T-589/24

62024TJ0589

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (prejudiciálna komora)

z 15. apríla 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Colná únia – Colný kódex – Pasívny zušľachťovací styk – Povolenie – Článok 84 ods. 1 písm. b) piata zarážka a článok 85 nariadenia (EHS) č. 2913/92 – Článok 211 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 952/2013 – Prepustenie na vývoz na colnom úrade, ktorý nebol uvedený v povolení a nachádza sa v inom členskom štáte, ako je štát, ktorý vydal toto povolenie – Colný dlh, ktorý vznikol nesplnením povinnosti alebo nedodržaním podmienky – Oslobodenie – Článok 86 ods. 6 nariadenia č. 952/2013 – Colný dlh, ktorý vznikol podľa článku 77 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 952/2013“

Vo veci T‑589/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd, Nemecko) zo 6. augusta 2024 a doručený Súdnemu dvoru 30. októbra 2024, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: P. Cullen, referent,

so zreteľom na to, že Súdny dvor 15. novembra 2024 postúpil návrh na začatie prejudiciálneho konania Všeobecnému súdu podľa článku 50b tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie,

so zreteľom na oblasť uvedenú v článku 50b prvom odseku písm. c) Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a vzhľadom na neexistenciu nezávislej otázky výkladu v zmysle článku 50b druhého odseku uvedeného štatútu,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 8. septembra 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 26. novembra 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 84 ods. 1 písm. b) piatej zarážky, článku 85, článku 145 ods. 1 a článku 150 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva ( Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1 ; Mim. vyd. 02/004, s. 307, ďalej len „Colný kódex Spoločenstva“), ako aj článku 77 ods. 1 písm. a), článku 86 ods. 6, článku 211 ods. 1 písm. a) a článku 259 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1 , ďalej len „Colný kódex Únie“).

2

Oddiel 3 kapitoly 2 hlavy IV Colného kódexu Spoločenstva mal názov „Colný režim s podmienečným oslobodením od cla a colné režimy s ekonomickým účinkom“. Časť A tohto oddielu obsahovala „spoločné ustanovenia pre niektoré colné režimy“. Články 84 a 85 tohto kódexu spadali do tejto časti.

5

Článok 84 ods. 1 písm. b) piata zarážka Colného kódexu Spoločenstva stanovoval:

„1. V článkoch 85 až 90:

…

b)

„Do colného režimu s ekonomickým účinkom je možné prepustiť tovar iba na základe povolenia vydaného colnými orgánmi.“

7

Článok 114 ods. 2 písm. c) druhá zarážka Colného kódexu Spoločenstva znel:

„Nasledujúcim výrazmi sa rozumie:

…

c)

„1. Bez toho[,] aby tým boli dotknuté ustanovenia článkov 154 až 159 a článok 123 týkajúce sa zvláštnych predpisov systému jednoduchej výmeny, umožňuje colný režim pasívny z[u]šľachťovací styk, aby bol tovar [S]poločenstva dočasne vyvezený z colného územia [S]poločenstva s cieľom jeho podrobenia spracovateľským operáciám a aby tieto výrobky mohli byť prepustené do voľného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla.

…

3. Nasledujúcimi výrazmi sa rozumie:

a)

‚dočasne vyvezeným tovarom‘ tovar, ktorý bol prepustený do colného režimu pasívny z[u]šľachťovací styk;

b)

„Povolenie sa udeľuje iba:

…

b)

ak je možné zistiť, že z[u]šľachtené výrobky pochádzajú zo spracovania dočasne vyvezeného tovaru.

Prípady, keď môžu byť použité odchýlky od pododseku b), a podmienky, podľa ktorých majú byť tieto odchýlky uplatnené, budú stanovené v súlade s postupom Výboru [pre colný kódex];

c)

Článok 1 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92 ( Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1 ; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 1192/2008 zo 17. novembra 2008 ( Ú. v. EÚ L 329, 2008, s. 1 ) (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), znelo takto:

„Na účely tohto nariadenia:

…

13.

Jednotné povolenie znamená: povolenie, ktorým sú dotknuté colné správy viac ako jedného členského štátu, pri jednom z týchto postupov:

– …

Podľa článku 500 vykonávacieho nariadenia:

„1. Ak sa žiada o jednorazové povolenie, je potrebný predchádzajúci súhlas príslušných orgánov v súlade s postupom uvedeným v odsekoch 2 a 3.

2. V prípade dočasného dovozu [použitia – neoficiálny preklad ] sa žiadosť predkladá colným orgánom príslušným podľa miesta prvého použitia, bez dopadu na druhý pododsek článku 580 ods. 2.

V ostatných prípadoch sa predkladá colným orgánom príslušným podľa miesta, kde sa vedú hlavné účtovné doklady žiadateľa umožňujúce kontroly colného režimu formou auditu a kde má byť uskladnená, spracovaná alebo dočasne vyvezená aspoň časť tovaru, ktorého sa má povolenie týkať.

…

3. Tieto colné orgány určené v súlade s odsekom 2 oznámia žiadosť a návrh povolenia ostatným colným orgánom, ktorých sa to týka, ktoré do 15 dní potvrdia ich prijatie.

„S výnimkou prípadov, keď je účinok rozhodnutia obmedzený na jeden alebo viaceré členské štáty, sú rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov platné na celom colnom území Únie.“

15

Článok 77 Colného kódexu Únie má názov „Prepustenie do voľného obehu a dočasné použitie“ a znie takto:

„1. Colný dlh pri dovoze vzniká prepustením tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, a ktorý podlieha dovoznému clu, do jedného z týchto colných režimov:

a)

prepustenie do voľného obehu vrátane prepustenia podľa ustanovení o konečnom použití;

b)

nesplnením jednej z povinností ustanovených v colných predpisoch pre konečné použite tovaru na colnom území Únie, alebo

c)

nedodržaním podmienky vzťahujúcej sa na prepustenie tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, do colného režimu alebo nedodržaním podmienky na priznanie oslobodenia od cla alebo zníženie sadzby dovozného cla v dôsledku konečného použitia tovaru.“

17

Podľa článku 82 ods. 1 Colného kódexu Únie:

Článok 86 Colného kódexu Únie, nazvaný „Osobitné pravidlá pre výpočet sumy dovozného cla“, v odseku 6 stanovuje:

„Ak sa v colných predpisoch ustanovuje zvýhodnené sadzobné zaobchádzanie s tovarom, alebo úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného alebo vývozného cla podľa článku 56 ods. 2 písm. d) až g), článkov 203, 204, 205 a 208 alebo článkov 259 až 262 tohto nariadenia, alebo podľa nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009 zo 16. novembra 2009 ustanovujúceho systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla, takéto zvýhodnené sadzobné zaobchádzanie s tovarom sa uplatňuje aj v prípadoch, v ktorých colný dlh vznikol podľa článkov 79 alebo 82 tohto nariadenia pod podmienkou, že nesplnenie povinnosti alebo nedodržanie podmienky, ktoré viedlo k vzniku colného dlhu, nepredstavovalo pokus o podvodné konanie.“

19

Podľa článku 173 Colného kódexu Únie:

„1. Deklarantovi sa na základe jeho žiadosti povolí oprava jedného alebo viacerých údajov uvedených v colnom vyhlásení po tom, ako uvedené vyhlásenie prijali colné orgány. Opravu nie je možné vykonať, ak by sa colné vyhlásenie vzťahovalo na iný tovar, ako tovar pôvodne uvedený v colnom vyhlásení.

2. Opravu nie je možné vykonať po tom, ako colné orgány:

a)

použitie colných režimov aktívny alebo pasívny zušľachťovací styk, dočasné použitie alebo konečné použitie,

…“

21

Článok 259 Colného kódexu Únie stanovuje:

„1. V colnom režime pasívny zušľachťovací styk možno tovar Únie dočasne vyviezť z colného územia Únie s cieľom jeho podrobenia spracovateľským operáciám. Zušľachtené výrobky, ktoré sú výsledkom zušľachtenia uvedeného tovaru, sa môžu prepustiť do voľného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla na základe žiadosti držiteľa povolenia alebo akejkoľvek inej osoby usadenej na colnom území Únie v prípade, že táto osoba získala súhlas držiteľa povolenia a že sú splnené podmienky tohto povolenia.

23

Kapitola 1 hlavy I prílohy A delegovaného nariadenia obsahuje tabuľku s názvom „Tabuľka s požiadavkami na údaje“. Stĺpec 8b tejto tabuľky („Žiadosť a povolenie vo veci použitia colného režimu pasívny zušľachťovací styk“) obsahuje pri údajovom prvku („Ú.P.“) 4/10 s názvom „Colný(‑é) úrad(‑y) umiestnenia“ poznámku „A“, ktorá zodpovedá povinnému údajovému prvku, to jest „údaj[om], ktoré požadujú všetky členské štáty“.

Vykonávacie nariadenie

24

Článok 261 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia č. 952/2013 ( Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 558 , ďalej len „vykonávacie nariadenie“), stanovuje:

„1. Príslušný colný orgán vydá rozhodnutie vo veci žiadosti bez konzultácie s ostatnými dotknutými colnými orgánmi, ako sa stanovuje v článku 260 tohto nariadenia v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

Hlavný colný úrad C udelil 1. decembra 2014 spoločnosti A‑GmbH, žalobkyni vo veci samej, povolenie na pasívny zušľachťovací styk na účely výroby spracovaného arašidového oleja, ktorý je výsledkom spracovateľských operácií v spoločnosti so sídlom vo Švajčiarsku (ďalej len „povolenie na prepustenie do colného režimu pasívny zušľachťovací styk“).

26

V povolení na prepustenie do colného režimu pasívny zušľachťovací styk boli uvedené dva nemecké colné úrady (colný úrad W a colný úrad Z) ako úrady prepustenia, ktoré sú oprávnené prijať colné vyhlásenia o prepustení dočasne vyvezeného tovaru do tohto colného režimu.

27

V období od júna 2015 do septembra 2017 žalobkyňa vo veci samej nakúpila v Holandsku surový arašidový olej prepustený do voľného obehu. Tento tovar Únie bol na holandskom colnom úrade deklarovaný na priamy vývoz do Švajčiarska s kódom colného režimu 1000 (konečný vývoz bez predchádzajúceho colného režimu). Po vykonaní spracovateľských operácií vo Švajčiarsku žalobkyňa vo veci samej prepustila tovar spracovaný vo Švajčiarsku do voľného obehu v Únii s kódom colného režimu 4000 (súbežné prepustenie do voľného obehu a na domáce použitie bez predchádzajúceho colného režimu). Ako colnú hodnotu žalobkyňa vo veci samej deklarovala náklady na operácie spracovania vo Švajčiarsku, a nie hodnotu dovezeného spracovaného arašidového oleja.

28

Finanzgericht (finančný súd, Nemecko), na ktorý žalobkyňa vo veci samej podala žalobu, rozhodol, že žalobkyňa nemohla doviezť spracovaný arašidový olej s čiastočným oslobodením od dovozného cla podľa článku 145 Colného kódexu Spoločenstva, keďže nepoužila povolenie na prepustenie do colného režimu pasívny zušľachťovací styk a neprepustila dočasne vyvezený tovar do tohto colného režimu.

32

Na jednej strane tento súd konštatoval, že hoci je hlavný colný úrad C v zásade viazaný rozhodnutiami holandskej colnej správy, žalobkyňa vo veci samej nemala potrebné povolenia na to, aby mohla využiť čiastočné oslobodenie od cla. Na druhej strane tento súd konštatoval, že táto neexistencia povolení nemohla ostať bez reálneho dopadu na správny priebeh colného režimu pasívny zušľachťovací styk najmä preto, že nebolo možné zabezpečiť identifikáciu predmetného tovaru. Okrem toho Finanzgericht (finančný súd) konštatoval, že žalobkyňa vo veci samej sa nemôže domáhať ani čiastočného oslobodenia od cla na základe článku 212a Colného kódexu Spoločenstva, ktorý bol nahradený článkom 86 ods. 6 Colného kódexu Únie, pretože sa dopustila zjavnej nedbanlivosti.

33

V rámci svojho opravného prostriedku „Revision“ podaného na Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd, Nemecko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobkyňa vo veci samej v podstate tvrdí, že okolnosť, že vývozné colné vyhlásenia boli predložené colnému úradu, ktorý nemá právomoc v Nemecku, nemá vplyv na uplatnenie colného režimu pasívny zušľachťovací styk, a to o to viac, že hlavný colný úrad C mal k dispozícii iné prostriedky na zabezpečenie dodržiavania podmienok identifikácie predmetného tovaru.

37

Za týchto podmienok Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd, Nemecko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Bráni čiastočnému oslobodeniu od dovozného cla po vykonaní pasívneho zušľachťovacieho styku v súlade s článkom 145 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva alebo článkom 259 ods. 1 Colného kódexu Únie, ak colné vyhlásenie na dočasne vyvezený tovar prijal colný úrad, ktorý nie je uvedený ako colný úrad prepustenia do colného režimu v povolení na pasívny zušľachťovací styk v súlade s článkom 85 Colného kódexu Spoločenstva v spojení s článkom 84 ods. 1 písm. b) piatou zarážkou tohto kódexu alebo článkom 211 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie?

2.

Má sa článok 150 ods. 2 Colného kódexu Spoločenstva vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na povinnosti, ktoré existujú po prepustení dočasne vyvezeného tovaru do colného režimu pasívny zušľachťovací styk, alebo sa toto ustanovenie vzťahuje aj na povinnosti súvisiace s podaním colného vyhlásenia na prepustenie dočasne vyvezeného tovaru do colného režimu pasívny zušľachťovací styk?

39

V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že colný režim pasívny zušľachťovací styk umožňuje, aby bol tovar Spoločenstva dočasne vyvezený z colného územia Únie s cieľom jeho podrobenia spracovateľským operáciám a aby tieto výrobky označované ako „zušľachtené výrobky“ mohli byť prepustené do voľného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla.

40

Prvá prejudiciálna otázka sa týka tak ustanovení Colného kódexu Spoločenstva uplatniteľných na obdobie od 29. júna 2015 do 30. apríla 2016, ako aj ustanovení Colného kódexu Únie uplatniteľných na obdobie od 1. mája 2016 do 11. septembra 2017. Tú časť danej otázky týkajúcu sa Colného kódexu Spoločenstva treba preskúmať oddelene od tej časti otázky, ktorá sa týka Colného kódexu Únie.

O prvej otázke v rozsahu, v akom sa týka Colného kódexu Spoločenstva

41

Napokon z článku 496 písm. f) vykonávacieho nariadenia vyplýva, že colný úrad alebo colné úrady prepustenia uvedené v povolení na pasívny zušľachťovací styk sú splnomocnené prijímať colné vyhlásenia na prepustenie tovaru do colného režimu pasívny zušľachťovací styk.

45

Treba totiž pripomenúť, že určenie colných orgánov, na ktorých môže byť dočasne vyvezený tovar prepustený do colného režimu pasívny zušľachťovací styk, vopred, najmä v situácii, o akú ide vo veci samej, keď sa colný úrad zodpovedný za vývoz nachádza v inom členskom štáte, než je colný úrad označený ako úrad ukončenia colného režimu, zaručuje, že podmienky povolenia pasívneho zušľachťovacieho styku budú overené a že v prípade potreby sa prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie identifikácie tovaru v čase dovozu po vykonaní spracovateľských operácií. Určenie colného úradu prepustenia má teda dôležitú kontrolnú funkciu pre riadny priebeh pasívneho zušľachťovacieho styku.

46

V tejto súvislosti treba uviesť, že colný režim pasívny zušľachťovací styk, ktorý vedie k úplnému alebo čiastočnému oslobodeniu od cla, je výnimočným opatrením určeným na uľahčenie priebehu určitých hospodárskych činností. Keďže tento režim predstavuje zjavné riziko pre správne uplatňovanie colnej právnej úpravy a výber cla, sú osoby, ktoré tento režim využívajú, povinné striktne dodržiavať povinnosti, ktoré z neho vyplývajú. Rovnako treba reštriktívne vykladať dôsledky, ktoré pre ne vyplývajú v prípade nedodržania ich povinností (pozri analogicky rozsudok zo 14. januára 2010, Terex Equipment a i., C‑430/08 a C‑431/08 , EU:C:2010:15 , bod 42 ).

49

Pokiaľ ide o možnosť následnej opravy vývozných colných vyhlásení na účely prepustenia tovaru do colného režimu pasívny zušľachťovací styk so spätnou účinnosťou, treba uviesť, že vo veci samej hlavný colný úrad C s účinnosťou od 16. marca 2018 určil holandský colný úrad ako colný úrad prepustenia, ktorý je príslušný na prepustenie tovaru do colného režimu pasívny zušľachťovací styk. Následne na žiadosť žalobkyne vo veci samej holandský colný úrad opravil vývozné colné vyhlásenia týkajúce sa surového arašidového oleja tak, že v týchto vyhláseniach uviedol kód colného režimu pasívny zušľachťovací styk (kód 2100 v kolónke 37) a odkaz na povolenie na prepustenie do colného režimu pasívny zušľachťovací styk (v kolónke 44).

50

V situácii, o akú ide vo veci samej, však oprava vývozných colných vyhlásení colnými orgánmi členského štátu s cieľom retroaktívne zohľadniť povolenie na pasívny zušľachťovací styk vydané orgánmi iného členského štátu nemôže nahradiť predchádzajúci súhlas v zmysle článku 500 vykonávacieho nariadenia.

51

Okrem toho takáto následná oprava vývozných colných vyhlásení sa nemôže zakladať ani na článku 78 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva.

O prvej otázke v rozsahu, v akom sa týka Colného kódexu Únie

54

Článok 211 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie stanovuje, že povolenie colných orgánov sa vyžaduje v prípade použitia colného režimu aktívny alebo pasívny zušľachťovací styk, dočasné použitie alebo konečné použitie. Znenie tohto ustanovenia je teda podobné zneniu článku 85 Colného kódexu Spoločenstva, keďže pred prepustením dočasne vyvezeného tovaru do colného režimu pasívny zušľachťovací styk sa vyžaduje povolenie.

55

Naopak, ako uviedol predkladajúci vnútroštátny súd v bode 48 návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ustanovenia novej právnej úpravy za takých okolností, o aké ide vo veci samej, už nevyžadujú jednotné povolenie s predchádzajúcim súhlasom príslušných colných orgánov členských štátov, ktorých sa týka žiadosť o povolenie. Článok 261 ods. 1 písm. c) vykonávacieho nariadenia totiž stanovuje, že využitie konzultačného postupu na účely získania predchádzajúceho súhlasu členských štátov dotknutých žiadosťou o povolenie, stanovenou v článku 260 tohto nariadenia, sa nevyžaduje, pokiaľ je žiadosť o povolenie, ktorá sa týka viacerých členských štátov, operáciou, v rámci ktorej colný úrad prepustenia tovaru nie je colným úradom ukončenia.

56

Pokiaľ ide o možnosti opravy colného vyhlásenia, treba uviesť, že tieto možnosti boli obmedzené zavedením článku 173 Colného kódexu Únie. Odsek 3 tohto článku stanovuje možnosť colných orgánov povoliť opravu colného vyhlásenia po prepustení tovaru na žiadosť deklaranta a do troch rokov od prijatia tohto vyhlásenia s cieľom umožniť deklarantovi splniť si svoje povinnosti týkajúce sa prepustenia tovaru do príslušného colného režimu. Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že hoci táto možnosť zmierňuje zásadu neodvolateľnosti colného vyhlásenia, nič to nemení na tom, že táto možnosť predstavuje výnimku z tejto zásady, ktorú treba vykladať reštriktívne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2023, Zes Zollner Electronic, C‑640/21 , EU:C:2023:457 , bod 43 ).

60

62

Za týchto podmienok treba na prvú prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že:

–

článok 85 Colného kódexu Spoločenstva v spojení s článkom 84 ods. 1 písm. b) piatou zarážkou tohto kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že v situácii, keď osoba, ktorej členský vydal povolenie na pasívny zušľachťovací styk, prepustí tovar Únie určený na spracovanie v tretej krajine do colného režimu vývoz na colnom úrade nachádzajúcom sa v inom členskom štáte, ktorý nedal svoj predchádzajúci súhlas s týmto povolením a ktorý v ňom nie je uvedený ako colný úrad prepustenia, toto ustanovenie bráni čiastočnému oslobodeniu od dovozného cla v rámci režimu pasívneho zušľachťovacieho styku upravenému v článku 145 ods. 1 uvedeného kódexu,

–

článok 211 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie sa má vykladať v tom zmysle, že v situácii, keď je tovar Únie určený na spracovanie v tretej krajine prepustený do colného režimu vývoz na colnom úrade, ktorý nie je uvedený ako colný úrad prepustenia v povolení na pasívny zušľachťovací styk, toto ustanovenie bráni čiastočnému oslobodeniu od dovozného cla v rámci režimu pasívneho zušľachťovacieho styku upravenému v článku 259 ods. 1 Colného kódexu Únie.

V dôsledku toho, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 38 a 39 svojich návrhov, článok 150 ods. 2 Colného kódexu Spoločenstva, ktorý sa týka výlučne podmienok a povinností vzťahujúcich sa k colnému režimu pasívny zušľachťovací styk, sa neuplatňuje na také nesplnenie, o aké ide vo veci samej, spočívajúce v prepustení tovaru na vývoz na colnom úrade nachádzajúcom sa na území členského štátu, na ktorom sa povolenie na prepustenie do tohto colného režimu neuplatňovalo.

O tretej otázke

66

Svojou treťou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 86 ods. 6 Colného kódexu Únie uplatňovať analogicky, ak colný dlh vznikol podľa článku 77 ods. 1 písm. a) tohto kódexu prepustením spracovaných výrobkov do voľného obehu.

67

Článok 86 ods. 6 Colného kódexu Únie umožňuje za určitých podmienok zhojiť nesplnenie povinnosti alebo nedodržanie podmienky, ku ktorému došlo v rámci dovozu alebo vývozu tovaru. Ako však uvádza predkladajúci vnútroštátny súd, vo veci samej bol dovoz predmetného tovaru legálny, takže zodpovedajúci colný dlh vznikol v dôsledku prepustenia tovaru do colného režimu voľného obehu podľa článku 77 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie, čo je prípad, na ktorý sa nevzťahuje článok 86 ods. 6 tohto kódexu.

Vzhľadom na to, že konanie pred Všeobecným súdom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Všeobecnému súdu a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prejudiciálna komora)

rozhodol takto:

1.

Článok 85 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, v spojení s článkom 84 ods. 1 písm. b) piatou zarážkou tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že v situácii, keď osoba, ktorej členský vydal povolenie na pasívny zušľachťovací styk, prepustí tovar Únie určený na spracovanie v tretej krajine do colného režimu vývoz na colnom úrade nachádzajúcom sa v inom členskom štáte, ktorý nedal svoj predchádzajúci súhlas s týmto povolením a ktorý v ňom nie je uvedený ako colný úrad prepustenia, toto ustanovenie bráni čiastočnému oslobodeniu od dovozného cla v rámci režimu pasívneho zušľachťovacieho styku upravenému v článku 145 ods. 1 uvedeného kódexu.

Hesse

Dimitrakopoulos

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. apríla 2026.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.