T-247/24
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62024TN0247
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202405106SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2024/5106
26.8.2024
Žaloba podaná 11. mája 2024 – Evroins inshurans grup/EIOPA
(Vec T-247/24)
(C/2024/5106)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Evroins inshurans grup AD (Sofia, Bulharsko) (v zastúpení: A. Morogai, H. Drăghici and F. Giurgea, advokáti)
Žalovaný: Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA)
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie odvolacej rady európskych orgánov dohľadu z 11. marca 2024 (BoA-D-2024-02) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a v dôsledku toho rozhodnutie EIOPA č. EIOPA-23-719 z 19. septembra 2023 nezačať vyšetrovanie prípadného porušenia práva Európskej únie, pokiaľ ide o odňatie povolenia spoločnosti Euroins România Asigurare-Reasigurare SA, alebo subsidiárne
—
uložil odvolacej rade európskych orgánov dohľadu povinnosť preskúmať odvolanie podané spoločnosťou Euroins Insurance Group AD proti rozhodnutiu č. EIOPA-23-719;
—
uložil európskym orgánom dohľadu a EIOPA povinnosť nahradiť spoločnosti Euroins trovy súvisiace s týmto konaním.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu žaloby uvádza žalobkyňa nasledujúce/tieto hlavné žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že odvolacia rada európskych orgánov dohľadu porušila nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1094/2010 ( 1 ) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES ( 2 ) , procesnoprávne predpisy odvolacej rady európskych orgánov dohľadu a Zmluvu o FEÚ:
—
odvolacia rada európskych orgánov dohľadu sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že rozhodnutie EIOPA-23-719 nezačať vyšetrovanie nepredstavuje „rozhodnutie“ v zmysle nariadenia č. 1094/2010;
—
odvolacia rada európskych orgánov dohľadu sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že rozhodnutie EIOPA-23-719 nepredstavuje „rozhodnutie“ v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie;
—
odvolacia rada európskych orgánov dohľadu nezistila porušenie ustanovení smernice 2009/138 dotknutým príslušným vnútroštátnym dozorným orgánom (ďalej len „príslušný vnútroštátny orgán“);
—
napadnuté rozhodnutie sa nezaoberá porušením Zmluvy o FEÚ zo strany EIOPA.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore so všeobecnými zásadami práva Únie:
—
napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, a to predovšetkým preto, že odvolacia rada európskych orgánov dohľadu nepreskúmala, či EIOPA konal vo vzťahu k žalobkyni neobjektívne a diskriminačne;
—
napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zásadou proporcionality. Odvolacia rada európskych orgánov dohľadu neoverila súlad rozhodnutia č. EIOPA-23-719 s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, predovšetkým či bolo uvedené rozhodnutie vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa;
—
napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zásadou ochrany legitímnych očakávaní. Odvolacia rada európskych orgánov dohľadu neoverila, či EIOPA a príslušný vnútroštátny orgán dodržali povinnosť konať jednotným, transparentným a predvídateľným spôsobom;
—
zásada účinnej súdnej ochrany sa uplatňuje nielen na vykonávanie práva Únie, ale aj na ochranu práv priznaných právom Únie. Právo obrátiť sa na odvolaciu radu európskych orgánov dohľadu však nebolo účinné, pretože táto rada odmietla riadne posúdiť skutočnú povahu rozhodnutia EIOPA-23-719 a skontrolovať jeho skutočné dôsledky;
—
napadnuté rozhodnutie sa nezaoberá nedostatočným odôvodnením, na základe ktorého by boli zrejmé dôvody odmietnutia začať vyšetrovanie, čo je v rozpore so zásadou odôvodnenia.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“):
Ustanovenia článku 47 Charty neboli dodržané, pretože právo žalobkyne podať odvolanie proti rozhodnutiu č. EIOPA-23-719 pred odvolacou radou európskych orgánov dohľadu bolo iluzórne, a teda nebolo účinné, a to z toho dôvodu, že táto rada nevykonala racionálne posúdenie skutočností a dôkazov predložených žalobkyňou.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie č. EIOPA-23-719 bolo vydané pri prekročení právomocí EIOPA, tak ako ich upravuje smernica 2009/138 a nariadenie č. 1094/2010:
—
tým, že EIOPA odmietol začať vyšetrovanie proti príslušnému vnútroštátnemu orgánu, prekročil svoju regulovanú právomoc podľa nariadenia č. 1094/2010 a konal mimo rámca svojej zákonnej právomoci. EIOPA konal v rozpore s úlohou, ktorá mu bola zverená, spočívajúcou v zabezpečení konvergencie dohľadu v celej Európskej únii;
—
odvolacia rada európskych orgánov dohľadu dôkladne nepreskúmala všetky faktory, na základe ktorých bolo potrebné začať vyšetrovanie.
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES ( Ú. v. EÚ L 331, 2010, s. 48 ).
( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie) ( Ú. v. EÚ L 335, 2009, s. 1 ).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/5106/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)