôvodu talianskej právnej úpravy, je po prvýkrát uvedené až na Všeobecnom súde.
66
Protiprávnosť napadnutého rozhodnutia však musí súd Únie posudzovať z hľadiska skutočností, ktoré mal CPVO k dispozícii v okamihu, keď toto rozhodnutie prijal (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. septembra 2025, AQ/ECHA, T‑1101/23 , neuverejnený, EU:T:2025:894 , bod 33 ).
67
Navyše právny akt, na ktorom žalobkyňa zakladá svoje odôvodnenie, nebol pripojený k žiadosti. Uvedená žiadosť odkazuje na ustanovenie tejto právnej úpravy len nejasne a bez jeho zasadenia do kontextu, a teda neobsahuje žiadne konkrétne vysvetlenie, ktoré by umožňovalo určiť, či a ako by sa dotknutá právna úprava skutočne mohla uplatniť v prejednávanej veci.
68
V dôsledku toho CPVO po zohľadnení skutkových okolností, ktoré mu boli poskytnuté v čase podania žiadosti o navrátenie do pôvodného stavu, správne dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že čelila osobitným okolnostiam alebo že vzhľadom na tieto skutočnosti vyvinula všetku náležitú snahu.
69
Z toho vyplýva, že prvé tri žalobné dôvody musia byť zamietnuté ako nedôvodné.
O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 65 nariadenia č. 874/2009
70
Svojím štvrtým žalobným dôvodom žalobkyňa v prvom rade tvrdí, že nedostala upomienku zaslanú CPVO 10. januára 2022 týkajúcu sa nezaplateného ročného poplatku. Vytýka mu, že porušil článok 65 nariadenia č. 874/2009 tým, že nepredložil dôkaz o skutočnom oznámení a o doručení tejto upomienky. V druhom rade v podstate spochybňuje skutočnosť, že osobný priestor MyPVR sa považuje za oficiálny kanál na oznamovanie dokumentov alebo rozhodnutí v zmysle nariadenia č. 2100/94 a nariadenia č. 874/2009, a v dôsledku toho spochybňuje uplatniteľnosť všeobecných podmienok týkajúcich sa používania elektronických komunikačných systémov pochádzajúcich od CPVO a určených pre CPVO (ďalej len „všeobecné podmienky MyPVR“), ako sú vymedzené v rozhodnutí predsedu CPVO z 20. decembra 2016.
71
CPVO nesúhlasí s argumentáciou uvedenou na podporu tohto žalobného dôvodu.
72
Na úvod treba zdôrazniť, že tvrdenia uvedené na podporu štvrtého žalobného dôvodu sú v podstate totožné s tvrdeniami uvedenými v rámci druhého žalobného dôvodu vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 17. apríla 2024, Melrose ( T‑2/23 , EU:T:2024:247 ), ktorý bol v odvolacom konaní potvrdený rozsudkom z 1. augusta 2025, Romagnoli Fratelli/CPVO ( C‑426/24 P , neuverejnený, EU:C:2025:619 ). Na tieto tvrdenia je potrebné poskytnúť rovnakú odpoveď.
73
V prvom rade osobný priestor MyPVR predstavuje platný oficiálny kanál na oznámenie výzvy na úhradu z 27. októbra 2021 a upomienky z 10. januára 2022 (rozsudok zo 17. apríla 2024, Melrose, T‑2/23 , EU:T:2024:247 , body 52 až 65 ).
74
V zmysle článku 79 nariadenia č. 2100/94 CPVO z vlastnej iniciatívy zabezpečuje doručenie všetkých rozhodnutí a predvolaní a oznámení a informácií, od doručenia ktorých začína plynúť určitá lehota, alebo ktoré musia byť doručené buď podľa ostatných ustanovení uvedeného nariadenia, alebo ustanovení prijatých podľa uvedeného nariadenia, alebo na príkaz predsedu CPVO. Doručenie možno zabezpečiť prostredníctvom príslušných úradov členských štátov pre odrody.
75
Treba poznamenať, že v prejednávanej veci vzhľadom na to, že vo výzve na úhradu z 27. októbra 2021 aj v upomienke z 10. januára 2022 sa stanovuje lehota, ktorú má žalobkyňa dodržať, musia sa považovať za „oznámenia [alebo] informácie, od doručenia ktorých začína plynúť určitá lehota“ v zmysle článku 79 nariadenia č. 2100/94.
76
Podľa článku 64 ods. 4 nariadenia č. 874/2009 dokumenty alebo ich kópie obsahujúce písomnosti, v prípade ktorých je v článku 79 nariadenia č. 2100/94 stanovené doručenie, sa doručujú elektronicky podľa podmienok určených predsedom CPVO, alebo poštou doporučeným listom s doručenkou.
77
Zo znenia článku 64 ods. 4 nariadenia č. 874/2009 vyplýva, že na jednej strane informácie a oznámenia CPVO, od doručenia ktorých začína plynúť určitá lehota v zmysle článku 79 nariadenia č. 2100/94, sa môžu doručovať elektronickými prostriedkami a že na druhej strane podmienky uvedeného doručovania elektronickými prostriedkami určuje predseda CPVO.
78
V súlade s článkom 64 ods. 4 nariadenia č. 874/2009 prijal predseda CPVO 20. decembra 2016 rozhodnutie o doručovaní elektronickými prostriedkami od CPVO a pre CPVO.
79
Článok 3 prvý odsek rozhodnutia predsedu CPVO z 20. decembra 2016 stanovuje, že CPVO sprístupní elektronickú komunikačnú platformu na svojom webovom sídle „www.cpvo.europa.eu“, ktorá umožní používateľom prijímať, zobrazovať, vytlačiť a uložiť si všetky dokumenty a oznámenia, ktoré sú dostupné elektronicky a ktoré CPVO zasiela, a odpovede na oznámenia a žiadosti nachádzajúce sa v spise, ako aj ďalšie dokumenty. Tento elektronický komunikačný priestor (alebo „Osobný priestor“) bude systém s obmedzeným prístupom a bude sa nazývať „MyPVR“.
80
V článku 3 štvrtom odseku rozhodnutia predsedu CPVO z 20. decembra 2016 sa stanovuje, že po dokončení vývoja bude MyPVR ponúkať možnosť prijímať všetky oznámenia od CPVO elektronicky. Ak si používateľ zvolí túto možnosť, CPVO mu bude zasielať všetky oznámenia v elektronickej forme prostredníctvom tohto osobného priestoru okrem prípadov, keď to nebude technicky možné.
81
Podľa článku 4 prvého odseku rozhodnutia predsedu CPVO z 20. decembra 2016, hneď ako si používateľ aktivuje možnosť komunikovať s CPVO elektronicky, všetky úradné oznámenia CPVO dostupné v elektronickej podobe sa používateľovi zašlú prostredníctvom MyPVR. Dokumenty obsahujúce písomnosti, pre ktoré je v článku 79 nariadenia č. 2100/94 stanovené doručenie, sa oznamujú prostredníctvom MyPVR.
82
Podľa článku 6 rozhodnutia predsedu CPVO z 20. decembra 2016„vo všeobecných podmienkach používania na webovom sídle [CPVO] týkajúcich sa elektronickej komunikácie od [CPVO] a pre [CPVO], ktorá je uskutočňovaná prostredníctvom MyPVR, sa bližšie určia elektronické prístupy, podmienky s nimi súvisiace a technické podmienky, ktorým podliehajú oznámenia a/alebo elektronická komunikácia od [CPVO] a pre [CPVO], ako aj záväzky používania, ku ktorým sa musia používatelia prihlásiť“.
83
Z článku 3 prvého a štvrtého odseku a článku 4 prvého odseku rozhodnutia predsedu CPVO z 20. decembra 2016 uvedeného v bodoch 79 až 81 vyššie vyplýva, že všetky oznámenia a komunikácie, vrátane tých, na ktoré sa vzťahuje článok 79 nariadenia č. 2100/94, sa môžu uskutočňovať prostredníctvom osobného priestoru MyPVR za predpokladu, že používateľ aktivoval možnosť umožňujúcu CPVO komunikovať s ním elektronicky.
84
Okrem toho sa v článku 6 rozhodnutia predsedu CPVO z 20. decembra 2016 uvedeného v bode 82 vyššie stanovuje, že vo všeobecných podmienkach MyPVR sa bližšie určia elektronické prístupy, podmienky s nimi spojené a technické predpoklady, ktorým podliehajú oznámenia a/alebo elektronická komunikácia zo strany CPVO. V dôsledku toho nemožno spochybniť uplatniteľnosť týchto všeobecných podmienok.
85
Okrem toho sa v bode 4 písm. b) verzie 3.0 všeobecných podmienok MyPVR potvrdzuje, že ak si používateľ zvolil elektronickú komunikáciu, CPVO mu bude platne oznamovať rozhodnutia, oznámenia a iné dokumenty elektronickými prostriedkami prostredníctvom osobného priestoru, okrem prípadov, keď to nebude možné z technických dôvodov, alebo v prípade, že sú určité funkcie tohto priestoru vo fáze vývoja. V takýchto prípadoch možno ako schválený spôsob oznámenia akceptovať elektronickú komunikáciu prostredníctvom e‑mailu alebo akéhokoľvek iného platného komunikačného prostriedku.
86
V dôsledku toho námietka týkajúca sa v podstate protiprávnosti osobného priestoru MyPVR ako jedného z oficiálnych oznamovacích kanálov, nemôže byť úspešná.
87
Z článku 3 štvrtého odseku a článku 4 prvého odseku rozhodnutia predsedu CPVO z 20. decembra 2016, ako aj z bodu 4 písm. b) verzie 3.0 všeobecných podmienok MyPVR však vyplýva, že používanie MyPVR ako oficiálneho oznamovacieho kanála je podmienené tým, že používateľ aktivoval možnosť, ktorá umožňuje CPVO komunikovať s ním elektronicky.
88
V tejto súvislosti treba poznamenať, že žalobkyňa nespochybňuje, že sa rozhodla pre elektronickú komunikáciu prostredníctvom MyPVR v zmysle ustanovení uvedených v bode 87 vyššie a že akceptovala verziu 3.0 všeobecných podmienok MyPVR, čím potvrdila svoje rozhodnutie zvoliť si elektronickú komunikáciu.
89
Podľa bodu 2 verzie 3.0 všeobecných podmienok MyPVR sa používatelia zaväzujú používať osobný priestor najmä na prijímanie oznámení a dokumentov zasielaných CPVO. Elektronická komunikácia prostredníctvom e‑mailu bude akceptovaná ako schválený spôsob komunikácie len v prípadoch, keď platforma nie je vhodná. Okrem toho sa v druhom pododseku bodu 2 verzie 3.0 všeobecných podmienok MyPVR stanovuje, že používateľ sa používaním osobného priestoru zaväzuje dodržiavať povinnosti stanovené v prvom pododseku bodu 2 uvedených všeobecných podmienok.
90
Je teda nesporné, že používaním osobného priestoru a prijatím všeobecných podmienok MyPVR žalobkyňa súhlasila s prijímaním komunikácie a oznámení od CPVO prostredníctvom osobného priestoru MyPVR.
91
Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba zamietnuť námietku týkajúcu sa protiprávnosti MyPVR ako oficiálneho oznamovacieho kanála v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne.
92
V druhom rade, pokiaľ ide o výhradu založenú na údajnom porušení článku 65 nariadenia č. 874/2009 v rozsahu, v akom CPVO nepredložil dôkaz o skutočnom oznámení a doručení upomienky zaslanej 10. januára 2022, treba ju zamietnuť z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v rozsudku zo 17. apríla 2024, Melrose ( T‑2/23 , EU:T:2024:247 , body 71 až 77 ).
93
Treba totiž zdôrazniť, že upomienka z 10. januára 2022 bola zaslaná prostredníctvom MyPVR. Článok 65 nariadenia č. 874/2009 týkajúci sa oznámení zasielaných poštou sa preto v tomto prípade nemôže uplatniť. V tejto súvislosti je potrebné odkázať na článok 64a nariadenia č. 874/2009, ktorý sa týka oznámení zasielaných elektronickými alebo inými technickými prostriedkami.
94
V článku 64a ods. 1 nariadenia č. 874/2009 sa stanovuje, že doručenie elektronicky sa vykonáva zaslaním elektronickej kópie dokumentu, ktorý sa má oznámiť. Doručenie sa považuje za uskutočnené k dátumu, kedy bolo oznámenie doručené adresátovi. Podrobnosti týkajúce sa doručovania elektronicky určí predseda CPVO. Podľa článku 64a ods. 3 toho istého nariadenia podrobnosti týkajúce sa doručovania technickými komunikačnými prostriedkami určí predseda CPVO.
95
Ako už bolo konštatované v bodoch 88 až 90 vyššie, žalobkyňa nespochybňuje, že súhlasila s prijatím oznámení a komunikácií CPVO prostredníctvom MyPVR. V tejto súvislosti treba tiež pripomenúť, že podľa článku 4 prvého odseku rozhodnutia predsedu CPVO z 20. decembra 2016, keď si používateľ aktivuje možnosť komunikovať s CPVO elektronicky, všetky úradné oznámenia CPVO dostupné v elektronickej podobe vrátane dokumentov obsahujúcich písomnosti, v prípade ktorých je v článku 79 nariadenia č. 2100/94 stanovené doručenie, sú mu oznamované prostredníctvom MyPVR. MyPVR by sa preto mal považovať za jediný oficiálny kanál pre úradné oznámenia vrátane tých, ktoré sú stanovené v článku 79 nariadenia č. 2100/94.
96
V dôsledku toho v súlade s článkom 4 prvým odsekom rozhodnutia predsedu CPVO z 20. decembra 2016 CPVO oznámil žalobkyni prostredníctvom MyPVR v prvom rade 27. októbra 2021 výzvu na úhradu ročného poplatku, po ktorej nasledoval 28. októbra 2021 automatický e‑mail, a v druhom rade 10. januára 2022 predmetnú upomienku, v ktorej ju vyzval na zaplatenie nezaplateného poplatku v súlade s článkom 83 ods. 2 nariadenia č. 2100/94, po ktorej nasledoval 11. januára 2022 automatický e‑mail.
97
Pokiaľ ide o skutočné oznámenie upomienky z 10. januára 2022, v článku 4 štvrtom odseku rozhodnutia predsedu CPVO z 20. decembra 2016 sa uvádza, že rozhodnutie alebo akýkoľvek iný dokument sa považuje za oznámený uplynutím siedmeho dňa odo dňa, keď bol používateľovi zaslaný e‑mail s oznámením, že CPVO nahral elektronickú kópiu rozhodnutia alebo dokumentu do osobného priestoru. V prejednávanej veci z toho vyplýva, že upomienka z 10. januára 2022 sa má považovať za odoslanú 18. januára 2022, t. j. siedmy deň po 11. januári 2022, keď bol odoslaný automatický e‑mail informujúci žalobkyňu o tom, že predmetný dokument bol nahraný do osobného priestoru MyPVR.
98
Okrem toho v súlade s článkom 4 piatym odsekom rozhodnutia predsedu CPVO z 20. decembra 2016, ak používateľ nemôže nahliadnuť do rozhodnutia alebo iného dokumentu, je jeho povinnosťou bezodkladne informovať CPVO. Treba poznamenať, že v prejednávanej veci žalobkyňa neinformovala CPVO o žiadnom probléme s prístupom k predmetným dokumentom.
99
V dôsledku toho nemožno CPVO vytýkať, že neoznámil upomienku z 10. januára 2022. Keďže žalobkyňa nepreukázala opak, predmetná upomienka sa považuje za doručenú žalobkyni 18. januára 2022. Preto aj táto námietka musí byť zamietnutá ako nedôvodná.
100
Vzhľadom na vyššie uvedené treba zamietnuť štvrtý žalobný dôvod a v dôsledku toho žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o druhom žalobnom návrhu žalobkyne smerujúcom v podstate k tomu, aby Všeobecný súd vyhovel žiadosti o navrátenie do pôvodného stavu preskúmanú odvolacím výborom, ani o treťom žalobnom návrhu žalobkyne smerujúcom k tomu, aby Všeobecný súd obnovil predmetné právo Spoločenstva k odrode rastlín.
O trovách
101
Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
102
Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi CPVO.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)
rozhodol takto:
1.
Žaloba sa zamieta.
2.
Romagnoli Fratelli SpA je povinná nahradiť trovy konania.
Škvařilová‑Pelzl
Nõmm
Kukovec
Rozsudok
bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 29. apríla 2026.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: angličtina.