T-657/24
ECLI:EU:T:2025:1062
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62024TJ0657
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024TJ0657
ROZSUDOK
VŠEOBECNÉHO SÚDU (prejudiciálna komora)
z 26. novembra 2025 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločný systém DPH – Článok 135 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112/ES – Oslobodenie od dane pri iných činnostiach – Dojednávanie úverov – Činnosti sprostredkovateľa úverov – Kvalifikácia“
Vo veci T‑657/24,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunal Arbitral Tributário (Centro de Arbitragem Administrativa – CAAD) [Arbitrážny súd pre daňové spory (Centrum správnej arbitráže – CAAD), Portugalsko] z 5. decembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 6. decembra 2024, ktorý súvisí s konaním:
Versãofast, Unipessoal, Lda.
proti
Autoridade Tributária e Aduaneira,
VŠEOBECNÝ SÚD (prejudiciálna komora),
na poradách v zložení: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia T. Pynnä, J. Laitenberger (spravodajca), M. Stancu a I. Dimitrakopoulos,
generálna advokátka: M. Brkan,
tajomník: V. Di Bucci,
so zreteľom na to, že Súdny dvor 19. decembra 2024 postúpil návrh na začatie prejudiciálneho konania Všeobecnému súdu podľa článku 50b tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie,
so zreteľom na oblasť uvedenú v článku 50b prvom odseku písm. a) Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a vzhľadom na neexistenciu nezávislej otázky týkajúcej sa výkladu v zmysle článku 50b druhého odseku uvedeného Štatútu,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
Versãofast, Unipessoal, Lda., v zastúpení: S. Brigas Afonso, advokát,
–
portugalská vláda, v zastúpení: P. Barros da Costa, C. Bento, A. Rodrigues a R. Laires, splnomocnení zástupcovia,
–
Európska komisia, v zastúpení: M. Herold a L. Santiago de Albuquerque, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 135 ods. 1 písm. b) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 , ďalej len „smernica o DPH“).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Versãofast, Unipessoal, Lda. a Autoridade Tributária e Aduaneira (Daňový a colný úrad, Portugalsko) (ďalej len „daňový orgán“) vo veci činností sprostredkovateľa úverov vykonávaných touto spoločnosťou, ktoré daňový orgán kvalifikoval ako činnosti dojednávania úverov oslobodené od dane z pridanej hodnoty (DPH).
Právny rámec
Právo Únie
3
Článok 135 ods. 1 písm. b) smernice o DPH v podstate preberá znenie článku 13 B písm. d) bodu 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia ( Ú. v. ES L 145, 1977, s. 1 ; Mim. vyd. 09/001, s. 23, ďalej len „šiesta smernica“).
4
Článok 135 ods. 1 písm. b) smernice o DPH stanovuje:
„Členské štáty oslobodia od dane tieto transakcie:
…
b)
poskytovanie a dojednávanie úverov a správa úverov osobou, ktorá ich poskytla.“
Portugalské právo
5
Podľa článku 9 bodu 27 písm. a) Código do Imposto sobre o Valor Acrescentado (zákon o dani z pridanej hodnoty) schváleného Decreto‑Lei n. o 394‑B/84 (zákonný dekrét č. 394‑B/84) z 26. decembra 1984 ( Diário da República , I, séria I‑A, č. 297 z 26. decembra 1984), v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti sporu vo veci samej, je od DPH oslobodené poskytovanie a dojednávanie úverov v akejkoľvek forme vrátane transakcií diskontu a rediskontu, ako aj ich správa alebo riadenie osobou, ktorá ich poskytla.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
6
Versãofast je spoločnosť s ručením obmedzeným založená podľa portugalského práva, ktorá bola v čase skutkových okolností vo veci samej zaregistrovaná ako spoločnosť vykonávajúca činnosti týkajúce sa podnikateľského poradenstva a riadenia.
7
Versãofast je držiteľkou povolenia, ktoré vydala Banco de Portugal (Národná banka Portugalska), na vykonávanie činností sprostredkovateľa úverov. Z tohto dôvodu je oprávnená prezentovať alebo ponúkať spotrebiteľom zmluvy o úvere, pomáhať im vykonávaním prípravných úkonov alebo iných administratívnych úkonov vo fáze pred uzavretím zmluvy o úvere, ktoré sama neprezentovala alebo neponúkla, alebo uzatvárať zmluvy o úvere so spotrebiteľmi na účet veriteľa.
8
V tomto kontexte Versãofast uzavrela zmluvy o viazanom sprostredkovaní s viacerými portugalskými úverovými inštitúciami, medzi ktoré patrí aj Caixa Geral de Depósitos, S. A. (ďalej len „CGD“). Tieto zmluvy sa týkajú činností sprostredkovateľa úverov, ktoré Versãofast vykonáva pre tieto inštitúcie samostatne. Tieto činnosti spočívajú najmä v hľadaní a oslovovaní potenciálnych klientov v súvislosti s hypotekárnymi úvermi, v pomoci týmto klientom pri zhromažďovaní dokumentácie potrebnej na účely ich žiadosti o úver, v poskytovaní spresnení o základných aspektoch financovania, ako je marža („spread“), ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) a miera dostupnosti, vo vykonávaní prvotnej analýzy dokumentácie predloženej klientmi na účely posúdenia ich žiadosti, v odosielaní tejto dokumentácie úverovým inštitúciám, v predkladaní úverových ponúk týchto inštitúcií klientom a v oznamovaní týmto klientom konečného rozhodnutia inštitúcie, ktorej ponuku si vybrali. Versãofast naopak nie je oprávnená uzatvárať v mene úverových inštitúcií zmluvy o úvere so spotrebiteľmi. Nezasahuje ani do určovania podmienok ponúk úverov, do výberu spotrebiteľov medzi rôznymi ponukami a do rozhodnutia úverových inštitúcií o poskytnutí úverov.
9
V zmluvách o viazanom sprostredkovaní sa stanovuje, že úverové inštitúcie platia spoločnosti Versãofast ako protihodnotu za jej činnosti províziu vypočítanú ako percentuálny podiel z ročnej sumy zmlúv o hypotekárnom úvere uzavretých vďaka jej sprostredkovaniu, váženú ukazovateľom kvality prípravy spisov.
10
Hoci činnosti sprostredkovateľa úverov spoločnosti Versãofast a podmienky ich odmeňovania sú rovnaké pre všetky úverové inštitúcie, provízie, ktoré táto spoločnosť dostáva, nepodliehali rovnakému režimu DPH. Zatiaľ čo vo vzťahu k väčšine týchto inštitúcií sa Versãofast domnievala, že má nárok na oslobodenie od dane podľa článku 9 bodu 27 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty pre transakcie poskytovania a dojednávania úverov, v prípade provízií vyplatených úverovou inštitúciou CGD zaplatila DPH vo výške 23 %, ktorá bola pripočítaná k výške týchto provízií.
11
V nadväznosti na žiadosť spoločnosti Versãofast o vrátenie DPH za prvý štvrťrok roku 2023 daňový orgán začal kontrolné konanie, v rámci ktorého oznámil spoločnosti Versãofast návrhy opráv týkajúcich sa DPH odpočítanej v rokoch 2019 až 2023. Daňový úrad dospel k záveru, že činnosti sprostredkovateľa úverov vykonávané pre CGD sú oslobodené od DPH, a preto DPH na vstupe súvisiaca s týmito činnosťami nie je odpočítateľná. Daňový orgán teda vydal spoločnosti Versãofast platobné výmery na DPH v celkovej výške 208619,07 eura.
12
Dňa 5. apríla 2024 podala Versãofast proti týmto platobným výmerom žalobu na Tribunal Arbitral Tributário (Centro de Arbitragem Administrativa – CAAD) [Arbitrážny súd pre daňové spory (Centrum správnej arbitráže – CAAD), Portugalsko], vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.
13
Na podporu svojej žaloby Versãofast tvrdí, že na činnosti sprostredkovateľa úverov pre CGD sa nevzťahuje oslobodenie od DPH uplatniteľné na dojednávanie úverov, keďže nezasahuje do schvaľovania úverov. Podľa spoločnosti Versãofast sa jej činnosti obmedzujú na to, že potenciálnych klientov oboznamuje s prospektami, ktoré vydala CGD, a s podmienkami hypotekárnych úverov, ktoré im táto spoločnosť ponúka, a vysvetľuje im ich, pričom nemôže odporúčať jeden hypotekárny úver namiesto iného. V tejto súvislosti poskytuje zainteresovaným klientom len nestranné a objektívne informácie. Okrem toho neanalyzuje informácie získané od týchto klientov a v žiadnom prípade nemôže uzatvárať zmluvy o úvere na účet úverovej inštitúcie CGD. Napokon provízie, ktoré dostáva, sú odmenou len za samotné získavanie klientov, a nie za dojednanie úverov.
14
Daňový orgán tvrdí, že Versãofast v rámci výkonu svojich činnosti sprostredkovateľa úverov poskytuje služby rovnakej povahy viacerým úverovým inštitúciám, ale uplatňuje rozdielne zaobchádzanie na tie služby, ktoré poskytuje spoločnosti CGD, za ktoré platí DPH, v porovnaní so službami, ktoré poskytuje ostatným inštitúciám, na ktoré uplatňuje režim oslobodenia od DPH. Podľa daňového orgánu sú prezentácia zmlúv o úvere a pomoc spotrebiteľom, ktoré boli zmluvne dohodnuté, neoddeliteľné z hľadiska sledovaného cieľa, ktorým je uzavretie zmlúv o úvere.
15
Podľa Tribunal Arbitral Tributário (Centro de Arbitragem Administrativa – CAAD) [Arbitrážny súd pre daňové spory (Centrum správnej arbitráže – CAAD)] existuje pochybnosť o tom, či činnosti sprostredkovateľa úverov, ako ich vykonáva Versãofast, spadajú pod pojem „dojednávanie úverov“ v zmysle článku 135 ods. 1 písm. b) smernice o DPH, ktorý predstavuje autonómny pojem práva Únie uplatniteľného vo vnútroštátnom poriadku. V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že hoci zo strany spoločnosti Versãofast ide o „(pro)aktívne“ získavanie klientov, ktoré spája zmluvné strany a napomáha uzatváraniu zmlúv o úvere, táto spoločnosť nedojednáva podmienky týchto zmlúv a ani nekoná na účet nadobúdateľov úverov, ani v mene spoločnosti CGD.
16
Za týchto podmienok Tribunal Arbitral Tributário (Centro de Arbitragem Administrativa – CAAD) [Arbitrážny súd pre daňové spory (Centrum správnej arbitráže – CAAD)] rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Uplatní sa článok 135 ods. 1 písm. b) smernice o DPH, pokiaľ ide o slovné spojenie ‚dojednávanie úverov‘, na poskytovanie služieb získavania klientov, ktorí majú záujem o [hypotekárne] úvery, pre úverovú inštitúciu zdaniteľnou osobou, ktorá je viazaným sprostredkovateľom úverov a ktorá je založená a vykonáva činnosť v súlade s právnou úpravou o organizovaní prístupu k činnosti sprostredkovateľa úverov a vykonávania tejto činnosti, ak tieto služby kumulatívne zahŕňajú:
a)
iniciatívne vyhľadávanie potenciálnych klientov, ktorí majú záujem o [hypotekárne] úvery, prostredníctvom siete sprostredkovania obchodov s nehnuteľnosťami (REMAX);
b)
sprístupňovanie prospektov poskytnutých bankou, ktoré obsahujú finančné informácie o hypotekárnych úveroch, potenciálnym klientom;
c)
pomoc týmto potenciálnym klientom pri určení dokumentácie potrebnej na požiadanie o ponuku úveru a zhromažďovanie a kontrolu tejto dokumentácie;
d)
odovzdanie žiadosti o ponuku banke;
e)
prijatie odpovedí banky;
f)
vypracovanie porovnávacích tabuliek podmienok ponúknutých jednotlivými bankami a stretnutia s potenciálnymi klientmi na účely analýzy a vysvetlenia týchto podmienok a podstatných aspektov financovania (ako sú napríklad marže, RPMN a miera dostupnosti);
g)
oznámenie rozhodnutia banky potenciálnym klientom a
h)
model odmeňovania založený na ‚provízii za uzavretie zmluvy‘, pri ktorom je odmena splatná až vtedy, keď sa skutočne uzavrú zmluvy o úvere, v závislosti od výšky úveru dohodnutého vďaka sprostredkovaniu.
2.
Ide o ‚dojednávanie úverov‘ aj vtedy, keď sprostredkovateľ nemá oprávnenia konať na účet banky ani akýkoľvek vplyv na určenie podmienok uvedených v prospektoch a ponukách úveru a potenciálny dlžník sa môže rozhodnúť, či uzavrie zmluvu o financovaní, a tiež si vybrať subjekt, s ktorým uzavrie zmluvu?“
O prejudiciálnych otázkach
17
Svojimi dvoma otázkami, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 135 ods. 1 písm. b) smernice o DPH vykladať v tom zmysle, že oslobodenie od dane, ktoré sa v tomto článku stanovuje pre transakcie dojednávania úverov, sa uplatňuje na činnosti sprostredkovateľa úverov, ktorý hľadá a oslovuje klientov, aby im ponúkal zmluvy o hypotekárnom úvere, ktorý im pomáha vykonaním prác predchádzajúcich uzavretiu zmlúv, zodpovedá za komunikáciu s úverovými inštitúciami a je odmeňovaný týmito inštitúciami v závislosti od výšky zmlúv o úvere uzavretých vďaka jeho sprostredkovaniu, a to napriek tomu, že nemá právomoc konať v mene úverových inštitúcií ani nemá žiadny vplyv na obsah úverových ponúk a že klienti majú naďalej slobodu uzavrieť alebo neuzavrieť zmluvu o úvere a vybrať si úverovú inštitúciu, s ktorou zmluvu uzavrú.
18
Na úvod treba uviesť, že v rozsahu, v akom smernica o DPH ruší a nahrádza šiestu smernicu, platí výklad prijatý Súdnym dvorom vo vzťahu k ustanoveniam tejto poslednej uvedenej smernice rovnako aj vo vzťahu k smernici o DPH, pretože ustanovenia týchto dvoch právnych nástrojov Únie možno kvalifikovať ako rovnocenné (rozsudok zo 17. júna 2021, K a DBKAG, C‑58/20 a C‑59/20 , EU:C:2021:491 , bod 27 ).
19
V dôsledku toho výklad podaný Súdnym dvorom, pokiaľ ide o článok 13 B písm. d) bod 1 šiestej smernice, platí aj pre článok 135 ods. 1 písm. b) smernice o DPH, pretože, ako už bolo konštatované v bode 3 vyššie, tieto ustanovenia sú formulované v podstate v rovnakom znení, a preto ich možno kvalifikovať ako rovnocenné (pozri analogicky rozsudok zo 17. júna 2021, K a DBKAG, C‑58/20 a C‑59/20 , EU:C:2021:491 , bod 28 ).
20
Článok 135 ods. 1 písm. b) smernice o DPH stanovuje, že členské štáty oslobodia od DPH dojednávanie úverov.
21
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora oslobodenia od dane stanovené v článku 135 ods. 1 smernice o DPH predstavujú autonómne pojmy práva Únie, ktorých cieľom je vyhnúť sa rozdielnemu uplatňovaniu systému DPH v jednotlivých členských štátoch (pozri rozsudok z 9. marca 2023, Generali Seguros, C‑42/22 , EU:C:2023:183 , bod 28 a citovanú judikatúru).
22
Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pojmy použité na označenie oslobodení od dane uvedených v článku 135 ods. 1 smernice o DPH sa majú vykladať doslovne, keďže predstavujú výnimky zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa DPH vyberá z každého poskytnutia služieb, ktoré zdaniteľná osoba uskutoční za protihodnotu [pozri rozsudok z 2. júla 2020, Blackrock Investment Management (UK), C‑231/19 , EU:C:2020:513 , bod 22 a citovanú judikatúru].
23
Pokiaľ ide o pojem „dojednávanie“, Súdny dvor už v kontexte článku 13 B písm. d) bodu 5 šiestej smernice, ktorý bol v podstate prebratý do článku 135 ods. 1 písm. f) smernice o DPH, rozhodol, že tento pojem sa týka činnosti vykonávanej sprostredkovateľom, ktorý nemá postavenie zmluvnej strany a ktorej činnosť sa odlišuje od poskytovania typických zmluvných plnení, ktoré poskytujú strany takejto zmluvy. Činnosť dojednávania je totiž službou poskytnutou zmluvnej strane a je odmeňovaná touto zmluvnou stranou ako samostatná sprostredkovateľská činnosť. Táto činnosť môže spočívať okrem iného v informovaní zmluvnej strany o možnosti uzatvorenia takej zmluvy, v skontaktovaní sa s druhou zmluvnou stranou a v dohodnutí podrobností vzájomných plnení v mene klienta a na jeho účet. Cieľom takejto činnosti je urobiť všetko pre to, aby zmluvné strany zmluvu uzatvorili bez toho, aby mal dojednávateľ vlastný záujem na obsahu zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. decembra 2001, CSC Financial Services, C‑235/00 , EU:C:2001:696 , bod 39 , a z 5. júla 2012, DTZ Zadelhoff, C‑259/11 , EU:C:2012:423 , bod 27 ).
24
Súdny dvor tiež rozhodol, že sprostredkovateľské činnosti, ktoré spočívajú v hľadaní záujemcov o kúpu nehnuteľností, ktoré boli následne predané a ich vlastníctvo prevedené pomocou prevodu akcií, pričom za to bola zaplatená odmena, bez toho, aby mal sprostredkovateľ vlastný záujem na obsahu týchto zmlúv, sú činnosťami, ktoré zodpovedajú pojmu „dojednávanie“, týkajúcemu sa akcií a podielov v spoločnostiach alebo združeniach v zmysle článku 135 ods. 1 písm. f) smernice o DPH (uznesenie z 21. novembra 2017, Kerr, C‑615/16 , neuverejnené, EU:C:2017:906 , bod 43 ).
25
Naproti tomu Súdny dvor spresnil, že oslobodenie od dane stanovené v článku 135 ods. 1 písm. f) smernice o DPH sa nevzťahuje na poskytovanie čisto materiálnej, technickej alebo administratívnej služby, ktorá nevedie k zmene právnej a finančnej situácie medzi stranami (rozsudok z 13. decembra 2001, CSC Financial Services, C‑235/00 , EU:C:2001:696 , bod 28 ).
26
Rovnako Súdny dvor už rozhodol, že výraz „dojednávan[ie]… týkajúce sa akcií“ sa nevzťahuje na služby, ktoré sa obmedzujú na poskytovanie informácií o finančnom produkte a prípadne na prijímanie a spracovanie žiadostí o upísanie príslušných akcií bez toho, aby boli vydané (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2001, CSC Financial Services, C‑235/00 , EU:C:2001:696 , bod 41 ).
27
Pokiaľ ide konkrétnejšie o pojem „dojednávanie úverov“, Súdny dvor rozhodol, že uplatnenie oslobodenia od dane stanoveného v článku 13 B písm. d) bode 1 šiestej smernice, ktorý bol nahradený článkom 135 ods. 1 písm. b) smernice o DPH, nemôže závisieť od existencie zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom služby dojednania a zmluvnou stranou úverovej zmluvy, ale musí sa posudzovať podľa samotnej povahy poskytnutého plnenia a jeho účelu (rozsudok z 21. júna 2007, Ludwig, C‑453/05 , EU:C:2007:369 , bod 33 ).
28
Okrem toho Súdny dvor uviedol, že samotná skutočnosť, že ustanovenia zmluvy o úvere boli vopred stanovené jednou zo zmluvných strán, nemôže sama osebe brániť poskytnutiu služby dojednania, pretože činnosť dojednávania sa môže obmedziť na informovanie zmluvnej strany o možnostiach na uzavretie takejto zmluvy (rozsudok z 21. júna 2007, Ludwig, C‑453/05 , EU:C:2007:369 , bod 39 ).
29
V prejednávanej veci, aj keď niektoré z takých služieb, posudzované samostatne, ako sú služby poskytované spoločnosťou Versãofast, napríklad sprístupňovanie prospektov poskytnutých úverovými inštitúciami klientom alebo prijímanie odpovedí týchto inštitúcií na žiadosti o úver, majú povahu čisto materiálnych, technických alebo administratívnych služieb, tieto služby, posudzované ako celok, majú v zásade za cieľ urobiť všetko potrebné na to, aby úverová inštitúcia, v prejednávanej veci CGD, uzavrela zmluvy o úvere s potenciálnymi klientmi, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Takýto účel môže tiež vyplývať zo spôsobu odmeňovania uvedených služieb, ak sa, ako je to vo veci samej, zakladá na skutočnom uzavretí zmlúv o úvere a ak je sprostredkovateľ úverov odmeňovaný úverovými inštitúciami v závislosti od výšky zmlúv o úvere uzavretých vďaka jeho sprostredkovaniu a od kvality poskytovaných služieb, najmä od kvality prípravy spisov.
30
Keďže, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 28 vyššie, samotná skutočnosť, že ustanovenia zmluvy o úvere boli vopred stanovené jednou zo zmluvných strán, nemôže sama osebe brániť poskytnutiu služby dojednávania úveru, neexistencia vplyvu sprostredkovateľa úveru na obsah ponuky úveru nemá nevyhnutne vplyv na kvalifikáciu činností tohto sprostredkovateľa ako služieb dojednávania, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dane stanovené v článku 135 ods. 1 písm. b) smernice o DPH.
31
To isté platí, pokiaľ ide o okolnosť, že sprostredkovateľ úverov nemá právomoc konať v mene a na účet úverovej inštitúcie. Ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 27 vyššie, oslobodenie od dane stanovené v článku 135 ods. 1 písm. b) smernice o DPH nemôže závisieť od existencie zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom služby dojednávania a zmluvnou stranou zmluvy o úvere, ale musí sa posudzovať podľa samotnej povahy poskytnutého plnenia a jeho účelu. Ako sa však uvádza v bode 29 vyššie a s výhradou overenia vnútroštátnym súdom, činnosti sprostredkovateľa úverov, ako sú činnosti vykonávané spoločnosťou Versãofast, posudzované ako celok, majú za cieľ urobiť všetko potrebné na to, aby úverová inštitúcia uzavrela zmluvy o úvere s potenciálnymi klientmi, a preto môžu len z tohto dôvodu predstavovať činnosť „dojednávania úverov“ v zmysle uvedeného ustanovenia.
32
V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že aj keď rôzne jazykové verzie článku 135 ods. 1 písm. b) smernice o DPH, akými sú portugalská, francúzska alebo anglická jazyková verzia, používajú pojmy „negociação“, „négociation“ a „negotiation“, iné jazykové verzie, ako sú napríklad nemecká, fínska, švédska, dánska a holandská jazyková verzia, používajú pojmy „Vermittlung“, „välitys“, „förmedling“, „formidling“ a „bemiddeling“. Tieto pojmy v bežnom jazyku odkazujú na sprostredkovateľskú činnosť, ktorej cieľom je umožniť dvom stranám uzavrieť medzi sebou zmluvu bez toho, aby bol sprostredkovateľ nevyhnutne poverený jednou zo zmluvných strán definovať zmluvné ustanovenia alebo konať v mene a na účet tejto zmluvnej strany, napríklad s cieľom uzavrieť uvedenú zmluvu. Zhodujú sa teda s výkladom pojmu „dojednanie“ definovaného judikatúrou Súdneho dvora citovanou v bode 23 vyššie.
33
Kvalifikáciu takých služieb, aké poskytuje Versãofast, ako služieb, ktoré patria do činnosti „dojednávania úverov“ v zmysle článku 135 ods. 1 písm. b) smernice o DPH, nemôže spochybniť ani skutočnosť, že klienti majú naďalej slobodu uzavrieť alebo neuzavrieť zmluvu o úvere a vybrať úverovú inštitúciu, s ktorou zmluvu uzavrú. Ako totiž vyplýva z judikatúry citovanej v bode 23 vyššie, dojednávanie úverov sa môže obmedziť na to, aby sa obom stranám umožnilo uzavrieť zmluvu o úvere samostatne. Činnosť oslobodená od dane podľa uvedeného ustanovenia najmä neznamená pre potenciálne strany zmluvy o úvere obmedzenie ich zmluvnej slobody.
34
Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na otázky položené vnútroštátnym súdom odpovedať tak, že článok 135 ods. 1 písm. b) smernice o DPH sa má vykladať v tom zmysle, že oslobodenie od dane, ktoré sa v tomto článku stanovuje pre transakcie dojednávania úverov, sa uplatňuje na činnosti sprostredkovateľa úverov, ktorý hľadá a oslovuje klientov, aby im ponúkal zmluvy o hypotekárnom úvere, ktorý im pomáha vykonaním prác predchádzajúcich uzavretiu zmlúv, zodpovedá za komunikáciu s úverovými inštitúciami a je odmeňovaný týmito inštitúciami v závislosti od výšky zmlúv o úvere uzavretých vďaka jeho sprostredkovaniu, a to napriek tomu, že nemá právomoc konať v mene úverových inštitúcií ani nemá žiadny vplyv na obsah úverových ponúk a že klienti majú naďalej slobodu uzavrieť alebo neuzavrieť zmluvu o úvere a vybrať si úverovú inštitúciu, s ktorou zmluvu uzavrú.
O trovách
35
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Všeobecnému súdu a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (prejudiciálna komora)
rozhodol takto:
Článok 135 ods. 1 písm. b) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
sa má vykladať v tom zmysle, že:
oslobodenie od dane, ktoré sa v tomto článku stanovuje pre transakcie dojednávania úverov, sa uplatňuje na činnosti sprostredkovateľa úverov, ktorý hľadá a oslovuje klientov, aby im ponúkal zmluvy o hypotekárnom úvere, ktorý im pomáha vykonaním prác predchádzajúcich uzavretiu zmlúv, zodpovedá za komunikáciu s úverovými inštitúciami a je odmeňovaný týmito inštitúciami v závislosti od výšky zmlúv o úvere uzavretých vďaka jeho sprostredkovaniu, a to napriek tomu, že nemá právomoc konať v mene úverových inštitúcií ani nemá žiadny vplyv na obsah úverových ponúk a že klienti majú naďalej slobodu uzavrieť alebo neuzavrieť zmluvu o úvere a vybrať si úverovú inštitúciu, s ktorou zmluvu uzavrú.
Papasavvas
Pynnä
Laitenberger
Stancu
Dimitrakopoulos
Rozsudok
bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 26. novembra 2025.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: portugalčina.