T-654/24

Predbežné znenie

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)

z 1. júla 2026( * )

„ Ochranná známka Európskej únie – Konanie o vyhlásenie neplatnosti – Obrazová ochranná známka Európskej únie 4011 B552 – Absolútny dôvod neplatnosti – Nekonanie v dobrej viere – Článok 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 “

Vo veci T‑654/24,

Driss El Hakmaoui Attilah, bydliskom v Alicante (Španielsko), v zastúpení: L. Flores Dreosti, advokát,

Groupe Bellakhdar CO, Sarl, so sídlom v Casablance (Maroko),

v zastúpení: A. Sanz Cerralbo, advokátka,

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),

v zložení: predseda komory E. Buttigieg, sudcovia M. Kănčeva a F. Bestagno (spravodajca),

tajomník: J. Čuboň, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania,

3 Tovary, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka a pre ktoré bol podaný návrh na vyhlásenie neplatnosti, patria do triedy 30 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu: „Káva, čaj, kakao a kávové náhradky; ryža; tapioka a ságo; múka a výrobky z obilia; chlieb, pekárske a cukrárske výrobky; zmrzliny; cukor, med, melasový sirup; kvasnice, prášky do pečiva; soľ; horčica; ocot, omáčky ako chuťové prísady; korenie; ľad na osvieženie.“

4 Dôvodom uvádzaným na podporu návrhu na vyhlásenie neplatnosti bol dôvod podľa článku 59 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1).

5 Na podporu svojej argumentácie založenej na tom, že žalobca nekonal v dobrej viere, vedľajší účastníci konania vychádzali najmä z týchto skorších práv (ďalej spoločne len „skoršie práva“):

– medzinárodný zápis označujúci Nemecko, Španielsko, Francúzsko a Taliansko pre obrazovú ochrannú známku vyobrazenú nižšie, o ktorej zápis požiadala Groupe Bellakhdar 15. marca 2012 a ktorý bol vykonaný pod číslom 1117381, pre tovary a služby zaradené do tried 29, 30, 32 a 43:

– medzinárodný zápis označujúci Nemecko, Španielsko, Francúzsko a Taliansko pre obrazovú ochrannú známku vyobrazenú nižšie, o ktorej zápis požiadala Groupe Bellakhdar v ten istý deň a ktorý bol vykonaný pod číslom 1117382, pre tovary a služby zaradené do tried 29, 30, 32 a 43:

8 Napadnutým rozhodnutím odvolací senát zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie zrušovacieho oddelenia z dôvodu, že vedľajší účastníci konania preukázali, že žalobca v čase zápisu napadnutej ochrannej známky nekonal v dobrej viere v zmysle článku 59 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001. Odvolací senát v podstate najskôr usúdil, že v čase prihlášky napadnutej ochrannej známky stále existoval úzky obchodný vzťah medzi žalobcom a vedľajšími účastníkmi konania, keďže žalobca bol jediným riaditeľom spoločnosti Bella Tawziaa II. Ďalej konštatoval, že napadnutá ochranná známka mala určitý stupeň podobnosti so skoršími právami vedľajších účastníkov konania pre podobné alebo zhodné tovary. Napokon dospel k záveru, že žalobca mal v čase prihlášky napadnutej ochrannej známky nekalý úmysel, keďže sa v skutočnosti snažil parazitovať na skorších právach vedľajších účastníkov konania a ťažiť z ich dobrej povesti.

Návrhy účastníkov konania

9 Žalobca v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:

– zrušil a zmenil napadnuté rozhodnutie,

– uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

10 EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:

O práve uplatniteľnom ratione temporis

12 Treba uviesť, že prihláška napadnutej ochrannej známky bola podaná 21. marca 2013.

13 Keďže dátum podania prihlášky napadnutej ochrannej známky je rozhodujúci na účely určenia uplatniteľného hmotného práva, skutkové okolnosti prejednávanej veci sa riadia hmotnoprávnymi ustanoveniami nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1) (pozri v tomto zmysle uznesenie z 5. októbra 2004, Alcon/ÚHVT, C‑192/03 P, EU:C:2004:587, body 39 a 40, a rozsudok z 23. apríla 2020, Gugler France/Gugler a EUIPO, C‑736/18 P, neuverejnený, EU:C:2020:308, bod 3 a citovanú judikatúru).

14 Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci, pokiaľ ide o hmotnoprávne pravidlá, sa musia odkazy odvolacieho senátu v napadnutom rozhodnutí a účastníkov konania na článok 59 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001, považovať za za odkazy na článok 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, ktorého znenie je totožné.

15 Naproti tomu, keďže podľa ustálenej judikatúry sa procesné pravidlá všeobecne uplatňujú od dátumu, keď nadobudnú účinnosť (pozri rozsudok z 11. decembra 2012, Komisia/Španielsko, C‑610/10, EU:C:2012:781, bod 45 a citovanú judikatúru), spor v prejednávanej veci sa riadi procesnými ustanoveniami nariadenia 2017/1001, najmä jeho článkom 72 ods. 2 a 5, ako aj ustanoveniami delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2018/625 z 5. marca 2018, ktorým sa dopĺňa nariadenie 2017/1001 a ktorým sa zrušuje delegované nariadenie (EÚ) 2017/1430 (Ú. v. EÚ L 104, 2018, s. 1).

19 Úlohou Všeobecného súdu tak nie je opätovne preskúmať skutkové okolnosti v súvislosti s dôkazmi predloženými prvýkrát v konaní na tomto súde. Prijatie týchto dôkazov je totiž v rozpore s článkom 188 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, podľa ktorého účastníci konania nemôžu podaniami meniť predmet konania pred odvolacím senátom. Z toho vyplýva, že dôkazy predložené po prvýkrát pred Všeobecným súdom treba vyhlásiť za neprípustné bez toho, aby bolo potrebné ich preskúmať [pozri rozsudok zo 14. mája 2009, Fiorucci/ÚHVT – Edwin (ELIO FIORUCCI), T‑165/06, EU:T:2009:157, bod 22 a citovanú judikatúru].

20 V prvom rade, pokiaľ ide o prípustnosť príloh A.5 a A.6, treba uviesť, že hoci boli predložené po prvýkrát pred Všeobecným súdom, nemožno ich zamietnuť. Z judikatúry totiž vyplýva, že výňatky z registra ochranných známok Európskej únie nie sú dôkazmi v pravom zmysle slova, ale súvisia s rozhodovacou praxou EUIPO, keďže čiastočne odrážajú spôsob jej uplatňovania. Účastník konania má však právo odvolávať sa na prax EUIPO na podporu žalobného dôvodu založeného na tom, že odvolací senát porušil ustanovenie nariadenia č. 207/2009 [pozri rozsudok z 29. mája 2018, Sata/EUIPO – Zhejiang Rongpeng Air Tools (5000), T‑304/17, neuverejnený, EU:T:2018:306, bod 20 a citovanú judikatúru].

21 Ďalej, pokiaľ ide o strany 1 až 3 a 9 až 12 prílohy A.4 a prílohy A.7 až A.11 žaloby, treba konštatovať, podobne ako EUIPO a vedľajší účastníci konania, že boli po prvýkrát predložené na Všeobecnom súde a že ich nemožno zohľadniť. Je teda potrebné odmietnuť tieto dokumenty bez toho, aby sa musela skúmať ich dôkazná sila [pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. novembra 2005, Sadas/ÚHVT – LTJ Diffusion (ARTHUR ET FELICIE), T‑346/04, EU:T:2005:420, bod 19 a citovanú judikatúru].

27 Súdny dvor teda už mal príležitosť spresniť, že okrem toho, že obvyklý význam pojmu „nekonanie v dobrej viere“ v bežnom jazyku predpokladá existenciu určitého stavu mysle alebo nečestného úmyslu, na účely jeho výkladu je potrebné zohľadniť osobitný kontext práva ochranných známok, ktorým sa riadi obchodný styk. Cieľom pravidiel Európskej únie v oblasti ochranných známok je najmä prispievať k systému nenarušenej hospodárskej súťaže v Únii, v ktorom musí byť každý podnik schopný nechať si na to, aby si získal zákazníkov kvalitou svojich tovarov alebo služieb, zapísať ako ochranné známky označenia umožňujúce spotrebiteľovi odlíšiť bez možnosti zámeny tieto tovary alebo služby od tovarov a služieb, ktoré majú iný pôvod (pozri rozsudky z 12. septembra 2019, Koton Mağazacilik Tekstil Sanayi ve Ticaret/EUIPO, C‑104/18 P, EU:C:2019:724, bod 45, a z 29. januára 2020, Sky a i., C‑371/18, EU:C:2020:45, bod 74 a citovanú judikatúru).

28 V dôsledku toho sa absolútny dôvod neplatnosti uvedený v článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 uplatní, ak z relevantných a súhlasných nepriamych dôkazov vyplýva, že majiteľ ochrannej známky Európskej únie podal prihlášku tejto ochrannej známky nie s cieľom zúčastniť sa hospodárskej súťaže čestným spôsobom, ale s úmyslom poškodiť záujmy tretích osôb spôsobom, ktorý nie je v súlade s čestnými praktikami, alebo s úmyslom získať výlučné právo na iné účely, než sú tie, ktoré súvisia s funkciou ochrannej známky, predovšetkým základnou funkciou označenia pôvodu, a to aj bez toho, aby sa zameral na konkrétnu tretiu osobu (pozri rozsudok z 29. januára 2020, Sky a i., C‑371/18, EU:C:2020:45, bod 75 a citovanú judikatúru).

32 Z formulácie Súdneho dvora v rozsudku z 11. júna 2009, Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli (C‑529/07, EU:C:2009:361), však vyplýva, že faktory, ktoré sú v tomto rozsudku vymenované, sú len príkladmi prvkov, ktoré možno zohľadniť pri rozhodovaní o prípadnom nekonaní v dobrej viere prihlasovateľa ochrannej známky v čase podania prihlášky [rozsudky zo 14. februára 2012, Peeters Landbouwmachines/EUIPO – Fors MW (BIGAB), T‑33/11, EU:T:2012:77, bod 20, a z 26. februára 2015, Pangyrus/EUIPO – RSVP Design (COLOURBLIND), T‑257/11, neuverejnený, EU:T:2015:115, bod 67].

33 Okrem toho v rámci globálneho posúdenia vykonaného na základe článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 možno tiež zohľadniť pôvod dotknutého označenia a jeho používanie od jeho vytvorenia, obchodnú logiku, ktorá viedla k podaniu prihlášky na účely zápisu tohto označenia ako ochrannej známky Európskej únie, ako aj chronológiu udalostí, ktoré charakterizujú uvedené podanie [pozri rozsudok zo 7. júla 2016, Copernicus‑Trademarks/EUIPO – Maquet (LUCEO), T‑82/14, EU:T:2016:396, bod 32 a citovanú judikatúru].

34 Možno tiež zohľadniť stupeň známosti dotknutého označenia v čase podania prihlášky (rozsudok z 11. júna 2009, Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli, C‑529/07, EU:C:2009:361, bod 51), najmä ak toto označenie bolo predtým zapísané alebo používané treťou osobou ako ochranná známka [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2014, Simca Europe/EUIPO – PSA Peugeot Citroën (Simca), T‑327/12, EU:T:2014:240, bod 40]. Skutočnosť, že by používanie prihlasovaného označenia prihlasovateľovi umožnilo neoprávnene využívať dobré meno ochrannej známky alebo staršieho označenia alebo dokonca meno známej osoby, totiž môže dokazovať, že prihlasovateľ nekonal v dobrej viere [pozri rozsudok zo 6. júla 2022, Zdút/EUIPO – Nehera a i. (nehera), T‑250/21, EU:T:2022:430, bod 32].

39 EUIPO a vedľajší účastníci konania spochybňujú tvrdenia žalobcu.

40 Odvolací senát dospel k záveru, že úzky obchodný vzťah medzi účastníkmi konania existoval už v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky, takže žalobca musel nevyhnutne vedieť o používaní skorších práv. Uvádza totiž, že žalobca založil spoločnosť Grand Lion 4011, SL podľa španielskeho práva 29. marca 2012, a následne o niekoľko mesiacov neskôr začal rokovania s osobou spriaznenou so spoločnosťou Groupe Bellakhdar s cieľom vytvoriť s ňou partnerstvo. V tejto súvislosti bolo obchodné meno spoločnosti zmenené 4. septembra 2012 na Bella Tawziaa II a jej základné imanie sa zvýšilo 23. októbra 2012, čo viedlo k vstupu uvedenej osoby spriaznenej so spoločnosťou Groupe Bellakhdar ako spoločníka a k strate jednoosobovej povahy spoločnosti. Okrem toho odvolací senát spresňuje, že žalobca uvádza, že znášal všetky náklady na založenie a fungovanie svojej spoločnosti, vrátane nákladov súvisiacich s prihláškou viacerých ochranných známok, ktoré predchádzali zápisu napadnutej ochrannej známky.

41 V prejednávanej veci treba v rámci skutkového kontextu uviesť nasledujúci chronologický prehľad. Po prvé 29. marca 2012 bola založená spoločnosť Grand Lion 4011, pričom žalobca bol jej jediným spoločníkom a konateľom. Po druhé 4. septembra 2012 sa zmenilo obchodné meno uvedenej spoločnosti na Bella Tawziaa II a po tretie 18. januára 2016 bol prevod vlastníctva spornej ochrannej známky v prospech žalobcu zapísaný do registra EUIPO.

42 Existencia priamych zmluvných vzťahov medzi účastníkmi konania bez ohľadu na presnú povahu dohôd uzavretých medzi nimi je jedným z faktorov umožňujúcich konštatovať prípadnú existenciu nekonania v dobrej viere majiteľa napadnutej ochrannej známky pri podaní prihlášky.

O podobnosti medzi napadnutou ochrannou známkou a skoršími právami

46 Žalobca tvrdí, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď sa domnieval, že napadnutá ochranná známka a skoršie práva vykazujú značnú podobnosť. Podľa neho skutočnosť, že predmetné ochranné známky obsahujú znázornenie toho istého zvieraťa, teda leva, nestačí na vyvodenie záveru o existencii podobnosti medzi napadnutou ochrannou známkou a skoršími právami. Tvrdí totiž, že je obvyklé používať vyobrazenia zvierat, a presnejšie levov, na čajových baleniach, ako to preukazujú prílohy A.4 až A.6 žaloby, ktoré sa v podstate skladajú zo znázornení viacerých čajových balení, na ktorých sa nachádzajú zvieratá alebo levy a ktoré na trhu koexistujú.

47 EUIPO a vedľajší účastníci konania spochybňujú tvrdenia žalobcu.

50 Ďalej treba uviesť, podobne ako EUIPO a vedľajší účastníci konania, že napadnutá ochranná známka vykazuje podobnosti so skoršími právami vedľajších účastníkov konania. Prvky „4011“ a „B552“, ktoré sa nachádzajú v porovnávaných ochranných známkach, sa teda musia považovať za zhodné, pokiaľ ide o ich grafické znázornenie, ich umiestnenie jeden nad druhým, ako aj ich odkaz na ten istý koncept. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu založené na ich opisnom charaktere, hoci je možné, že nezanedbateľná časť príslušnej skupiny verejnosti vníma číslo „4011“ a alfanumerický prvok „B552“ predmetných označení ako opisné údaje o kvalite čaju, nič to nemení na tom, že podstatná časť tejto verejnosti bude tieto prvky vnímať len ako písmeno a číslice [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2025, Laura Food/EUIPO – Morghati Abderrahim (THE VERT DE CHINE 4011 ALJAMAL ALJAMAL 4011 B 552), T‑95/24, neuverejnený, EU:T:2025:418, bod 49].

52 Toto posúdenie nie je spochybnené tvrdením žalobcu uvedeným na pojednávaní a založeným na bode 79 rozsudku z 10. júla 2024, Thé Vert de Chine AL ASSAD HBOUB R3505 Chaara 4011 (T‑541/23, neuverejnený, EU:T:2024:457), podľa ktorého Všeobecný súd konštatoval, že v prípade ochrannej známky Európskej únie č. 013237268, ktorá je v prejednávanej veci jednou zo starších ochranných známok, je málo pravdepodobné, že príslušná skupina verejnosti, ktorej je určený tovar „čaj“, vníma koncept leva v uvedenej ochrannej známke. V tejto súvislosti treba spresniť, že bod 79 uvedeného rozsudku bol formulovaný v osobitnom kontexte ochrannej známky, o ktorú išlo v tejto veci. Všeobecný súd v ňom totiž uviedol, že v tejto ochrannej známke, tak ako bola zapísaná, bolo znázornenie leva ťažko vnímateľné z dôvodu jej malej veľkosti a že slovné prvky „grand lion“, ako aj arabský výraz „لسبعا“ znamenajúci „lev“ mohli byť pre príslušnú skupinu verejnosti zrozumiteľné len s ťažkosťami. Za týchto osobitných podmienok Všeobecný súd konštatoval, že je nepravdepodobné, že by príslušná skupina verejnosti vnímala staršiu ochrannú známku tak, že odkazuje na koncept leva. Vec, v ktorej bol vydaný rozsudok, na ktorý sa odvoláva žalobca, sa však týkala námietkového konania založeného na článku 8 ods. 1 nariadenia č. 207/2009. Treba pritom pripomenúť, že v prejednávanej veci nejde o preukázanie konkrétneho stupňa podobnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami z pohľadu spotrebiteľov, ako je to v prípade uplatnenia tohto ustanovenia, ale o pochopenie úmyslu žalobcu v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky (pozri bod 49 vyššie). Posúdenie uvedené v bode 79 rozsudku, na ktorý sa odvoláva žalobca, ktoré súvisí s okolnosťami veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok prijatý v rámci námietkového konania založeného na článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, preto nemožno v prejednávanej veci uplatniť.

55 Žalobca napokon tvrdí, že normotvorca Únie prijatím článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 nemal v úmysle zamerať sa na situácie, o aké ide v prejednávanej veci, v ktorých prihlasovateľ ochrannej známky Únie následne podá návrh na vyhlásenie neplatnosti tej istej ochrannej známky namietajúc nekonanie v dobrej viere.

56 EUIPO a vedľajší účastníci konania spochybňujú tvrdenia žalobcu.

57 Odvolací senát najprv uviedol, že prihláška napadnutej ochrannej známky nebola podaná v mene žalobcu, ale v mene spoločnosti Bella Tawziaa II, v ktorej žalobca vykonával funkciu riaditeľa v čase uvedeného zápisu.

60 V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého sa normotvorca Únie v žiadnom prípade nechcel zamerať na situáciu, v ktorej právnická osoba, ktorá podala prihlášku ochrannej známky Európskej únie, môže následne začať konanie o vyhlásenie neplatnosti tej istej ochrannej známky, treba konštatovať, že situácia, o ktorú ide v prejednávanej veci, nastoľuje otázku, či fyzickú osobu, ktorá vykonala zápis ochrannej známky v mene a na účet právnickej osoby, ktorej bola v tom čase konateľom, možno považovať za osobu, ktorá v čase podania prihlášky nekonala v dobrej viere. Ako však uviedol odvolací senát, okolnosť, že právnická osoba, v mene ktorej bola ochranná známka prihlásená, sa neskôr stane osobou, ktorá podala návrh na vyhlásenie neplatnosti, nemôže vylúčiť uplatnenie článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, keďže cieľom tohto ustanovenia je ochrana všeobecného záujmu a môže sa ho dovolávať akákoľvek fyzická alebo právnická osoba.

61 Keďže totiž pojem „nekonanie v dobrej viere“ uvedený v článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 nie je normotvorcom Únie definovaný (pozri bod 26 vyššie), nič nebráni tomu, aby sa uplatňovalo, keďže z relevantných a súhlasných nepriamych dôkazov vyplýva, že majiteľ spornej ochrannej známky konal v čase podania prihlášky s nekalým úmyslom. V tejto súvislosti skutočnosť, že žalobca podal prihlášku napadnutej ochrannej známky v mene spoločnosti, ktorej bol v tom čase konateľom, a že táto spoločnosť pod iným vedením a po odchode žalobcu následne podala návrh na vyhlásenie neplatnosti tejto ochrannej známky, nemá vplyv na úmysel žalobcu v čase podania prihlášky.

65 V treťom rade treba pripomenúť, že na rozdiel od článku 53 nariadenia č. 207/2009, ktorý uvádza relatívne dôvody neplatnosti ochrannej známky Európskej únie a ktorého cieľom je teda chrániť súkromné záujmy majiteľov určitých starších práv, ktoré kolidujú s dotknutou ochrannou známkou, cieľom článku 52 ods. 1 toho istého nariadenia, ktorý stanovuje najmä to, že nekonanie prihlasovateľa v dobrej viere v čase podania prihlášky ochrannej známky predstavuje absolútny dôvod neplatnosti, je chrániť všeobecný záujem, a môže sa ho dovolávať akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, a nie iba majitelia starších práv. Preto hoci dobré meno skoršieho označenia môže podľa okolností prejednávanej veci predstavovať relevantnú skutočnosť na účely posúdenia nekonania v dobrej viere, od osoby, ktorá podala návrh na vyhlásenie neplatnosti, nemožno systematicky vyžadovať, aby takéto dobré meno preukazovala [pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. februára 2024, Dendiki/EUIPO – D‑Market (hepsiburada), T‑172/23, neuverejnený, EU:T:2024:105, bod 38 a citovanú judikatúru].

66 Okrem toho treba uviesť, že podľa judikatúry citovanej v bode 25 vyššie je možné zohľadniť skutočnosti, ktoré nastali po podaní prihlášky napadnutej ochrannej známky, pričom tieto skutočnosti môžu tiež potvrdiť nepoctivý úmysel žalobcu ku dňu podania prihlášky.

67 V prejednávanej veci na jednej strane, ako je uvedené v bode 71 napadnutého rozhodnutia, z dokumentov predložených vedľajšími účastníkmi konania počas správneho konania pred EUIPO vyplýva, že v Maroku existoval určitý stupeň dobrého mena alebo všeobecnej známosti skorších práv pre čajové výrobky. Títo vedľajší účastníci konania totiž predložili fotografie, tlačové spisy, propagačné bannery a katalógy preukazujúce najmä to, že dve zo skorších práv boli používané v období rokov 2012 až 2017, a to prevažne v Maroku. Ako uvádza EUIPO, podstatná časť týchto dôkazov sa vzťahuje na obdobie pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky, ale možno zohľadniť aj skutočnosti, ktoré nastali po podaní tejto prihlášky, keďže umožňujú vyvodiť závery, pokiaľ ide o situáciu existujúcu ku dňu podania tejto prihlášky.

71 Napokon, ako bolo konštatované v bode 51 vyššie, kolidujúce ochranné známky sú si podobné z hľadiska konceptu leva, ktorého majú spoločné. Vzhľadom na vedomosť žalobcu o skorších právach vedľajších účastníkov konania však táto podobnosť nemôže byť len výsledkom náhody [pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. októbra 2024, İlbay/EUIPO – Pella‑eu (PELLA), T‑514/23, neuverejnený, EU:T:2024:727, bod 31]. Ako totiž správne uviedol odvolací senát v napadnutom rozhodnutí, aj keď žalobca nebol povinný uvádzať na trh len výrobky spoločnosti Groupe Bellakhdar, nedávalo mu to oprávnenie prihlasovať ochranné známky obsahujúce prvky, ktoré by mohli byť spájané s ochrannými známkami tohto vedľajšieho účastníka konania. V tejto súvislosti žalobca mohol, ako správne uvádza odvolací senát, požiadať o zápis súvisiacej ochrannej známky alebo ochrannej známky znázorňujúcej akékoľvek iné zviera. Vybral si však ochrannú známku, ktorá znázorňuje leva, jediné zviera, s ktorým boli spojené ochranné známky spoločnosti Groupe Bellakhdar, a ktorá dokonca reprodukovala arabské slovné prvky skorších práv vedľajších účastníkov konania.

72 Vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci tak odvolací senát správne dospel k záveru, že v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky žalobca nekonal v dobrej viere v zmysle článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

73 Z toho vyplýva, že jediný žalobný dôvod uvádzaný žalobcom musí byť zamietnutý, a teda musí byť zamietnutá aj žaloba v celom rozsahu.

O trovách

74 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

Buttigieg

Kănčeva

Bestagno

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 1. júla 2026.

Podpisy

* Jazyk konania: španielčina.