T-532/24
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62024TN0532
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202407362SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2024/7362
16.12.2024
Žaloba podaná 11. októbra 2024 – Banque Havilland/ECB
(Vec T-532/24)
(C/2024/7362)
Jazyk konania: angličtina
Večierky
Žalobkyňa: Banque Havilland SA (Luxemburg, Luxembursko) (v zastúpení: O. Behrends, advokát)
Žalovaná: Európska centrálna banka
Návrhy účastníkov konania
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
vyhlásil rozhodnutie ECB s číslom ECB-SSM-2024-LU-5 WHD-2023-0005 z 1. augusta 2024 o odňatí povolenia na činnosť úverovej inštitúcie žalobkyni (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) za neplatné podľa článku 264 ZFEÚ, a zároveň
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je ultra vires alebo alternatívne porušuje hmotné právo Európskej únie, pretože:
—
porušuje právo žalobcu na to, aby jeho záležitosti podľa vnútroštátneho práva vybavovali príslušné vnútroštátne orgány, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu zo strany vnútroštátnych súdov;
—
zahŕňa záležitosti, ktoré nepatria pod prudenciálny dohľad;
—
protiprávne zaobchádza so skutočným vlastníkom banky ako s bankou, ktorá podlieha dohľadu;
—
de facto predstavuje sankciu a nie opatrenie, ktoré má zabezpečiť dodržanie súladu; a
—
vychádza z ustanovení nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 ( 1 ) a nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 ( 2 ) , ktoré sú protiprávne (najmä vrátane článkov 4 a 14 nariadenia č. 1024/2013). Tieto ustanovenia sú protiprávne, pretože idú nad rámec obmedzenej pôsobnosti článku 127 ods. 6 ZFEÚ a porušujú základné zásady práva Únie týkajúce sa uplatňovania vnútroštátneho práva.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je z procesného hľadiska protiprávne, pretože ECB a Commission de Surveillance du Secteur Financier (Komisia pre dohľad nad finančným trhom) obišli akékoľvek formálne konanie o odňatí licencie a účasť žalobkyne na takom konaní až do okamihu, keď bol proces zhromažďovania faktov a rozhodovania pre všetky praktické zámery a účely ukončený. V tejto súvislosti sa žalobkyňa odvoláva aj na nezákonnosť článku 31 ods. 3 poslednej vety nariadenia č. 468/2014 z dôvodu, že krátka lehota v ňom stanovená je neprimeraná.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je z vecného hľadiska nezákonné, pretože je založené na posúdení mimoriadne obmedzenej časti činnosti žalobkyne, pretože preberá viaceré neexistujúce povinnosti podľa vnútroštátneho práva a nie je dostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o ďalšie dôvody na odňatie licencie. V tejto súvislosti žalobkyňa vytýka:
—
nezákonnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom, ako aj s právom Únie,
—
porušenie zásady proporcionality;
—
zneužitie regulačnej právomoci zo strany žalovanej v zmysle článku 263 ZFEÚ,
—
porušenie legitímnych očakávaní;
—
porušenie zásady ne bis in idem ,
—
porušenie zásady rovnosti zaobchádzania.
( 1 ) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami ( Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63 ).
( 2 ) Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) (ECB/2014/17) ( Ú. v. EÚ L 141, 2014, s. 1 ).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/7362/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)