T-638/24

62024TJ0638

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (prejudiciálna komora)

z 25. februára 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dane – Spoločný systém DPH – Miesto nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva – Články 40 a 41 smernice 2006/112/ES – Osoba povinná platiť DPH – Článok 203 smernice 2006/112 – Zásada daňovej neutrality – Zásada proporcionality – Nadobudnutia v rámci Spoločenstva uskutočnené pod identifikačným číslom pre DPH prideleným členským štátom pôvodu tovaru – Nesprávne uvedenie DPH na zodpovedajúcich faktúrach dodaní v rámci Spoločenstva“

Vo veci T‑638/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd, Rakúsko) z 23. októbra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 22. novembra 2024, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: V. Di Bucci,

so zreteľom na to, že Súdny dvor 10. decembra 2024 postúpil návrh na začatie prejudiciálneho konania Všeobecnému súdu podľa článku 50b tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie,

so zreteľom na oblasť uvedenú v článku 50b prvom odseku písm. a) Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a vzhľadom na neexistenciu nezávislej otázky týkajúcej sa výkladu v zmysle článku 50b druhého odseku uvedeného štatútu,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 40, 41 a 203 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 , ďalej len „smernica o DPH“), ako aj zásad neutrality dane z pridanej hodnoty (DPH) a proporcionality.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Finanzamt Österreich (Daňový úrad Rakúska, ďalej len „daňový úrad“) a spoločnosťou D GmbH vo veci určenia DPH dlžnej touto spoločnosťou za zdaňovacie obdobia 2011 až 2015.

Právny rámec

Právo Únie

i)

zdaniteľnou osobou konajúcou ako takou…,

…“

4

Článok 20 prvý odsek smernice o DPH znie:

„‚Nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva‘ je získanie práva disponovať ako majiteľ hmotným hnuteľným majetkom, ktorý bol odoslaný alebo dopravený nadobúdateľovi predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet do iného členského štátu než je ten, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala.“

Ak podľa článku 40 nadobudnutie podlieha DPH v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru končí, po tom, ako bolo zdanené v súlade s prvým odsekom, základ dane sa primerane zníži v členskom štáte, ktorý pridelil identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ toto nadobudnutie uskutočnil.“

7

Článok 138 ods. 1 smernice o DPH, pred prijatím smernice Rady (EÚ) 2018/1910 zo 4. decembra 2018 ( Ú. v. EÚ L 311, 2018, s. 39 ), stanovoval:

„Členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci [Európskej únie] predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu… konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala.“

8

Článok 203 smernice o DPH znie:

Ustanovenie § 3 ods. 8 prílohy k UStG 1994, ktorá obsahuje ustanovenia týkajúce sa vnútorného trhu, stanovuje:

„Nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva sa považuje za uskutočnené na území členského štátu, v ktorom sa tovar nachádza pri ukončení prepravy alebo odoslania. Ak nadobúdateľ tovaru používa vo vzťahu k dodávateľovi identifikačné číslo pre DPH, ktoré mu pridelil iný členský štát, tak sa nadobudnutie tovaru považuje za uskutočnené na území tohto členského štátu, pokiaľ nadobúdateľ tovaru nepreukáže, že nadobudnutie bolo zdanené v členskom štáte uvedenom v prvej vete. …“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

11

D je spoločnosť s ručením obmedzeným založená podľa rakúskeho práva. Nadobudla tovar od dodávateľov usadených v Rakúsku (ďalej len „dodávatelia“), ktorý si dala dodať z tohto členského štátu do iných členských štátov. V rámci týchto nadobudnutí oznámila dodávateľom svoje rakúske identifikačné číslo pre DPH. Dodávatelia jej zaslali faktúry týkajúce sa dodania uvedeného tovaru, v ktorých bola uvedená rakúska DPH. Na účely svojich daňových priznaní sa D na jednej strane domnievala, že táto DPH bola odpočítateľná, a na druhej strane, že predmetné nadobudnutia neboli nadobudnutiami v rámci Spoločenstva zdaniteľnými v Rakúsku.

12

15

Rozhodnutím z 18. októbra 2022 Bundesfinanzgericht (Spolkový finančný súd) vyhovel žalobe D a s poukázaním na rozsudok zo 7. júla 2022, Dyrektor Izby Skarbowej w W. (Nesprávna kvalifikácia reťazových transakcií) ( C‑696/20 , EU:C:2022:528 ), rozhodol, že D neuskutočnila nadobudnutia v rámci Spoločenstva v Rakúsku len na základe použitia svojho rakúskeho identifikačného čísla pre DPH na účely dotknutých transakcií.

16

Daňový úrad podal opravný prostriedok „Revision“ na predkladajúci vnútroštátny súd. Tento úrad sa pýta na výklad článkov 40, 41 a 203 smernice o DPH, ako aj zásad neutrality DPH a proporcionality. Kladie si otázku, či tieto články a tieto zásady bránia zdaneniu predmetných nadobudnutí v rámci Spoločenstva v Rakúsku na základe pravidla uvedeného v § 3 ods. 8 prílohy k UStG 1994, ktorá obsahuje ustanovenia týkajúce sa vnútorného trhu, ak v tomto členskom štáte existuje daňový dlh týkajúci sa zodpovedajúcich dodaní v rámci Spoločenstva z dôvodu nesprávneho uvedenia DPH na faktúrach podľa § 11 ods. 12 UStG 1994, ktorým sa preberá článok 203 tejto smernice.

17

V tejto súvislosti má predkladajúci vnútroštátny súd pochybnosti o tom, či riešenie prijaté v rozsudku zo 7. júla 2022, Dyrektor Izby Skarbowej w W. (Nesprávna kvalifikácia reťazových transakcií) ( C‑696/20 , EU:C:2022:528 ), možno uplatniť na vec samu. Na rozdiel od veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, DPH vzťahujúca sa na dodania uskutočnené spoločnosťou D bola splatná nie preto, že daňová správa nepovažovala tieto dodania za oslobodené od dane, ale z dôvodu nesprávneho uvedenia rakúskej DPH na dotknutých faktúrach. Okrem toho tento daňový dlh nie je konečný, pretože § 11 ods. 12 UStG 1994 umožňuje dodávateľom opraviť nesprávne faktúry, a to kedykoľvek, aj keď rok, v ktorom boli tieto faktúry vystavené, je premlčaný.

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

19

Svojou prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa články 40, 41 a 203 smernice o DPH, ako aj zásady neutrality DPH a proporcionality majú vykladať v tom zmysle, že bránia uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá stanovuje, že predmetom DPH je nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva v členskom štáte, v ktorom sa začalo odoslanie alebo preprava tovaru, z dôvodu, že nadobúdateľ uskutočnil toto nadobudnutie pod identifikačným číslom pre DPH prideleným týmto členským štátom, ak je takéto nadobudnutie tovaru sprevádzané dodaním tovaru v rámci Spoločenstva oslobodeným od DPH, pre ktoré existuje daňový dlh v uvedenom členskom štáte podľa pravidla stanoveného v článku 203 uvedenej smernice z dôvodu nesprávnej fakturácie DPH za toto dodanie.

20

Na úvod treba pripomenúť, že nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v zásade predstavujú transakcie podliehajúce DPH v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. b) smernice o DPH.

24

Treba tiež pripomenúť, pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí článok 41 smernice o DPH, že podľa všeobecného režimu tejto smernice po nadobudnutí v rámci Spoločenstva zdanenom v členskom štáte skončenia odoslania alebo prepravy alebo v členskom štáte identifikácie nasleduje dodanie v rámci Spoločenstva oslobodené od dane v členskom štáte začatia odoslania alebo prepravy podľa článku 138 smernice o DPH [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2022, Dyrektor Izby Skarbowej w W. (Nesprávna kvalifikácia reťazových transakcií), C‑696/20 , EU:C:2022:528 , bod 51 ]. Oslobodenie dodania v rámci Spoločenstva zodpovedajúce nadobudnutiu v rámci Spoločenstva umožňuje zamedziť dvojitému zdaneniu, a v nadväznosti na to tiež porušeniu zásady daňovej neutrality, ktorá je súčasťou spoločného systému DPH (rozsudok z 27. septembra 2007, Teleos a i., C‑409/04 , EU:C:2007:548 , bod 25 ).

25

Navyše cieľom pravidla stanoveného v článku 41 smernice o DPH je na jednej strane zabezpečiť zdanenie daného nadobudnutia v rámci Spoločenstva. Na druhej strane má za cieľ zabrániť dvojitému zdaneniu za to isté nadobudnutie [pozri rozsudok zo 7. júla 2022, Dyrektor Izby Skarbowej w W. (Nesprávna kvalifikácia reťazových transakcií), C‑696/20 , EU:C:2022:528 , bod 41 a citovanú judikatúru].

26

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že daňová správa považovala dodania v rámci Spoločenstva, o ktoré ide vo veci samej, za transakcie oslobodené od DPH. Táto daňová správa však podriadila tieto dodania uplatneniu pravidla stanoveného v článku 203 smernice o DPH z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto dodaní nesprávne uvádzali DPH.

30

Naproti tomu článok 203 smernice o DPH sa nevzťahuje na situácie, v ktorých je DPH uvedená na faktúre správna v tom zmysle, že zodpovedá skutočne zdaniteľnému plneniu podľa iného ustanovenia tejto smernice [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2022, Finanzamt Österreich (DPH omylom fakturovaná konečným spotrebiteľom), C‑378/21 , EU:C:2022:968 , body 22 a 23 ].

31

Z vyššie uvedeného vyplýva, že články 41 a 203 smernice o DPH podliehajú odlišným podmienkam uplatnenia a sledujú vlastný účel. Pokiaľ sú teda ich podmienky uplatnenia splnené, nič v týchto ustanoveniach nebráni ich súčasnému uplatneniu na nadobudnutie v rámci Spoločenstva a z dôvodu nesprávneho uvedenia DPH na faktúre na dodanie v rámci Spoločenstva oslobodené od dane. Rovnako nič v ostatných ustanoveniach smernice o DPH nebráni takémuto súbežnému uplatneniu článkov 41 a 203 tejto smernice.

32

Pokiaľ ide o zásady neutrality DPH a proporcionality, treba pripomenúť, že opatrenia prijaté členskými štátmi na zabezpečenie riadneho výberu dane a predchádzania daňovým podvodom nesmú ísť v súlade so zásadou proporcionality nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie takto sledovaných cieľov a nemôžu sa teda používať spôsobom spochybňujúcim neutralitu DPH, ktorá predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právom Únie v tejto oblasti [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2022, Dyrektor Izby Skarbowej w W. (Nesprávna kvalifikácia reťazových transakcií), C‑696/20 , EU:C:2022:528 , bod 54 ].

36

Dodržiavanie zásady neutrality DPH je zabezpečené najmä systémom, v ktorom na jednej strane dodávateľ, ktorý omylom zaplatil daňovým orgánom DPH, môže požiadať o jej vrátenie, a na druhej strane nadobúdateľ môže podľa občianskeho práva podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia proti uvedenému dodávateľovi, ktorý mu nezaplatil vrátenú DPH, pretože tento systém umožňuje nadobúdateľovi, ktorý znášal daň fakturovanú omylom, získať vrátenie súm zaplatených bez právneho dôvodu. Ak sa vrátenie DPH stane nemožným alebo nadmerne ťažkým, najmä v prípade platobnej neschopnosti dodávateľa, zásady neutrality DPH a efektivity vyžadujú, aby členské štáty stanovili nástroje potrebné na to, aby nadobúdateľovi umožnili získať späť DPH fakturovanú a zaplatenú bez právneho dôvodu, najmä zaslaním jeho žiadosti o vrátenie priamo daňovému orgánu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. októbra 2022, HUMDA, C‑397/21 , EU:C:2022:790 , body 21 a 22 a citovanú judikatúru).

37

V tejto súvislosti predkladajúci vnútroštátny súd okrem iného uviedol, že rakúske právo umožňuje opravu nedôvodne vyfakturovanej DPH prostredníctvom opravy nesprávnych faktúr a že takúto opravu možno vykonať kedykoľvek, aj keď je rok, v ktorom boli tieto faktúry vystavené, premlčaný.

38

Za týchto podmienok zdanenie nadobudnutí v rámci Spoločenstva v členskom štáte identifikácie v súlade s článkom 41 smernice o DPH za predpokladu, že zodpovedajúce dodania v rámci Spoločenstva sú oslobodené od DPH a že v tom istom členskom štáte existuje daňový dlh týkajúci sa týchto dodaní na základe pravidla stanoveného v článku 203 tejto smernice, nie je v rozpore so zásadami neutrality DPH a proporcionality.

Ako totiž vyplýva najmä z bodov 49, 52 a 53 rozsudku zo 7. júla 2022, Dyrektor Izby Skarbowej w W. (Nesprávna kvalifikácia reťazových transakcií), C‑696/20 , EU:C:2022:528 ), záver, ku ktorému dospel Súdny dvor v tomto rozsudku, bol založený na konštatovaní predkladajúceho vnútroštátneho súdu, podľa ktorého na jednej strane vnútroštátny daňový orgán s predmetným dodaním v rámci Spoločenstva s konečnou platnosťou zaobchádzal ako s transakciou podliehajúcou DPH – a nie ako s transakciou oslobodenou od tejto dane v súlade s článkom 138 smernice o DPH – a na druhej strane zdaniteľná osoba si nemohla odpočítať DPH zaplatenú na vstupe z tohto dodania. V tejto súvislosti Súdny dvor najmä uviedol, že v prípade neexistencie oslobodenia dodania v rámci Spoločenstva od dane v členskom štáte začatia odoslania alebo prepravy nemohlo existovať riziko daňového úniku, takže zdanenie tejto transakcie v tomto členskom štáte na základe pravidla uvedeného v článku 41 smernice o DPH bolo v rozpore s cieľmi sledovanými týmto ustanovením, ako sú pripomenuté v bode 25 vyššie.

42

Naproti tomu vo veci samej DPH vzťahujúca sa na predmetné dodania v rámci Spoločenstva nie je splatná z dôvodu neexistencie oslobodenia týchto dodaní od dane, ale podľa pravidla uvedeného v článku 203 smernice o DPH.

43

Ako však uviedol generálny advokát v bode 54 svojich návrhov, vznik daňového dlhu podľa článku 203 smernice o DPH, ktorý je povinný zaplatiť dodávateľ tovaru v rámci Spoločenstva nesprávne fakturujúci DPH, sa nerovná zdaneniu týchto dodaní prostredníctvom DPH. Ako totiž bolo pripomenuté v bode 34 vyššie, daňový dlh stanovený v článku 203 tejto smernice nevzniká z dôvodu transakcie podliehajúcej DPH, ale len z dôvodu, že DPH je uvedená na dotknutej faktúre.

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné preskúmať druhú otázku.

O trovách

47

Vzhľadom na to, že konanie pred Všeobecným súdom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Všeobecnému súdu a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prejudiciálna komora)

Sampol Pucurull

Petrlík

Valasidis

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu z 25. februára 2026.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.