T-653/24

62024TJ0653

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (prejudiciálna komora)

z 28. januára 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dane – Spotrebné dane – Ďalšie nepriame dane na tovary podliehajúce spotrebnej dani – Článok 1 ods. 2 smernice 2008/118/ES – Pojem ‚ďalšia nepriama daň‘ – Tarifný príspevok za prenos a distribúciu elektrickej energie – Prenesenie dane na spotrebiteľa – Priama a neoddeliteľná súvislosť medzi daňou a spotrebou elektrickej energie“

Vo veci T‑653/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko) z 29. novembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 6. decembra 2024, ktorý súvisí s konaním:

generálna advokátka: M. Brkan,

tajomník: L. Ramette, referent,

so zreteľom na to, že Súdny dvor 18. decembra 2024 postúpil návrh na začatie prejudiciálneho konania Všeobecnému súdu podľa článku 50b tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie,

so zreteľom na oblasť uvedenú v článku 50b prvom odseku písm. b) Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a vzhľadom na neexistenciu nezávislej otázky týkajúcej sa výkladu v zmysle článku 50b druhého odseku uvedeného štatútu,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 12. septembra 2025,

Európska komisia, v zastúpení: M. Björkland a M. Herold, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 29. októbra 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 ods. 2 smernice Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS ( Ú. v. EÚ L 9, 2009, s. 12 ).

4

Článok 1 smernice 2008/118 stanovoval:

„1. Táto smernica stanovuje všeobecný systém spotrebných daní, ktoré sa priamo alebo nepriamo uplatňujú pri spotrebe nasledujúcich tovarov, ďalej len ‚tovar podliehajúci spotrebnej dani‘:

a)

energetické výrobky a elektrina upravené smernicou [Rady] 2003/96/ES [z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny ( Ú. v. EÚ L 283, 2003, s. 51 ; Mim. vyd. 09/001, s. 405)];

…

Vnútroštátne právo

5

Článok 18 loi n o 2004‑803, du 9 août 2004, relative au service public de l’électricité et du gaz et aux entreprises électriques et gazières (zákon č. 2004‑803 z 9. augusta 2004 o verejnej službe v oblasti elektrickej energie a plynu a o elektroenergetických a plynárenských podnikoch) (ďalej len „zákon z 9. augusta 2004“) stanovuje:

„I. Zavádza sa tarifný príspevok za prenos a distribúciu elektrickej energie v prospech Caisse nationale des industries électriques et gazières [Národný fond elektroenergetiky a plynárenstva, Francúzsko]…

II. Tento tarifný príspevok platia:

1° v prípade elektrickej energie:

…

III. Tarifný príspevok sa počíta:

1° v prípade elektrickej energie:

–

z fixnej, nezdanenej časti tarify za používanie verejných prenosových a distribučných elektroenergetických sústav, ak je tarifný príspevok splatný podľa odseku II bodu 1 písm. a);

–

VII. Dekrét Conseil d’État [Štátna rada, Francúzsko] stanovuje podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku.“

6

Článok 1 décret n o 2005‑123, du 14 février 2005, relatif à la contribution tarifaire sur les prestations de transport et de distribution d’électricité et de gaz naturel (dekrétu č. 2005‑123 zo 14. februára 2005 o tarifnom poplatku za prenos a distribúciu elektriny a zemného plynu) v znení uplatniteľnom do 31. júla 2017 stanovoval:

„I. Fixná, nezdanená časť tarify za používanie verejných prenosových a distribučných elektroenergetických sústav uvedená v článku 18 ods. III bode 1 zákona z 9. augusta 2004… sa skladá zo súčtu týchto položiek:

–

ročná zložka za prevádzku vymedzená v rozhodnutí, ktorým sa schvaľujú platné tarify za využívanie verejných prenosových a distribučných elektroenergetických sústav;

7

Podľa článku 1 dekrétu zo 14. februára 2005 v znení uplatniteľnom od 1. augusta 2017:

„… fixná, nezdanená časť tarify za používanie verejných prenosových a distribučných elektroenergetických sústav sa skladá zo súčtu zložiek tarify, ako sú definované v platných rozhodnutiach o tarifách za používanie verejných prenosových a distribučných elektroenergetických sústav uvedených v bodoch 1 až 4:

1° ročná zložka za prevádzku;

2° ročná zložka za meranie;

3° fixná časť ročnej zložky za odber. Túto fixnú časť tvoria položky uvedené v tarifných vzorcoch týkajúcich sa tejto zložky, ktoré sa počítajú podľa rezervovaného výkonu, s výnimkou mesačných zložiek za prekročenie rezervovaného výkonu;

„Metódy používané na stanovenie taríf za používanie verejných prenosových a distribučných elektroenergetických sústav stanovuje Commission de régulation de l'énergie (Komisia pre reguláciu energetiky, Francúzsko)…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

10

AccorInvest a Société générale sú dve spoločnosti založené podľa francúzskeho práva, ktoré ako koneční spotrebitelia elektrickej energie platili tarifný príspevok za prenos a distribúciu elektrickej energie (ďalej len „tarifný sieťový príspevok“).

11

V rámci dvoch samostatných konaní Accorinvest a Société générale navrhli, aby Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríž, Francúzsko) uložil Francúzskej republike povinnosť zaplatiť týmto spoločnostiam náhradu škody vo výške zodpovedajúcej tarifnému sieťovému príspevku, ktorý uhradili za roky 2016 až 2018 a za roky 2017 a 2018. Na podporu svojich návrhov tieto spoločnosti uviedli, že tento príspevok má povahu „ďalšej nepriamej dane z tovaru podliehajúceho spotrebnej dani“ v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 2008/118 a že nie je v súlade s pravidlami zdaňovania stanovenými v tomto ustanovení. Uzneseniami z 26. apríla 2021 predsedníčka prvého oddelenia Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríž) odmietla tieto návrhy ako podané na súd, ktorý nemá právomoc o nich rozhodovať.

15

Vnútroštátny súd na jednej strane uvádza, že z prvého kasačného dôvodu uvádzaného spoločnosťami AccorInvest a Société générale, založeného na skutočnosti, že tarifný sieťový príspevok je zákonne prenesený na konečného spotrebiteľa elektrickej energie, vyplýva otázka, či existencia zákonného mechanizmu prenesenia dane z tovaru podliehajúceho spotrebnej dani na konečného spotrebiteľa sama osebe znamená existenciu priamej a neoddeliteľnej súvislosti medzi touto daňou a spotrebou tohto tovaru, a to aj v prípade, že sa táto daň vypočítava nezávisle od množstva skutočne spotrebovaného tovaru. Na druhej strane uvádza, že ich druhý kasačný dôvod založený na existencii priamej a neoddeliteľnej súvislosti medzi týmto príspevkom a spotrebou elektrickej energie nastoľuje otázku, či sa má daň, ktorá je výlučne založená na fixnej časti taríf za používanie verejných elektroenergetických sústav, ale platí sa na základe zmlúv o prístupe do sústavy uzavretých medzi spotrebiteľmi alebo ich dodávateľmi, považovať za daň, ktorá vykazuje takúto súvislosť. Vnútroštátny súd sa domnieva, že tieto otázky, na ktoré sa vzťahuje výklad smernice 2008/118, sú rozhodujúce pre vyriešenie sporu.

16

Za týchto podmienok Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.

Majú sa ustanovenia článku 1 ods. 2 smernice [2008/118] vykladať v tom zmysle, že existencia zákonného mechanizmu prenesenia dane na konečného spotrebiteľa tovaru podliehajúceho spotrebnej dani sama osebe znamená, že existuje priama a neoddeliteľná súvislosť medzi touto daňou a spotrebou tohto tovaru, takže uvedenú daň treba považovať za ďalšiu nepriamu daň v zmysle článku 1 ods. 2 smernice [2008/118], aj keď sa táto daň vypočítava nezávisle od skutočne spotrebovaného množstva tovaru?

Na podporu svojho návrhu spoločnosti AccorInvest a Société générale v podstate uvádzajú, že návrhy generálnej advokátky obsahujú tvrdenia, ku ktorým sa dotknutí účastníci konania nevyjadrili. Analýza generálnej advokátky je totiž založená na kontextovom prístupe z hľadiska cieľov smernice 2008/118 v oblasti formalít a kontroly, ktorý dotknutí účastníci konania vo svojich písomných podaniach nerozvinuli ani sa ním nezaoberali otázky na pojednávaní.

19

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

22

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 1 ods. 2 smernice 2008/118 vykladať v tom zmysle, že zákonný mechanizmus prenesenia dane na konečného spotrebiteľa elektrickej energie sám osebe znamená existenciu priamej a neoddeliteľnej súvislosti medzi touto daňou, vypočítanou nezávisle od množstva skutočne spotrebovanej elektrickej energie, a spotrebou elektrickej energie, takže uvedenú daň treba považovať za „ďalšiu nepriamu daň“ v zmysle tohto ustanovenia.

23

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že cieľom smernice 2008/118, ako vyplýva z jej odôvodnenia 2, je harmonizovať podmienky vyrubovania spotrebnej dane z tovaru, ktorý patrí do jej pôsobnosti, aby sa zabezpečilo správne fungovanie vnútorného trhu.

27

Daň, ktorá sa priamo ani nepriamo nevzťahuje na spotrebu elektrickej energie, ani na spotrebu iného tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, nepatrí do pôsobnosti smernice 2008/118 (rozsudok z 20. septembra 2017, Elecdey Carcelen a i., C‑215/16, C‑216/16, C‑220/16 a C‑221/16 , EU:C:2017:705 , body 61 až 63 ). Z judikatúry vyplýva, že na to, aby bola daň kvalifikovaná ako ďalšia nepriama daň z elektrickej energie, musí existovať priama a neoddeliteľná súvislosť medzi touto daňou a spotrebou elektrickej energie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júna 1999, Braathens, C‑346/97 , EU:C:1999:291 , bod 23 , a z 3. marca 2021, Promociones Oliva Park, C‑220/19 , EU:C:2021:163 , bod 54 ).

28

Na účely určenia, či daň možno považovať za daň, ktorá má priamu a neoddeliteľnú súvislosť so spotrebou elektrickej energie, judikatúra zohľadňuje rôzne faktory.

29

31

Napokon v rozsudku z 18. januára 2017, IRCCS – Fondazione Santa Lucia ( C‑189/15 , EU:C:2017:17 , body 30 až 38 ), Súdny dvor na účely posúdenia, či sumy, ktoré majú zaplatiť podniky na pokrytie všeobecných nákladov elektrickej siete, predstavovali nepriame dane, zohľadnil štyri skutočnosti, a to po prvé povinnosť zaplatiť tieto sumy stanovenú zákonom, po druhé určenie požadovaných súm, ktorými sa mali financovať ciele všeobecného záujmu, po tretie možnosť preniesť uvedené sumy na faktúry adresované konečným spotrebiteľom elektrickej energie a po štvrté skutočnosť, že tieto sumy súviseli so spotrebovanou elektrickou energiou.

32

Z rozsudkov citovaných v bodoch 29 až 31 vyššie, ako to pripomína generálna advokátka v bode 54 svojich návrhov, vyplýva, že prenesenie dane v celom rozsahu na konečného spotrebiteľa samo osebe nepostačuje na kvalifikáciu tejto dane ako ďalšej nepriamej dane, ale že ide o jeden z viacerých prvkov, ktoré treba zohľadniť pri tejto kvalifikácii.

33

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 2008/118 sa má vykladať v tom zmysle, že existencia zákonného mechanizmu prenesenia dane na konečného spotrebiteľa elektrickej energie sama osebe neznamená, že táto daň, vypočítaná nezávisle od množstva skutočne spotrebovanej elektrickej energie, má priamu a neoddeliteľnú súvislosť so spotrebou elektrickej energie a že sa považuje za „ďalšiu nepriamu daň“ v zmysle tohto ustanovenia.

V prejednávanej veci z informácií predložených vnútroštátnym súdom v prvom rade vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou pre tarifný sieťový príspevok je uzavretie zmluvy o prístupe do elektroenergetickej sústavy spotrebiteľmi elektrickej energie alebo ich dodávateľmi. Ako zdôrazňuje generálna advokátka v bode 56 svojich návrhov, táto rozhodujúca skutočnosť predchádza akejkoľvek spotrebe elektrickej energie.

37

V druhom rade, pokiaľ ide o výpočet tarifného sieťového príspevku, z informácií, ktoré má Všeobecný súd k dispozícii, s výhradou overenia týchto skutočností vnútroštátnym súdom, vyplýva, že tento príspevok je podľa článkov 1 a 2 dekrétu zo 14. februára 2005 založený na ročnej zložke za prevádzku, ročnej zložke za meranie, fixnej časti ročnej zložky za odber a fixnej časti ročnej zložky za doplnkové a záložné zdroje.

38

Vnútroštátny súd spresňuje, že zložky, na základe ktorých sa stanovuje tarifný sieťový príspevok, nezávisia od spotreby elektrickej energie. Konkrétne, hoci fixná časť ročnej zložky za odber závisí od výkonu rezervovaného spotrebiteľom a od zvolených tarifných možností, z informácií, ktoré má Všeobecný súd k dispozícii, vyplýva, že voľba spotrebiteľa sa uskutočňuje na základe odhadu jeho budúcej spotreby elektrickej energie bez väzby na jeho skutočnú spotrebu. Z diskusií na pojednávaní vyplynulo, že hoci je zmena tejto voľby zo strany spotrebiteľa možná, táto zmena platí do budúcnosti a nevedie k vráteniu tarifného sieťového príspevku, ktorý spotrebiteľ zaplatil v minulosti na základe rezervovaného výkonu, ktorý nezodpovedal jeho potrebám. Okrem toho úplná absencia spotreby elektrickej energie počas určitého obdobia nezbavuje spotrebiteľa povinnosti platiť tarifný sieťový príspevok.

O trovách

42

Vzhľadom na to, že konanie pred Všeobecným súdom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Všeobecnému súdu a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prejudiciálna komora)

rozhodol takto:

sa má vykladať v tom zmysle, že:

daň, ktorá je splatná z dôvodu zmlúv o prístupe do sústavy na dodávku elektrickej energie uzavretých spotrebiteľmi alebo ich dodávateľmi a ktorej výpočet nezávisí od množstva skutočne spotrebovanej elektrickej energie, nespadá pod pojem „ďalšia nepriama daň“ v zmysle tohto ustanovenia.

Papasavvas

Pynnä

Laitenberger

Hesse