T-643/24

62024TJ0643

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (prejudiciálna komora)

z 11. februára 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dane –Spoločný systém DPH – Zdaniteľné plnenia – Pojem ‚poskytovanie služieb za protihodnotu‘ – Článok 2 ods. 1 písm. c), článok 24 ods. 1 a článok 25 písm. a) a c) smernice 2006/112/ES – Zdaniteľný základ – Pojem ‚protihodnota‘ – Článok 73 a článok 78 prvý odsek písm. a) smernice 2006/112 – Nositelia práv súvisiacich s autorským právom – Prenos zvukových záznamov a audiovizuálnych programov bez licencie – Odmena vyplatená organizácii kolektívnej správy – Príplatok“

Vo veci T‑643/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Curtea de Apel Bucureşti (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko) z 13. septembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 22. novembra 2024, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: V. Di Bucci,

so zreteľom na to, že Súdny dvor 12. decembra 2024 postúpil návrh na začatie prejudiciálneho konania Všeobecnému súdu podľa článku 50b tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie,

so zreteľom na oblasť uvedenú v článku 50b prvom odseku písm. a) Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a vzhľadom na neexistenciu nezávislej otázky týkajúcej sa výkladu v zmysle článku 50b druhého odseku uvedeného Štatútu,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 ods. 1 písm. c), článku 24 ods. 1 a článku 25 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Centrul Român pentru Administrarea Drepturilor Artiștilor Interpreți (Credidam), organizáciou, ktorej predmetom činnosti je zabezpečiť kolektívnu správu autorských práv a s nimi súvisiacich práv v Rumunsku, a spoločnosťou Cristian General Serv SRL, založenou podľa rumunského práva, ktorá prevádzkuje turistický penzión, vo veci zdanenia daňou z pridanej hodnoty (DPH) celej sumy alebo jej časti, ktorú táto spoločnosť dlhovala Credidam za to, že svojim zákazníkom bez licencie sprístupnila zvukové záznamy a audiovizuálne programy.

c)

poskytovanie služieb za protihodnotu na území členského štátu zdaniteľnou osobou, ktorá koná ako taká;

…“

4

Článok 24 smernice 2006/112 stanovuje:

„1. Poskytovaním služieb je každá transakcia, ktorá nie je dodaním tovaru.

b)

záväzok… strpieť konanie alebo stav,

c)

vykonávanie služieb… na základe zákona.“

6

Článok 73 smernice 2006/112 znie takto:

…“

Vnútroštátne právo

Daňový zákonník

8

Články 268 a 271 Legea nr. 227/2015 privind Codul fiscal (zákon č. 227/2015 o Daňovom zákonníku) z 8. septembra 2015 ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 688 z 10. septembra 2015), v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej (ďalej len „Daňový zákonník“), mali za cieľ prebrať do rumunského práva články 2, 24 a 25 smernice 2006/112.

9

Zákon o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom

10

Článok 112 Legea nr. 8/1996 privind dreptul de autor și drepturile conexe (zákon č. 8/1996 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom) zo 14. marca 1996 ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 60 z 26. marca 1996,) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom), stanovuje:

„1. Výkonní umelci a výrobcovia zvukových záznamov majú právo na jednotnú primeranú odmenu za priame alebo nepriame použitie zvukových záznamov uverejnených na komerčné účely alebo ich rozmnoženín vysielaním alebo akýmikoľvek prostriedkami verejného prenosu.

2. Výška takejto odmeny sa určí podľa metodík v súlade s postupmi podľa článkov 163 až 165.

3. Jednotná odmena sa vyberá za podmienok stanovených v článku 168.

d)

právo na jednotnú spravodlivú odmenu priznanú výkonným umelcom a výrobcom zvukových záznamov za verejný prenos a vysielanie zvukových záznamov vydaných na obchodné účely alebo rozmnoženín takýchto zvukových záznamov;

…

2. Organizácie kolektívnej správy zastupujú v prípade práv uvedených v odseku 1 aj tých nositeľov práv, ktorí im neudelili splnomocnenie.“

12

Článok 146 zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom stanovuje:

…“

Metodika

13

Decizia nr. 120/2016 privind publicarea în Monitorul Oficial al României , Partea I, a Deciziei civile nr. 784A din 26 octombrie 2016 a Curžii de Apel Bucurežti – Secžia a IV‑a civilă, pronunžată în Dosarul nr. 2.013/2/2016 (rozhodnutie č. 120/2016 o uverejnení v Úradnom vestníku Rumunska , časť I, občianskeho rozhodnutia č. 784A z 26. októbra 2016 Odvolacieho súdu Bukurešť – štvrtá občianska komora, vydaného vo veci č. 2.013/2/2016) ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 952, z 25. novembra 2016) uvádza do platnosti metodiku, ktorú vydal Oficiul Român pentru Drepturile de Autor (Úrad pre autorské práva, Rumunsko), uvedenú najmä v článku 112 ods. 2 zákona o autorských právach a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej len „metodika“).

14

Bod 3.12 metodiky stanovuje, že ak sa uskutočňuje používanie chránených diel bez predchádzajúceho udelenia licencie na tento účel, výška odmeny, ktorú má používateľ zaplatiť výkonným umelcom a výrobcom zvukových záznamov, sa rovná trojnásobku tej odmeny, ktorú by tento používateľ musel zaplatiť, ak by bol držiteľom licencie.

Na účely stanovenia sumy uvedenej v bode 16 vyššie Credidam na základe metodológie strojnásobila odmenu, ktorú by Cristian General Serv musela zaplatiť, ak by mala licenciu. Domnievala sa, že celá táto odmena musí byť zaťažená DPH.

18

Dňa 25. novembra 2022 podala Credidam na Tribunalul București (Vyšší súd Bukurešť, Rumunsko) žalobu, ktorou sa na základe mimozmluvnej občianskoprávnej zodpovednosti domáhala, aby bola spoločnosti Cristian General Serv uložená jednak povinnosť zaplatiť sumu uvedenú v bode 16 vyššie a jednak povinnosť uzavrieť s ňou zmluvu, ktorej predmetom bolo udelenie licencií na verejný prenos diel, ktoré sú takej povahy, ako sú uvedené v bode 15 vyššie.

19

Táto žaloba, ktorú podala Credidam, bola zamietnutá rozsudkom z 19. apríla 2023, pričom Tribunalul București (Vyšší súd Bukurešť) uviedol, pokiaľ išlo o návrh na zaplatenie, že Cristian General Serv nevykonávala počas sporného obdobia obchodnú činnosť, takže hoci na tento účel mala priestor, nevykonávala prenos predmetných chránených diel. Pokiaľ išlo o návrh na nariadenie uzavretia nevýhradnej licencie, tento súd sa domnieval, že zákon o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom sa neodchyľuje od zásady zmluvnej slobody a že v každom prípade zrušenie priestoru využívaného touto spoločnosťou vo februári 2023 bráni uzavretiu takej nevýhradnej licencie, o akú žiadala Credidam.

20

Majú sa ustanovenia článku 2 ods. 1 písm. c), článku 24 ods. 1 a článku 25 písm. a) smernice [2006/112] vykladať v tom zmysle, že v prípade, že používateľ vykonáva verejný prenos chráneného diela bez príslušnej licencie, nositelia súvisiacich práv vykonávajú poskytovanie služieb za protihodnotu?

2.

Závisí odpoveď na prvú otázku od skutočnosti, že nositeľ takéhoto súvisiaceho práva nemá podľa vnútroštátneho práva možnosť namietať proti použitiu diela, ale má len nárok na spravodlivú jednotnú odmenu, alebo [závisí] od spôsobu výpočtu použitého na určenie dlhovaných súm?“

O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

23

Ako uviedla Európska komisia vo svojich pripomienkach, vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania nespresňuje, či považuje za preukázanú existenciu verejného prenosu predmetných chránených diel.

27

S upriamením pozornosti vnútroštátneho súdu na skutočnosť, že on jediný má právomoc rozhodnúť o správnosti a právnej kvalifikácii skutkových okolností vo veci samej a keďže uvedený súd uvádza, že vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 21 vyššie nemá k dispozícii dostatočné informácie na rozhodnutie sporu, ktorý mu bol predložený, a vzhľadom na prezumpciu relevantnosti, ktorá sa vzťahuje na prejudiciálne otázky, treba konštatovať, že nie je zjavné, že by výklad smernice 2006/112 požadovaný uvedeným súdom nemal nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej alebo že problém nastolený uvedeným súdom má hypotetickú povahu (pozri analogicky rozsudok z 12. septembra 2024, NARE‑BG, C‑429/23 , EU:C:2024:742 , bod 42 ).

28

Z uvedeného vyplýva, že položené otázky sú prípustné.

O veci samej

29

nositelia práv súvisiacich s autorskými právami poskytujú služby za protihodnotu, ak ich chránené diela sú predmetom verejného prenosu používateľom, ktorý na tento účel nemá licenciu, bez ohľadu na okolnosť, že jednak nemôžu namietať proti tomuto prenosu a že jednak ich odmena vyplýva z vnútroštátneho zákona, ako aj z ustanovení právnych predpisov, na ktoré tento zákon odkazuje,

–

DPH sa uplatňuje na celú odmenu, ktorá patrí nositeľom práv súvisiacich s autorským právom za toto poskytnutie služieb, vrátane tej časti odmeny, ktorá presahuje odmenu, ktorú by tento používateľ musel zaplatiť, ak by bol držiteľom licencie.

32

Po prvé, pokiaľ ide o otázku, či plnenie, o aké ide vo veci samej, zodpovedá definícii poskytovania služieb za protihodnotu, treba pripomenúť, že poskytovanie služieb sa uskutočňuje za protihodnotu v zmysle článku 2 ods. 1 písm. c) smernice 2006/112 len vtedy, ak medzi poskytovateľom a príjemcom existuje právny vzťah, v rámci ktorého dochádza k výmene vzájomných plnení, pričom odmena prijatá poskytovateľom predstavuje skutočnú protihodnotu za individualizovateľnú službu poskytnutú príjemcovi. Je to tak v prípade, že existuje priama súvislosť medzi poskytnutou službou a prijatou protihodnotou (pozri rozsudok z 24. februára 2022, Suzlon Wind Energy Portugal, C‑605/20 , EU:C:2022:116 , bod 62 a citovanú judikatúru).

33

Napokon, pokiaľ ide o pojem „priama súvislosť“, ako uviedol samotný predkladajúci vnútroštátny súd, Súdny dvor už mal príležitosť rozhodnúť, že skutočnosť, že odmenu dostáva organizácia kolektívnej správy autorských práv a s nimi súvisiacich práv, nebráni existencii priamej súvislosti v zmysle judikatúry citovanej v bode 32 vyššie, keďže táto organizácia koná na účet nositeľov takýchto práv, a že ani okolnosť, podľa ktorej kolektívna správa odmien vyplýva zo zákonnej povinnosti, nebráni existencii takejto súvislosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2021, UCMR – ADA, C‑501/19 , EU:C:2021:50 , bod 37 ). Súdny dvor tiež spresnil, že práve legislatívny rámec vytvára priamu súvislosť medzi poskytnutím služieb a povinnosťou zaplatiť protihodnotu, pričom pripomenul, že z článku 25 písm. c) smernice 2006/112 výslovne vyplýva, že poskytovanie služieb môže spočívať najmä v poskytnutí služby podľa zákona (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júla 2024, Credidam, C‑179/23 , EU:C:2024:571 , bod 40 ).

36

Ako zdôraznil generálny advokát v bode 31 svojich návrhov, okolnosť, že v prejednávanej veci k verejnému prenosu chránených diel došlo bez toho, aby Credidam predtým udelila licenciu na účely takéhoto prenosu, viedla vnútroštátny súd k tomu, aby sa pýtal na možnosť uplatniť na skutkové okolnosti vo veci samej judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 21. januára 2021, UCMR – ADA ( C‑501/19 , EU:C:2021:50 ).

37

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že zásada daňovej neutrality bráni v oblasti výberu DPH všeobecnému rozlišovaniu medzi protiprávnymi a zákonnými transakciami, keďže systém DPH má zaťažiť konečného spotrebiteľa tovarov alebo služieb, ak boli tieto tovary alebo služby dodané alebo poskytnuté v rámci zdaniteľných transakcií podľa smernice 2006/112 (pozri rozsudok z 27. apríla 2023, Fluvius Antwerpen, C‑677/21 , EU:C:2023:348 , bod 28 a citovanú judikatúru).

41

Okolnosť, že používateľ chránených diel nezaplatil sumy, ktoré mal zaplatiť, nebráni tomu, aby vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 34 vyššie boli tieto sumy kvalifikované ako protihodnota za službu poskytovanú organizáciou kolektívnej správy autorských práv a s nimi súvisiacich práv v mene nositeľov práv súvisiacich s autorským právom, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

42

Skutočnosť, že tieto sumy, ktoré dlhuje používateľ, vymáha organizácia kolektívnej správy autorských práv a s nimi súvisiacich práv, a nie samotní nositelia práv súvisiacich s autorským právom, nebráni, ako to vyplýva z bodu 35 vyššie, existencii priamej súvislosti medzi poskytnutou službou a prijatou protihodnotou.

43

Vzhľadom na vyššie uvedené sa zdá, čo prináleží overiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, že také poskytovanie služieb, aké určil tento súd, spĺňa kritériá judikatúry pripomenuté v bode 32 vyššie.

47

Tento pojem „dohodnutá cena“, t. j. „protihodnota“ za poskytovanie služieb, súd Únie vykladá tak, že zahŕňa príplatky alebo dodatočné náklady, ak vyplývajú z uplatnenia právneho rámca na vzťahy medzi poskytovateľom služieb a osobou, ktorá z nich mala prospech, hoci aj nezákonne alebo protiprávne, inak povedané, ak tieto príplatky alebo dodatočné poplatky dosvedčujú priamu súvislosť medzi poskytnutím služieb a jeho protihodnotou. Súdny dvor tak rozhodol, že kontrolné poplatky za neoprávnené parkovanie, ktoré mali platiť vodiči, ktorí mali parkovacie miesto, podliehali DPH bez ohľadu na okolnosť, že takéto poplatky boli vo vnútroštátnom práve kvalifikované ako sankcia (rozsudok z 20. januára 2022, Apcoa Parking Danmark, C‑90/20 , EU:C:2022:37 , body 30 až 34 a 46 ). Rovnako rozhodol, že náhrada predstavujúca výhodu neoprávnene získanú nelegálnym odberateľom elektriny podlieha DPH (rozsudok z 27. apríla 2023, Fluvius Antwerpen, C‑677/21 , EU:C:2023:348 , bod 32 ).

48

V prejednávanej veci, s výhradou overenia predkladajúcim vnútroštátnym súdom, z bodu 3.12 metodiky, ktorá je osobitne uvedená v zákone o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, výslovne vyplýva, že príplatok k odmene, ktorý má zaplatiť používateľ chránených diel, ktorý nemá licenciu, je priamym dôsledkom nelicencovaného prenosu týchto diel, teda poskytovania služieb, o aké ide vo veci samej.

49

V dôsledku toho cena, ktorú treba zohľadniť a ktorá musí za okolností, o aké ide vo veci samej, zaťažiť DPH, je zákonom stanovená cena v prípade nelicencovaného prenosu diel, akými sú dotknuté chránené diela, teda trojnásobok tej ceny, ktorú by používateľ musel zaplatiť v prípade verejného prenosu s licenciou.

O trovách

51

Vzhľadom na to, že konanie pred Všeobecným súdom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Všeobecnému súdu a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prejudiciálna komora)

rozhodol takto:

Papasavvas

Sampol Pucurull

Steinfatt

Petrlík

Valasidis

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. februára 2026.