T-691/24

62024TJ0691

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora zasadajúca v päťčlennom zložení)

zo 4. marca 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Colná únia – Spoločný colný sadzobník – Kombinovaná nomenklatúra – Colné zatriedenie – Položka 2206 – Podpoložky 22060031, 22060051, 22060081, 22060039 a 22060059 – Nápoje pozostávajúce z fermentovanej jablčnej šťavy, pri ktorých podiel alkoholu pochádzajúceho z iných rastlín než jabĺk je v závislosti od druhu nápoja najmenej 48 %, 50 %, 51 %, 52 % alebo 53 % v porovnaní s podielom alkoholu získaného fermentáciou jabĺk a ktoré vykazujú organoleptické vlastnosti cideru“

Vo veci T‑691/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Înalta Curte de Casažie şi Justižie (Najvyšší a kasačný súd, Rumunsko) z 1. októbra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 19. decembra 2024, ktorý súvisí s konaním:

generálna advokátka: M. Brkan,

tajomník: V. Di Bucci,

so zreteľom na to, že Súdny dvor 17. januára 2025 postúpil návrh na začatie prejudiciálneho konania Všeobecnému súdu podľa článku 50b tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie,

keďže ide o oblasť uvedenú v článku 50b prvom odseku písm. d) Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a vzhľadom na neexistenciu nezávislej otázky výkladu práva v zmysle článku 50b druhého odseku uvedeného štatútu,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

španielska vláda, v zastúpení: A. Pérez‑Zurita Gutiérrez, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Björkland, A. Demeneix a T. Isacu de Groot, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

HS

3

Harmonizovaný systém opisu a číselného označovania tovaru (ďalej len „HS“) bol vypracovaný Radou pre colnú spoluprácu, z ktorej sa stala Svetová colná organizácia (WCO) a ktorá bola zriadená Dohovorom o vzniku Rady pre colnú spoluprácu, uzatvoreným 15. decembra 1950 v Bruseli. HS bol zavedený Medzinárodným dohovorom o harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru, uzavretým 14. júna 1983 v Bruseli [ Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov , zv. 1503, s. 4, č. 25910 (1988)], a schváleným spolu s protokolom o jeho zmene a doplneniach z 24. júna 1986 v mene Európskeho hospodárskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 87/369/EHS zo 7. apríla 1987 ( Ú. v. ES L 198, 1987, s. 1 ; Mim. vyd. 02/002, s. 288).

4

Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu 2 tohto dohovoru sa každá zmluvná strana zaväzuje používať na výklad HS všeobecné pravidlá, ako aj všetky poznámky k triedam, kapitolám a podpoložkám a nemeniť rozsah tried, kapitol, položiek alebo podpoložiek.

5

V týchto vysvetlivkách sa tiež uvádza:

„Všetky tieto nápoje môžu byť prirodzene šumivé alebo umelo napustené oxidom uhličitým. Zostávajú takto zatriedené aj v prípade pridania alkoholu alebo ak sa obsah ich alkoholu zvýši ďalším fermentovaním, pokiaľ si zachovávajú charakter tovarov tejto položky.“

9

Položka HS 2208, ktorá zodpovedá položke 2208 KN, je nazvaná „Etylalkohol nedenaturovaný s objemovým alkoholometrickým obsahom menej ako 80 % obj.; destiláty, likéry a ostatné liehové nápoje.

10

Vysvetlivky k HS týkajúce sa položky 2208 znejú takto:

Vysvetlivky k položke 2208 HS tiež uvádzajú, že z tejto položky sú vylúčené fermentované nápoje patriace do položiek 2203 až 2206.

12

Bod VIII vysvetlivky HS k všeobecnému pravidlu 3 písm. b), ktoré zodpovedá všeobecnému pravidlu 3 písm. b) KN, stanovuje, že zložku, ktorá určuje podstatný charakter, možno podľa druhu dotknutého tovaru vyvodiť napríklad z druhu základného materiálu alebo z častí, z ktorých sa skladá, z ich objemu, množstva, hmotnosti, hodnoty alebo významu jedného zo základných materiálov vo vzťahu k použitiu tovaru.

KN

13

Ako vyplýva z článku 1 ods. 1 nariadenia č. 2658/87, KN, ktorá bola vytvorená Európskou komisiou, upravuje colné zatriedenie tovaru dovezeného do Európskej únie. Podľa článku 3 ods. 1 tohto nariadenia táto nomenklatúra preberá položky a podpoložky HS so šesťmiestnym číselným označením, pričom iba siedma a ôsma číslica tvoria jej vlastné podčlenenia.

17

Zatriedenie výrobkov do KN je založené na všeobecných pravidlách na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry uvedených v oddiele I bode A prvej časti KN, nazvanej „Úvodné ustanovenia“.

18

Všeobecné pravidlo č. 1 KN stanovuje:

„Názvy tried, kapitol a podkapitol majú len orientačný charakter; na právne účely sa zatriedenie určuje podľa znenia položiek a príslušných poznámok k triedam alebo kapitolám, a ak tieto položky alebo poznámky nevyžadujú inak, podľa nasledujúcich ustanovení.“

19

položka s najšpecifickejším opisom musí mať prednosť pred položkami so všeobecnejším opisom. Ak sa však dve alebo viac položiek, a to každá z nich, vzťahujú len na časť materiálov alebo látok, ktoré tvoria zmiešaný alebo zložený výrobok, alebo len na časť výrobkov zo súpravy dodávanej na predaj v malom, tieto položky sa považujú vo vzťahu k týmto výrobkom za rovnako špecifické, aj ak jedna z nich obsahuje úplnejší alebo presnejší opis tovaru;

b)

zmesi, tovar zložený z rôznych materiálov alebo skladajúci sa z rôznych komponentov a tovar dodávaný v súpravách na predaj v malom, ktoré sa nemôžu zatriediť podľa pravidla 3 písm. a), sa zatriedia podľa materiálu alebo komponentu, ktorý im dáva podstatný charakter, ak je možné ho určiť;

…“

21

Pravidlo č. 6 KN znie:

24

Podľa bodu 3.1 prílohy č. 1 hlavy VIII zákona č. 227/2015, nazvanej „Spotrebné dane a iné osobitné poplatky“, je pri nákupoch výrobkov patriacich pod kód KN 22060039 sadzba spotrebnej dane 47,38 RON/hl výrobku a pri nákupe výrobkov patriacich pod kód KN 22060059 je sadzba spotrebnej dane 396,84 RON/hl (približne 77,97 eura/hl) výrobku.

25

Pre kód KN 22060051, ktorý sa vzťahuje na „cider a hruškové víno“, je sadzba spotrebnej dane v Rumunsku nulová v súlade s bodom 3.1.1 prílohy č. 1 hlavy VII zákona č. 571/2003 účinného do 31. decembra 2015 a bodom 3.1.1 prílohy č. 1 hlavy VIII zákona č. 227/2015 účinného od 1. januára 2016.

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

26

V nadväznosti na kontrolu zo strany Direcția Regională Vamală Craiova ‑ Biroul Vamal Dolj (Regionálne colné riaditeľstvo Craiova – Colný úrad Dolj, Rumunsko), vykonanú 29. septembra 2015 odberom vzoriek výrobkov, konkrétne nápojov značky Strongbow balených v plechovkách a fľašiach, podliehajúcich spotrebnej dani a odosielaných zo skladu schváleného v Bulharsku, ako aj v nadväznosti na trojstrannú diskusiu medzi spoločnosťou Heineken România, službami daňovej inšpekcie a zástupcami Direcția Generală a Vămilor (Generálne colné riaditeľstvo, Rumunsko), Generálne colné riaditeľstvo v liste z 8. marca 2018 oznámilo, že „návrh colného zatriedenia analyzovaných výrobkov zodpovedá kódom KN 22060039 alebo KN 22060059 v závislosti od nameraného pretlaku“. Návrh colného zatriedenia sa opieral o konštatovanie, že tieto výrobky sú zmesami cideru a iných látok, pričom cider je navyše výrobkom získaným zmiešaním so surovinami podliehajúcimi fermentácii, a to 25 % jablčnej šťavy a glukózy. Potvrdenia o záveroch analýzy okrem toho odhaľovali významný podiel alkoholu pochádzajúceho z iných rastlín ako jabĺk. Tieto výrobky teda podľa tohto návrhu nemali byť kvalifikované ako nápoje získané fermentáciou jablčnej šťavy.

29

Okrem toho rumunské generálne colné riaditeľstvo sa obrátilo na bulharskú colnú správu, pokiaľ ide o colnú kvalifikáciu „cider Strongbow“. Bulharská colná správa súhlasila s návrhom na zmenu colného zatriedenia preradením do jednej z podpoložiek 22060039 alebo 22060059.

30

V dôsledku zmeny colného zatriedenia orgány daňovej kontroly daňovým výmerom z 23. novembra 2018 uložili spoločnosti Heineken România dodatočné daňové povinnosti, a to zaplatenie spotrebnej dane vo výške 22473840 RON (približne 4422591 eur) a dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 5213296 RON (približne 1025916 eur). Následným daňovým výmerom z 27. novembra 2018 daňové orgány uložili spoločnosti Heineken România okrem už existujúcich povinností takisto sankcie a úroky z omeškania.

34

Rozsudkom z 2. novembra 2021 Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť) vyhovel odvolaniu spoločnosti Heineken România a následne čiastočne zrušil správu o daňovej kontrole a daňový výmer z 23. novembra 2018, ako aj rozhodnutie z 25. júla 2019, ktorým boli tejto spoločnosti uložené dodatočné povinnosti v oblasti spotrebných daní a DPH. Tento súd uvedeným rozsudkom zrušil daňový výmer z 27. novembra 2018, ktorým boli uložené dodatočné daňové povinnosti popri povinnostiach stanovených v daňovom výmere z 23. novembra 2018.

35

Generálne riaditeľstvo pre správu veľkých daňovníkov a ANAF podali proti rozsudku Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť) kasačný opravný prostriedok na Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd, Rumunsko), ktorý je predkladajúcim vnútroštátnym súdom. V podstate tvrdili, že Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť) pochybil, keď zrušil povinnosti uložené v súvislosti so spotrebnou daňou, DPH a súvisiacimi daňovými povinnosťami, keďže vzhľadom na povahu alkoholu a skutočné zloženie predmetného výrobku, tak ako vyplýva z informácií uvedených na samotnej etikete tohto výrobku, uvedený výrobok nemožno zatriediť do osobitných colných podpoložiek „cider“, ale musí byť zatriedený do colných podpoložiek „ostatné“ patriacich do tej istej položky 2206, v prípade ktorých bola spotrebná daň splatná v Rumunsku.

36

Za týchto okolností Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

39

V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že podľa všeobecného pravidla č. 1 na interpretáciu KN sa colné zatrieďovanie tovaru určuje podľa znenia položiek a poznámok k triedam alebo kapitolám tejto nomenklatúry. V záujme právnej istoty a s cieľom uľahčiť kontroly treba rozhodujúce kritérium pre colné zatriedenie týchto tovarov hľadať všeobecne v ich objektívnych znakoch a vlastnostiach, ako sú definované v znení položky KN a v poznámkach k príslušným triedam alebo kapitolám. Použitie predmetného výrobku môže byť objektívnym kritériom na jeho zatriedenie, pokiaľ je s týmto výrobkom späté, a treba ho posúdiť na základe objektívnych znakov a vlastností uvedeného výrobku (pozri rozsudok z 20. októbra 2022, Mikrotīkls, C‑542/21 , EU:C:2022:814 , bod 22 a citovanú judikatúru).

40

Okrem toho Súdny dvor opakovane rozhodol, že napriek tomu, že vysvetlivky k HS a ku KN nie sú záväzné, predstavujú dôležité prostriedky na zabezpečenie jednotného uplatňovania spoločného colného sadzobníka a ako také poskytujú poznatky využiteľné na jeho výklad (pozri rozsudok z 20. októbra 2022, Mikrotīkls, C‑542/21 , EU:C:2022:814 , bod 23 a citovanú judikatúru).

41

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a zo spisu, ktorý má Všeobecný súd k dispozícii, vyplýva, že výrobky dotknuté vo veci samej sa skladajú zo zmesi zložky nazývanej „cider“ tvorenej alkoholom pochádzajúcim z fermentácie jablčnej šťavy a iných fermentovaných rastlín, ako aj iných látok (vody, sirupu, konzervačných látok, aróm a oxidu uhličitého).

45

Na účely určenia, do ktorej podpoložky colnej položky 2206 KN majú byť zatriedené výrobky, o aké ide vo veci samej, treba na úvod uviesť, že zo znenia podpoložiek 22060031, 22060051 a 22060081 vyplýva, že tieto podpoložky sa týkajú výlučne cideru a hruškového vína bez ďalších údajov. Naproti tomu zo znenia podpoložiek 22060039 a 22060059 vyplýva, že tieto podpoložky sa týkajú ostatných fermentovaných nápojov bez ďalších údajov. Vysvetlivky k HS spresňujú, že položka 2206 zahŕňa všetky fermentované nápoje iné ako tie, ktoré sú uvedené v položkách 2203 až 2205.

46

V prvom rade treba pripomenúť, že podľa všeobecného pravidla č. 6 KN sa zatriedenie tovaru do podpoložiek tej istej položky riadi znením týchto podpoložiek a ich poznámok, ako aj mutatis mutandis všeobecnými pravidlami na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry týkajúcimi sa zatriedenia tovaru do položiek colného sadzobníka, a najmä všeobecnými pravidlami č. 2 písm. b), č. 3 písm. a) a č. 3 písm. b) (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. júna 1997, Eru Portuguesa, C‑164/95 , EU:C:1997:302 , bod 14 , a z 27. júna 2024, Prysmian Cabluri şi Sisteme, C‑168/23 , EU:C:2024:557 , bod 29 ).

47

Podľa všeobecného pravidla č. 2 písm. b) KN každá zmienka o materiáli alebo látke v položke, a teda analogicky aj v podpoložke, sa vzťahuje aj na zmesi alebo kombinácie tohto materiálu alebo tejto látky s ostatnými materiálmi alebo látkami. Podľa tohto pravidla zatriedenie zmiešaných výrobkov, akými sú výrobky, o ktoré ide vo veci samej (pozri bod 41 vyššie), sa vykoná podľa zásad uvedených vo všeobecnom pravidle č. 3 KN.

51

Na základe všeobecného pravidla č. 2 písm. b) KN je preto potrebné vykonať zatriedenie výrobkov, o aké ide vo veci samej, na základe metodiky stanovenej vo všeobecnom pravidle č. 3 KN.

52

V tejto súvislosti treba uviesť, že prvá veta všeobecného pravidla č. 3 písm. a) KN neumožňuje vykonať zaradenie výrobkov, o aké ide vo veci samej. Vzhľadom na ich zloženie totiž tieto výrobky zahŕňajú sčasti cider a sčasti alkohol získaný fermentáciou iných rastlín než jablká. S ohľadom na druhú vetu tohto všeobecného pravidla, ktorá – ako bolo uvedené v bode 48 vyššie – spresňuje, že ak sa dve alebo viac položiek, a to každá z nich, vzťahujú len na časť materiálov alebo látok, ktoré tvoria zmiešaný alebo zložený výrobok, tieto položky sa považujú vo vzťahu k tomuto výrobku alebo tomuto tovaru za rovnako špecifické, aj ak jedna z nich obsahuje úplnejší alebo presnejší opis tovaru, nemožno podpoložky týkajúce sa cideru ani podpoložky týkajúce sa ostatných fermentovaných nápojov považovať za „najšpecifickejšie“ v zmysle uvedeného všeobecného pravidla (pozri analogicky rozsudok z 3. júna 2021, BalevBio, C‑76/20 , EU:C:2021:441 , bod 63 ).

53

Za týchto podmienok treba na účely colného zaradenia výrobkov, o aké ide vo veci samej, uplatniť všeobecné pravidlo č. 3 písm. b) KN (pozri analogicky rozsudok zo 7. mája 2009, Siebrand, C‑150/08 , EU:C:2009:294 , bod 30 ).

V tejto súvislosti z bodov 35 až 38 rozsudku zo 7. mája 2009, Siebrand ( C‑150/08 , EU:C:2009:294 ), vyplýva, že na určenie v zmysle pravidla č. 3 písm. b) KN podstatného charakteru nápojov na báze fermentovaného alkoholu, ku ktorým boli pridané iné látky, možno zohľadniť viacero objektívnych vlastností a charakteristík. Patria medzi ne po prvé druhy alkoholu obsiahnuté v predmetných výrobkoch a podiel každého z týchto druhov alkoholu na objeme a obsahu alkoholu v týchto výrobkoch, po druhé organoleptické vlastnosti uvedených výrobkov a po tretie účel použitia týchto výrobkov, pokiaľ im je vlastný, čo musí byť možné posúdiť na základe objektívnych znakov a vlastností výrobkov. Napokon je potrebné vykonať celkové posúdenie týchto troch kritérií (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. mája 2009, Siebrand, C‑150/08 , EU:C:2009:294 , bod 39 , a z 12. mája 2016, Toorank Productions, C‑532/14 a C‑533/14 , EU:C:2016:337 , bod 55 ).

57

Pokiaľ ide o prvé kritérium uvedené v bode 56 vyššie, treba najskôr pripomenúť, že alkohol obsiahnutý v nápojoch, o aké ide vo veci samej, pochádza z fermentácie jabĺk a iných rastlín ako jabĺk, pričom každý z týchto druhov alkoholu významne prispieva k objemu alkoholu a jeho obsahu v týchto nápojoch.

58

Podiel alkoholu pochádzajúceho z iných rastlín ako jabĺk v nápojoch, o aké ide vo veci samej, je minimálne 48 %, 50 %, 51 %, 52 % alebo 53 % v závislosti od druhu nápoja. Podiely alkoholu pochádzajúceho z fermentácie jablkovej šťavy a podiely alkoholu pochádzajúceho z iných rastlín ako jabĺk sú teda takmer rovnaké.

62

Z toho vyplýva, že skutočnosť, že výrobky, o aké ide vo veci samej, obsahujú nielen značný podiel alkoholu získaného fermentáciou jablčnej šťavy, ktorá je zložkou nevyhnutnou na výrobu cideru, ale tiež značný podiel alkoholu získaného fermentáciou iných rastlín než jabĺk, sama osebe nestačí na vylúčenie takýchto výrobkov z podpoložiek KN týkajúcich sa cideru [pozri analogicky rozsudok z 13. marca 2019, B. S., (Slad v zložení piva), C‑195/18 , EU:C:2019:197 , bod 38 ].

63

Pokiaľ ide ďalej o druhé kritérium uvedené v bode 56 vyššie, treba overiť, či organoleptické vlastnosti výrobkov, o aké ide vo veci samej, zodpovedajú vlastnostiam výrobkov zatriedeným do podpoložiek 22060031, 22060051 a 22060081, ktoré sa týkajú cideru, alebo vlastnostiam výrobkov zatriedeným do podpoložiek 22060039 a 22060059 týkajúcich sa ostatných fermentovaných nápojov. V tejto súvislosti môžu chuť a vôňa predstavovať objektívne znaky a vlastnosti výrobku (pozri analogicky rozsudok zo 7. mája 2009, Siebrand, C‑150/08 , EU:C:2009:294 , bod 36 ).

64

Z informácií uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že výrobky, o aké ide vo veci samej, majú organoleptické vlastnosti cideru, najmä pokiaľ ide o ich chuť a vôňu, pričom pridanie prírodnej arómy alebo cukru nemá v tejto súvislosti žiaden vplyv, ani vnímanie týchto organoleptických vlastností nezvyšuje.

68

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné odpovedať na položenú otázku tak, že KN sa má vykladať v tom zmysle, že do colných podpoložiek 22060031, 22060051 alebo 22060081 uvedenej nomenklatúry patria nápoje pozostávajúce z fermentovanej jablčnej šťavy na báze koncentrátu s podielom 25 %, ďalej z vody, glukózovo‑fruktózového sirupu, kyseliny jablčnej, oxidu uhličitého, disiričitanu draselného a z rôznych aróm, pri ktorých sa podiel alkoholu pochádzajúceho z iných rastlín než jabĺk pohybuje v rozpätí medzi 48 % a 53 %, ktoré však vykazujú organoleptické vlastnosti cideru a ktorých účel použitia zodpovedá účelu použitia cideru.

O trovách

69

Vzhľadom na to, že konanie pred Všeobecným súdom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Všeobecnému súdu a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov

Hesse

Steinfatt

Petrlík

Dimitrakopoulos

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu.

Podpisy