T-575/24

Belgische Staat/Federale Overheidsdienst Financiën

proti

Digipolis Antwerpen AG

District09 AG,

VŠEOBECNÝ SÚD (prejudiciálna komora),

na poradách v zložení: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia N. Półtorak, M. Sampol Pucurull, G. Steinfatt (spravodajkyňa) a W. Valasidis,

–

belgická vláda, v zastúpení: D. Carmen a F. Lambotte, splnomocnení zástupcovia,

–

Digipolis Antwerpen AG a District09 AG, v zastúpení: F. Soetaert, advocaat,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Herold a W. Roels, splnomocnení zástupcovia,

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Belgische Staat/Federale Overheidsdienst Financiën (Belgické kráľovstvo/Federálny úrad financií) na jednej strane a združeniami Digipolis Antwerpen AG a District09 AG, právnymi nástupcami verejnoprávneho združenia Digipolis, na druhej strane vo veci neuplatnenia DPH na služby, ktoré toto posledné uvedené združenie poskytuje niektorým svojim členom.

Právny rámec

Právo Únie

3

Článok 2 smernice o DPH stanovuje:

„1. DPH podliehajú tieto transakcie:

4

Článok 9 ods. 1 smernice o DPH stanovuje:

„‚Zdaniteľná osoba‘ je každá osoba, ktorá nezávisle a na akomkoľvek mieste vykonáva ekonomickú činnosť, odhliadnuc od účelu alebo výsledkov tejto činnosti.

‚Ekonomická činnosť‘ je každá činnosť výrobcov, obchodníkov alebo osôb poskytujúcich služby vrátane ťažobných a poľnohospodárskych činností a činností pri výkone slobodných povolaní. …“

5

Článok 11 smernice o DPH stanovuje:

Subjekty, ktoré sa spravujú verejným právom, sa v každom prípade považujú za zdaniteľné osoby v súvislosti s činnosťami uvedenými v prílohe I za predpokladu, že uvedené činnosti nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu.“

7

Príloha I k smernici o DPH stanovuje zoznam činností uvedených v článku 13 ods. 1 treťom pododseku. Táto príloha v bode 1 uvádza „telekomunikačné služby“.

Belgické právo

Zákonník o DPH

8

„Dve alebo viaceré obce môžu založiť kooperatívne združenie s občianskoprávnou subjektivitou na účely plnenia cieľov patriacich do súvisiacich oblastí. Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia dekrétu, ktoré stanovujú inak, sú okrem obcí a provincií oprávnené byť ich súčasťou iba príspevkové organizácie mesta, verejné centrá sociálnej [starostlivosti] a ich združenia, pokiaľ sa skladajú výlučne z verejných právnických osôb, a iné kooperatívne združenia vytvorené v súlade s ustanoveniami tohto dekrétu.

…“

11

Ustanovenie § 12 dekrétu o úprave medziobecnej spolupráce:

„1. Obce rozhodujú o prenesení správy v súlade so stanovami kooperatívneho združenia.

Prenesenie správy znamená, že zúčastnené obce poverujú kooperatívne združenie vykonávaním rozhodnutí, ktoré prijali v rámci svojich cieľov, v tom zmysle, že zúčastnené obce sa vzdávajú práva plniť tú istú úlohu samostatne alebo spoločne s tretími stranami.

Tak z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ako aj z odpovede Belgického kráľovstva/Federálneho úradu financií na otázku položenú na pojednávaní vyplýva, že teória „emanácie“ je základom „administratívnej tolerancie“, teda daňovej praxe, ktorá má svoj pôvod v aanschrijving nr. 148/1971 (obežník č. 148/1971) z 5. októbra 1971 a v aanschrijving nr. 6/1975 (obežník č. 6/1975) z 27. februára 1975.

13

Pokiaľ ide o rozsah tejto teórie, vnútroštátny súd zopakoval odpoveď Minister van Financiën (Ministerstvo financií, Belgicko) z 25. mája 2018 na parlamentnú otázku č. 2188 z 19. apríla 2018, v ktorej sa uvádza:

„Na účely DPH sa totiž so združeniami poverenými úlohami zaobchádza rovnako ako s medziobecnými združeniami, pričom členské obce sa vzdávajú svojich regulačných práv a práv spočívajúcich v správe. … Ak sa členovia vzdali svojich regulačných práv a práv spočívajúcich v správe, uplatňuje sa tzv. ‚teória emanácie‘.

Teória [‚emanácie‘] znamená, že sa nezohľadňuje skutočnosť, že činnosť je vykonávaná združením povereným úlohou. Z hľadiska DPH platí, že činnosť vykonávajú samotní členovia združenia povereného úlohou.

To znamená, že činnosti vykonávané združením povereným úlohou v prospech tretích strán (s prenesením správy) nepodliehajú DPH, ak by tieto činnosti v prípade, že by ich vykonávali samotní členovia, tiež nepodliehali DPH.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

14

V roku 2003 Stad Gent (Mesto Gent, Belgicko), Openbaar centrum voor maatschappelijk welzijn Gent (Verejné centrum sociálnej pomoci Gent, Belgicko), Stad Antwerpen (Mesto Antverpy, Belgicko) a Openbaar centrum voor maatschappelijk welzijn Antwerpen (Verejné centrum sociálnej pomoci Antverpy, Belgicko) (ďalej spoločne len „zakladajúci členovia“) založili združenie Digipolis, právnickú osobu, ktorá sa spravuje verejným právom, a to vo forme združenia povereného úlohou s právnou subjektivitou, na ktoré sa vzťahuje prenesenie správy.

15

Ustanovenie § 2 stanov združenia Digipolis stanovovalo, že Digipolis podlieha ustanoveniam dekrétu o úprave medziobecnej spolupráce.

16

Digipolis poskytovalo telematické služby a súvisiace dodávky počítačového vybavenia svojim členom a tretím osobám.

20

V nadväznosti na daňovú kontrolu týkajúcu sa rokov 2014 až 2016 Belgické kráľovstvo/Federálny úrad financií usúdil, že odmeny a príspevky fakturované členom, teda členom, ktorí sú subjektmi, ktoré sa spravujú verejným právom a patria do pôsobnosti § 6 Zákonníka o DPH, musia podliehať DPH. Podľa Belgického kráľovstva/Federálneho úradu financií sa totiž členovia, ktorí sú autonómnymi externými agentúrami, mali považovať za zdaniteľné osoby v zmysle § 4 Zákonníka o DPH.

21

Dňa 15. decembra 2017 a 9. januára 2018 bola vyhotovená zápisnica a doplňujúca zápisnica s upravenými sumami, ktorými Belgické kráľovstvo/Federálny úrad financií požadoval od združenia Digipolis nezaplatenú DPH za roky 2014 až 2016 spolu s pokutou a úrokmi.

22

Rozsudkom zo 7. októbra 2022 Rechtbank van eerste aanleg Antwerpen, afdeling Antwerpen (Súd prvej inštancie Antverpy, oddelenie Antverpy) rozhodol, že pohľadávka na DPH za roky 2014 až 2016 je nedôvodná, a uložil Belgickému kráľovstvu/Federálnemu úradu financií povinnosť vrátiť sporné sumy spolu s úrokmi z omeškania. Pokiaľ ide o roky 2017 až 2020, rozhodol, že plnenia uskutočnené združením Digipolis v prospech jeho členov nepatria do pôsobnosti DPH.

26

28

Podľa Hof van beroep te Antwerpen (Odvolací súd Antverpy) je medzi účastníkmi konania vo veci samej nesporné, že teória „emanácie“ sa uplatňuje na zakladajúcich členov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa vzdali svojich regulačných práv a práv spočívajúcich v správe v oblasti poskytovania telematických služieb, tak Digipolis koná namiesto zakladajúcich členov, a musí sa teda považovať za predĺženie ich výkonu činnosti. Hof van beroep te Antwerpen (Odvolací súd Antverpy) tiež uvádza, že medzi účastníkmi konania vo veci samej je nesporné, že sumy vyplatené zakladajúcimi členmi združenia Digipolis nepredstavujú z tohto dôvodu cenu za poskytnutie služieb, ale finančný príspevok na náklady na správu, takže nepodliehajú DPH.

29

Naproti tomu spor medzi účastníkmi konania vo veci samej sa týka otázky, či sa služby poskytované združením Digipolis členom majú považovať za poskytovanie služieb sebe samému, čo má za následok, že z týchto služieb nie je splatná žiadna DPH, alebo či je v tejto súvislosti potrebné rozlišovať medzi členmi združenia Digipolis, ktorí patria do pôsobnosti § 6 Zákonníka o DPH, a tými, ktorí sú zdaniteľnými osobami v zmysle § 4 tohto zákonníka, takže služby poskytované členom by mali podliehať DPH.

30

Za týchto podmienok Hof van beroep te Antwerpen (Odvolací súd Antverpy) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

Svojimi prejudiciálnymi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú články 2, 9 a 13 smernice o DPH, ako aj zásada neutrality vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby sa právnická osoba, ktorá sa spravuje verejným právom, organizovaná vo forme združenia povereného úlohou, ktorého činnosť spočíva v poskytovaní telematických služieb a súvisiacom dodaní počítačového vybavenia svojim členom v rámci prenesenia správy, vzhľadom na belgickú daňovú prax, na základe ktorej sa tieto služby považujú za služby poskytované sebe samému, ktoré nie sú zdaniteľné na účely DPH, považovala za zdaniteľnú osobu na účely DPH, pokiaľ ide o služby, ktoré poskytuje svojim členom, a či je v tejto súvislosti potrebné rozlišovať medzi členmi tohto združenia podľa ich postavenia z hľadiska DPH.

32

Na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu je teda potrebné analyzovať, či združenie, akým je Digipolis, treba považovať za zdaniteľnú osobu na účely DPH a či uplatnenie predmetnej belgickej daňovej praxe môže mať dôsledky na túto kvalifikáciu.

33

Smernica o DPH stanovuje spoločný systém DPH, ktorý je založený najmä na jednotnej definícii zdaniteľných plnení [pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. februára 2021, Gmina Wrocław (Zmena doživotného užívacieho práva), C‑604/19 , EU:C:2021:132 , bod 49 ].

34

Podľa ustálenej judikatúry na to, aby sa transakcie uskutočnili „za protihodnotu“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) a c) smernice o DPH, platí, že musí existovať priama súvislosť medzi dodaním tovaru alebo poskytnutím služieb a protihodnotou, ktorú zdaniteľná osoba skutočne získala. Takáto priama súvislosť je preukázaná vtedy, ak medzi dodávateľom tovaru alebo poskytovateľom služieb na jednej strane a ich príjemcom na druhej strane existuje právny vzťah, v rámci ktorého dôjde k výmene vzájomných plnení, pričom odmena prijatá osobou uskutočňujúcou tieto plnenia predstavuje skutočnú protihodnotu za dodanie tovaru alebo za službu poskytnutú uvedenému príjemcovi [rozsudky z 30. marca 2023, Gmina O., C‑612/21 , EU:C:2023:279 , bod 25 , a z 21. decembra 2023, Administration de l’enregistrement, des domaines et de la TVA (DPH – Člen predstavenstva), C‑288/22 , EU:C:2023:1024 , bod 33 ]. Okrem toho kritérium týkajúce sa existencie právneho vzťahu, v rámci ktorého dochádza k dotknutým plneniam a ich protihodnote za ne, sa má vykladať s prihliadnutím na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, tak aby nebola porušená zásada daňovej neutrality, takže musí mať široký význam (rozsudok z 27. apríla 2023, Fluvius Antwerpen, C‑677/21 , EU:C:2023:348 , bod 31 ).

36

39

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a z pripomienok predložených Všeobecnému súdu vyplýva, že Digipolis dostávalo od svojich členov platby za poskytovanie telematických služieb a súvisiace dodávky počítačového vybavenia, ktoré mu umožnili pokryť jeho náklady. Právny vzťah medzi združením Digipolis a jeho členmi vyplýval z jeho stanov, ktoré mali byť v súlade s dekrétom o úprave medziobecnej spolupráce.

40

Ako vyplýva z judikatúry citovanej v bodoch 36 až 38 vyššie, ani skutočnosť, že platby vyplatené poverenému združeniu, akým je Digipolis, slúžia len na pokrytie prevádzkových nákladov tohto združenia a neumožňujú mu vytvárať zisk, ani okolnosť, že príspevky členov sú stanovené vopred podľa rôznych rozdeľovacích kľúčov a paušálne, nebránia tomu, aby sa plnenia uskutočnené uvedeným združením v prospech jeho členov považovali za uskutočnené za protihodnotu v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) a c) smernice o DPH.

O zdanení DPH v prípade združenia povereného úlohou, akým je Digipolis

41

– O kritériu pokračujúceho základu

44

Otázka, či je cieľom činnosti dosahovanie zisku na pokračujúcom základe, je skutkovou otázkou, ktorú treba posúdiť so zreteľom na všetky okolnosti prejednávanej veci (pozri rozsudok z 2. júna 2016, Lajvér, C‑263/15 , EU:C:2016:392 , bod 29 a citovanú judikatúru).

45

Skutočnosť, že určitá činnosť sa vykonáva počas obdobia niekoľkých rokov, ktoré je vopred určené, nebráni tomu, aby sa považovala za činnosť na pokračujúcom základe [pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. júna 2016, Lajvér, C‑263/15 , EU:C:2016:392 , body 30 , 33 a 37 , a z 21. decembra 2023, Administration de l’enregistrement, des domaines et de la TVA (DPH – Člen predstavenstva), C‑288/22 , EU:C:2023:1024 , bod 45 a citovanú judikatúru].

46

49

V tejto súvislosti môže byť relevantné zohľadniť, či pri výkone predmetnej činnosti má osoba, ktorej povinnosť platiť DPH sa posudzuje, podiel na dotknutom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2016, Gemeente Borsele a Staatssecretaris van Financiën, C‑520/14 , EU:C:2016:334 , bod 35 ).

50

Pri tomto preskúmaní možno zohľadniť aj iné skutočnosti, ako predovšetkým počet zákazníkov a výšku príjmov, najmä ak umožňujú pokryť prevádzkové náklady hospodárskeho subjektu [rozsudky z 12. mája 2016, Gemeente Borsele a Staatssecretaris van Financiën, C‑520/14 , EU:C:2016:334 , bod 31 , a z 21. decembra 2023, Administration de l’enregistrement, des domaines et de la TVA (DPH – Člen predstavenstva), C‑288/22 , EU:C:2023:1024 , bod 44 ].

51

V prejednávanej veci po prvé z objektívnej povahy pojmu „ekonomická činnosť“ vyplýva, že činnosť sa posudzuje „sama osebe“ bez ohľadu na jej ciele alebo výsledky (pozri bod 42 vyššie). Z toho vyplýva, že tak skutočnosť, že služby, o ktoré ide vo veci samej, boli poskytnuté v rámci prenesenia správy v oblasti telematiky členov združenia Digipolis, ako aj skutočnosť, že Digipolis malo vykonávať túto činnosť namiesto svojich členov, aby mohli dosiahnuť úspory z rozsahu a aby telematické činnosti boli optimalizované z osobného a funkčného hľadiska, sú irelevantné.

55

Príspevky zaplatené združeniu Digipolis teda nemožno považovať za poplatky, ktorých výška zodpovedá len malej časti vynaložených nákladov, čo bráni tomu, aby sa činnosť, o ktorú ide vo veci samej, považovala za činnosť vykonávanú „za odmenu“ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. októbra 2009, Komisia/Fínsko, C‑246/08 , EU:C:2009:671 , body 37 , 38 , 50 a 51 , a z 30. marca 2023, Gmina L., C‑616/21 , EU:C:2023:280 , bod 46 a citovanú judikatúru).

56

Po štvrté, pokiaľ ide o skutočnosť, na ktorú poukazujú žalovaní vo veci samej, že Digipolis nevykonalo aktívny prieskum trhu s cieľom poskytovať svoje služby tretím osobám, ani nerobilo reklamu, bolo rozhodnuté, že z judikatúry nemožno vyvodiť, že podniknutie aktívnych krokov na predaj pozemkov predstavuje nevyhnutnú podmienku na to, aby sa činnosť týkajúca sa správy nehnuteľného majetku mohla považovať za činnosť vykonávanú s cieľom získať z neho príjmy na pokračujúcom základe, a teda ju bolo možné kvalifikovať ako „ekonomickú“ [pozri rozsudok z 25. februára 2021, Gmina Wrocław (Zmena doživotného užívacieho práva), C‑604/19 , EU:C:2021:132 , bod 74 a citovanú judikatúru]. Takúto judikatúru možno mutatis mutandis uplatniť na oblasť telematiky.

57

Ak teda podmienky, za ktorých Digipolis vykonávalo svoju činnosť spočívajúcu v poskytovaní telematických služieb a súvisiacom dodaní počítačového vybavenia, nie sú vo všetkých bodoch totožné s podmienkami, za ktorých by takúto činnosť vykonával súkromný subjekt, zdá sa, že sa im približujú dostatočne na to, aby bola táto činnosť kvalifikovaná ako činnosť vykonávaná za odmenu.

Na určenie toho, či združenie poverené úlohou, akým je Digipolis, vykonáva ekonomické činnosti nezávisle, je potrebné overiť, či sa pri výkone svojich činností nachádza vo vzťahu podriadenosti voči svojim členom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. septembra 2015, Gmina Wrocław, C‑276/14 , EU:C:2015:635 , bod 33 ).

61

V tejto súvislosti na účely posúdenia vzťahu podradenosti je potrebné preskúmať, či dotknutá osoba plní úlohy vo svojom vlastnom mene, na svoj vlastný účet a na svoju vlastnú zodpovednosť a či znáša hospodárske riziko spojené s výkonom týchto činností [rozsudky z 29. septembra 2015, Gmina Wrocław, C‑276/14 , EU:C:2015:635 , bod 34 , a z 21. decembra 2023, Administration de l’enregistrement, des domaines et de la TVA (DPH – Člen predstavenstva), C‑288/22 , EU:C:2023:1024 , bod 52 ].

62

Na účely konštatovania nezávislosti činností vykonávaných subjektmi, ktoré neboli začlenené do verejnej správy, judikatúra zohľadnila neexistenciu akéhokoľvek vzťahu hierarchickej podriadenosti týchto subjektov voči orgánu verejnej moci, ako aj skutočnosť, že konali na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť, že slobodne organizovali spôsoby výkonu svojej práce a že sami poberali odmeny predstavujúce ich príjmy (pozri rozsudok z 29. septembra 2015, Gmina Wrocław, C‑276/14 , EU:C:2015:635 , bod 34 a citovanú judikatúru). Z judikatúry tiež vyplýva, že zhodné hospodárske záujmy združenia a osôb, ktoré ho tvoria, nestačia na to, aby sa konštatovalo, že toto združenie nevykonáva svoju činnosť „nezávisle“ (rozsudok zo 17. decembra 2020, WEG Tevesstraße, C‑449/19 , EU:C:2020:1038 , bod 32 ).

Zohľadnenie ustanovení vnútroštátneho práva však môže byť užitočné na určenie, či sú za okolností, o aké ide vo veci samej, splnené kritériá umožňujúce konštatovať, že ekonomická činnosť bola vykonávaná nezávisle (rozsudok z 3. apríla 2025, Grzera, C‑213/24 , EU:C:2025:238 , bod 32 ). Hoci v konečnom dôsledku prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý má jediný právomoc posúdiť skutkové okolnosti a podať výklad vnútroštátneho práva, aby určil, či dotknutá činnosť bola vykonávaná nezávisle, Všeobecný súd, ktorý bol požiadaný, aby vnútroštátnemu súdu poskytol užitočné odpovede, má právomoc poskytnúť usmernenia vyplývajúce zo spisu vo veci samej, ako aj z pripomienok, ktoré mu boli predložené, aby vnútroštátny súd mohol rozhodnúť v konkrétnom spore, ktorý prejednáva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2016, Gemeente Borsele a Staatssecretaris van Financiën, C‑520/14 , EU:C:2016:334 , bod 32 , a z 3. apríla 2025, Grzera, C‑213/24 , EU:C:2025:238 , bod 33 ).

66

Aj keď v prejednávanej veci Digipolis vykonávalo svoje činnosti na základe prenesenia právomocí odsúhlaseného jeho členmi, ktorí vlastnili celé svoje základné imanie, a jeho riadiace orgány boli zložené zo zástupcov jeho členov, čo v skutočnosti obmedzovalo jeho samostatnosť, bolo právnickou osobou verejného práva, ktorá je nezávislá od svojich členov a má vlastné stanovy, sídlo, orgány, kapitál, majetok, rozpočet a zamestnancov. Zdá sa teda, že z týchto okolností vyplýva, že nebolo vnútornou štruktúrou svojich členov a nebolo súčasťou týchto členov, ale malo dostatočnú organizačnú slobodu, pokiaľ ide o ľudské a materiálne zdroje pri výkone svojich činností.

70

Za týchto okolností sa zdá, že Digipolis vykonávalo svoje činnosti nezávisle, takže spĺňalo podmienky na to, aby mohlo byť považované za zdaniteľnú osobu.

O neexistencii daňovej povinnosti vyplývajúcej z plnenia zo strany subjektu, ktorý sa spravuje verejným právom, ako orgánu verejnej moci

71

Podľa článku 13 ods. 1 prvého a druhého pododseku smernice o DPH sa štáty, regióny, okresy, obce a iné subjekty, ktoré sa spravujú verejným právom, nepovažujú za zdaniteľné osoby vzhľadom na činnosti alebo transakcie, ktorých sa zúčastňujú ako orgány verejnej moci, pokiaľ ich nezdaňovanie nevedie k výraznému narušeniu hospodárskej súťaže.

72

Už bolo navyše rozhodnuté, že združenie poverené úlohou, ktoré sa spravuje belgickým právom, akým je Digipolis, podľa všetkého spĺňa definíciu subjektu, ktorý sa spravuje verejným právom v zmysle článku 13 ods. 1 smernice o DPH (rozsudok z 27. apríla 2023, Fluvius Antwerpen, C‑677/21 , EU:C:2023:348 , body 18 a 50 ).

76

Treba sa však ubezpečiť, že druhá podmienka stanovená v článku 13 ods. 1 prvom pododseku smernice o DPH je splnená. Od DPH sú totiž oslobodené len činnosti vykonávané subjektom, ktorý sa spravuje verejným právom, konajúcim v postavení orgánu verejnej moci.

77

Pokiaľ ide o druhú podmienku uvedenú v bode 76 vyššie, práve spôsoby výkonu dotknutých činností umožňujú určiť rozsah nezdaňovania subjektov, ktoré sa spravujú verejným právom. Činnosti vykonávané orgánmi verejnej moci v zmysle článku 13 ods. 1 prvého pododseku smernice o DPH sú teda činnosťami vykonávanými subjektmi, ktoré sa spravujú verejným právom, v rámci právneho režimu, ktorý je pre ne osobitný, s výnimkou činností, ktoré vykonávajú za rovnakých právnych podmienok ako súkromné hospodárske subjekty [pozri rozsudok z 25. februára 2021, Gmina Wrocław (Zmena doživotného užívacieho práva), C‑604/19 , EU:C:2021:132 , bod 78 a citovanú judikatúru].

78

V treťom rade, ako správne tvrdí generálny advokát v bode 68 svojich návrhov, v súlade s článkom 13 ods. 1 tretím pododsekom smernice o DPH sa subjekty, ktoré sa spravujú verejným právom, považujú za zdaniteľné osoby, ak v nezanedbateľnom rozsahu vykonávajú činnosti uvedené v prílohe I k tejto smernici. Tieto služby zahŕňajú telekomunikačné služby. Všeobecne sa však pripúšťa, že telematický systém kombinuje informačné prostriedky s telekomunikačnými prostriedkami. Vo svojich pripomienkach predložených Všeobecnému súdu právni nástupcovia združenia Digipolis navyše tvrdia, že pojem telematické služby označuje telekomunikačné činnosti a činnosti v oblasti informatiky. Keďže v prejednávanej veci boli tieto služby poskytované počas dlhého obdobia členom združenia Digipolis alebo tretím osobám a predstavovali hlavnú činnosť združenia Digipolis, nemožno ich považovať za zanedbateľné.

82

Zdá sa teda, že článok 13 ods. 1 prvý pododsek smernice o DPH sa nemôže uplatniť na činnosti vykonávané združením Digipolis vo vzťahu k jej členom.

83

Okrem toho treba uviesť, že prejudiciálna otázka uvádza článok 13 smernice o DPH ako celok, ktorý obsahuje aj odsek 2, podľa ktorého členské štáty môžu považovať činnosti subjektov, ktoré sa spravujú verejným právom, za činnosti orgánu verejnej moci, ak sú oslobodené od dane na základe určitých ustanovení tejto smernice, ktoré vymenúva. Z odseku 1 druhého a tretieho pododseku toho istého článku však môže vyplývať, že združenie poverené úlohou, akým je Digipolis, treba kvalifikovať ako zdaniteľnú osobu bez ohľadu na okolnosť, že jeho činnosti možno kvalifikovať ako činnosti orgánu verejnej moci v zmysle odseku 1 prvého pododseku uvedeného článku 13 (pozri body 80 a 81 vyššie).

V prejednávanej veci je teda potrebné posúdiť, či Digipolis spĺňa druhú podmienku stanovenú v článku 13 ods. 1 prvom pododseku smernice o DPH s prihliadnutím na poskytovanie telematických služieb a súvisiace dodávky počítačového vybavenia.

87

Na jednej strane, ako bolo uvedené v bode 79 vyššie a s výhradou posúdenia, ktoré má vykonať vnútroštátny súd, nič nenasvedčuje tomu, že by činnosti spočívajúce v poskytovaní telematických služieb a dodávaní počítačového vybavenia subjektu, ktorý sa spravuje verejným právom, zahŕňali využívanie výsad verejnej moci. Na druhej strane nielen nezdanenie združenia Digipolis DPH by mohlo viesť k narušeniu hospodárskej súťaže určitého rozsahu, ale zdá sa, že tieto činnosti samy osebe vylučujú nezdaňovanie subjektu, ktorý sa spravuje verejným právom, ktorý ich vykonáva (pozri body 80 a 81 vyššie).

O výklade zásady neutrality DPH

88

Zásada daňovej neutrality je zo strany normotvorcu Únie v oblasti DPH vyjadrením všeobecnej zásady rovnosti zaobchádzania. Zakazuje najmä, aby sa s hospodárskymi subjektmi, ktoré vykonávajú rovnaké transakcie, zaobchádzalo rozdielne, pokiaľ ide o výber DPH (rozsudok zo 16. februára 2023, DGRFP Cluj, C‑519/21 , EU:C:2023:106 , bod 88 ).

Keďže zo skutočností uvedených v spise vyplýva, že Digipolis poskytuje služby za protihodnotu a nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť, v tejto súvislosti ho treba v zásade považovať za zdaniteľnú osobu na účely DPH v zmysle smernice o DPH, čo musí overiť vnútroštátny súd. Uplatnenie teórie „emanácie“ nemôže spochybniť toto postavenie vyplývajúce zo smernice o DPH ani mať za následok vyňatie uvedených plnení zo zdanenia.

92

S prihliadnutím na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné na položené otázky odpovedať tak, že články 2, 9 a 13 ZFEÚ sa majú vykladať v tomto zmysle, že:

–

právnická osoba, ktorá sa spravuje verejným právom, organizovaná vo forme združenia povereného úlohou, ktorej činnosť spočíva v poskytovaní telematických služieb a v poskytovaní súvisiacich dodávok počítačového vybavenia svojim členom v rámci prenesenia správy, sa má považovať za zdaniteľnú osobu na účely DPH bez toho, aby bolo v tejto súvislosti potrebné rozlišovať medzi jej členmi podľa ich postavenia z hľadiska DPH, pokiaľ sa tieto služby poskytujú za protihodnotu a toto združenie nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť,

–

rozhodol takto:

Články 2, 9 a 13 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

–

právnická osoba, ktorá sa spravuje verejným právom, organizovaná vo forme združenia povereného úlohou, ktorej činnosť spočíva v poskytovaní telematických služieb a v poskytovaní súvisiacich dodávok počítačového vybavenia svojim členom v rámci prenesenia správy, sa má považovať za zdaniteľnú osobu na účely dane z pridanej hodnoty (DPH) bez toho, aby bolo v tejto súvislosti potrebné rozlišovať medzi jej členmi podľa ich postavenia z hľadiska DPH, pokiaľ sa tieto služby poskytujú za protihodnotu a toto združenie nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť,

–

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. februára 2026.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: holandčina.