T-682/24

Red Bull Francúzsko SASU , so sídlom v Paríži (Francúzsko),

Red Bull Nederland BV , so sídlom v Soesterbergu (Holandsko),

v zastúpení: H. Wollmann, F. Urlesberger, J. Schindler, F. Dethmers a A. Visontai‑Knor, advokáti,

žalobkyne,

proti

Európskej komisii , v zastúpení: T. Franchoo, M. Jakobs a I. Naglis, splnomocnení zástupcovia,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Svojou žalobou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyne, Red Bull GmbH a jej dcérske spoločnosti Red Bull France SASU a Red Bull Nederland BV, domáhajú zrušenia rozhodnutia Európskej komisie z 23. októbra 2024 (vec AT.40819), ktorým Komisia čiastočne zamietla náhradu dodatočných nákladov, ktoré im podľa ich názoru vznikli v dôsledku pokračovania inšpekcie nariadenej na základe článku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 a 102 ZFEÚ] ( Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205) v priestoroch Komisie v Bruseli (Belgicko) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Okolnosti predchádzajúce sporu

2

5

Inšpekcia pokračovala v priestoroch Komisie v Bruseli od 14. do 20. júna 2023 a od 29. augusta do 29. septembra 2023.

Korešpondencia medzi účastníkmi konania pred prijatím napadnutého rozhodnutia

6

Listom z 25. januára 2024 Komisia informovala žalobkyne o možnosti predložiť odôvodnenú žiadosť o náhradu dodatočných nákladov, ktoré vznikli v dôsledku pokračovania inšpekcie v priestoroch Komisie v Bruseli. K tomuto listu bol pripojený dokument s názvom „Zásady náhrady dodatočných nákladov v prípade pokračovania inšpekcie v priestoroch Komisie“.

7

10

V napadnutom rozhodnutí Komisia najprv pripomenula svoje stanovisko, pričom odkázala na niektoré zo svojich predchádzajúcich listov, a to že bola povinná nahradiť len dodatočné náklady, ktoré vznikli kontrolovanému podniku len z dôvodu pokračovania inšpekcie v priestoroch Komisie s vylúčením nákladov, ktoré by v každom prípade vznikli, ak by inšpekcia pokračovala v priestoroch tohto podniku, ako je odmena advokáta. Komisia dodala, že toto stanovisko zodpovedá prístupu vyplývajúcemu z rozsudku zo 16. júla 2020, Nexans France a Nexans/Komisia ( C‑606/18 P , EU:C:2020:571 , bod 90 ).

11

Pokiaľ ide konkrétne o odmenu advokáta, Komisia s odkazom na niektoré zo svojich predchádzajúcich listov pripomenula, že počas inšpekcie v marci 2023 vo svojich priestoroch Red Bull neustále využívala pomoc advokátov, takže náklady na advokáta vynaložené v rámci pokračovania inšpekcie v Bruseli sa nemajú považovať za dodatočné náklady, ktoré je možné nahradiť. Komisia tiež uviedla, že samotné žalobkyne v niektorých svojich listoch pripustili, že ak by inšpekcia pokračovala v ich priestoroch, obrátili by sa na advokátov. Komisia preto rozhodla, že nenahradí odmenu advokáta požadovanú spoločnosťou Red Bull.

12

Pokiaľ ide o ostatné náklady, Komisia napokon uviedla, že súhlasí s náhradou požadovaných nákladov v plnej výške na základe súm, ktoré Red Bull uviedla v excelovskej tabuľke pripojenej k jednému z jej predchádzajúcich listov.

uložil Komisii povinnosť nahradiť požadované náklady v plnej výške,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

14

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

O druhom žalobnom návrhu, ktorým sa navrhuje, aby bola Komisii uložená povinnosť nahradiť náklady požadované žalobkyňami v plnej výške

16

Svojím druhým žalobným návrhom žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd zaviazal Komisiu na náhradu požadovaných nákladov v plnej výške.

17

Treba konštatovať, že takýto návrh má v podstate za cieľ dosiahnuť, aby Všeobecný súd uložil Komisii povinnosť vrátiť žalobkyniam všetky nimi požadované náklady.

18

21

Na úvod treba uviesť, že hoci Komisia v napadnutom rozhodnutí odmietla nahradiť žalobkyniam požadovanú odmenu advokáta, súhlasila so zaplatením všetkých ostatných nákladov, ktorých náhrada sa požadovala v excelovskej tabuľke predloženej spoločnosťou Red Bull, a to cestovných nákladov a nákladov na ubytovanie zamestnancov a advokátov prítomných v Bruseli, ako aj denných diét, ktoré táto skupina musela vyplatiť týmto zamestnancom (pozri bod 12 vyššie). Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je pre žalobkyne aspoň čiastočne priaznivé.

22

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná iba vtedy, ak má táto osoba právny záujem na zrušení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu je, aby samotné zrušenie aktu bolo spôsobilé vyvolať právne následky a aby tak žaloba mohla svojím výsledkom priniesť prospech tomu, kto ju podal. Záujem na konaní teda predstavuje podstatnú a prvú podmienku akejkoľvek žaloby (pozri rozsudok z 15. júna 2023, Shindler a i./Rada, C‑501/21 P , EU:C:2023:480 , bod 63 a citovanú judikatúru).

23

Žalobkyne, ktorým bola na pojednávaní položená otázka týkajúca sa ich záujmu na konaní, pokiaľ ide o prvý žalobný návrh, najprv v podstate tvrdili, že uvedený žalobný návrh sa má vykladať v tom zmysle, že navrhujú zrušenie napadnutého rozhodnutia len v rozsahu, v akom im Komisia odmietla uhradiť požadovanú odmenu advokáta a následne toto tvrdenie opravili a spresnili, že naopak navrhujú zrušenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, a to aj v rozsahu, v akom Komisia súhlasila s tým, že im nahradí iné náklady, než je odmena advokáta.

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na obhajobu

27

Žalobkyne na podporu štvrtého žalobného dôvodu uvádzajú tri výhrady.

28

V prvom rade žalobkyne tvrdia, že podnik môže organizovať svoju obhajobu sám. Pripomínajú, že z článku 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 vyplýva, že každý obvinený má právo obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu podľa vlastného výberu. Žalobkyne z toho vyvodzujú, že Komisii neprináleží rozhodovať o tom, čo podnik potrebuje alebo nepotrebuje na svoju obhajobu. Tvrdia, že práve z dôvodu pokračovania inšpekcie v priestoroch Komisie v Bruseli boli nútené poveriť zastupovaním druhú advokátsku kanceláriu. Podľa žalobkýň Komisia prijatím reštriktívneho výkladu svojej povinnosti nahradiť dodatočné náklady určila povahu a rozsah prostriedkov obhajoby, ktoré si má dotknutý podnik zvoliť. Komisia teda tým, že im odmietla nahradiť odmenu advokáta, ktorá vznikla z dôvodu pokračovania inšpekcie v Bruseli, obmedzila ich slobodu zvoliť si prostriedky obhajoby, ktoré považujú za potrebné a vhodné.

29

Pokiaľ ide v prvom rade o údajný zásah do slobody žalobkýň zvoliť si prostriedky obhajoby, treba konštatovať, že žalobkyniam v skutočnosti nič nebránilo v tom, aby si pri pokračovaní inšpekcie v priestoroch Komisie v Bruseli slobodne organizovali svoju obhajobu.

33

Z dokumentov predložených žalobkyňami v rámci tohto konania totiž vyplýva, že rozhodli, že ich v Bruseli bude zastupovať advokátka z rakúskej advokátskej kancelárie, ktorá im zvyčajne poskytuje právnu pomoc a už bola prítomná počas inšpekcie v priestoroch žalobkýň vo Fuschl am See, jeden alebo viacerí advokáti druhej advokátskej kancelárie v závislosti od príslušného obdobia a v niektoré dni viacerí ich zamestnanci. Okrem toho treba konštatovať, že na rozdiel od tvrdení žalobkýň neboli v žiadnom prípade nútené poveriť druhú advokátsku kanceláriu, aby ich zastupovala pri pokračovaní inšpekcie v priestoroch Komisie v Bruseli. Práve samotné žalobkyne sa totiž z vlastných dôvodov rozhodli poveriť túto kanceláriu.

34

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na rozdiel od tvrdení žalobkýň mohli slobodne organizovať svoju obhajobu, pričom Komisia do takejto organizácie nezasahovala, čo stačí na zamietnutie prvej výhrady štvrtého žalobného dôvodu ako nedôvodnej.

35

38

Z toho vyplýva, že táto výhrada je namierená proti napadnutému rozhodnutiu v rozsahu, v akom súhlasí s náhradou nákladov žalobkýň iných než odmeny advokáta, takže je neprípustná z dôvodov uvedených v bodoch 21 až 25 vyššie.

39

V každom prípade treba konštatovať, že z dokumentov predložených žalobkyňami v rámci tohto konania vyplýva, že samotné žalobkyne navrhli Komisii predložiť sporné čestné prehlásenia. V dôsledku toho žalobkyne nemôžu Komisii vytýkať, že im pri dokazovaní uložila neprimerané požiadavky. Navyše skutočnosť, že Komisia na základe jednoduchých faktúr odmietla nahradiť cestovné náklady a náklady na ubytovanie štyroch zamestnancov spoločnosti Red Bull, ktorí sa nedostavili do jej priestorov, a požadovať dodatočné dôkazy o tom, že ich prítomnosť v Bruseli skutočne súvisela s pokračovaním inšpekcie, nemožno na rozdiel od tvrdenia žalobkýň kritizovať a nepredstavuje neprimeranú dôkaznú požiadavku. Z toho vyplýva, že táto výhrada nie je v každom prípade dôvodná.

40

V súlade s vyššie uvedenými úvahami sa štvrtý žalobný dôvod musí zamietnuť ako čiastočne nedôvodný a čiastočne neprípustný.

V druhom rade žalobkyne tvrdia, že porovnávací scenár, ktorý Komisia použila pre porovnanie na výpočet dodatočných nahraditeľných nákladov, v rámci ktorého Komisia vychádzala z predpokladu, že žalobkyne by nepretržite využívali služby advokátov, ak by inšpekcia pokračovala v ich priestoroch, a nie v priestoroch Komisie v Bruseli, je nepochopiteľný a nepredstavuje dostatočné odôvodnenie. Na preukázanie tohto porovnávacieho scenára Komisia vychádzala z vety vybranej selektívne z listu žalobkýň, v ktorom žalobkyne uviedli, že ak by inšpekcia pokračovala v ich priestoroch, využívali by služby advokátov len príležitostne.

44

Žalobkyne dodávajú, že porovnávací scenár použitý Komisiou je nepresný. Komisia totiž nevysvetlila dôvody, pre ktoré si vybrala práve tento scenár spomedzi viacerých možných porovnávacích scenárov, a dostatočne ho nedefinovala. Komisia tiež nespresnila spôsoby pokračovania takejto inšpekcie, a to jej trvanie, počet pridelených zamestnancov alebo odpracovaný pracovný čas. Komisia nemôže mať bez týchto údajov istotu, že na výpočet dodatočných nahraditeľných nákladov použila „spravodlivý“ porovnávací scenár a nemôže spochybniť porovnávací scenár, ktorý si zvolili žalobkyne na určenie nákladov, ktoré im vznikli. V každom prípade je podľa žalobkýň porovnávací scenár použitý Komisiou len hypotetický. Žalobkyne tiež tvrdia, že Komisia si zvolila porovnávací scenár, ktorý je pre ňu najvýhodnejší.

45

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkýň.

46

48

V prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia sa týmto aktom vyjadrila k žiadosti žalobkýň o náhradu dodatočných nákladov, ktoré im vznikli pokračovaním inšpekcie v priestoroch Komisie v Bruseli.

49

Konkrétnejšie treba konštatovať, že v úvodnej časti napadnutého rozhodnutia Komisia pripomína svoju prax, podľa ktorej, ako už uviedla vo svojej predchádzajúcej korešpondencii so žalobkyňami, nahrádza dodatočné náklady vynaložené podnikom, ktoré vznikli len z dôvodu pokračovania inšpekcie v jej priestoroch. Komisia v ňom tiež vysvetľuje, že teda neuhrádza náklady, ktoré by takýto podnik v každom prípade vynaložil, ak by inšpekcia pokračovala v jeho vlastných priestoroch, a spresňuje, že sa domnieva, že je to tak v prípade odmeny advokáta.

50

Pri uplatnení týchto zásad na žiadosť žalobkýň o náhradu Komisia ďalej v bode 1 napadnutého rozhodnutia, nazvanom „Náklady na advokáta“, vysvetľuje, že sa rozhodla neuhradiť odmenu advokáta, ktorej náhradu v plnej výške požadovala Red Bull, a to z týchto dvoch dôvodov: v prvom rade preto, že počas inšpekcie vykonanej v jej priestoroch v marci 2023 spoločnosti Red Bull nepretržite pomáhali advokáti, takže náklady na advokáta neboli dodatočnými nákladmi spojenými s pokračovaním inšpekcie v priestoroch Komisie v Bruseli, a v druhom rade preto, že Red Bull vo svojej predchádzajúcej korešpondencii pripustila, že ak by inšpekcia pokračovala v jej priestoroch, využila by služby advokátov.

54

Okrem toho treba konštatovať, že z tejto žaloby vyplýva, že žalobkyne mohli spochybniť dôvodnosť napadnutého rozhodnutia, a to najmä zamietnutie nahradiť im požadované náklady na advokáta v plnej výške, čo preukazuje, že mohli pochopiť dôvody, na ktorých sú založené závery prijaté Komisiou v napadnutom rozhodnutí, hoci s nimi nesúhlasia.

55

Žiadne iné tvrdenie uvádzané žalobkyňami nemôže spochybniť dostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

56

Pokiaľ ide v prvom rade o výhradu založenú na odkazoch Komisie v napadnutom rozhodnutí na korešpondenciu pred jeho prijatím, treba konštatovať, že na rozdiel od tvrdení žalobkýň sú všetky úvahy, ktoré viedli Komisiu k čiastočnému zamietnutiu ich žiadosti o náhradu nákladov, jasne uvedené v samotnom texte napadnutého rozhodnutia, ako vyplýva z bodov 49 a 50 vyššie.

60

V napadnutom rozhodnutí totiž Komisia vysvetľuje, že sa rozhodla nahradiť žalobkyniam náklady, ktoré vznikli výlučne z dôvodu pokračovania inšpekcie v jej priestoroch v Bruseli s výnimkou nákladov, ktoré by v každom prípade vznikli, ak by inšpekcia pokračovala v ich vlastných priestoroch. Pokiaľ ide o náklady na advokáta, Komisia spresňuje, že nepredstavujú takéto dodatočné náklady, pretože by v každom prípade vznikli, ak by inšpekcia pokračovala v priestoroch žalobkýň.

61

Z toho vyplýva, že na rozdiel od tvrdení žalobkýň je tento porovnávací scenár v napadnutom rozhodnutí opísaný dostatočne zrozumiteľne a odôvodnene.

62

V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že takýto porovnávací scenár je zo svojej podstaty hypotetický, čo samotné žalobkyne uznávajú, pretože inšpekcia pokračovala v skutočnosti v priestoroch Komisie v Bruseli. V dôsledku toho nemožno od Komisie vyžadovať, aby v napadnutom rozhodnutí definovala „správny“ porovnávací scenár alebo poskytla k nemu ďalšie konkrétne podrobnosti.

Žalobkyne tvrdia, že Komisia tým, že sa rozhodla pokračovať v inšpekcii vo svojich priestoroch v Bruseli, porušila zásadu proporcionality zakotvenú v článku 5 ods. 4 ZEÚ. Podľa žalobkýň totiž pokračovanie inšpekcie v Bruseli neprispelo k účinnosti inšpekcie ani neumožnilo zabrániť nadmernému zásahu do fungovania spoločnosti Red Bull. Navyše takéto pokračovanie trvalo neprimerane dlho a bolo nevyhnutné len z dôvodu, že Komisia požiadala o údaje ako celok bez akéhokoľvek predchádzajúceho preskúmania ich relevantnosti a bez predchádzajúceho triedenia, a to v neprimeranom celkovom objeme 16,6 terabytov. Podľa žalobkýň bolo pokračovanie inšpekcie v priestoroch Komisie v Bruseli samo osebe neprimerané a viedlo k vysokým nákladom, ktorých náhradu požadujú. Žalobkyne z toho vyvodzujú, že zamietnutie Komisie vrátiť požadované náklady v plnej výške je z tohto dôvodu protiprávne.

66

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkýň a vznáša námietku neprípustnosti prvého žalobného dôvodu.

67

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou si zásada proporcionality vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie nepresahovali hranice toho, čo je primerané a potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa, pričom ak sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné uchýliť sa k najmenej obmedzujúcemu, aby spôsobené ťažkosti neboli neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom (rozsudky z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, T‑339/04 , EU:T:2007:80 , bod 117 , a z 25. novembra 2014, Orange/Komisia, T‑402/13 , EU:T:2014:991 , bod 22 ).

O treťom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení pri výklade pojmu „dodatočné náklady“ v zmysle rozsudku zo 16. júla 2020, Nexans France a Nexans/Komisia (C‑606/18 P), a na nesprávnom posúdení

71

Tretí žalobný dôvod je v podstate založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa mala dopustiť Komisia pri výklade pojmu „dodatočné náklady“ v zmysle bodu 90 rozsudku zo 16. júla 2020, Nexans France a Nexans/Komisia ( C‑606/18 P , EU:C:2020:571 ), a na nesprávnom posúdení, ktoré viedlo túto inštitúciu k zamietnutiu náhrady odmeny advokáta v plnej výške požadovanej žalobkyňami.

72

Pokiaľ ide o údajné nesprávne právne posúdenie, žalobkyne tvrdia, že stanovisko Komisie, podľa ktorého odmena advokáta v zásade nepredstavuje „dodatočné náklady“ v zmysle bodu 90 rozsudku zo 16. júla 2020, Nexans France a Nexans/Komisia ( C‑606/18 P , EU:C:2020:571 ), z dôvodu, že by boli vynaložené aj v prípade, ak by inšpekcia pokračovala v priestoroch žalobkýň, je nedôvodné. Takýto výklad pojmu „dodatočné náklady“ by bol príliš reštriktívny a bol by v rozpore s vyššie uvedeným rozsudkom.

73

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkýň.

77

V tejto súvislosti z rozsudku zo 16. júla 2020, Nexans France a Nexans/Komisia ( C‑606/18 P , EU:C:2020:571 ), vyplýva, že možnosť Komisie pokračovať v kontrole obchodných kníh a iných záznamov podniku na základe článku 20 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1/2003 v jej priestoroch v Bruseli je podmienená zistením, že takéto pokračovanie nespôsobuje žiadne porušenie práva na obhajobu a nepredstavuje ďalší zásah do práv dotknutých podnikov v porovnaní s právom, ktoré je vlastné vykonaniu inšpekcie v ich priestoroch. Pritom by sa musel konštatovať takýto zásah, ak by pokračovanie v tejto inšpekcii v priestoroch Komisie v Bruseli spôsobilo podniku, ktorého sa inšpekcia týkala, dodatočné náklady, ktoré vznikli len z dôvodu tohto pokračovania. Z uvedeného vyplýva, že ak toto pokračovanie môže viesť k takýmto dodatočným nákladom, Komisia k nemu môže pristúpiť len pod podmienkou, že súhlasí s vrátením týchto nákladov, ak jej dotknutý podnik v tomto zmysle predložil riadne odôvodnenú žiadosť.

78

V prejednávanej veci vzniká otázka, či sa Komisia tým, že odmietla nahradiť žalobkyniam v plnej výške odmenu advokáta, ktorá im vznikla za služby poskytnuté v súvislosti s inšpekciou vykonávanou v priestoroch Komisie v Bruseli, dopustila nesprávneho právneho posúdenia alebo nesprávneho posúdenia, ako tvrdia žalobkyne.

79

Z použitia prídavného mena „dodatočné“ treba vyvodiť, že dotknutými nákladmi sú náklady, ktoré sú doplňujúcimi vo vzťahu k predchádzajúcemu podrobnému a faktickému referenčnému rámcu, ktorým je inšpekcia, ktorá sa uskutočnila v priestoroch dotknutého podniku. Musí teda ísť o náklady, ktoré dopĺňajú náklady, ktoré by vznikli pri inšpekcii v priestoroch dotknutého podniku.

83

Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, ak by Súdny dvor mal v úmysle odkázať na plnú výšku nákladov vynaložených podnikom, ktoré by Komisia mala nahradiť z dôvodu rozhodnutia pokračovať v inšpekcii vo svojich priestoroch, nepoužil by v bode 90 rozsudku zo 16. júla 2020, Nexans France a Nexans/Komisia ( C‑606/18 P , EU:C:2020:571 ), prídavné meno „dodatočné“, ktoré predpokladá, že ide o iné náklady, než sú náklady, ktoré by podnik vynaložil, ak by inšpekcia pokračovala v jeho priestoroch.

84

Treba tiež poznamenať, že prídavné meno „dodatočné“ použité Súdnym dvorom nevyžaduje preukázanie neprimeranosti alebo prekročenie vynaložených nákladov, ale len dodatočnú povahu takýchto nákladov vo vzťahu k nákladom, ktoré by vznikli, ak by inšpekcia pokračovala v priestoroch dotknutého podniku.

85

Pokiaľ ide konkrétnejšie o odmenu advokáta, z vyššie uvedeného vyplýva, že iba „dodatočné“ odmeny, ktoré by nevznikli v prípade inšpekcie v priestoroch dotknutého podniku a ktoré súvisia výlučne s pokračovaním inšpekcie v priestoroch Komisie, možno považovať za „dodatočné náklady“ v zmysle bodu 90 rozsudku zo 16. júla 2020, Nexans France a Nexans/Komisia ( C‑606/18 P , EU:C:2020:571 ).

89

V tejto súvislosti treba konštatovať, že rozhodnutie využiť služby advokáta počas inšpekcie vykonanej Komisiou na základe článku 20 ods. 4 nariadenia č. 1/2003 patrí do stratégie obhajoby dotknutého podniku, keďže uvedené ustanovenie mu neukladá, aby sa obrátil na advokáta (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2012, Koninklijke Wegenbouw Stevin/Komisia, T‑357/06 , EU:T:2012:488 , bod 226 ). Z toho vyplýva, že ak sa dotknutý podnik rozhodne splnomocniť advokátov, aby mu počas takejto inšpekcie pomáhali, skutočnosť, že táto inšpekcia pokračuje v priestoroch Komisie, nič nemení na nákladoch týkajúcich sa odmeny advokáta. Pre takýto podnik, ktorý sa rozhodol využiť pri takejto inšpekcii pomoc advokátov, totiž v prípade, že sa Komisia rozhodne pokračovať v tejto inšpekcii vo svojich priestoroch, nepredstavuje odmena advokáta spojená s týmto pokračovaním vo všeobecnosti dodatočné náklady, keďže služby, ktoré majú advokáti poskytnúť, sú v zásade rovnaké bez ohľadu na miesto inšpekcie. Vzhľadom na to, že tieto služby by boli poskytnuté aj v prípade, ak by inšpekcia pokračovala v priestoroch dotknutého podniku, súvisiaca odmena advokáta v zásade nemá výlučnú príčinnú súvislosť s pokračovaním tejto inšpekcie v priestoroch Komisie.

93

Z napadnutého rozhodnutia vykladaného s prihliadnutím na korešpondenciou so žalobkyňami totiž vyplýva, že Komisia kategoricky nevylučuje, že určité odmeny advokáta možno považovať za „dodatočné náklady“. Komisia len vyžaduje, aby dotknutý podnik preukázal, že služby advokáta, na ktoré sa vzťahuje odmena, ktorej náhradu požaduje, by neboli poskytnuté, ak by inšpekcia pokračovala v priestoroch tohto podniku, čo nie je vôbec neprimerané. Z bodu 90 rozsudku zo 16. júla 2020, Nexans France a Nexans/Komisia ( C‑606/18 P , EU:C:2020:571 ), totiž vyplýva, že Komisia pristúpi k náhrade dodatočných nákladov, ak jej dotknutý podnik predloží v tomto zmysle „riadne odôvodnenú“ žiadosť.

94

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyniam sa nepodarilo preukázať, že výklad pojmu „dodatočné náklady“ poskytnutý Komisiou v napadnutom rozhodnutí predstavoval nesprávne právne posúdenie.

95

Pokiaľ ide o údajné nesprávne posúdenie, treba na úvod uviesť, že žalobkyne v rámci konania, ktoré predchádzalo prijatiu napadnutého rozhodnutia, požadovali od Komisie v plnej výške náhradu odmeny advokáta vynaloženej v rámci pokračovania inšpekcie v priestoroch tejto inštitúcie len v plnej výške, pričom sa opierali o scenár, že ak by inšpekcia pokračovala v ich priestoroch, bola by zabezpečená úplne interne ich viacjazyčnými zamestnancami s dostatočným právnym vzdelaním. Vzhľadom na to, že v rámci tohto scenára by podľa žalobkýň vďaka tomuto úplne internému zabezpečeniu pokračovania inšpekcie nevznikla nijaká odmena advokáta, tvrdia, že odmena advokáta spojená s pokračovaním inšpekcie v priestoroch Komisie v Bruseli predstavuje v plnej výške „dodatočné náklady“, ktoré musí Komisia nahradiť.

99

Komisia sa preto nedopustila nesprávneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí vykladanom s prihliadnutím na predchádzajúcu korešpondenciu so žalobkyňami konštatovala, že predpoklad úplne interného zabezpečenia pokračovania inšpekcie, ak by pokračovala v priestoroch žalobkýň, na základe ktorého žalobkyne požiadali o náhradu odmeny advokáta spojenej s pokračovaním inšpekcie v priestoroch Komisie v plnej výške, nie je pravdepodobný a zamietla ho. Okrem toho treba poznamenať, že Komisia nikdy netvrdila, že by miera pomoci poskytovanej advokátmi bola počas celého obdobia inšpekcie rovnaká, ak by táto inšpekcia pokračovala v priestoroch žalobkýň. Komisia sa len správne domnievala, že v takejto situácii by žalobkyne aj naďalej, prinajmenšom do určitej miery, využívali pomoc advokátov.

100

103

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tvrdenie uvádzané subsidiárne žalobkyňami, v rámci ktorého žalobkyne tvrdia, že niektoré odmeny advokátov, ktoré vynaložili, by sa mali považovať prinajmenšom za „dodatočné náklady“, treba považovať za nedôvodné a treba ho zamietnuť, pričom nie je potrebné rozhodnúť o jeho prípustnosti, ktorú Komisia spochybňuje.

104

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba zamietnuť tretí žalobný dôvod, ako aj žalobu v celom jej rozsahu.

O trovách

105

2.

Red Bull GmbH, Red Bull France SASU a Red Bull Nederland BV sú povinné nahradiť trovy konania.

Buttigieg

Schwarcz

Kănčeva

Tichy‑Fisslberger