T-441/24
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62024TN0441
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202405845SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2024/5845
7.10.2024
Žaloba podaná 23. augusta 2024 – Deutsche Kreditbank/SRB
(Vec T-441/24)
(C/2024/5845)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Deutsche Kreditbank AG (Berlín, Nemecko) (v zastúpení: H. Berger, M. Weber a D. Schoo, advokáti)
Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií z 11. júna 2024 týkajúce sa toho, že sa nanovo prijíma rozhodnutie o výpočte príspevkov ex ante na rok 2021 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií, vo vzťahu k inštitúciám uvedeným v prílohe I k tomuto rozhodnutiu (SRB/ES/2024/20), vrátane jeho príloh, a to v rozsahu, v akom sa napadnuté rozhodnutie vrátane prílohy I, prílohy II a prílohy III týka príspevku žalobkyne,
—
uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.
Subsidiárne pre prípad, že by Všeobecný súd dospel k záveru, že v dôsledku toho, že SRB nepoužila správny úradný jazyk, napadnuté rozhodnutie z právneho hľadiska neexistuje, a žaloba o neplatnosť by preto z dôvodu neexistencie predmetu konania bola neprípustná, žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
konštatoval, že napadnuté rozhodnutie z právneho hľadiska neexistuje,
—
uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa sedem žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že článok 6 a príloha I krok 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 ( 1 ) porušujú právny predpis vyššej právnej sily, keďže Komisia prekročila právomoci, ktoré jej boli zverené, dané normy porušujú požiadavku úplného zohľadnenia skutkového stavu a článok 20 Charty základných práv Európskej únie ( 2 ) , sú založené na zjavne nesprávnom posúdení a nerešpektujú zásady judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Meroni ( 3 ) .
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že článok 70 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 ( 4 ) a článok 8 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/81 ( 5 ) porušujú uplatniteľné primárne právo z dôvodu, že článok 70 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 neobsahuje odôvodnenie vyžadované článkom 291 ods. 2 ZFEÚ a článok 8 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/81 prekračuje limity stanovené v článku 70 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 v spojení s článkom 291 ZFEÚ.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že rozhodnutie porušuje článok 81 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 v spojení s článkom 3 nariadenia č. 1 ( 6 ) , pretože nie je vyhotovené v nemeckom jazyku, ktorý si zvolila žalobkyňa.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že rozhodnutie porušuje povinnosť odôvodnenia stanovenú v článku 296 druhom odseku ZFEÚ a v článku 41 ods. 1 a článku 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie, keďže odôvodnenie obsahuje medzery.
5.
Piaty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že rozhodnutie porušuje články 69 a 70 nariadenia (EÚ) 806/2014, pretože žalovaná nesprávne stanovila ročnú cieľovú úroveň.
6.
Šiesty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že rozhodnutie porušuje právny predpis vyššej právnej sily z dôvodu zjavne nesprávneho posúdenia pri určovaní ukazovateľov rizika v pilieri IV.
7.
Siedmy žalobný dôvod je založený na tvrdení, že rozhodnutie porušuje článok 6 ods. 6 písm. a) bod iv), článok 6 ods. 6 písm. b) bod ii) a článok 20 ods. 1 prvú a druhú vetu delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 z dôvodu, že pri určovaní ukazovateľov rizika podľa článku 6 ods. 1 písm. d), článku 6 ods. 5 písm. a) a článku 6 ods. 6 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 žalovaná neuplatnila požiadavky článku 6 ods. 6 písm. a) bodu iv) a článku 6 ods. 6 písm. b) bodu ii) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63.
( 1 ) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44 ).
( 2 ) Ú. v. EÚ C 326, 2012, s. 391 .
( 3 ) Rozsudok z 13. júna 1958, Meroni/Vysoký úrad, 10/56, EU:C:1958:8.
( 4 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 ).
( 5 ) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1 ).
( 6 ) Nariadenie Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve ( Ú. v. ES 17, 1958, s. 385 ; Mim. vyd. 001, s. 3).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/5845/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)