T-579/24
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62024TN0579
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202500398SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/398
27.1.2025
Žaloba podaná 13. novembra 2024 – Kantor/Rada
(Vec T-579/24)
(C/2025/398)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobca: Viačeslav Moše Kantor (Herzlia, Izrael) (v zastúpení: T. Bontinck, M. Brésart a F. Patuelli, advokáti)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2024/2456 z 12. septembra 2024, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny v rozsahu, v akom predlžuje zápis žalobcu na zozname č. 896 prílohy k rozhodnutiu (SZBP) 2014/145/SZBP, zmenenému rozhodnutím (SZBP) 2022/582 z 8. apríla 2022 na základe totožných dôvodov, ako v prípade posledného uvedeného rozhodnutia,
—
zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2024/2455 z 12. septembra 2024, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach v súvislosti s činnosťami narúšajúcimi alebo ohrozujúcimi územnú celistvosť, zvrchovanosť alebo nezávislosť Ukrajiny, v rozsahu, v akom sa ním predlžuje zápis žalobcu na zozname č. 896 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2014/269, zmenenému vykonávacím nariadením (EÚ) 2022/581 z 8. apríla 2022 na základe totožných dôvodov, ako v prípade posledného uvedeného rozhodnutia,
—
subsidiárne určiť nezákonnosť kritéria uvedeného v článku 1 písm. g) a článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia Rady 2014/145/SZBP zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach v súvislosti s činnosťami ohrozujúcimi alebo ohrozujúcimi územnú celistvosť, zvrchovanosť alebo nezávislosť Ukrajiny a v článku 3 ods. 1 písm. g) zmeneného nariadenia Rady (EÚ) č. 269/2014 zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach v súvislosti s činnosťami ohrozujúcimi alebo ohrozujúcimi územnú celistvosť, zvrchovanosť alebo nezávislosť Ukrajiny, ktoré sa týkajú popredných podnikateľov a podnikateľov pôsobiacich v hospodárskom odvetví, ktoré poskytuje vláde Ruskej federácie významný zdroj príjmov,
—
uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom posúdení.
—
Žalobca sa domnieva, že Rada sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď na neho uplatnila kritérium písm. g), ako aj kritérium uvedené v článku 1 ods. 1 písm. d) rozhodnutia 2014/145 a článku 3 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 269/2014, ktoré sa týka osôb, ktoré poskytujú podporu ruským subjektom s rozhodovacími právomocami alebo z nich majú prospech. Žalobca ďalej tvrdí, že Rada sa neopierala o aktuálne, presné a zhodné dôkazy vzhľadom na dôkazy predložené žalobcom.
2.
Druhý žalobný dôvod sa zakladá na porušení zásady proporcionality a základných práv.
—
Žalobca tvrdí, že napadnuté opatrenia predstavujú neprimeraný zásah do jeho vlastníckeho práva a slobody zhromažďovania a združovania. Žalobca sa domnieva, že napadnuté opatrenia nie sú ani nevyhnutné, ani primerané na dosiahnutie cieľa sledovaného reštriktívnymi opatreniami a nie sú v súlade s týmto cieľom. Žalobca ďalej tvrdí, že napadnuté opatrenia nemajú dočasný charakter, ktorý je nevyhnutný pre ich proporcionalitu. Napokon sa žalobca domnieva, že napadnuté opatrenia majú nadmerné negatívne vedľajšie účinky na tretie osoby.
3.
Subsidiárne žalobca uviedol námietku nezákonnosti vznesenú proti kritériu písm. g).
—
Žalobca tvrdí, že prvá časť kritéria g) je nezákonná, pretože zavádza nevyvrátiteľnú domnienku, je neopodstatnená a nezakladá sa na pravidlách všeobecnej skúsenosti. Druhá časť tohto kritéria je nezákonná, pretože je v rozpore so zásadami právnej istoty, zákonnosti a proporcionality, ako aj s cieľmi reštriktívnych opatrení.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/398/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)